EÚ prisľúbila 2,5 miliardy EUR na spoločný boj s partnerskými krajinami proti podvýžive

Na decembrovom samite s názvom Výživa v záujme rastu v Tokiu Komisia oznámila nový záväzok vo výške 2,5 miliardy EUR na roky 2021 – 2024 s cieľom obmedziť všetky formy podvýživy. Tento príspevok zahŕňa humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb, ako aj podporu pri riešení základných príčin podvýživy vrátane dlhodobejšej transformácie potravinových systémov v partnerských krajinách EÚ.

Na samite vystúpila komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová, ktorá uviedla: „Pandémia COVID-19 zhoršuje globálnu krízu v oblasti výživy. Potreba spravodlivejších, odolnejších a udržateľnejších potravinových a zdravotníckych systémov nebola nikdy taká naliehavá. Dnešný záväzok prispeje ku komplexnému riešeniu podvýživy prostredníctvom podpory udržateľných a odolných potravinových systémov. Chceme pre všetkých vytvoriť zdravú budúcnosť bez hladu a podvýživy.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič uviedol: „ Výživa je dôležitým aspektom humanitárnej pomoci EÚ. Dobrá výživa je nevyhnutným základom, a to od pomoci deťom v prvých rokoch života až po podporu tých, ktorí boli postihnutí krízami a ostali bez potravín. Posilníme našu podporu s cieľom zabezpečiť, aby liečba podvýživy bola prístupná tým najzraniteľnejším osobám. Pomôžeme tak miliónom ľudí mať zdravší život.“

Táto životne dôležitá pomoc bude zameraná na podporu partnerských krajín v Afrike, Ázii, Tichomorí, Latinskej Amerike a Karibiku, pričom v rámci ich spolupráce s EÚ bude výživa stáť na poprednom mieste. EÚ bude financovať opatrenia v odvetviach súvisiacich s výživou vrátane poľnohospodárstva, vody, sanitácie a hygieny, sociálnej ochrany, zdravia, vzdelávania, a to s cieľom pomôcť zlepšiť výsledky v oblasti výživy so zameraním na ženy, dospievajúce dievčatá a deti mladšie ako päť rokov.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi EÚ v rámci partnerstiev prostredníctvom spoločnej tvorby programov, ako napríklad v Laose, alebo s cieľom zvýšiť investície do výživy využitím spolufinancovania. EÚ sa bude snažiť o zvýšenie svojho vplyvu tak, že bude uplatňovať prístup „Tím Európa“.

Finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc pomôžu pri poskytovaní pomoci vychádzajúcej z potrieb a zameranej na záchranu životov, čím sa podporia najzraniteľnejšie skupiny v krízových situáciách, ako napríklad v Afganistane, Jemene, Etiópii a regióne Sahel.

Kontext

Na celom svete si takmer 3 miliardy ľudí nemôžu dovoliť zdravé stravovanie.

EÚ investuje do podpory inkluzívnych potravinových systémov, ktoré zahŕňajú hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľnosti. Je to súčasť širšieho rámca stratégie EÚ Z farmy na stôl v rámci Európskej zelenej dohody, a ako sa stanovuje v akčnom pláne v oblasti výživy.

Prostredníctvom iniciatívy Národné informačné platformy pre výživu EÚ podporuje partnerské krajiny pri posilňovaní vnútroštátneho riadenia založeného na dôkazoch s cieľom predchádzať podvýžive a jej dôsledkom. Na medzinárodnú spoluprácu zameranú na oblasť výživy v období 2021 – 2024 prisľúbila EÚ aspoň 2,5 miliardy EUR (1,4 miliardy EUR na rozvoj a 1,1 miliardy EUR na humanitárnu pomoc).

Na prvom samite Výživa v záujme rastu, ktorý sa konal v roku 2013, sa EÚ zaviazala vyčleniť v období 2014 – 2020 sumu 3,5 miliardy EUR na zlepšenie výživy v partnerských krajinách. Do roku 2020 sa tento záväzok nielen dosiahol, ale dokonca sa prekročil o 800 miliónov EUR.

Ďalšie informácie

Za lepšiu výživu | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Humanitárna pomoc EÚ: výživa

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia povolila Slovensku viac ako miliardovú podporu na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Toto miliardové slovenské opatrenie významne prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž.“

Podporné opatrenie Slovenska

Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Cieľom schémy je: i) zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení; ii) motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje; a iii) stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení.

Slovensko vyberie príjemcov na základe:

  • verejnej súťaže pre viaceré technológie pre nové zariadenia s kapacitou najmenej 1 megawatt (MW);
  • správneho konania pre malé a existujúce zariadenia. V tomto prípade stanovujú pomoc slovenské orgány podľa ich nákladov na výrobu elektrickej energie (harmonizované náklady na energiu – LCOE).

Všetky vybraté zariadenia nad 250 kilowattov (kW) dostanú pomoc vo forme výkupného príplatku (t. j. zariadenie predá svoj produkt na trhu a dostane doplatok k trhovej cene).

Zariadenia s výkonom nižším ako 250 kilowattov dostanú pevnú výkupnú sadzbu (t. j. zaručenú cenu za vyrobenú elektrinu).

Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne).

Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Posúdenie Komisie

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie.

V usmerneniach sa konkrétne uvádza, že s cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, musí pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spĺňať kritériá vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktoré sú stanovené v smernici o energetickej efektívnosti. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu: stanovuje sa na základe postupu otvorenej súťaže pre nové veľké zariadenia a neprekračuje hodnotu LCOE pre malé a existujúce zariadenia.

Komisia dospela k záveru, že schéma bude podporovať výrobu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to bez toho, aby neprimerane narušila hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s únijnými pravidlami štátnej pomoci.

Ďalšie informácie

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Komisia víta schválenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) Európskym parlamentom

Európska komisia víta hlasovanie v Európskom parlamente, ktorým sa potvrdila politická dohoda o nariadení, ktoré sa týka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) z decembra 2020. Ide o dôležitý krok k sprístupneniu 672,5 mld. eur vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch.

RRF je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, t. j. plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej pandémie COVID-19 silnejší. Bude zohrávať zásadnú úlohu pri pomoci Európe zotaviť sa z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie, zvýšiť odolnosť ekonomík a spoločností EÚ a zabezpečiť ekologickú a digitálnu transformáciu.

Plány podpory obnovy a odolnosti

Súhlas Európskeho parlamentu pripravil pôdu pre nadobudnutie účinnosti RRF v druhej polovici februára. Členské štáty potom budú môcť oficiálne predložiť svoje národné plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré posúdi Komisia a schváli Rada. V plánoch podpory obnovy a odolnosti sú stanovené reformy a verejné investičné projekty, ktoré budú podporené z RRF. Komisia už vedie intenzívny dialóg so všetkými členskými štátmi o príprave týchto plánov.

Predbežné financovanie vo výške 13 % z celkovej sumy pridelenej členským štátom sa sprístupní po schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby sa finančné prostriedky z RRF dostali čo najrýchlejšie tam, kde sú potrebné.

Štruktúra a ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

RRF pozostáva zo šiestich pilierov: prechod na zelené hospodárstvo; digitálna transformácia; hospodárska súdržnosť, produktivita a konkurencieschopnosť; sociálna a územná súdržnosť; hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť; politiky v záujme ďalšej generácie.

Pomôže EÚ dosiahnuť cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a nasmeruje ju na cestu digitálnej transformácie, tvorby pracovných miest a stimulovania rastu v tomto procese. Najmenej 37 % výdavkov na investície a reformy uvedené v jednotlivých národných plánoch podpory obnovy a odolnosti by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Minimálne 20 % výdavkov by v každom z národných plánov malo prispieť na investície a reformy v oblasti digitálnej transformácie.

RRF zároveň pomôže členským štátom účinne riešiť výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra v súvislosti s koordináciou hospodárskych a sociálnych politík.

Ďalšie kroky

Rada musí teraz formálne dosiahnutú dohodu schváliť, aby ju mohli podpísať predsedovia Rady ECOFIN a Európskeho parlamentu. Nariadenie sa potom uverejní v úradnom vestníku, a tým nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení. Komisia očakáva, že všetky potrebné formálne kroky sa príjmu včas a RRF bude môcť vstúpiť do platnosti v druhej polovici februára.

Členovia kolégia komisárov v tejto súvislosti uviedli:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Kľúčové je poraziť vírus očkovacími látkami. No zároveň potrebujeme pomôcť aj občanom, podnikom a komunitám, aby sa dostali z hospodárskej krízy. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ponúkne práve na tento účel 672,5 mld. eur. Prinesie investície do zelenšej, digitálnejšej, odolnejšej Európy, z ktorých budeme môcť všetci dlhodobo ťažiť. Vítam pozitívny výsledok hlasovania v Európskom parlamente a vnímam ho ako dôležitý krok k aktivácii nástroja na podporu obnovy a odolnosti.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis dodal: „Tento nástroj ponúka členský štátom EÚ jedinečnú príležitosť ako znovu vybudovať a rozbehnúť svoje ekonomiky po skončení pandémie. Je to príležitosť na zvýšenie odolnosti a prijatie digitálnejšej a zelenšej budúcnosti. To si vyžiada jednak správne investície, ale aj správne reformy. Na to, aby sa členské štáty dostali z krízy a mohli čeliť výzvam 21. storočia, by mali využiť príležitosti finančnej podpory z RRF, ktorá im pomôže zbaviť sa problémových miest vo svojich ekonomikách a obnoviť zastarané politiky a postupy. Vyzývame preto členské štáty, aby aj naďalej úzko spolupracovali s Komisiou na vytvorení kvalitných a uskutočniteľných plánov podpory obnovy a odolnosti, aby sme mohli začať s uvoľňovaním finančných prostriedkov čo najskôr. Ďakujem Európskemu parlamentu za jeho podporu a za to, ako rýchlo dokázal RRF schváliť.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: „Vďaka dnešnému hlasovaniu v Európskom parlamente sme o krok bližšie k spusteniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V reakcii na ten obrovský šok z pandémie urobila Európa historický krok. Urobili sme niečo, čo bolo ešte pred rokom nepredstaviteľné: vytvorili sme spoločný nástroj financovaný zo spoločného vlastného dlhu v záujme dosiahnutia spoločného cieľa. Komisia niekoľko mesiacov usilovne spolupracovala s vládami členských štátov na príprave ich plánov podpory obnovy a odolnosti. Teraz musíme všetci pridať v našom úsilí a zabezpečiť, aby sme túto jedinečnú príležitosť využili na zmenu našich ekonomík v prospech všetkých Európanov.“

Ďalšie informácie

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: Otázky a odpovede

Prehľad o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (v znení predloženom na plenárnom zasadnutí EP)

Webová lokalita Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Webová lokalita pracovnej skupiny na podporu obnovy a odolnosti

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login