Globálna Európa: Európska únia stanovuje prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi na celom svete

Komisia prijala viacročné orientačné programy nástroja Globálna Európa, v ktorých sa stanovujú prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi na celom svete na roky 2021 – 2027. Súčasne vyčlenila finančné prostriedky na roky 2021 – 2024 (na úrovni krajiny) a na roky 2021 – 2027 (na regionálnej úrovni) v celkovej výške takmer 26,3 miliardy eur, ktoré túto spoluprácu podporia. Prijatie viacročných orientačných programov pre jednotlivé krajiny a regióny významne prispeje k opatreniam v oblasti klímy, sociálnemu začleneniu a ľudskému rozvoju, ako aj k riešeniu problematiky migrácie a núteného vysídľovania a k dosiahnutiu cieľov v oblasti rodovej rovnosti a biodiverzity.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Musíme naše slová pretaviť do činov. Investíciami v rámci programu Globálna Európa sa zabezpečí, aby EÚ plnila svoje politické priority a účinne riešila potreby našich partnerských krajín a regiónov – od udržateľného mieru, bezpečnosti a stability až po globálne výzvy, ako je boj proti ochoreniu COVID-19 a boj proti zmene klímy. EÚ je stále najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. Budeme sa aj naďalej zasadzovať za spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť na celom svete.“ 

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Európska únia má dlhú históriu spolupráce založenej na spoločných cieľoch a hodnotách. Programovaním našej spolupráce na roky 2021 – 2027 sa na ďalších sedem rokov zaväzujeme bojovať proti nerovnostiam a podporovať inkluzívny, ekologický a udržateľný rozvoj. Mnohé z dohodnutých priorít prispejú k účinnému vykonávaniu stratégie Global Gateway tým, že zmobilizujú kľúčové zdroje na vytvorenie udržateľných a dôveryhodných prepojení, z ktorých majú prospech ľudia aj planéta, a zároveň budú riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy. Som mimoriadne hrdá na to, že na programy súvisiace so vzdelávaním by sa na roky 2021 – 2027 malo vyčleniť 6 miliárd eur, čo predstavuje nárast zo 7 % na 13 % celkových výdavkov na našu vonkajšiu činnosť mimo nášho susedstva. Deťom a mládeži by sa mala poskytnúť skutočná príležitosť, aby naplno využili svoj potenciál a dosiahli lepšiu budúcnosť.“

Tím Európa, ktorý prináša výsledky

Priority boli vymedzené po konzultácii s príslušnými orgánmi partnerov a v rámci skutočného prístupu Tímu Európa spolu s členskými štátmi EÚ, európskymi finančnými inštitúciami, EIB a EBOR, ako aj Európskym parlamentom. Uskutočnili sa aj konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre ženy a mládež, miestnymi orgánmi, zástupcami zo súkromného sektora, OSN a inými podobne zmýšľajúcimi partnermi. Dohodnuté priority sú v súlade s Agendou 2030 OSN a cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj s Parížskou dohodou a stratégiou EÚ Global Gateway.

V rámci iniciatív Tímu Európa, ktoré získajú značnú finančnú podporu, sa uskutoční niekoľko projektov v partnerských krajinách. Mnohé z nich prispejú k vykonávaniu stratégie Global Gateway. Tieto iniciatívy bude treba spoločne dohodnúť, navrhnúť, vykonávať a monitorovať v rámci prístupu Tím Európa.

Výsledok programovania – fakty a čísla

Prijaté programové dokumenty pre krajiny a regióny predstavujú sumu 26,336 miliardy eur:

Región

Rozpočtové prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny na roky 2021 – 2024 (v miliónoch eur)

Rozpočtové prostriedky vyčlenené pre jednotlivé regióny na roky 2021 – 2027 (v miliónoch eur)

Subsaharská Afrika

9 076

10 242

Ázia a Tichomorie

2 320

2 344

Severná a Južná Amerika a Karibik

1 074

1 280

 

 

 

SPOLU

 12 470

 13 866

Preskúmanie v polovici trvania, ktoré sa má dokončiť v roku 2024, bude podkladom pre rozhodnutie Komisie o rozpočtových prostriedkoch vyčlenených pre jednotlivé krajiny na roky 2025 – 2027.

V prípade subsaharskej Afriky, Ázie a Tichomoria, ako aj Severnej a Južnej Ameriky a karibských krajín a regiónov budú viacročné orientačné programy plniť všeobecné ciele politiky EÚ:

  • všetky viacročné orientačné programy zohľadňujú ciele zelenej dohody
  • viac ako 80 % viacročných orientačných programov zahŕňa digitálnu agendu
  • približne 70 % sa zaoberá udržateľným rastom a dôstojnými pracovnými miestami
  • viac ako polovica obsahuje tému migrácie
  • takmer 90 % sa zaoberá správou vecí verejných, mierom a bezpečnosťou
  • viac ako 90 % zahŕňa tému sociálneho začlenenia a ľudského rozvoja; 80 % viacročných orientačných programov sa zaoberá vzdelávaním
  • vo všetkých viacročných orientačných programoch je dôsledne zohľadnené rodové hľadisko

Všetky programové dokumenty pre jednotlivé krajiny a regióny budú doplnené o štyri tematické programy, ktoré už boli prijaté: ľudské práva a demokracia (1,5 miliardy eur); organizácie občianskej spoločnosti (1,5 miliardy eur); mier, stabilita a predchádzanie konfliktom (871 miliónov eur) a globálne výzvy (3,6 miliardy eur). Napokon, v tomto roku už bol prijatý viacročný orientačný program ERASMUS+, ktorý bude financovaný z prostriedkov vyčlenených na geografické programy mimo susedstva vo výške 1,79 miliardy eur.

Súvislosti

V rámci programovania nástoja Globálna Európa, ktoré sa oficiálne začalo v novembri 2020, sa riešia všeobecné priority Komisie, podporuje sa zelená, digitálna, inkluzívna a udržateľná obnova po pandémii COVID-19 a plne sa rešpektujú záväzky obsiahnuté v novom nástroji, najmä pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, sociálne začlenenie a ľudský rozvoj, migráciu a nútené vysídľovanie a rodovú rovnosť.

Viacročné orientačné programy pre jednotlivé krajiny a regióny prijíma Komisia po konzultácii s partnerskými krajinami/regionálnymi organizáciami, členskými štátmi EÚ a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. V týchto dokumentoch sa stanovujú hlavné prioritné oblasti spolupráce, konkrétne ciele, očakávané výsledky, ako aj orientačná výška prostriedkov vyčlenených na spoluprácu EÚ s partnerskými krajinami a regiónmi, na ktoré sa vzťahuje nástroj Globálna Európa, t. j. so susedstvom, subsaharskou Afrikou, Áziou a Tichomorím a Severnou a Južnou Amerikou a Karibikom. Tieto viacročné orientačné programy sú teda dlhodobými plánmi vykonávania nástroja Globálna Európa v týchto krajinách a regiónoch.

Ďalšie informácie

Globálna Európa – programovanie | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Globálna Európa: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Global Gateway | Európska komisia (europa.eu)

Čítať ďalej...

Obchod so slonovinou: Komisia aktualizuje pravidlá s cieľom skoncovať s väčšinou foriem obchodovania so slonovinou v EÚ

Európska komisia podniká ďalšie kroky zamerané na účinný zákaz väčšiny foriem obchodovania so slonovinou v EÚ, ako sa uvádza v stratégii biodiverzity do roku 2030. Prijatými novými opatreniami sa opätovne potvrdzujú a plní záväzok EÚ podniknúť ďalšie kroky proti pytliactvu slonov a nedovolenému obchodovaniu so slonovinou v celosvetovom meradle. Tento ďalší krok prichádza po tom, ako Komisia začiatkom tohto týždňa prijala návrh novej smernice EÚ, ktorej cieľom je boj proti trestným činom proti životnému prostrediu.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Svet prichádza o voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín neuveriteľnou rýchlosťou. Každoročne je zabitých tisíce slonov a ich slonovina sa často predáva na medzinárodnej úrovni. Ak chceme tento globálny trend zvrátiť a chrániť biodiverzitu, musíme odviesť aj našu prácu na domácej pôde. Dnes predkladanými opatreniami plníme svoj sľub prijať ďalšie kroky proti nedovolenému obchodovaniu so slonovinou a vysielame tým jasný signál, že so slonovinou už v EÚ nemožno obchodovať ako s inými druhmi tovarua nemalo by sa s ňou obchodovať ani indeChceme odstrániť všetky pretrvávajúce riziká vyplývajúce z aktivít v EÚ, ktoré nepriamo prispievajú k zásobovaniu nelegálnych trhov so slonovinou v zahraničí.“

Revidovaný usmerňovací dokument Komisie upravujúci režim EÚ pre obchod so slonovinou, ktorý bol nedávno prijatý, nadväzuje na opatrenia, ktoré sa už prijali v rámci akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín s cieľom eliminovať nelegálnu slonovinu z trhu EÚ. Pozastavuje sa ním obchodovanie so surovou slonovinou na trhu EÚ s výnimkou výhradnej opravy predmetov obsahujúcich starobylú slonovinu.

Popri zmenách nariadenia Komisie č. 865/2006 sa týmto usmerňovacím dokumentom takisto pozastavuje obchod s predmetmi zo spracovanej slonoviny v rámci EÚ, pokiaľ nie sú splnené prísne podmienky. Podľa nových pravidiel je obchod s predmetmi zo spracovanej slonoviny v rámci EÚ povolený len vtedy, ak príslušné predmety pochádzajú z obdobia pred rokom 1947, a obchodné transakcie sú povolené len s potvrdením vydaným orgánmi členských štátov. Takéto potvrdenia sa môžu vydávať aj na obchodovanie s hudobnými nástrojmi obsahujúcimi slonovinu v rámci EÚ pochádzajúcimi spred roka 1975. Na dovoz slonoviny do EÚ a opätovný vývoz z nej sa uplatňujú dodatočné obmedzenia.

EÚ už zaviedla veľmi prísne pravidlá týkajúce sa obchodu so slonovinou. Komisia v roku 2017 uverejnila prvú verziu usmerňovacieho dokumentu, v ktorej pozastavila opätovný vývoz surovej slonoviny a odporučila krajinám EÚ, aby pri posudzovaní žiadostí potenciálnych obchodníkov uplatňovali osobitnú kontrolu. Prispelo to k obmedzeniu nezákonných činností týkajúcich sa slonoviny v celej EÚ.

Súvislosti

Napriek ďalekosiahlemu medzinárodnému zákazu obchodovania so slonovinou dosiahlo pytliačenie slonov a nedovolené obchodovanie so slonovinou rekordné úrovne. Podľa odhadov sa každý rok pytliackym spôsobom uloví 20 000 až 30 000 slonov afrických. Populácie slonov sú naďalej ohrozované v dôsledku nezákonného zabíjania spôsobeného neutíchajúcim dopytom po slonovine v niektorých častiach sveta. V dôsledku toho došlo k zdecimovaniu mnohých populácií slonov v Afrike, a to aj vďaka väčšej účasti nadnárodných zločineckých sietí na nezákonnom obchodovaní.

Ďalšie sprísnenie pravidiel EÚ v oblasti obchodu so slonovinou nadväzuje na predchádzajúce opatrenia prijaté v kontexte akčného plánu EÚ na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín z roku 2016, najmä na zákaz vývozu surovej slonoviny z roku 2017.

Podľa režimu stanoveného v Dohovore o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) je medzinárodný obchod so slonovinou zakázaný s prísne obmedzenými výnimkami. Dohovor CITES sa v EÚ vykonáva na základe „nariadení EÚ o obchode s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín“. V samotnom dohovore CITES sa však neupravuje vnútroštátny (aj v rámci EÚ) obchod so slonovinou.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede k novým pravidlám zákazu obchodovania so slonovinou

Usmerňovací dokument k režimu EÚ upravujúcemu obchod so slonovinou a zmeny nariadenia Komisie č. 865/2006

Nariadenia EÚ o obchode s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín

Webové sídlo CITES

Čítať ďalej...

Erasmus+: úspech v roku 2020 napriek obmedzeniam

Z nedávno uverejnenej výročnej správy o programe Erasmus+ za rok 2020 vyplýva, že z programu dostalo takmer 640 000 osôb podporu na získanie vzdelávacích skúseností v zahraničí a aj napriek pandémii COVID-19 boli z neho poskytnuté finančné prostriedky na 20 400 projektov a 126 900 organizáciám. Náhly prechod na dištančné vzdelávanie cez internet poukázal na význam digitálnych riešení na diaľku pre výučbu a učenie sa. Erasmus+ naďalej zohráva dôležitú úlohu pri príprave osôb a organizácií, pričom v minulom roku z neho bolo k dispozícii 200 miliónov EUR osobitne na digitálnu transformáciu. Celkový rozpočet programu Erasmus+ v roku 2020 predstavoval 3,78 miliardy EUR, teda o 506 miliónov EUR viac ako v roku 2019, čo predstavuje nárast o 15 %. Erasmus+ po 33 rokoch existencie preukazuje svoju odolnosť, a to aj za zložitých okolností roka 2020, pričom od svojho spustenia v roku 1987 z neho získalo dokopy podporu 11,7 milióna účastníkov.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Táto správa poukazuje na odolnosť a kvalitu hlavného výmenného programu EÚ Erasmus+. Napriek zníženiu mobility v dôsledku pandémie zostal Erasmus+ jedným z najúspešnejších a najikonickejších programov EÚ. Erasmus+ bol v roku 2020 inkluzívnejší než kedykoľvek predtým a podporil väčšiu účasť osôb zo znevýhodneného prostredia. Vďaka finančným prostriedkom vo výške 22 miliónov EUR sme naše slová pretavili do konkrétnych krokov.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodala: „V nadväznosti na úspešné vykonávanie programu Erasmus+ v roku 2020 nová generácia programu Erasmus+ v roku 2021 vychádzala z úspechu, vybudovaných sietí a popularity z predchádzajúcich rokov. Erasmus+ stelesňuje európsku spoluprácu v jej najlepšej podobe. Od základnej školy po celoživotné vzdelávanie dospelých a šport môže každý využiť bohaté príležitosti, ktoré program Erasmus+ ponúka.“

Aktuálne predkladáme najvýznamnejšie prvky správy. V roku 2020 bol v rámci programu Erasmus+ opäť oslovený veľký počet účastníkov a príjemcov:

  • v oblasti vysokoškolského vzdelávania viac ako 323 000 študentov a študentov-stážistov, ako aj 44 000 zamestnancov absolvovalo štúdium, odbornú prípravu alebo výučbu v zahraničí,
  • spolufinancovaných bolo viac ako 185,600 aktivít mobility pre študentov a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy,
  • takmer 180 000 mladých ľudí a pracovníkov s mládežou využilo finančné krytie z programu Erasmus+, a to buď vo forme mládežníckych výmen alebo príležitostí pre pracovníkov s mládežou,
  • Európsky týždeň športu dosiahol nový rekord, keď sa na 32 600 podujatiach zúčastnilo viac ako 15,6 milióna európskych účastníkov.

V roku 2020 ďalej rástla iniciatíva „Európske univerzity“, do ktorej je v súčasnosti zapojených 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Európske univerzity sú nadnárodnou iniciatívou, ktorou sa zvyšuje kvalita a atraktívnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania a posilňuje hlboká, strategická dlhodobá spolupráca medzi inštitúciami v prospech ich študentov, pedagógov a iných zamestnancov.

Erasmus+ je široko rozšíreným programom z hľadiska geografickej účasti. V roku 2020 sa do programu zapojilo 34 krajín: popri všetkých 27 členských štátoch EÚ aj Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Program je otvorený aj pre partnerské krajiny z iných častí sveta. Medzinárodné činnosti programu Erasmus+ naďalej prispievali k celkovým geopolitickým prioritám Komisie so zameraním na západný Balkán, východné a južné susedstvo a Afriku, pričom viac ako polovica medzinárodného rozpočtu bola vyčlenená na európske susedstvo (južné Stredozemie, západný Balkán a Východné partnerstvo).

Súvislosti

Od roku 2014 je Erasmus+ širšie zameraný a inovatívnejší a poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže a učňovskú prípravu pre vysokoškolských študentov, ako aj študentov odborného vzdelávania a prípravy. Ponúka mládežnícke výmeny a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj projekty v oblasti športu.

V štatistickej prílohe k správe o programe Erasmus+ za rok 2020 sú uvedené komplexné informácie o rôznych akciách a ich rozpočte spolu s podrobnými informáciami o počte projektov, účastníkov a organizácií. Údaje za jednotlivé krajiny sú k dispozícii aj pre vybrané akcie. Kvalitatívne informácie o projektoch programu Erasmus+ sú k dispozícii na platforme s výsledkami projektov programu Erasmus+, čo je databáza, ktorá poskytuje bezplatný prístup k opisom, výsledkom a kontaktným informáciám v prípade všetkých projektov financovaných z programu Erasmus+ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu.

Ďalšie informácie

Správa o programe Erasmus+ za rok 2020

Štatistická príloha k správe o programe Erasmus+ za rok 2020

Prehľady o krajinách

Webová lokalita programu Erasmus+

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Návrhy Komisie na odstraňovanie, recykláciu a udržateľné ukladanie uhlíka

Komisia prijala oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka, v ktorom sa uvádza, ako posilniť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov emisií CO2 bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo tak, aby bolo možné ukladať viac uhlíka v prírode, a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na splnenie právne záväzného prísľubu EÚ, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Odstraňovanie uhlíka je nevyhnutné na dosiahnutie našich záväzkov v oblasti klímy. Okrem výrazného znižovania emisií potrebujeme udržateľné riešenia na odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktoré zvýšia odolnosť nášho hospodárstva a ktoré nám pomôžu bojovať proti kríze v oblasti klímy a biodiverzity. Dnes sme stanovili hlavné zásady a ciele našej práce na príprave potrebných pravidiel. Týmito pravidlami sa zaistí, že odstraňovanie uhlíka bude dôveryhodné a že bude mať želaný účinok, a zároveň pomôžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov, lesníkov a iných pôdohospodárov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú v boji proti zmene klímy našimi spojencami, keďže odstraňovaním uhlíka z atmosféry zmierňujú jej dosah. Uhlíkové poľnohospodárstvo posilní príspevok poľnohospodárov a lesníkov k dekarbonizácii nášho hospodárstva tým, že poľnohospodárom prinesie dodatočný príjem a zároveň ochráni biodiverzitu, zvýši odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči prírodným katastrofám a zaistí potravinovú bezpečnosť. K tomuto cieľu prispejú aj výskum a inovácie tým, že poľnohospodárom a lesníkom ponúknu ďalšie riešenia.“

V oznámení sa stanovujú krátkodobé až strednodobé opatrenia na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a rozšírenie tohto ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by príspevok iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva k prírodným záchytom uhlíka v Európe mal prestavovať 42 miliónov ton uloženého CO2. K opatreniam na dosiahnutie tohto cieľa patria:

  • podpora postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a iných programov EÚ, ako sú program LIFE a výskumná misia Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom vnútroštátneho verejného a súkromného financovania,
  • štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania potrebných na zabezpečenie jasného a spoľahlivého certifikačného rámca pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý umožní rozvoj dobrovoľných trhov s uhlíkom,
  • poskytovanie lepších znalostí, správa údajov a poradenské služby prispôsobené pôdohospodárom, a to tak na pôde, ako aj v rámci ekosystému modrého uhlíka.

Oznámenie sa zameriava aj na rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka, keďže využívanie riešení inšpirovaných prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre poskytuje ďalšie výhody pre obnovu oceánov, produkciu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Európska zelená dohoda sa síce sústreďuje na drastické zníženie využívania fosílneho uhlíka, no hospodárstvo EÚ bude uhlík stále potrebovať ako surovinu pre priemyselné procesy, ako je výroba syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných pokročilých materiálov. Tento uhlík bude v čoraz väčšej miere pochádzať z biohospodárstva a z technologických riešení na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2. Komisia nadviaže dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom, aby do roku 2030 aspoň 20 % uhlíka používaného v chemických a plastových výrobkoch pochádzalo z udržateľných nefosílnych zdrojov. Pri tom sa plne zohľadnia ciele EÚ v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva a pripravovaný politický rámec pre bioplasty, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Aby bolo možné lepšie riadiť tieto nové toky uhlíka, podporovať inovačné technológie a dosiahnuť odstraňovanie uhlíka vo veľkom rozsahu, pomôže Komisia vytvoriť vnútorný trh na zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka a potrebnú cezhraničnú infraštruktúru na prepravu CO2. Do roku 2030 by sa malo každoročne odstrániť z atmosféry a vďaka technologickým riešeniam trvalo uskladniť 5 miliónov ton CO2. Kľúčovým nástrojom financovania týchto technológií v krátkodobom horizonte je inovačný fond financovaný zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Ďalšie kroky

Do konca roka 2022 Komisia navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa bude zakladať na spoľahlivých a transparentných pravidlách započítavania uhlíka a požiadavkách na monitorovanie a overovanie pravosti a environmentálnej integrity kvalitného udržateľného odstraňovania uhlíka. Tieto pravidlá poskytnú právny rámec potrebný na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. V januári 2022 sa zverejní aj výzva na predloženie dôkazov.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o udržateľných cykloch uhlíka

Oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve

Technické usmernenia – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch (k dispozícii aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine)

Viac informácií o udržateľných cykloch uhlíka

Plníme Európsku zelenú dohodu

Čítať ďalej...

Globálna Európa: Európska únia spúšťa globálny program s rozpočtom 1,5 miliardy eur na podporu organizácií občianskej spoločnosti

Komisia prijala program Globálna Európa na podporu organizácií občianskej spoločnosti s rozpočtom 1,5 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027. Financovaním sa osobitne podporia organizácie občianskej spoločnosti mimo EÚ ako nezávislí aktéri správy vecí verejných a rozvoja a ich angažovanosť v prospech inkluzívnych a participatívnych demokratických procesov a lepších výsledkov v oblasti rozvoja.

Organizácie občianskej spoločnosti majú zásadný význam pre napredovanie ľudských práv, právneho štátu, demokracie a stability. Pomáhajú navrhovať a vykonávať vonkajšie politiky a programy EÚ tak, aby uspokojovali potreby ľudí, znižovali nerovnosti a spĺňali ústredný záväzok Agendy 2030, ktorý je na nikoho nezabudnúť.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell uviedol: „Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane ľudských práv, odhaľovaní ich porušovania a vyžadovaní vládnych opatrení na ochranu občanov. Žiaľ, ich pôsobenie je v mnohých častiach sveta ohrozené. O výzvach, ktorým čelia, často nemáme potuchy, avšak počúvame ich ponosy a prijímame opatrenia. Tento nový program je dôkazom našej podpory pre ich odvážnu každodennú prácu a odhodlania stáť im po boku.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Program Globálna Európa na podporu organizácií občianskej spoločnosti s rozpočtom 1,5 miliardy eur posilní hlas a úlohu občianskej spoločnosti a zdôrazní záujmy miestnych komunít, najmä mladých ľudí, žien a zraniteľných ľudí. Organizácie občianskej spoločnosti so svojou schopnosťou osloviť, posilniť postavenie, zastupovať a ochraňovať miestne obyvateľstvo sú pre nás jedinečnými partnermi; sú hnacou silou zmien a zápolia za rovnosť a spravodlivosť z prednej línie.“

Organizácie občianskej spoločnosti v programe Globálna Európa

Program Globálna Európa na podporu organizácií občianskej spoločnosti poskytne organizáciám cielenú podporu, posilní ich kapacity, zvýši ich účasť na politickom dialógu v partnerských krajinách a prispeje k vytvoreniu priaznivého prostredia pre ich prácu.

  • Prioritná oblasť 1: 1,33 miliardy eur na podporu inkluzívneho, participatívneho a nezávislého priestoru občianskej spoločnosti s vlastnými právami, ako aj demokratického priestoru v partnerských krajinách, a na podporu inkluzívneho a otvoreného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a medzi nimi.

Budúce opatrenia zahŕňajú stratégie špecifické pre jednotlivé krajiny („plán spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti“), rámcové dohody o finančnom partnerstve, spoluprácu s nadáciami a posilnenie politického fóra o rozvoji, ktoré je hlavným fórom EÚ pre globálny dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti. Okrem toho v súčinnosti s programom Globálna Európa pre ľudské práva a demokraciu vypracuje EÚ novú globálnu iniciatívu na monitorovanie všetkých aspektov priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, v prípade zužujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť spustí včasné varovania a poskytne flexibilnú krátkodobú a dlhodobú podporu.

  • Prioritná oblasť 2: 151 miliónov eur na pokračovanie programu vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti v oblasti rozvoja (DEAR). Tento program podporuje informovanejšiu a inkluzívnejšiu spoločnosť, pričom jeho cieľom je zvýšiť a posilniť znalosti, zručnosti a príležitosti občanov EÚ pri podpore trvalo udržateľného rozvoja a riešení globálnych výziev, ako sú nerovnosti a ekologické krízy na miestnej i globálnej úrovni.

Súvislosti

Program Globálna Európa na podporu organizácií občianskej spoločnosti uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, ako aj rastúce obmedzenia, ktorým sú vystavené na celom svete. Priestor občianskej spoločnosti v partnerských krajinách sa čoraz viac zužuje, najmä v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Európska únia je dlhodobo vedúcim globálnym zástancom občianskej spoločnosti a najväčším poskytovateľom podpory miestnej občianskej spoločnosti v partnerských krajinách. V rokoch 2014 – 2019 Európska únia podporila činnosti v oblasti rozvojovej spolupráce z dielne organizácií občianskej spoločnosti sumou približne 7,5 miliardy eur. Približne 47 % z nich bolo financovaných z geograficky zameraných programov, zatiaľ čo 27 % pochádzalo z programu „Organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy“ (CSO-LA) a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR).

Program Globálna Európa na podporu organizácií občianskej spoločnosti financovaný z tematického piliera nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa nadväzuje na zložku organizácií občianskej spoločnosti, ktorá je súčasťou programu „Organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy“ na roky 2014 – 2020. S organizáciami občianskej spoločnosti prebehli počas nového programovania nástroja NDICI – Globálna Európa všetky potrebné konzultácie.

Z procesného hľadiska ide o flexibilný program, ktorý podporuje činnosti občianskej spoločnosti nezávisle od súhlasu vlád partnerských krajín. Väčšina programu sa bude vykonávať na úrovni jednotlivých krajín. V nadchádzajúcich mesiacoch sa uverejnia následné výzvy na predkladanie návrhov týkajúce sa rôznych činností, ktoré sú otvorené pre organizácie občianskej spoločnosti na celom svete.

V rámci programu sa bude spolupracovať s celým spektrom aktérov občianskej spoločnosti vrátane mládežníckych, ženských a miestnych organizácií občianskej spoločnosti, odborových zväzov, organizácií zamestnávateľov, družstiev, podnikateľských a spotrebiteľských organizácií, vidieckych, náboženských, komunitných, environmentálnych, LGBTIQ a menšinových organizácií, organizácií pôvodného obyvateľstva, organizácií osôb so zdravotným postihnutím, kultúrnych organizácií a nadácií. Program bude odrážať kľúčové zásady EÚ zahrnuté napríklad do tretieho akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť, prístupu k medzinárodným partnerstvám založeného na právach a stratégie EÚ pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025.

Môže podporovať činnosti v ktorejkoľvek krajine mimo Únie a na celosvetovej úrovni, ako aj dopĺňať iné programy EÚ, najmä geograficky zamerané programy, ktoré budú naďalej poskytovať väčšinu finančných prostriedkov EÚ organizáciám občianskej spoločnosti.

Ďalšie informácie

Viacročné orientačné plánovanie pre tematický program NDICI – Globálna Európa pre organizácie občianskej spoločnosti na roky 2021 – 2027

Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov

Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2017

Spolupráca EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov – závery Rady z júna 2017

Možnosti financovania – Medzinárodné partnerstvá

Výzvy na predkladanie návrhov a verejné súťaže

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login