Na decembrovom samite s názvom Výživa v záujme rastu v Tokiu Komisia oznámila nový záväzok vo výške 2,5 miliardy EUR na roky 2021 – 2024 s cieľom obmedziť všetky formy podvýživy. Tento príspevok zahŕňa humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb, ako aj podporu pri riešení základných príčin podvýživy vrátane dlhodobejšej transformácie potravinových systémov v partnerských krajinách EÚ.

Na samite vystúpila komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová, ktorá uviedla: „Pandémia COVID-19 zhoršuje globálnu krízu v oblasti výživy. Potreba spravodlivejších, odolnejších a udržateľnejších potravinových a zdravotníckych systémov nebola nikdy taká naliehavá. Dnešný záväzok prispeje ku komplexnému riešeniu podvýživy prostredníctvom podpory udržateľných a odolných potravinových systémov. Chceme pre všetkých vytvoriť zdravú budúcnosť bez hladu a podvýživy.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič uviedol: „ Výživa je dôležitým aspektom humanitárnej pomoci EÚ. Dobrá výživa je nevyhnutným základom, a to od pomoci deťom v prvých rokoch života až po podporu tých, ktorí boli postihnutí krízami a ostali bez potravín. Posilníme našu podporu s cieľom zabezpečiť, aby liečba podvýživy bola prístupná tým najzraniteľnejším osobám. Pomôžeme tak miliónom ľudí mať zdravší život.“

Táto životne dôležitá pomoc bude zameraná na podporu partnerských krajín v Afrike, Ázii, Tichomorí, Latinskej Amerike a Karibiku, pričom v rámci ich spolupráce s EÚ bude výživa stáť na poprednom mieste. EÚ bude financovať opatrenia v odvetviach súvisiacich s výživou vrátane poľnohospodárstva, vody, sanitácie a hygieny, sociálnej ochrany, zdravia, vzdelávania, a to s cieľom pomôcť zlepšiť výsledky v oblasti výživy so zameraním na ženy, dospievajúce dievčatá a deti mladšie ako päť rokov.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi EÚ v rámci partnerstiev prostredníctvom spoločnej tvorby programov, ako napríklad v Laose, alebo s cieľom zvýšiť investície do výživy využitím spolufinancovania. EÚ sa bude snažiť o zvýšenie svojho vplyvu tak, že bude uplatňovať prístup „Tím Európa“.

Finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc pomôžu pri poskytovaní pomoci vychádzajúcej z potrieb a zameranej na záchranu životov, čím sa podporia najzraniteľnejšie skupiny v krízových situáciách, ako napríklad v Afganistane, Jemene, Etiópii a regióne Sahel.

Kontext

Na celom svete si takmer 3 miliardy ľudí nemôžu dovoliť zdravé stravovanie.

EÚ investuje do podpory inkluzívnych potravinových systémov, ktoré zahŕňajú hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľnosti. Je to súčasť širšieho rámca stratégie EÚ Z farmy na stôl v rámci Európskej zelenej dohody, a ako sa stanovuje v akčnom pláne v oblasti výživy.

Prostredníctvom iniciatívy Národné informačné platformy pre výživu EÚ podporuje partnerské krajiny pri posilňovaní vnútroštátneho riadenia založeného na dôkazoch s cieľom predchádzať podvýžive a jej dôsledkom. Na medzinárodnú spoluprácu zameranú na oblasť výživy v období 2021 – 2024 prisľúbila EÚ aspoň 2,5 miliardy EUR (1,4 miliardy EUR na rozvoj a 1,1 miliardy EUR na humanitárnu pomoc).

Na prvom samite Výživa v záujme rastu, ktorý sa konal v roku 2013, sa EÚ zaviazala vyčleniť v období 2014 – 2020 sumu 3,5 miliardy EUR na zlepšenie výživy v partnerských krajinách. Do roku 2020 sa tento záväzok nielen dosiahol, ale dokonca sa prekročil o 800 miliónov EUR.

Ďalšie informácie

Za lepšiu výživu | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Humanitárna pomoc EÚ: výživa

Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku začínajú plniť novú európsku stratégiu Globálna brána na podporu inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnej, energetickej a dopravnej oblasti a na posilnenie zdravotníckych, vzdelávacích a výskumných systémov na celom svete. Ide o udržateľné a spoľahlivé prepojenia v prospech ľudí a planéty, ktoré im pomáhajú riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy, od zmeny klímy a ochrany životného prostredia až po zlepšenie zdravotnej bezpečnosti a posilnenie konkurencieschopnosti a globálnych dodávateľských reťazcov. Globálna brána má v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať investície v hodnote až do 300 miliárd eur v prospech dlhodobej globálnej obnovy, v ktorej sa zohľadnia potreby našich partnerov aj vlastné záujmy EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyjadrila: „COVID-19 nám ukázal, do akej miery je svet, v ktorom žijeme, prepojený. Súčasťou našej globálnej obnovy bude zmeniť prepojenosť sveta, aby sme lepšie napredovali. Európsky model spočíva v investovaní do tvrdej aj mäkkej infraštruktúry, udržateľných investícií do digitalizácie, klímy a energetiky, dopravy, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu, ako aj do priaznivého prostredia s rovnakými podmienkami pre všetkých. Budeme podporovať inteligentné investície do kvalitnej infraštruktúry podľa najvyšších sociálnych a environmentálnych noriem a v súlade s demokratickými hodnotami a medzinárodnými normami a štandardmi. Stratégia Globálnej brány slúži Európe ako model na budovanie odolnejších prepojení so svetom.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Prepojením kľúčových sektorov sa uľahčuje budovanie záujmových spoločenstiev a zvyšuje odolnosť našich dodávateľských reťazcov. Silnejšia Európa vo svete znamená, že musíme presadzovať spoluprácu s partnermi ukotvenú v našich základných zásadách. Stratégiou Globálnej brány sa opätovne hlásime k vízii siete prepojení, ktorá musí byť založená na medzinárodne uznávaných normách, pravidlách a predpisoch, aby sa zaistili rovnaké podmienky pre všetkých.“

EÚ má dlhodobo povesť dôveryhodného partnera, ktorý uskutočňuje kvalitné a udržateľné projekty podľa potrieb našich partnerských krajín a v prospech miestnych spoločenstiev, ale aj v strategickom záujme Európskej únie.

Globálna brána spočíva v zvyšovaní investícií, cez ktoré sa šíria demokratické hodnoty a vysoké normy, dobrá správa a transparentnosť, partnerstvá rovných, bezpečná zelená a čistá infraštruktúra a súkromné investície.

Prístup Tímu Európa umožní Globálnej bráne spojiť členské štáty EÚ s ich finančnými a rozvojovými inštitúciami vrátane Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a cez mobilizáciu investícii súkromného sektora sa usilovať o transformačný vplyv. Kľúčovú úlohu pri hľadaní a koordinácii projektov Globálnej brány v partnerských krajinách budú po celom svete zohrávať delegácie EÚ v terénnej spolupráci s Tímom Európa.

Globálna brána čerpá z nových finančných nástrojov viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027. Či už Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa, nástroj predvstupovej pomoci (IPA) III alebo Interreg, InvestEU a program EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa, všetky tieto nástroje umožňujú EÚ mobilizovať verejné a súkromné investície v prioritných oblastiach vrátane prepojenosti. Konkrétne ide o 135 miliárd eur na garantované investície do infraštruktúry v rokoch 2021 and 2027 z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj+ (EFSD+), finančnej vetvy nástroja NDICI – Globálna Európa, až do 18 miliárd eur v podobe grantového financovania z rozpočtu EÚ a 145 miliárd eur v plánovaných investičných objemoch európskych finančných a rozvojových inštitúcií.

Okrem toho EÚ skúma možnosti zriadenia európskeho nástroja pre vývozné úvery, ktorý by doplnil súčasné opatrenia v oblasti vývozných úverov na úrovni členských štátov a zvýšil by celkovú kapacitu EÚ v tejto oblasti. Nástroj by pomohol zlepšiť rovnosť podmienok pre podniky EÚ na trhoch tretích krajín, kde musia čoraz častejšie čeliť zahraničným rivalom veľkoryso podporovaným vlastnými vládami. Vďaka tomu by sa zjednodušilo ich zapojenie do infraštruktúrnych projektov.

EÚ nielenže ponúkne partnerom spoľahlivé finančné podmienky, v rámci ktorých poskytne granty, priaznivé úvery a rozpočtové záruky na zníženie rizika investícií a zlepšenie udržateľnosti dlhovej služby, ale zároveň bude podporovať aj najprísnejšie environmentálne, sociálne a strategické normy riadenia. EÚ poskytne partnerom technickú pomoc s cieľom posilniť ich schopnosť pripravovať dôveryhodné projekty, ktoré efektívne zhodnotia prostriedky na infraštruktúru.

Globálna brána bude investovať do medzinárodnej stability a spolupráce a dosvedčí, že demokratické hodnoty ponúkajú investorom istotu a spravodlivosť, udržateľnosť pre partnerov a dlhodobé prínosy pre ľudí na celom svete. 

Takto Európa prispeje k zúženiu globálnej investičnej medzery, ktorá si vyžaduje koordinované úsilie v súlade so záväzkom lídrov G7 z júna 2021, že s cieľom uspokojiť globálne potreby rozvoja infraštruktúry uzatvoria transparentné hodnotové partnerstvo vysokého štandardu.

EÚ je odhodlaná spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi na podpore udržateľných investícií do prepojenosti. Globálna brána a iniciatíva USA „Build Back Better World“ sa budú navzájom posilňovať. Tento záväzok spolupracovať sa opätovne potvrdil na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP26) v roku 2021, na ktorej EÚ a Spojené štáty spojili podobne zmýšľajúcich partnerov, aby vyjadrili spoločný záväzok k riešeniu klimatickej krízy prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, ktorá je čistá, odolná a v súlade s nulovou bilanciou emisií v budúcnosti.

Globálna brána stavia na výsledkoch stratégie EÚ a Ázie v oblasti prepojenosti z roku 2018, nedávno uzavretých partnerstvách v oblasti prepojenosti s Japonskom a Indiou, ako aj na hospodárskych a investičných plánoch pre západný Balkán, Východné partnerstvo a južné susedstvo. Je v úplnom súlade s Agendou 2030 OSN a jej cieľmi udržateľného rozvoja aj s Parížskou dohodou.

Ďalšie kroky

Projekty Globálnej brány sa budú rozvíjať a realizovať prostredníctvom iniciatív Tímu Európa. Inštitúcie EÚ, členské štáty a európske finančné inštitúcie budú spolupracovať s európskymi podnikmi, ako aj vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom v partnerských krajinách.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a komisári pre medzinárodné partnerstvá a susedstvo, ako aj pre rozšírenie budú pod celkovým vedením predsedníčky Komisie pokračovať v prevádzkovaní platformy Globálna brána a podporovať koordináciu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Vyjadrenia členov kolégia

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová poznamenala: „Cez stratégiu Globálnej brány môže Európa vybudovať partnerstvá rovných, do ktorých sa premietne dlhodobý záväzok Európy k udržateľnej obnove každej z partnerských krajín. S Globálnou bránou chceme medzi Európou a svetom vytvoriť silné a udržateľné väzby bez závislosti – a ponúknuť mladým ľuďom novú budúcnosť.“

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi dodal: „Globálna prepojenosť EÚ sa začína v jej susedstve. Základom pre všetky hospodárske a investičné plány, ktoré sme nedávno zaviedli pre západný Balkán, Východné partnerstvo a južné susedstvo, je prepojenosť. Prepojenosť s Európu, prepojenosť s týmito regiónmi. Vďaka týmto plánom, vypracovaným v úzkej spolupráci s našimi partnermi, sa stratégia Globálnej brány začne premieňať v našich susedných regiónoch na skutočnosť už počas funkčného obdobia tejto Komisie.“

Ďalšie informácie

Spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa o Globálnej bráne

Otázky a odpovede o Globálnej bráne

Prehľad o globálnej bráne

Prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie

Webové sídlo