Komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2024, v ktorej sa opisuje, ako EÚ počas mandátu tejto Komisie zvládla bezprecedentné výzvy v oblasti energetickej politiky, pričom EÚ poskytla regulačný rámec na realizáciu prechodu na čistú energiu a položila základy pre obnovený hospodársky rast a konkurencieschopnosť.

Rozhodujúce je, že v posledných rokoch sa EÚ podarilo odolávať kritickým rizikám ohrozujúcim jej bezpečnosť dodávok energie, znovu získať kontrolu nad trhom s energiou a cenami energie a urýchliť prechod ku klimatickej neutralite:

• Výroba energie z obnoviteľných zdrojov narúša nové záznamy o kapacite. V prvom polroku 2024 pochádzala polovica výroby elektrickej energie v EÚ z obnoviteľných zdrojov.
• Podiel ruského plynu na dovoze do EÚ klesol zo 45 % v roku 2021 na 18 % do júna 2024, zatiaľ čo dovoz od dôveryhodných partnerov, ako sú Nórsko a USA, sa zvýšil.
• V období od augusta 2022 do mája 2024 sme znížili dopyt po plyne o 138 miliárd kubických metrov.
• EÚ dosiahla svoj cieľ v oblasti zimného skladovania plynu na úrovni 90 % 19. augusta 2024, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom 1. novembra.
• Ceny energie sú stabilnejšie a zostávajú výrazne pod najvyššími úrovňami energetickej krízy z roku 2022.
• Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli od roku 1990 do roku 2022 o 32,5 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ v rovnakom období vzrástlo približne o 67 %.
• Na medzinárodnej úrovni viedla EÚ globálnu iniciatívu strojnásobiť kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobiť zlepšenie energetickej efektívnosti v rámci prechodu od fosílnych palív, čo schválili všetky zmluvné strany na konferencii COP28 v Dubaji.

Významný pokrok sa dosiahol v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia predbehla plyn, aby sa stala druhým najväčším zdrojom elektrickej energie v EÚ za jadrovou energiou, a v prvej polovici roku 2024 vyprodukovala v EÚ 50 % elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2022 primárna energetická spotreba EÚ obnovila svoj klesajúci trend, pričom klesla o 4,1 %. Na to, aby EÚ splnila cieľ zníženia konečnej spotreby energie o 11,7 % do roku 2030, sa však bude musieť ďalej zintenzívniť úsilie o energetickú efektívnosť. Je potrebné ďalšie zlepšenie, v neposlednom rade v oblasti celoplošnej elektrifikácie vykurovacích zariadení a miery renovácie budov. Na riešenie vysokých cien energie je potrebné zvýšené úsilie. Je to kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a urýchleniu investícií do európskych integrovaných infraštruktúrnych sietí, ktoré sú nevyhnutné pre elektrifikáciu európskeho hospodárstva.

V správe sa pripomína, že všetky členské štáty musia čo najskôr predložiť svoje konečné aktualizované národné energetické a klimatické plány, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Z posúdenia návrhov aktualizovaných NEKP uverejneného v decembri 2023 vyplýva, že členské štáty podnikli krok správnym smerom, ale ešte to nestačí na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a musia zohľadniť odporúčania Komisie vo svojich konečných plánoch. Komisia uverejnila aj správu o fungovaní nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, v ktorej dospela k záveru, že nariadenie zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní EÚ na ceste k splneniu jej cieľov do roku 2030 tým, že zabezpečuje súdržnejšie, integrovanejšie a jednoduchšie plánovanie a podávanie správ.

V budúcnosti bude potrebné riešiť nové a vznikajúce výzvy, ako sú súčasné rozdiely v ambíciách v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cieľov energetickej efektívnosti, zvýšenie energetickej chudoby, rozdiel v cenách energie v porovnaní s inými globálnymi konkurentmi a riziko nových strategických kritických závislostí. Budú si vyžadovať rozhodnú politickú reakciu a postupnú zmenu v úsilí na úrovni EÚ a členských štátov prostredníctvom väčšej koordinácie, integrácie trhu a spoločných opatrení.

EÚ naďalej stojí pri Ukrajine vzhľadom na neúnavné ruské útoky na jej energetický systém. Synchronizácia ukrajinských a moldavských sietí s kontinentálnou európskou sieťou pomohla stabilizovať ukrajinskú elektrizačnú sústavu a kapacita na výmenu elektrickej energie v súčasnosti dosiahla 1,7 GW pre komerčný obchod. Ukrajine to takisto umožňuje využívať núdzový dovoz. Do 31. júla 2024 bolo viac ako 40 % všetkých darov od členských štátov určených na odvetvie energetiky, pričom celkový príspevok mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa odhaduje na viac ako 900 miliónov EUR. Z Fondu na podporu energetiky pre Ukrajinu (UESF) sa do júna 2024 zmobilizovalo aj viac ako 500 miliónov EUR. Okrem toho sa z Nástroja EÚ pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd EUR poskytnú konzistentné finančné prostriedky na podporu obnovy a udržateľného hospodárskeho rastu Ukrajiny do roku 2027.

Zvýšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti

Výrobcovia z EÚ čelia rastúcej konkurencii v oblasti emisne neutrálnych technológií na svetových a domácich trhoch. V správe sa pripomína význam aktu o emisne neutrálnom priemysle a aktu o kritických surovinách spolu s reformou koncepcie trhu s elektrinou s cieľom čeliť týmto výzvam. V zmienenej správe sa uznáva aj potreba stavať na partnerstvách s priemyslom s cieľom urýchliť vývoj emisne neutrálnych technológií a posilniť výrobnú základňu EÚ. Dôležitú úlohu budú zohrávať priemyselné aliancie, ako je Európska aliancia pre batérie, Európska aliancia pre čistý vodík, Aliancia priemyslu solárnej fotovoltiky, Priemyselná aliancia pre hodnotový reťazec obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a Aliancia pre malé modulárne reaktory. Dialógy Komisie o prechode na čistú energiu s priemyslom a sociálnymi partnermi podporia vykonávanie Európskej zelenej dohody.

Kľúčovú úlohu zohráva aj inovačný fond s odhadovaným rozpočtom približne 40 miliárd EUR do roku 2030. Európska vodíková banka, ktorá je financovaná z Inovačného fondu EU ETS, funguje a uskutočnila prvé úspešné kolo aukcií EÚ, ktorými sa pridelilo takmer 720 miliónov EUR na sedem projektov v oblasti obnoviteľného vodíka v Európe.

Posilnenie postavenia spotrebiteľov pri prechode na čistú energiu

Vďaka novým právnym predpisom o trhu s energiou, ako je reformovaná koncepcia trhu s elektrinou, budú najzraniteľnejšie osoby lepšie chránené pred odpojením. V prípade krízy cien zemného plynu môžu členské štáty zaviesť opatrenia na ochranu spotrebiteľov a zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej energii a základným sociálnym službám. To zahŕňa zásahy do stanovovania cien na maloobchodnej úrovni s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nadmerne vysokými cenami.

Sociálno-klimatický fond bude takisto kľúčovým nástrojom na mobilizáciu najmenej 86,7 miliardy EUR na roky 2026 – 2032 financovaných z príjmov z ETS a aspoň 25 % spolufinancovania členských štátov. Fond bude podporovať štrukturálne opatrenia a investície do obnov zameraných na energetickú efektívnosť, prístup k cenovo dostupnému a energeticky účinnému bývaniu, čisté vykurovanie a chladenie a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj do mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami. Existuje aj možnosť poskytovať dočasnú priamu podporu príjmu.

Pozadia

Táto správa sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie. V nadväznosti na minuloročnú správu o stave energetickej únie, ktorá sa zaoberá výzvami a úspechmi v rokoch 2020 – 2023, sa v tohtoročnej správe poskytujú aktuálne informácie o tom, ako EÚ úspešne konala v súvislosti s bezprecedentným vývojom a výzvami v poslednom roku mandátu tejto Komisie.

V prvej časti správy sa uvádza, ako vysoké ambície v oblasti energetiky a klímy v rámci Európskej zelenej dohody poskytli základ pre stratégiu reakcie EÚ na krízu a plán REPowerEU. Načrtáva aj kroky na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. V druhej časti sa analyzuje súčasný stav realizácie energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch: 1. bezpečnosť, solidarita a dôvera; 2. plne integrovaný vnútorný trh s energiou; 3. energetická účinnosť; 4. opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva; a 5. výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. Tohtoročnú správu dopĺňa príloha, ktorá obsahuje informácie o dobrovoľných a vnútroštátnych systémoch bioenergie v členských štátoch.

Viac informácií

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Informačný prehľad Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Príloha o bioenergii

Stav energetickej únie 2024 – prehľady o jednotlivých krajinách

Webová stránka venovaná správe o stave energetickej únie (s úplným súborom dokumentov a správ)

Správa o fungovaní nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

Webová stránka energetickej únie

Plán REPowerEU

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Komisia v snahe riešiť vysoké ceny plynu v EÚ a zaručiť bezpečnosť dodávok počas tejto zimy navrhuje nové núdzové nariadenie. Medzi navrhované opatrenia patrí spoločné nakupovanie plynu, mechanizmy na zastropovania cien na hlavnej európskej burze plynu (TTF), nové opatrenia na transparentné využívanie infraštruktúry, zaručenie solidarity medzi členskými štátmi i pokračujúce úsilie znižovať dopyt po plyne. Nariadenie zahŕňa tieto hlavné prvky:

• akumulácia dopytu v EÚ a spoločný nákup plynu so zámerom vyjednať lepšie ceny a znížiť riziko, že by si členské štáty navzájom cenovo predbiehali, pri súčasnom zaručení bezpečnosti dodávok v celej EÚ,
• pokročiť v tvorbe novej referenčnej ceny LNG do marca 2023 a medzičasom navrhnúť mechanizmus korekcie cien s cieľom stanoviť dynamický cenový limit pri transakciách na burze plynu TTF, ako aj dočasný cenový vankúš alebo pás, ktoré majú zabrániť prudkým nárastom na derivátových trhoch,
• štandardné pravidlá solidarity medzi členskými štátmi v prípade nedostatku dodávok. Povinnosť solidarity sa rozširuje aj na členské štáty bez priameho pripojenia k plynovodom, aby sa začlenili aj členské štáty so zariadeniami LNG, a takisto aj návrh vytvoriť mechanizmus na prideľovanie plynu členským štátom postihnutým stavom núdze na úrovni Únie alebo regiónu.

V kombinácii s už dohodnutými opatreniami na znižovanie dopytu po plyne a elektrine, skladovanie plynu a prerozdelenie nadmerných ziskov sektora energetiky tieto nové kroky zlepšia stabilitu na európskom trhu s plynom túto zimu a aj v období po nej. Pomôžu ešte viac zmierniť cenový tlak, ktorému čelia občania Únie i priemysel, a zaručia bezpečnosť dodávok energie a fungovanie vnútorného trhu. Komisia bude pokračovať vo svojej práci v iných oblastiach: okrem iného ku koncu tohto mesiaca vykoná revíziu dočasného krízového rámca štátnej pomoci a naďalej bude hľadať spôsoby, ako obmedziť vplyv vysokej ceny plynu na cenu elektriny.

Navyše vykoná aj posúdenie potrieb v súvislosti s plánom REPowerEU v snahe urýchliť prechod na čistú energiu a predísť rozdrobeniu na jednotnom trhu. Toto úsilie vyústi do návrhov, ako zlepšiť finančné možnosti EÚ na účely plánu REPowerEU. Ďalej Komisia navrhuje cielené flexibilné využívanie finančných prostriedkov z politiky súdržnosti, aby sa riešil vplyv aktuálnej energetickej krízy na občanov a podniky. Využiť by sa dalo až 10 % celkových vnútroštátnych prostriedkov pridelených na obdobie 2014 – 2020, čo predstavuje takmer 40 miliárd eur.

Spoločný nákup

EÚ dosiahla výrazný pokrok pri plnení svojich zásobníkov plynu na tento rok: k dnešnému dňu sú naplnené na 92 %. Potrebujeme sa však pripraviť na ďalšie možné narušenie a položiť spoľahlivé základy pre nasledujúci rok. Preto navrhujeme nové právne nástroje, na základe ktorých bude môcť EÚ nakupovať plyn spoločne. Komisia by zadala poskytovateľovi služieb zákazku, aby určil akumulovaný dopyt na úrovni EÚ. Komisia by následne potreby dovozu plynu zoskupovala a na trhu vyhľadávala ponuky zodpovedajúce dopytu. Navrhujeme povinnú účasť podnikov členských štátov na akumulácii dopytu v EÚ tak, aby dosiahli aspoň 15 % svojho cieľa naplnenia zásobníkov. Spoločnosti by mohli vytvoriť európske konzorcium na nákup plynu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. Spoločné nakupovanie pomôže menším členským štátom a predovšetkým spoločnostiam, ktoré sú ako nákupcovia v menej výhodnej situácii, a zabezpečí im prístup k množstvám plynu za lepších podmienok. 

Okrem toho nariadenie obsahuje aj ustanovenia, ako posilniť transparentnosť pri plánovaných a uzavretých zmluvách o dodávkach plynu, aby bolo možné posúdiť, či sa plnia ciele bezpečnosti dodávok a energetickej solidarity.  Komisii by sa mal vopred nahlásiť každý nákup plynu či podpísanie memoranda o porozumení týkajúce sa objemu nad 5TWh (zodpovedá objemu vyše 500 miliónom metrov kubických). V prípade možného negatívneho vplyvu na fungovanie spoločného nakupovania, vnútorný trh, bezpečnosť dodávok alebo energetickú solidaritu môže Komisia vydať príslušné odporúčanie.

Riešenie vysokých cien na burze plynu

Hoci veľkoobchodné ceny po maxime v lete 2022 medzičasom klesli, zostávajú pre rastúci počet Európanov na neudržateľne vysokej úrovni. Vychádzame z našej predchádzajúcej spolupráce s členskými štátmi pri zmierňovaní vplyvu vysokých cien elektriny a prerozdeľovaní nadmerných príjmov energetického sektora občanom a priemyslu a dnes navrhujeme cielenejšie zásahy do trhových cien plynu. Mnohé zmluvy o zemnom plyne v Európe sú indexované na hlavnej európskej burze plynu (TTF), ktorá už nezachytáva presne ceny transakcií LNG v EÚ. Komisia preto spolu s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) pracuje na novej doplnkovej referenčnej cene v snahe zohľadniť túto systémovú zmenu. Nová referenčná cena zaručí stabilnú a predpovedateľnú cenotvorbu v transakciách s LNG. Podľa navrhovaného nariadenia by Komisia agentúre ACER zadala úlohu vytvoriť nástroj na denné objektívne posúdenie cien a následne určiť referenčnú cenu, ktorú by organizátori trhu používali na indexovanie cien vo svojich zmluvách o plyne.

Do stanovenia referenčnej ceny Komisia navrhuje zaviesť dočasný mechanizmus na obmedzenie cien prostredníctvom hlavnej európskej burzy plynu TTF, ktorý by sa využíval v prípade potreby. Mechanizmus korekcie cien by dočasne zaručil dynamický limit cien v transakciách na TTF. Transakcie za vyššie ceny než dynamický limit by na TTF neboli povolené. Zabránilo by sa tak extrémnym výkyvom a nadmerným cenám. Okrem toho Komisia v snahe obmedziť nadmernú cenovú volatilitu a zabrániť prudkým nárastom cien na trhoch s energetickými derivátmi navrhuje nový dočasný vankúš na obmedzenie prudkého nárastu cien počas dňa, ktorý by sa stanovil na burzách s derivátmi v EÚ. Takýto mechanizmus ochráni energetické podniky pred veľkými výkyvmi cien v priebehu dňa.

Na uľahčenie situácie s likviditou, ktorej mnohé energetické podniky aktuálne čelia pri spĺňaní svojich maržových požiadaviek na trhoch s derivátmi, Komisia prijala nové pravidlá pre účastníkov trhu. Dočasne rozšírila zoznam prípustných kolaterálov aj o bezhotovostné zábezpeky vrátane štátnych záruk. Okrem toho prijala aj nové pravidlá a zvýšila zúčtovaciu prahovú hodnotu z 3 miliárd na 4 miliardy eur. Pri sumách, ktoré nedosiahnu túto prahovú hodnotu, sa na nefinančné podniky nebudú vzťahovať maržové požiadavky na ich OTC deriváty (mimoburzové deriváty). Obe tieto opatrenia poskytnú podnikom veľmi potrebnú úľavu a zároveň udržia finančnú stabilitu. Zavádzajú sa po rozsiahlych konzultáciách s regulátormi na úrovni EÚ i členských štátov, ako aj so zainteresovanými stranami a účastníkmi trhu. V neposlednom rade agentúra ACER a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zintenzívňujú svoju spoluprácu a vytvárajú novú spoločnú osobitnú skupinu. Jej úlohou bude posilniť ich kapacitu monitorovať a odhaliť možnú manipuláciu s trhom a jeho zneužívanie na európskych spotových trhoch a trhoch s derivátmi, ako ochranné opatrenie na zaručenie stability na trhu.

Solidarita a znižovanie dopytu

Komisia pozorne monitoruje opatrenia na znižovanie dopytu. Z predbežných analýz správ členských štátov vyplýva, že za august a september je spotreba plynu v EÚ o približne 15 % nižšia než bola priemerná spotreba v týchto mesiacoch počas predchádzajúcich piatich rokov. Podobné úsilie musíme vyvinúť každý mesiac až do marca, ak chceme plniť nariadenie Rady. Členské štáty podajú správu o svojom pokroku každé dva mesiace. Komisia je pripravená aktivovať stav pohotovosti EÚ či zrevidovať takéto ciele, ak by sa aktuálne opatrenia ukázali ako nepostačujúce. Na posilnenie pripravenosti na možné núdzové stavy Komisia navrhuje aj opatrenia, ktoré členským štátom umožnia ešte viac znížiť spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná. Zámerom je zaručiť dodávky plynu pre základné služby a priemyselné odvetvia a rozšíriť ochranu na základe solidarity aj na kritické objemy plynu na výrobu elektriny. Za žiadnych okolností by sa to nemalo dotknúť spotreby domácností, ktoré patria k zraniteľným odberateľom.

Nie všetky členské štáty zaviedli potrebné dvojstranné dohody o solidarite, a preto Komisia navrhuje stanoviť štandardné pravidlá. Zaručí sa tak, že členský štát v núdzovej situácii dostane plyn od ostatných za spravodlivú odmenu. Povinnosť prejaviť solidaritu sa rozšíri aj na nepripojené členské štáty so zariadením LNG za predpokladu, že plyn možno dopraviť do členského štátu, ktorý ho potrebuje. V snahe optimalizovať využívanie LNG a infraštruktúry plynovodov Komisia navrhuje nové nástroje na poskytovanie informácií o dostupnej kapacite, ako aj nový mechanizmus, ktorý zaručí, že účastníci trhu si kapacitu nezarezervujú a potom ju nevyužijú. Okrem toho navrhuje odporúčanie Rady k ochrane kritickej infraštruktúry v súvislosti s podozrením zo sabotáže plynovodov Nord Stream 1 a 2.

Súvislosti

Komisia sa zaoberá otázkou rastúcich cien energie od minulého roka a členské štáty zaviedli mnohé opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré Komisia poskytla prostredníctvom súboru nástrojov pre ceny energie prijatého v októbri 2021.

Situácia na trhu s energiami sa výrazne zhoršila od invázie Ruska na Ukrajinu a ďalšej militarizácie jeho zdrojov energie s cieľom vydierať Európu, čo zhoršilo už aj tak napätú situáciu v oblasti ponuky po pandémii COVID-19. Vzhľadom na to, že Rusko naďalej manipulovalo s dodávkami plynu a prerušovalo dodávky do Európy z neopodstatnených dôvodov, situácia na trhu je neistá a nervózna. Komisia preto na jar 2022 rozšírila súbor nástrojov pre ceny energie o oznámenie o krátkodobých intervenciách na trhu a dlhodobých zlepšeniach koncepcie trhu s elektrinou a plán REPowerEU. Komisia navrhla nové povinnosti týkajúce sa minimálnych zásob plynu a ciele znižovania dopytu po ňom, aby sa vyrovnala ponuka a dopyt v Európe. Členské štáty tieto návrhy urýchlene prijali ešte pred letom.

Ceny sa ďalej zvyšovali v priebehu letných mesiacov, ktoré sa vyznačovali aj extrémnymi poveternostnými podmienkami spôsobenými zmenou klímy. Zvlášť suchá a extrémne teplo mali vplyv na výrobu elektriny z vodnej a jadrovej energie, čím sa ešte viac znížili dodávky.  Preto Komisia v septembri navrhla a členské štáty odsúhlasili dodatočné opatrenia na základe článku 122 zmluvy. Majú znížiť dopyt po elektrine a zachytávať neočakávané zisky energetického sektora a prerozdeliť ich v prospech občanov a priemyslu. Tento návrh dopĺňa už vykonané kroky i našu prebiehajúcu snahu vyrovnať sa s mimoriadnou situáciou na svetových a európskych trhoch s energiou. Komisia uverejnila aj prvú časť svojej výročnej správy o stave energetickej únie.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Ruská vojna proti Ukrajine má vážne dôsledky pre celosvetové i európske trhy s energiou. Postupujeme jednotne a na zimu sme dobre pripravení: naplnili sme zásobníky plynu, šetríme energiou a nachádzame nových dodávateľov. Teraz sme sa zamerali na nadmerné a nestále ceny a usilujeme sa o väčšiu bezpečnosť. Zavedieme dočasný mechanizmus na obmedzenie nadmerných cien túto zimu a medzičasom budeme pracovať na novej referenčnej cene, aby sa s LNG začalo obchodovať za spravodlivejšie ceny. Poskytujeme právne nástroje na spoločné nákupy plynu v EÚ, zabezpečujeme solidaritu pri bezpečnosti dodávok pre všetky členské štáty a rokujeme s našimi spoľahlivými dodávateľmi plynu, aby sme zaručili plyn za dostupné ceny. Musíme ale takisto zrýchliť investovanie do obnoviteľných zdrojov energie a súvisiacej infraštruktúry. Objemnejšie a rýchlejšie investície do prechodu na čistú energiu sú našou štrukturálnou odpoveďou na túto energetickú krízu.“

Výkonný podpredseda Frans Timmermans uviedol: „Niekoľko budúcich zím bude náročných, ale dnes prijatý balík pomôže udržať teplo v bytoch v Európe i chod hospodárstva. Teraz prijímané opatrenia a práca na nástrojoch na spoločný nákup namiesto pretekov v cenách nám umožňujú vstúpiť do ďalšieho vykurovacieho obdobia s dostatočným množstvom plynu v zásobníkoch. Komisia reaguje na mimoriadne výkyvy cien spôsobené tým, že Putin energiu využíva ako zbraň, a pracuje aj na tom, aby obnovila stabilitu na trhu s energiou. Ale lacné fosílne palivá sú už definitívne minulosťou a my musíme urýchlene prejsť na obnoviteľné zdroje energie. Preto musíme zvážiť spôsoby, ako financovať dodatočné investície do prechodu EÚ na zelenú energiu prostredníctvom plánu REPowerEU.“

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, uviedla: „V krízových situáciách s nedostatočnými dodávkami môže byť spájanie síl a spoločné rokovanie účinným spôsobom, ako dosiahnuť lepšie ceny a podmienky. V aktuálnej plynovej kríze sme pripravení sprevádzať podniky ochotné zapojiť sa do konzorcia na spoločný nákup plynu za predpokladu zachovania záruk a v súlade s našimi pravidlami hospodárskej súťaže. Našim cieľom je zabezpečiť úplné výhody spoločného nakupovania a odovzdať ich ďalej.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová doplnila: „Ruská invázia na Ukrajinu od základov zmenila situáciu na trhu EÚ s energiou. Nástroje a pravidlá, ktoré nám doteraz spoľahlivo slúžili, už nedokážu zaistiť dodávky energie za dostupné ceny. Na účinné riešenie tejto krízy potrebujeme byť schopní nakupovať plyn spoločne, zamerať sa na mimoriadne vysoké ceny a zabezpečiť solidaritu medzi našimi členskými štátmi v prípade nedostatku plynu. Kroky, ktoré sme doteraz vykonali, fungujú: ceny sa znižujú a dopyt začal klesať. Dnešné návrhy však potrebujeme, aby sme sa mohli pripraviť na túto zimu i čas po nej.“

Komisárka pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová dodala: „Dnes predstavené opatrenia majú veľký význam pre energetické podniky a trhy s energetickými derivátmi. Zároveň pomôžu udržať stabilitu finančného systému. Tieto časovo obmedzené a presne cielené opatrenia majú zmierniť tlaky, ktoré niektoré energetické podniky pociťovali pri plnení svojich maržových požiadaviek a pri riešení mimoriadnych cenových výkyvov na trhoch s energetickými derivátmi. Úzko spolupracujeme s orgánmi ESMA, EBA i agentúrou ACER, ako aj s vnútroštátnymi regulátormi energií a financií. Brutálna ruská vojna proti Ukrajine má vplyv na trhy s energiou s dôsledkami pre spotrebiteľov aj podniky, ktoré dnes riešime.“

Ďalšie informácie

Oznámenie o núdzovom stave v energetike – príprava, spoločné nakupovanie plynu a spoločná ochrana EÚ

Návrh nariadenia Rady o lepšej koordinácii nákupu plynu, cezhraničnej výmene plynu a spoľahlivých referenčných cenách

Memo Otázky a odpovede

Informačný prehľad núdzovom stave v energetike

Informačný prehľad o opatreniach EÚ proti vysokým cenám energií

Siedma správa o stave energetickej únie

Európskej únii hrozia ďalšie prerušenia dodávok plynu z Ruska. Kremeľ zneužíva dodávky plynu ako zbraň a takmer polovica členských štátov už zaznamenala znížené dodávky.  Okamžitými krokmi teraz môžeme znížiť tak riziko, ako aj náklady pre Európu, ak dôjde k úplnému narušeniu dodávok. Posilníme tak energetickú odolnosť EÚ.  

Komisia preto navrhuje nový legislatívny nástroj a európsky plán na zníženie dopytu po plyne v snahe znížiť spotrebu plynu v Európe do budúcej jari o 15 %. Všetci spotrebitelia, verejné správy, domácnosti, majitelia verejných budov, dodávatelia energie i sektor priemyslu môžu a mali by prijímať opatrenia s cieľom šetriť plynom. Ďalej Komisia zrýchli prácu na diverzifikácii dodávok vrátane spoločného nákupu plynu, aby rozšírila možnosti EÚ získavať plyn z alternatívnych zdrojov.

Komisia na základe článku 122 zmluvy navrhuje nové nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na znižovanie dopytu po plyne. Stanovila v ňom cieľovú hodnotu zníženia dopytu po plyne o 15 % v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023, ktorá platí pre všetky členské štáty. Nové nariadenie by okrem toho poskytlo Komisii možnosť vydať po konzultáciách s členskými štátmi v súvislosti s bezpečnosťou dodávok plynu tzv. únijnú výstrahu, ktorá by znamenala povinnosť znížiť dopyt po plyne vo všetkých členských štátoch. Únijnú výstrahu možno vydať, ak sa zistí značné riziko závažného nedostatku plynu alebo výnimočne vysoký dopyt po plyne. Členské štáty by mali do konca septembra aktualizovať svoje národné núdzové plány a ukázať, ako plánujú dosiahnuť cieľovú hodnotu zníženia dopytu. Svoj pokrok by Komisii mali hlásiť raz za dva mesiace. Členské štáty žiadajúce o dodávky plynu z mechanizmu solidarity budú musieť preukázať opatrenia, ktorými sa snažili znížiť svoj dopyt.

Komisia v snahe pomôcť členským štátom dosiahnuť potrebné zníženie dopytu prijala aj európsky plán znižovania dopytu po plyne, v ktorom vytýčila opatrenia, zásady a kritériá koordinovaného znižovania dopytu. Plán je zameraný na náhradu plynu inými palivami a na celkové úspory energie vo všetkých sektoroch. Jeho cieľom je zaručiť dodávky do domácností a kľúčovým spotrebiteľom, ako sú nemocnice, ale aj priemyselné odvetvia, ktoré majú zásadný význam pre zásobovanie základnými výrobkami a poskytovanie základných služieb pre hospodárstvo, dodávateľské reťazce EÚ a konkurencieschopnosť. Plán obsahuje usmernenia pre členské štáty, ktoré by mali zvážiť pri plánovaní utlmenia činností.

Energia ušetrená v lete je energia dostupná v zime

Ak nahradíme plyn inými palivami a budeme šetriť energiou v lete, môžeme uskladniť viac plynu na zimu. Okamžité kroky nám pomôžu znížiť negatívny vplyv na HDP a nebudeme musieť prijímať neplánované opatrenia v krízovej situácii neskôr. Rýchla reakcia takisto pomôže rozložiť úsilie na väčší časový úsek, rozptýliť obavy na trhu a zmierniť cenové výkyvy. Takisto nám umožní skoncipovať presne zacielené nákladovo efektívne opatrenia na ochranu priemyslu.

Plán znižovania dopytu po plyne, ktorý Komisia navrhla, vychádza z konzultácií s členskými štátmi a odvetvím priemyslu. Máme k dispozícii širokú škálu opatrení na zníženie dopytu po plyne. Pred tým, než by členské štáty začali zvažovať utlmenie činností, mali by vyčerpať všetky možnosti náhrady paliva, nepovinné úsporné opatrenia i alternatívne zdroje energie. Podľa možnosti by prioritou mal byť prechod na obnoviteľné zdroje energie či čistejšie alebo menej znečisťujúce možnosti s nižšími emisiami uhlíka. Ako dočasné riešenie však možno bude potrebné prejsť na uhlie, ropu alebo jadrovú energiu. Podmienkou pri tom bude predísť dlhodobej odkázanosti na uhlie. Trhovo orientované nástroje môžu znížiť riziko pre spoločnosť a hospodárstvo. Napríklad členské štáty by mohli zaviesť systémy aukcií alebo výziev na predkladanie ponúk v snahe stimulovať znižovanie spotreby energie zo strany priemyselných odvetví. Členské štáty môžu poskytovať podporu v súlade so zmenou dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorú aktuálne Komisia prijala.

Ďalším dôležitým faktorom pri úsporách energie je zníženie miery vykurovania a chladenia. Komisia nalieha na všetky členské štáty, aby odštartovali osvetové kampane na propagáciu veľkoplošného zníženia miery vykurovania a chladenia a aby začali vykonávať oznámenie EÚ o šetrení energiou, ktoré takisto zahŕňa mnoho možností krátkodobých úspor. Členské štáty by mali ísť príkladom a mohli by prikázať cielené zníženie miery vykurovania a chladenia v budovách pod správou verejných orgánov.

Plán znižovania dopytu ďalej pomôže členským štátom spomedzi svojich „nechránených“ skupín odberateľov identifikovať a určiť ako prioritu najkritickejších odberateľov alebo zariadenia, a to na základe celkových hospodárskych hľadísk a týchto kritérií:

•  spoločenská kritickosť – pri sektoroch vrátane zdravia, potravín, bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti, rafinérií a obrany, ako aj poskytovania environmentálnych služieb,
• cezhraničné dodávateľské reťazce – sektory alebo priemyselné odvetvia poskytujúce tovar a služby so zásadným významom pre bezproblémové fungovanie dodávateľských reťazcov EÚ,
• poškodenie zariadení – v snahe predísť situácii, keď by sa už nemohla znova rozbehnúť výroba bez značného omeškania, opráv, regulačného schválenia a nákladov,
• možnosti zníženia spotreby plynu a náhrada výrobkov/komponentov – miera, do akej priemyselné odvetvia môžu prejsť na dovážané komponenty/výrobky, a miera, do akej možno dopyt po výrobkoch alebo komponentoch pokryť dovozom.

Súvislosti: Čo urobila EÚ, aby si zabezpečila dodávky energie?

Komisia po ruskej invázii na Ukrajinu prijala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív. Stanovila v ňom opatrenia na diverzifikáciu dodávateľov energie, dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti, ako aj na urýchlené zavedenie energie z obnoviteľných zdrojov. EÚ takisto prijala nové právne predpisy zahŕňajúce povinnosť naplniť podzemné zásobníky plynu v EÚ na 80 % kapacity do 1. novembra 2022 v snahe zaistiť dodávky na budúcu zimu. V tejto súvislosti Komisia vypracovala hĺbkové preskúmanie národných plánov pripravenosti na možné veľké narušenia.

Komisia vytvorila energetickú platformu EÚ, ktorá má slúžiť na agregovanie dopytu po energii na regionálnej úrovni a uľahčovať budúci spoločný nákup plynu aj zeleného vodíka. Jej účelom je zabezpečiť čo najlepšie využívanie infraštruktúry, aby toky plynu smerovali tam, kde sú najviac potrebné. Rovnako má slúžiť na nadväzovanie kontaktov s medzinárodnými dodávateľskými partnermi. Na platforme začalo fungovať už päť regionálnych skupín členských štátov a v rámci Komisie sa vytvorila špecializovaná pracovná skupina na podporu procesu. EÚ sa darí diverzifikovať a zabezpečovať dovoz iného plynu než z Ruska vďaka vyššiemu podielu LNG a dovozu cez plynovody od iných dodávateľov. V prvej polovici roka 2022 sa dovoz LNG odinakiaľ ako z Ruska v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku zvýšil o 21 miliárd m³. Aj dovoz plynu plynovodmi z iných krajín než z Ruska, konkrétne z Nórska, Azerbajdžanu, zo Spojeného kráľovstva a severnej Afriky, vzrástol o 14 miliárd m³.

EÚ už dávno pred ruskou inváziou na Ukrajinu začala budovať čistý a prepojený energetický systém zameraný na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na domácom trhu, vyradenie dovážaných fosílnych palív a zabezpečenie prepojení a solidarity medzi členskými štátmi v prípade prerušenia dodávok.

Európska zelená dohoda a balík návrhov Fit for 55 sú zamerané na postupné ukončenie našej závislosti od zdrojov fosílnych palív a zníženie celkovej spotreby energie v EÚ vďaka zvýšenej energetickej efektívnosti, čím posilňujú bezpečnosť dodávok energie v EÚ. Z týchto návrhov vychádza aj plán REPowerEU, ktorý má slúžiť na zrýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ i realizáciu investícií do energetickej efektívnosti. Vyše 20 % energie EÚ v súčasnosti pochádza z obnoviteľných zdrojov a podľa návrhu Komisie by sa tento podiel mal do roku 2030 viac než zdvojnásobiť na 45 %. Od začiatku roka sa podľa odhadov doplnila dodatočná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v objeme 20 GW. To zodpovedá viac než 4 miliardám m³ zemného plynu.

Prostredníctvom našich investícií do terminálov LNG a plynových prepojovacích vedení môže teraz každý členský štát prijímať dodávky plynu minimálne z dvoch zdrojov a medzi susednými krajinami je možný spätný tok. Podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu členské štáty musia zaviesť národné preventívne akčné plány a núdzové plány, ako aj záruku dodávok v rámci mechanizmu solidarity pre „chránených odberateľov“ v susedných krajinách v závažnom stave núdze.

Ďalšie informácie

MEMO Otázky a odpovede

Oznámenie

Príloha

Nariadenie

Dočasný krízový rámec štátnej pomoci

Prehľad: Úspora plynu pre bezpečnú zimu

Prehľad: Európsky plán na zníženie dopytu po plyne

Prehľad: Podpora miest pri šetrení energiou