Prešov, 18. 11. 2021 – V priestoroch Prešovskej univerzity bude sídliť Informačné centrum Europe Direct Prešov, ktoré patrí do celoeurópskej siete pod jednotným názvom Europe Direct. Na Slovensku je ich 12, v Európskej únii vyše 420.

Sieť Informačných centier Europe Direct je jedným z hlavných nástrojov Európskej komisie na poskytovanie služieb a informácii z diania v Európskej únii obyvateľom regiónu a na poskytovanie spätnej väzby jednotlivým inštitúciám Európskej únie. Európska komisia vyhlásila v roku 2020 prostredníctvom svojho Zastúpenia v Slovenskej republike výzvu na predkladanie návrhov partnerov, ktorí budú prevádzkovať tieto centrá v období rokov 2021 – 2025. Jedným z úspešných žiadateľov bolo Informačné centrum Europe Direct Prešov.

K slávnostnému otvoreniu centra došlo vo štvrtok, 18. novembra 2021, za prítomnosti predstaviteľov Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, Prešovskej univerzity i širokej verejnosti. Ako uviedla Veronika Kalousová z komunikačného oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, centrá Europe Direct sú očami, ušami a ústami Únie v regióne.

„Európske centrá všade po Európe slúžia ako hlas Únie a preto sme radi, že môžeme aj touto cestou preukazovať našu spoluprácu. Aj týmto spôsobom by sme chceli odbúravať rôzne mýty o Európskej únii, napr. o tom, že Brusel je príliš ďaleko,“ dodal v príhovore Jan Pátek z Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

„Myšlienka otvorenia tohto centra v priestoroch univerzity sa nám od začiatku veľmi páčila. Som preto veľmi rád, že jedno z týchto centier je v Prešove. Študenti, resp. mladí ľudia si formujú svoje postoje a tu vidím obrovský priestor pre spoluprácu centra s univerzitou,“ spomenul v príhovore prorektor Prešovskej univerzity pre stratégiu a marketing Peter Adamišin.

Ako informoval manažér Informačného centra Europe Direct Prešov Matúš Žac, hlavným poslaním centra je zvyšovanie povedomia, vedomostí a informačnej interaktivity obyvateľov primárne Prešovského kraja o všetkých oblastiach činností Európskej únie, jej inštitúcií a o činnostiach, ktoré majú vplyv na každodennú činnosť obyvateľov regiónu i Slovenskej republiky. „Okrem iného je cieľom našej činnosti aj aktívne zapájať občanov do diskusií a formovania európskych politík,“ dodal Žac. Bližšie informácie ohľadom činnosti centra sa je možné dočítať na webovej stránke www.edpresov.sk.

EÚ z dôvodu krízy COVID-19, a ako oznámila vo svojej stratégii „z farmy na stôl“, plánuje zintenzívniť koordináciu na európskej úrovni v snahe zaistiť, aby občania v čase krízy neboli konfrontovaní s nedostatkom potravín. V aktuálne prijatom pláne pre nepredvídané udalosti sa konštatuje celková odolnosť potravinového dodávateľského reťazca EÚ. Uvádzajú sa v ňom existujúce nedostatky, pričom obsahuje návrh opatrení na zvýšenie pripravenosti na úrovni EÚ. Na tento účel Komisia vytvorí Európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti (EFSCM) – skupinu expertov na potravinový dodávateľský reťazec. Jej koordináciu prevezme Komisia a jej úlohou bude zabezpečovať výmenu údajov a postupov a posilniť koordináciu.

Čo sme sa naučili z krízy COVID-19

Kríza COVID-19 ukázala odolnosť poľnohospodárstva, rybolovu, akvakultúry a potravinových sektorov, vďaka ktorej bolo možné zabrániť tomu, aby sa zdravotná kríza stala aj krízou potravinovej bezpečnosti. EÚ na podporu týchto sektorov prijala mimoriadne opatrenia.

Napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a spoločná rybárska politika (SRP) poskytli nástroje na vybalansovanie nerovnováhy na trhu či na riešenie problémov výrobcov s peňažnými tokmi. Navyše v snahe zabezpečiť prepravu tovaru a pohyb pracovníkov v kritickom povolaní na jednotnom trhu Komisia zriadila zelené jazdné pruhy a uverejnila usmernenia, ktoré umožnili úzku koordináciu medzi členskými štátmi v otázke bezproblémového prekračovania hraníc.

V uverejnenom oznámení sa konštatuje, že v niektorých oblastiach sú potrebné ďalšie zlepšenia, aby boli aj naďalej zaručené dodávky potravín a potravinová bezpečnosť v čase krízy.

Plán EÚ pre nepredvídané udalosti na zaistenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia majú čoraz citeľnejší vplyv na výrobu potravín a spolu s rizikami pre verejné zdravie, kybernetickými hrozbami či geopolitickými posunmi ohrozujú fungovanie potravinového dodávateľského reťazca. O to dôležitejšie je mať plán EÚ pre nepredvídané udalosti v oblasti dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti.

V tomto pláne pre nepredvídané udalosti je zásadným prvkom na zlepšenie pripravenosti EÚ spolupráca medzi všetkými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami, ktoré tvoria potravinový dodávateľský reťazec. V súkromnom sektore sú to poľnohospodári, rybári, výrobcovia v odvetví akvakultúry, spracovatelia potravín, obchodníci a maloobchodníci, ako aj prepravcovia a logistické služby. Centrálnu úlohu v pláne budú mať aj orgány EÚ, vnútroštátne a regionálne orgány.

Samotný plán sa bude realizovať pomocou Európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti, ktorý zavedie Komisia.

EFSCM sa bude opierať o činnosť skupiny expertov, teda zástupcov členských štátov a niektorých tretích krajín i aktérov zo všetkých fáz potravinového reťazca, ako aj o rokovací poriadok zabezpečujúci jeho fungovanie. Skupina sa bude schádzať pravidelne a v prípade krízy aj veľmi pohotovo a tak často, ako bude treba.

Sústredí sa na konkrétne činnosti a súbor opatrení, ktoré treba dokončiť v období od polovice roka 2022 do roku 2024:

• prognózy, posudzovanie rizika a monitorovanie: zlepšiť pripravenosť pomocou dostupných údajov (aj o poveternostných podmienkach, klíme, trhoch), ďalšia analýza zraniteľnosti a kritickej infraštruktúry potravinového dodávateľského reťazca,
• koordinácia, spolupráca a komunikácia: výmena informácií, najlepších postupov, národných plánov pre nepredvídané udalosti; vypracovanie odporúčaní na riešenie kríz; koordinácia a spolupráca s medzinárodným spoločenstvom.

Súvislosti

Komisia v máji 2020 prijala stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu biodiverzity. Tieto dve navzájom sa posilňujúce stratégie sú ústrednými časťami Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť kľúčové príčiny straty biodiverzity.

V stratégii „z farmy na stôl“ sa oznámili viaceré dôležité iniciatívy, medzi nimi aj plán pre nepredvídané udalosti na zaistenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy a do konca roka 2023 prijatie právneho rámca pre udržateľné potravinové systémy na urýchlenie prechodu na udržateľný potravinový systém. 

Vyjadrenia členov kolégia

Janusz Wojciechowski, komisár pre poľnohospodárstvo, v tejto súvislosti vyhlásil: „Náš potravinový dodávateľský reťazec sa v pandémii COVID-19 ukázal ako veľmi odolný. Naši občania nemuseli čeliť nedostatku potravín. Podarilo sa nám zamedziť tomu, aby sa k zdravotnej kríze pridala aj potravinová. Vďačíme za to aj našej spoločnej poľnohospodárskej politike. Rizikové faktory sa však vyvíjajú, a preto musíme byť pripravení na budúce krízy, ktoré by mohli ovplyvniť naše dodávky potravín a potravinovú bezpečnosť. Potravinová bezpečnosť naďalej bude stredobodom našich politík. Je mimoriadne dôležité dosiahnuť väčšiu odolnosť a udržateľnosť našich potravinových systémov. Plán pre nepredvídané udalosti, ktorý sme dnes predstavili, zabezpečuje pripravenosť EÚ a dôkladnú koordináciu medzi EÚ, členskými štátmi a verejným a súkromným sektorom. Našou snahou je predísť jednostranným rozhodnutiam a umožniť účinnejšie krízové riadenie.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Stratégia ,z farmy na stôl‘ je naším kompasom na ceste k odolnému udržateľnému potravinovému systému, ktorý funguje za každých okolností. Pozoruhodná reakcia EÚ na pandémiu COVID-19 nám ukázala, že koordinácia medzi všetkými členskými štátmi, inštitúciami EÚ a kľúčovými zainteresovanými stranami má zásadný význam pri riešení núdzových situácií. Dnes prijatý plán pre nepredvídané udalosti nám pomôže lepšie sa pripraviť a zaistiť dodávky potravín i potravinovú bezpečnosť v krízových časoch. Naše zdravie závisí od dostupnosti a kvality potravín a naše potravinové systémy nemôžu byť odolné voči krízam, ako je COVID-19, ak nebudú udržateľné.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Pandémia bola skúškou odolnosti nášho potravinového dodávateľského reťazca a mohli sme sa presvedčiť, že naše politiky a právny rámec sú spoľahlivé. Spozorovali sme však aj zraniteľné miesta a zistili sme, že existuje priestor pre zlepšenie pripravenosti nášho potravinového systému, aby mohol obstáť pri tlaku externých faktorov a rizík. Náš sektor rybolovu a akvakultúry musí čeliť určitému stupňu závislosti a ukázala sa aj jeho zraniteľnosť, napríklad pri dodávkach a šokoch v maloobchode. Plán pre nepredvídané udalosti, ktorý sme dnes prijali, je zárukou, že budeme pripravení riešiť možné šoky a naďalej budeme schopní zabezpečiť spotrebiteľom dodávky plodov mora získavaných udržateľným spôsobom.“

Ďalšie informácie

Oznámenie

Prehľad

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)

Spoločná rybárska politika (SRP)

Trhové opatrenia v rámci SPP