Aktuality

Európska zdravotná únia: Komisia zostavila portfólio 10 najsľubnejších liekov proti ochoreniu COVID-19

Komisia v rámci vykonávania kľúčových opatrení stratégie EÚ v oblasti liečby COVID-19 zostavuje portfólio 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19. Tento zoznam je založený na nezávislých vedeckých odporúčaniach a zameriava sa na potenciálne lieky proti ochoreniu COVID-19, ktoré budú pravdepodobne schválené, a tým pádom by čoskoro mohli byť k dispozícii na európskom trhu. Tieto lieky zabezpečia pacientom v celej EÚ čo najrýchlejšiu liečbu za predpokladu, že Európska agentúra pre lieky potvrdí ich bezpečnosť a účinnosť.

Očkovanie proti COVID-19 poskytuje najlepšiu prevenciu pred nákazou, závažným ochorením, úmrtím a dlhodobými následkami ochorenia. Zatiaľ čo toto očkovanie predstavuje najlepší spôsob, ako ukončiť pandémiu a vrátiť sa do normálneho života, zároveň zabezpečujeme, aby boli k dispozícii lieky proti ochoreniu COVID-19 na liečbu tých, ktorí sú infikovaní.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas sa vyjadril: „Keďže naďalej čelíme problému s ochorením COVID-19, je dôležité, aby sme sa okrem očkovania chránili aj inak. Vybrali sme 10 liekov, vďaka ktorým sa občania budú môcť dostať k najsľubnejšej liečbe proti koronavírusu.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti vyhlásila: „Očkovanie je jediným nástrojom na predchádzanie hospitalizáciám a úmrtiam v súvislosti s ochorením COVID-19, a preto je jedinou cestou von z tejto pandémie. Pacienti s ochorením COVID-19 však potrebujú bezpečnú a účinnú liečbu a zlepšenie svojich vyhliadok na rýchle zotavenie. Zároveň potrebujeme znížiť počet hospitalizácií a čo je najdôležitejšie, zabrániť úmrtiam. Podpísali sme už štyri zmluvy o spoločnom obstarávaní na rôzne lieky proti COVID-19 a sme pripravení rokovať o ďalších. Naším cieľom je v nadchádzajúcich týždňoch schváliť najmenej tri lieky a do konca roka možno ďalšie dva. A chceme, aby sa k nim členské štáty dostali čo najskôr.“

Stratégia EÚ v oblasti liečby COVID-19 je neoddeliteľnou súčasťou budovania silnej európskej zdravotnej únie a je založená na úspešnej stratégii EÚ v oblasti vakcín.

Skupina nezávislých vedeckých odborníkov preskúmala 82 potenciálnych liekov v pokročilom štádiu klinického vývoja a identifikovala 10 z nich ako najsľubnejšie pre portfólio liekov proti COVID-19 v EÚ. Zobrala pri tom do úvahy, že rôzne skupiny pacientov a rôzne štádiá a závažnosť ochorenia vyžadujú rôzne typy liekov. Zoznam týchto desiatich liekov je rozdelený do troch kategórií liečby a bude sa ďalej vyvíjať na základe nových vedeckých dôkazov:

Antivírusové monoklonálne protilátky, ktoré sú najúčinnejšie v počiatočných štádiách infekcie:
- Ronapreve, kombinácia dvoch monoklonálnych protilátok casirivimabu a imdevimabu od spoločností Regeneron Pharmaceuticals a Roche.
- Xevudy (sotrovimab) od spoločností Vir Biotechnology a GlaxoSmithKline.
- Evusheld, kombinácia dvoch monoklonálnych protilátok tixagevimabu a cilgavimabu od spoločnosti AstraZeneca.
Perorálne antivirotiká určené na použitie čo najrýchlejšie po infikovaní:
- Molnupiravir od spoločností Ridgeback Biotherapeutics a MSD.
- PF-07321332 od spoločnosti Pfizer.
- AT-527 od spoločností Atea Pharmaceuticals a Roche.
Imunomodulátory na liečbu hospitalizovaných pacientov:
- Actemra (tocilizumab) od spoločnosti Roche Holding.
- Kineret (anakinra) od spoločnosti Swedish Orphan Biovitrum.
- Olumiant (baricitinib) od spoločnosti Eli Lilly.
- Lenzilumab od spoločnosti Humanigen.

Ďalšie kroky

Šesť z vybraných liekov je už predmetom priebežného preskúmania alebo žiadosti o povolenie uvedenia na trh od Európskej agentúry pre lieky (EMA). Čoskoro by mohli byť povolené za predpokladu, že konečné údaje preukážu ich kvalitu, bezpečnosť a účinnosť.

Výber 10 potenciálnych liekov je nezávislý od vedeckého hodnotenia Európskou agentúrou pre lieky a schvaľovania liekov Európskou komisiou a ani ich nenahrádza. Vybraný výrobok nemôže byť schválený, ak dostupné vedecké dôkazy nespĺňajú regulačné požiadavky.

Ďalšie štyri lieky zo zoznamu dostali od agentúry EMA vedecké odporúčania a po zhromaždení dostatočného množstva klinických údajov sa môžu začať ďalšie priebežné preskúmania.

Ako sa uvádza v stratégii v oblasti liečby COVID-19, katalyzátor inovácie podporí lieky, ktoré sú v ranej fáze vývoja.

Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) zriadi interaktívnu platformu na mapovanie sľubných liekov. Na návrh platformy bola vyhlásená výzva na predkladanie ponúk.

V novembri sa zorganizuje celoeurópske podujatie zamerané na nadväzovanie kontaktov so zástupcami priemyselnej výroby liekov s cieľom pomôcť urýchliť vývoj nových liekov a liekov s novými indikáciami na liečbu COVID-19 a mobilizovať farmaceutické výrobné kapacity EÚ.

Súvislosti

Stratégia pre terapeutiká na ochorenie COVID-19 dopĺňa stratégiu EÚ v oblasti vakcín, ktorá zostáva hlavným nástrojom EÚ na ukončenie pandémie, a to predchádzaním prípadom ochorenia a znižovaním prenosu vírusu, ako aj znižovaním miery hospitalizácie a úmrtí spôsobených ochorením.

Táto stratégia sa zameriava na vytvorenie širokého portfólia liekov na liečbu ochorenia COVID-19, s cieľom mať do konca roka k dispozícii tri až päť nových liekov. Vzťahuje sa na celý životný cyklus liekov od výskumu, vývoja, výberu sľubných kandidátov, rýchleho povolenia zo strany regulačných orgánov, výroby a zavádzania až po konečné použitie. Prvý zoznam piatich sľubných liekov bol uverejnený v júni 2021.

Stratégia je súčasťou silnej európskej zdravotnej únie, ktorá využíva koordinovaný prístup EÚ k lepšej ochrane zdravia našich občanov, pomáha EÚ a jej členským štátom lepšie predchádzať budúcim pandémiám a lepšie ich zvládať a zároveň zvyšuje odolnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: Zoznam desiatich najsľubnejších liekov

Správa podskupiny pre lieky proti ochoreniu Covid-19: Portfólio liekov proti ochoreniu COVID-19 – zoznam desiatich najsľubnejších kandidátov

Reakcia Európskej komisie na koronavírus: lieky

Európska agentúra pre lieky – lieky proti ochoreniu COVID-19

Štúdia uskutočniteľnosti, návrh a vývoj prototypu platformy mapovania liekov proti ochoreniu COVID-19 v EÚ

Čítať ďalej...

Komisia dáva programom Erasmus+ a Európsky zbor solidarity inkluzívnejšiu podobu

Komisia prijala rámec, ktorým sa majú posilniť aspekty inkluzívnosti a rozmanitosti v programoch Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na obdobie 2021 – 2027. Súvisiace opatrenia slúžia na realizáciu záväzku Komisie pod vedením predsedníčky von der Leyenovej posilniť oba programy. Snahou je nielen umožniť omnoho väčšiemu počtu ľudí vzdelávať sa alebo pôsobiť ako dobrovoľníci v inej krajine, ale najmä ponúknuť túto možnosť ľuďom s nedostatkom príležitostí.

Komisia daným prijatým rámcom opatrení zameraných na inklúziu dáva silný impulz na zlepšenie spravodlivého zaobchádzania a inklúzie v európskom vzdelávacom priestore. Plní tak svoj prísľub ukotvený v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, podľa ktorej má každý právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Náš európsky spôsob života ponúka rovnaké príležitosti všetkým mladým Európanom. Neoddeliteľnou súčasťou tejto vízie sú aj inkluzívnosť a rozmanitosť. Ak chceme zaručiť, aby programy EÚ nikoho neopomenuli, musíme vyvinúť osobitné úsilie. Generácia Erasmus sa stala najlepšími ambasádormi Európy: môžu sa so svojimi skúsenosťami podeliť a všetko začína spravodlivým a rovnocenným prístupom ku všetkým programom.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodala: „Programy EÚ musia byť prospešné pre všetkých, bez ohľadu na ich zázemie, spoločensko-hospodársky kontext či fyzický, psychický a zdravotný stav. Preto nevyhnutne musíme posilniť aspekt inkluzívnosti v novom programe Erasmus+ a Európskom zbore solidarity. Poskytneme viac finančných prostriedkov na podporu tých, ktorí potrebujú viac pomoci, a budeme sa snažiť obracať sa na tých, ktorí program nepoznajú alebo ešte váhajú. Všetci musia mať možnosť využívať rovnaké príležitosti a na druhej strane aj prispievať v prospech celej spoločnosti. Práve na tejto hodnote solidarity je založený celý projekt zjednotenej Európy.“

K opatreniam pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity patrí:

Vyčlenená finančná podpora: oba programy budú poskytovať vyššiu finančnú podporu ľuďom s nedostatkom príležitostí na pokrytie dodatočných nákladov alebo potrieb. Pomôžu sa tak odstrániť prekážky, ktoré týmto ľuďom bránia zúčastňovať sa na činnostiach programov za rovnakých podmienok ako ostatní. Komisia takisto vyzýva národné agentúry a aktérov realizujúcich programy na celoštátnej a miestnej úrovni, aby využívali existujúce vnútroštátne alebo európske finančné prostriedky na doplnenie poskytnutej finančnej podpory.
Individuálna pomoc účastníkom vo všetkých fázach ich projektu: účastníci budú môcť využiť celý rad možností (napríklad jazyková podpora, prípravné návštevy alebo posilnené mentorstvo) pred začatím svojho projektu alebo cesty, počas i po nich, aby mohli vyťažiť zo svojej skúsenosti maximum.
Podpora zúčastneným organizáciám: z programov bude plynúť dodatočná podpora organizáciám zapojeným do inkluzívnych projektov. Bude mať podobu dodatočného financovania na posilnenie budovania kapacít, odbornej prípravy a vytvárania sietí pre ich zamestnancov v oblasti inklúzie a rozmanitosti.
Flexibilnejšia ponuka vzdelávania: programy teraz ponúkajú širšiu škálu možností projektov a mobility s rôznou dĺžkou trvania a v rôznych formátoch (virtuálne či fyzické, individuálne alebo skupinové), aby si všetci účastníci mohli zvoliť možnosť, ktorá im najviac vyhovuje.
Priorita pri výberovom konaní: programy obsahujú mechanizmy, ktoré umožňujú uprednostniť kvalitné projekty s účastníkmi s nedostatkom príležitostí a zamerané na témy inklúzie a rozmanitosti.
Jednoznačnejšia komunikácia a podávanie správ: Komisia, národné agentúry a všetci aktéri zapojení na celoštátnej i miestnej úrovni pri komunikovaní o programoch zabezpečia ľahko použiteľné a viac dostupné dokumenty a materiály v rôznych jazykových verziách. Komisia rozvinie svoje činnosti monitorovania a podávania správ v snahe lepšie zachytiť pokrok v otázkach inklúzie.

Komisia bude pozorne monitorovať realizáciu týchto opatrení zameraných na inklúziu na vnútroštátnej úrovni za pomoci národných agentúr pre Erasmus+ a Európsky zbor solidarity. Národné agentúry v snahe lepšie riešiť osobitné výzvy v oblasti prístupu k programom v jednotlivých vnútroštátnych situáciách vypracujú svoje vlastné akčné plány inklúzie založené na prijatom všeobecnom rámci opatrení zameraných na inklúziu. Na uľahčenie tejto práce a výmeny najlepších postupov sa už medzi národnými agentúrami vytvorila sieť úradníkov zodpovedných za otázky inklúzie a rozmanitosti.

Komisia v snahe zaručiť úspešnú realizáciu aktuálne stanovených opatrení takisto zostáva v kontakte so všetkými kľúčovými aktérmi: národnými agentúrami, organizáciami pôsobiacimi v sfére inklúzie a rozmanitosti, odborníkmi, ľuďmi z praxe i so samotnými účastníkmi.

Súvislosti

Program Erasmus od svojho vzniku v roku 1987 spolu so svojimi následnými programami poskytol desiatim miliónom ľudí príležitosť študovať, absolvovať odbornú prípravu, venovať sa dobrovoľníckej činnosti alebo získať odbornú prax v zahraničí. V roku 2014 vznikol program Erasmus+, ktorý zlúčil všetky iniciatívy v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu do jedného rámca EÚ. Nový program Erasmus+ na roky 2021 – 2027 sa rozbehol v marci 2021 s navýšeným rozpočtom viac ako 28 miliárd eur.

Európsky zbor solidarity začal fungovať v decembri 2016. Ako samostatný program financovaný zo zdrojov EÚ existuje od októbra 2018. Tento nový program, ktorý na roky 2021 – 2027 disponuje osobitným rozpočtom vo výške viac ako 1 miliarda eur, ponúka približne 275 000 mladým ľuďom príležitosť pomáhať pri riešení spoločenských a humanitárnych výziev prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti alebo zakladania vlastných projektov v oblasti solidarity. Od roku 2022 umožní mladým ľuďom pôsobiť ako dobrovoľníci v rámci humanitárnej pomoci na celom svete. Pomôže tak pri riešení humanitárnych výziev v bezpečných tretích krajinách a podporí tamojšie činnosti EÚ v oblasti pomoci.

Ďalšie informácie

Vykonávacie rozhodnutie Komisie o rámci opatrení na začleňovanie pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na roky 2021 – 2027

Stratégia pre inklúziu a rozmanitosť v rámci programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity

Čítať ďalej...

Komisia začína pracovať na Európskom roku mládeže 2022

Komisia v nadväznosti na oznámenie predsedníčky von der Leyenovej v jej prejave o stave Únie 2021 prijala formálny návrh vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže. Európa potrebuje víziu, angažovanosť a účasť všetkých mladých ľudí na budovaní lepšej budúcnosti, ktorá bude ekologickejšia, digitálnejšia a inkluzívnejšia. Týmto návrhom sa Európa snaží poskytnúť mladým ľuďom viac lepších príležitostí do budúcnosti. Komisia uverejňuje aj najnovšiu správu EÚ o mládeži, ktorá poskytuje prehľad o situácii mladých Európanov, pokiaľ ide o vzdelávanie, odbornú prípravu, štúdium, zamestnanosť a ich účasť na občianskom a politickom živote.

V rámci Európskeho roku mládeže má Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, zainteresovanými stranami a mladými ľuďmi v úmysle:

vyznamenať a podporiť generáciu, ktorá toho počas pandémie obetovala najviac, a dať jej nové nádeje, silu a dôveru v budúcnosť tým, že vyzdvihne nové perspektívy a príležitosti, ktoré ponúka zelená a digitálna transformácia,
povzbudiť všetkých mladých ľudí, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí, pochádzajú zo znevýhodneného prostredia, vidieckych alebo odľahlých oblastí alebo zo zraniteľných skupín, aby sa stali aktívnymi občanmi a aktérmi pozitívnej zmeny,
propagovať príležitosti, ktoré politiky EÚ poskytujú mladým ľuďom na podporu ich osobného, sociálneho a profesijného rozvoja. Európsky rok mládeže pôjde ruka v ruke s úspešným vykonávaním programu NextGenerationEU pri zabezpečovaní kvalitných pracovných miest, vzdelávania a odbornej prípravy, a
čerpať inšpiráciu z činov, vízií a poznatkov mladých ľudí s cieľom ďalej posilniť a oživiť spoločný projekt EÚ, a to na základe Konferencie o budúcnosti Európy.

Komisia v súčasnosti pripravuje svoj program činností a všetky zainteresované strany budú vyzvané, aby predložili svoje nápady a návrhy. V nadchádzajúcich dňoch sa v tejto súvislosti začne špecializovaný prieskum na portáli pre mládež. Komisia spolu s ostatnými inštitúciami EÚ, členskými štátmi, organizáciami občianskej spoločnosti a mladými ľuďmi zorganizuje počas celého roka množstvo aktivít na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a posúdi nové iniciatívy. Ich rozsah sa bude vzťahovať na otázky, ktoré sa týkajú najmä mladých ľudí, v súlade s prioritami zdôraznenými v cieľoch v oblasti mládeže, akými sú rovnosť a inklúzia, udržateľnosť, duševné zdravie a pohoda a kvalitné zamestnanie. Budú sa na nich zúčastňovať aj mladí ľudia, ktorí žijú mimo EÚ. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby vymenovali národného koordinátora zodpovedného za organizáciu ich účasti na Európskom roku mládeže.

Návrh Komisie teraz prerokuje Parlament a Rada, pričom sa zohľadnia stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. Podujatia a aktivity sa majú začať v januári.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Pandémia pripravila mladých ľudí o mnoho príležitostí – možnosť stretávať nových ľudí, získavať nových priateľov či objavovať nové kultúry. Tento čas im síce nevieme vrátiť, ale navrhujeme vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže. Či už ide o politiku v oblasti klímy, sociálnu politiku alebo politiku v digitálnej oblasti, chceme, aby sa mladí ľudia stali stredobodom tvorby našich politík a politických priorít. Sľubujeme, že ich budeme počúvať tak, ako to robíme na Konferencii o budúcnosti Európy, a chceme s nimi spolupracovať aj na formovaní budúcnosti Európskej únie. Únie, ktorá bude silnejšia, ak prijme za svoje ambície mladých ľudí, bude založená na hodnotách a rozhodná vo svojich činoch.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Naša Únia je jedinečným priestorom slobody, hodnôt, príležitostí a solidarity vo svete. Po úspešnom prekonaní pandémie Európsky rok mládeže 2022 posilní tieto zásady v prospech našich mladých generácií a v spolupráci s nimi. Sme povinní chrániť mladých ľudí a posilňovať ich postavenie, pretože ich rozmanitosť, odvaha a smelosť majú zásadný význam pre našu európsku budúcnosť.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Európsky rok mládeže by mal priniesť zmenu paradigmy, pokiaľ ide o to, ako začleňujeme mladých ľudí do politík a rozhodovania. Cieľom tohto roka je počúvať mladých ľudí, zapojiť ich a vytvárať pre nich konkrétne príležitosti. Takisto musíme preklenúť priepasť medzi generáciami. Dnešní mladí ľudia sa menej zaujímajú o tradičné formy účasti, ale vedia sa aktívne postaviť za to, čomu veria, a zapájajú sa novými spôsobmi. Tento rok chce vzdať poctu mladým ľuďom a oceniť ich angažovanosť. Týmto rozhodnutím začíname proces spoluvytvárania so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom prispieť k úspešnej organizácii európskeho roka.“

Súvislosti

Európsky rok mládeže pôjde ruka v ruke s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá znovu otvára vyhliadky pre mladých ľudí vrátane kvalitných pracovných miest a príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré zodpovedajú potrebám Európy v budúcnosti, a podporuje účasť mladých ľudí na živote spoločnosti.

Rok mládeže sa bude usilovať o synergie a doplnkovosť s inými programami EÚ zameranými na mládež v celom politickom spektre – od programov rozvoja vidieka zameraných na mladých poľnohospodárov až po výskumné a inovačné programy, od opatrení v oblasti súdržnosti až po opatrenia v oblasti zmeny klímy – vrátane programov EÚ, ktoré majú medzinárodný dosah alebo nadnárodný charakter.

Okrem toho sa na vytváranie príležitostí pre mladých ľudí zameriavajú aj program Erasmus+ a Európsky zbor solidarity (s rozpočtom 28 mld. eur a 1 mld. eur na súčasné finančné obdobie), ako aj niekoľko ďalších EÚ schém, akými sú napríklad záruka pre mladých ľudí či iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí. V roku 2022 sa okrem toho spustí nový program s názvom ALMA na podporu cezhraničnej profesijnej mobility znevýhodnených mladých ľudí.

Stratégia EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 je rámcom pre spoluprácu zameranú na politiky EÚ v oblasti mládeže. Podporuje účasť mládeže na demokratickom živote a jej cieľom je zabezpečiť, aby sa všetci mladí ľudia mohli zapájať do života spoločnosti. Dialóg EÚ s mládežou je základným nástrojom v rámci tohto úsilia.

Konferencia o budúcnosti Európy, na ktorej sa vyvodia závery aj v roku 2022, zabezpečuje, aby boli vypočuté názory mladých ľudí na budúcnosť našej Únie. Tretina účastníkov európskych panelových diskusií občanov a zástupcov panelov na plenárnych zasadnutiach konferencie sú tiež mladí ľudia, zatiaľ čo predseda Európskeho fóra mládeže sa zúčastňuje aj na plenárnych zasadnutiach.

Viac informácií

Správa EÚ o mládeži

Európsky portál pre mládež

Čítať ďalej...

EÚ sa bude viac angažovať za ekologickejšiu, mierovú a prosperujúcu Arktídu

Vysoký predstaviteľ a Komisia prezentovali svoj prístup, ktorým sa zvýši angažovanosť EÚ za zachovanie mieru, udržateľnosti a prosperity v Arktíde. Vzhľadom na zmenu klímy, suroviny nachádzajúce sa na tomto kontinente a jeho geostrategický vplyv má arktický región pre Európsku úniu kľúčový strategický význam. Toto oznámenie reaguje na tieto geopolitické, environmentálne, hospodárske, bezpečnostné a sociálne výzvy a príležitosti. Jeho cieľom je posilniť spoluprácu s partnermi vedúcu k udržateľným prístupom, ktoré pomôžu prekonať tieto výzvy.

EÚ zriadi v Grónsku úrad Európskej komisie, ktorý zviditeľní otázky týkajúce sa Arktídy vo vonkajších vzťahoch EÚ. Finančné prostriedky EÚ budú určené aj na podporu zelenej transformácie v Arktíde v prospech jej obyvateľov.

V súvislosti s konferenciou OSN o zmene klímy (COP26) a v záujme podpory celosvetových opatrení v oblasti klímy sa v oznámení vyzýva, aby ropa, uhlie a plyn zostali nevyťažené v podzemí.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie, uviedol: „Arktída sa rýchlo mení v dôsledku globálneho otepľovania, zvýšenej súťaže o prírodné zdroje a geopolitických rivalít. Tento vývoj ukazuje, že Európa musí široko vymedziť svoje geopolitické záujmy, aby podporila stabilitu, bezpečnosť a mierovú spoluprácu v Arktíde.“

Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo, dodal: „Arktický región sa otepľuje trikrát rýchlejšie než zvyšok planéty. Topenie ľadu a roztápanie permafrostu v Arktíde ešte viac urýchľuje zmenu klímy a má obrovský dominový efekt. EÚ je odhodlaná zaistiť bezpečnosť, stabilitu, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde. Bezpečnosť a stabilita sa dosiahnu vďaka intenzívnejšej medzinárodnej spolupráci; udržateľnosť a prosperita zase vďaka silnému prepojeniu medzi angažovanosťou EÚ v Arktíde a našou politikou v oblasti klímy, Európskou zelenou dohodou a jej dôrazom na modré hospodárstvo“.

Bezpečnosť, stabilita, udržateľnosť, mier a prosperita v Arktíde

EÚ ako hlavný hospodársky aktér nesie časť zodpovednosti za celosvetový udržateľný rozvoj, a to aj v arktickom regióne, a za živobytie jeho obyvateľov vrátane pôvodného obyvateľstva. EÚ má významný vplyv na Arktídu vzhľadom na svoju environmentálnu stopu a dopyt po zdrojoch a výrobkoch.

Zmena klímy je najväčšou hrozbou, ktorej Arktída čelí. Dosiahla bezprecedentný krízový bod. EÚ je svetovým lídrom v tomto boji a je pripravená v plnej miere sa ujať svojej úlohy a prevziať celosvetovú zodpovednosť. Preto si ešte pred konferenciou OSN COP26 o zmene klímy stanovila ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 %, ako sa stanovuje v novom európskom klimatickom predpise a v balíku návrhov týkajúcich sa Európskej zelenej dohody. Otepľovanie Arktídy má obrovský vplyv na zvyšok sveta a vyžaduje si, aby sa v oblasti klímy prijali naliehavé opatrenia.

Ústredným prvkom angažovanosti EÚ v Arktíde bude Európska zelená dohoda so súborom legislatívnych návrhov a spolu s novým prístupom EÚ k udržateľnému modrému hospodárstvu, ktorý je založený na vede, inováciách a regionálnych investíciách.

EÚ bude ďalej zvyšovať svoju angažovanosť v Arktíde a snažiť sa o dosiahnutie týchto kľúčových cieľov:

prispievať k mierovému a konštruktívnemu dialógu a medzinárodnej spolupráci s cieľom zachovať bezpečnosť a stabilitu Arktídy tým, že bude nastoľovať problematiku Arktídy v dialógu s vonkajšími partnermi, zintenzívni regionálnu spoluprácu a bude sledovať a predvídať vznikajúce bezpečnostné výzvy;
prijať rázne opatrenia na riešenie ekologických, sociálnych, hospodárskych a politických dôsledkov zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia. Zvýšiť odolnosť Arktídy prostredníctvom právnych predpisov v oblasti životného prostredia, zosúladených opatrení namierených proti tzv. čiernemu uhlíku a roztápaniu permafrostu a presadzovaním, aby ropa, uhlie a plyn zostali nevyťažené v podzemí, a to aj v arktických regiónoch;
podporovať komplexný, inkluzívny a udržateľný rozvoj arktických regiónov v prospech ich súčasných obyvateľov a budúcich generácií s osobitným dôrazom na potreby pôvodného obyvateľstva, žien a mladých ľudí a investovať do pracovných miest orientovaných na budúcnosť, a to aj v modrom hospodárstve.

EÚ má zásadný záujem podporovať mnohostrannú spoluprácu v Arktíde. Stavajúc na svojich hodnotách a zásadách bude spolupracovať so všetkými dôležitými partnermi a zainteresovanými stranami v Arktíde i mimo nej a ponesie časť zodpovednosti za úsilie o vytvorenie bezpečného, udržateľného, prosperujúceho a mierového regiónu. Je to v spoločnom záujme celého sveta.

Súvislosti

Toto oznámenie nahradí spoločné oznámenie „Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu“ prijaté 27. apríla 2016. Politika EÚ pre Arktídu bola prvýkrát načrtnutá v roku 2008 a odvtedy sa pravidelne aktualizuje. V decembri 2019 vyzvali členské štáty v záveroch Rady Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby naďalej vykonávali príslušné opatrenia politiky EÚ pre Arktídu a iniciovali postup jej aktualizácie.

Viac informácií

Spoločné oznámenie „Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde“

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Čítať ďalej...

Ceny energií: Komisia predstavuje riešenia výnimočnej situácie a jej dôsledkov

Komisia prijala oznámenie o cenách energie s cieľom reagovať na mimoriadne zvýšenie celosvetových cien energie, ktoré bude pravdepodobne trvať celú zimu, a pomôcť tak európskym občanom a podnikom. Oznámenie obsahuje súbor nástrojov, ktorými môžu EÚ a jej členské štáty zmierniť bezprostredný vplyv zvyšovania cien a posilniť odolnosť pred budúcimi otrasmi. Medzi krátkodobými vnútroštátnymi opatreniami sa uvádza núdzová podpora príjmu domácností, štátna pomoc pre podniky a cielené zníženie daní. Komisia zároveň podporí investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; preskúma možné opatrenia týkajúce sa uskladňovania energie a nákupu zásob plynu a posúdi súčasný model trhu s elektrinou.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová pri prezentácii súboru nástrojov uviedla: „Zvyšovanie svetových cien energie vyvoláva v EÚ vážne obavy. Keďže sa práve zotavujeme z pandémie a začíname obnovovať naše hospodárstvo, je dôležité chrániť zraniteľných spotrebiteľov a podporovať európske podniky. Komisia pomáha členským štátom zaviesť okamžité opatrenia, aby túto zimu znížili vplyv rastu cien na domácnosti a podniky. Zároveň prichádzame s ďalšími strednodobými opatreniami, ktoré majú zabezpečiť, aby bol náš energetický systém odolnejší a pružnejší, aby počas transformácie ustál akúkoľvek budúcu kolísavosť cien. Vnútorný trh s energiou nám posledných 20 rokov dobre slúžil – súčasná situácia je naozaj výnimočná. Musíme si však byť istí, že v budúcnosti bude nielen dobre slúžiť, ale aj dodržiavať Európsku zelenú dohodu, posilňovať našu energetickú nezávislosť a plniť naše klimatické ciele.“

Súbor krátkodobých a strednodobých opatrení

Súčasný nárast cien si vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu. Platný právny rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom prijať opatrenia, ktoré budú riešiť bezprostredný vplyv na spotrebiteľov a podniky.

Prioritou by mali byť cielené opatrenia, ktoré môžu rýchlo zmierniť dopad zvyšovania cien na zraniteľných spotrebiteľov a malé podniky. Tieto opatrenia by sa mali dať na jar, keď sa očakáva stabilizácia situácie, ľahko upraviť. Nemali by sa narušiť našu dlhodobú transformáciu a investície do čistejších zdrojov energie.

Okamžité opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov:

Núdzová podpora príjmu poskytovaná energeticky chudobným spotrebiteľom, napríklad formou poukazov alebo čiastočných platieb účtov za energie, ktoré možno podporiť z príjmov systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii;
Povolenie dočasných odkladov platieb účtov za energie;
Ochranné opatrenia, aby sa zabránilo odpojeniu zo siete;
Dočasné cielené zníženie daňových sadzieb pre zraniteľné domácnosti;
Pomoc pre spoločnosti alebo priemyselné odvetvia v súlade s pravidlami štátnej pomoci v EÚ;
Silnejší medzinárodný vplyv na energetiku s cieľom zabezpečiť transparentnosť, likviditu a flexibilitu medzinárodných trhov;
Vyšetrenie možného protisúťažného správania na trhu s energiou a požiadavka na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby ďalej zlepšoval monitorovanie vývoja na trhu s uhlíkom;
Širší prístup k dohodám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a ich podpora sprievodnými opatreniami.

Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba urýchliť. EÚ bude naďalej rozvíjať efektívny energetický systém s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov. Zatiaľ čo pri celkovom zásobovaní energetickej siete a určovaní cien zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu lacnejšie obnoviteľné zdroje energie, v obdobiach zvýšeného dopytu sú stále žiadané aj iné zdroje energie vrátane plynu. V súčasnom trhovom modeli je to stále distribuovaný plyn, ktorý určuje celkovú cenu elektrickej energie, keďže všetci výrobcovia dostávajú rovnakú cenu za ten istý produkt pri vstupe do siete – elektrickú energiu. Panuje všeobecná zhoda v tom, že súčasný marginálny cenový model je najúčinnejší, no žiada sa ďalšia analýza. Kríza upriamila pozornosť aj na význam skladovania pre fungovanie trhu EÚ s plynom. EÚ má v súčasnosti skladovacie kapacity pre viac ako 20 % svojej ročnej spotreby plynu, ale nie všetky členské štáty majú skladovacie zariadenia a ich povinnosti takéto zariadenia využívať a udržiavať sa rôznia.

Strednodobé opatrenia v prospech dekarbonizácie a odolnosti energetického systému:

Vyššie investície do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy a energetickej efektívnosti a bezodkladné spustenie aukcií energie z obnoviteľných zdrojov a povoľovacích procesov;
Väčšia kapacita uskladňovania energie na podporu zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane batérií a vodíka;
Požiadavka na európske regulačné orgány pre energetiku (ACER), aby preskúmali výhody a nevýhody súčasného modelu trhu s elektrickou energiou a navrhli Komisii náležité odporúčania;
Prípadná revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie a skladovanie plynu v Európe;
Preskúmanie potenciálnych výhod dobrovoľného spoločného obstarávania zásob plynu členskými štátmi;
Zriadenie nových cezhraničných regionálnych rizikových skupín pre plyn s cieľom analyzovať riziká a radiť členským štátom pri navrhovaní ich národných preventívnych a núdzových akčných plánov;
Posilniť úlohu spotrebiteľov na trhu s energiou tým, že sa im umožní vybrať si a zmeniť dodávateľov, vyrábať vlastnú elektrickú energiu a pripojiť sa k energetickým komunitám.

Opatrenia stanovené v tomto súbore nástrojov umožnia včas reagovať na súčasný nárast cien energie, ktorý je dôsledkom výnimočnej celosvetovej situácie. Zároveň prispejú k cenovo dostupnej, spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácii Európy a k zvýšeniu jej energetickej nezávislosti. Investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti nielen znížia závislosť od dovážaných fosílnych palív, ale prinesú aj dostupnejšie veľkoobchodné ceny energie, ktoré nebudú natoľko podliehať globálnym obmedzeniam dodávok. Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba aj v prospech klímy urýchliť.

Súvislosti

Podobne ako mnohé iné regióny sveta aj EÚ v súčasnosti zaznamenáva prudký nárast cien energií. Spôsobilo ho najmä zvýšenie celosvetového dopytu po energii, predovšetkým po plyne, keďže hospodárska obnova po vyvrcholení pandémie COVID-19 naberá obrátky. V roku 2021 sa v Európe výrazne zvýšila aj cena uhlíka, hoci v menšej miere ako cena plynu. Vplyv zvýšenia ceny plynu na cenu elektrickej energie je deväťkrát väčší ako vplyv zvýšenia ceny uhlíka.

Komisia konzultovala, ako primerane zareagovať na súčasnú situáciu, s mnohými partnermi vrátane poslancov Európskeho parlamentu a ministrov v Rade Európskej únie a oslovila aj priemyselné odvetvie a medzinárodných dodávateľov energie. Niekoľko členských štátov už oznámilo vnútroštátne opatrenia na zmiernenie zvyšovania cien, iné však žiadajú Komisiu o usmernenie, aké kroky môžu podniknúť. Niektorí medzinárodní partneri už naznačili, že plánujú zvýšiť dodávky energie do Európy.

Aktuálne bol predstavený súbor nástrojov, ktorý umožňuje koordinovane zareagovať tak, aby boli naši najviac ohrození občania chránení. Riešenia sú starostlivo navrhnuté, aby uspokojili krátkodobú potrebu znížiť náklady na energie pre domácnosti a podniky bez toho, aby to v strednodobom horizonte poškodilo vnútorný trh EÚ s energiou alebo zelenú transformáciu.

Ďalšie kroky

Komisárka Simsonová predstaví oznámenie a súbor nástrojov poslancom Európskeho parlamentu 14. októbra a ministrom energetiky 26. októbra. Európski lídri majú potom diskutovať o cenách energie na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady 21. – 22. októbra. Komisia poskytne toto oznámenie ako svoj príspevok k pokračujúcej diskusii tvorcov politík EÚ. Bude pokračovať vo výmene názorov na túto dôležitú tému s vnútroštátnymi orgánmi, priemyselným odvetvím, spotrebiteľskými skupinami a medzinárodnými partnermi a je pripravená odpovedať na akékoľvek ďalšie žiadosti členských štátov.

Ďalšie informácie

Oznámenie o cenách energie

Otázky a odpovede k oznámeniu o cenách energie

Prehľad o trhu s energiou a cenách energie v EÚ

Prehľad o súbore nástrojov

Webová stránka EÚ o cenách energie

Čítať ďalej...