EÚ vypúšťa tri nové vesmírne misie, cieľom je otestovať nové technológie a inovácie na obežnej dráhe

V rámci programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane odštartovali tri nové orbitálne demonštračné a overovacie misie (IOD/IOV) na palube nosnej rakety Vega, let VV23. V troch misiách šesť satelitov a deväť experimentov otestuje technológie so širokou škálou uplatnenia. Ich opis je uvedený nižšie.

Program IOD/IOV Európskej únie umožňuje priamo na obežnej dráhe testovať experimenty, a získať tak letové skúsenosti (overenie v reálnom prostredí), ktoré budú slúžiť na vedecké, verejné alebo komerčné účely. Otestovanie technológií na obežnej dráhe je posledným krokom pred ich uvedením na trh. Prostredníctvom misií IOD/IOV Európska únia s podporou Európskej vesmírnej agentúry skracuje čas, ktorý obvykle uplynie medzi vývojom určitej technológie a jej komerčným využitím. Ide o vynikajúci spôsob, ako prostredníctvom inovácií podporiť konkurencieschopnosť európskeho vesmírneho priemyslu, a posilniť tak európsku vedeckú excelentnosť.

Misia cubesatov SYNDEO-1 a SYNDEO-2 spája celkovo sedem experimentom IOD/IOV, zatiaľ čo misie ESTCube-2 a ANSER majú formu satelitov pripravených na použitie na predvádzacie účely na obežnej dráhe.

V rámci tohto štartu nosnej rakety Vega budú služby IOD/IOV využívať subjekty z celkovo šiestich európskych krajín.

  1. SYNDEO-1 a SYNDEO-2: ide vôbec o prvýkrát, keď EÚ v rámci programu Horizont 2020 spúšťa združené misie pozostávajúce zo siedmich experimentov, ktoré sa majú vykonať v rôznych oblastiach skúmania vesmíru – od vesmírnej vedy cez technológie a pohon až po manažment vesmírnej prevádzky. Misie realizuje holandská spoločnosť ISISpace, ktorá pôsobí v odvetví letectva a kozmonautiky, pričom vynášané vybavenie vyrobili univerzity a malé a stredné podniky (MSP) z Belgicka, Španielska, Francúzska a Česka.
  2. ESTCube-2: vývojárom misie je skupina študentov vesmírnych technológií z Univerzity v Tartu (Estónsko), pričom misia pozostáva zo satelitu cubesat 3U a jej cieľom je ilustrovať opustenie orbity pomocou technológie plazmovej brzdy a preukázať využiteľnosť platformy nanokozmických lodí vo vzdialenom vesmíre pre misie v budúcnosti, ktoré budú využívať elektrickú plachtu poháňanú slnečným vetrom.
  3. ANSER: misiu vypracoval španielsky inštitút INTA (Instituto Nacional de Técnica Aeroespacial), ktorého cieľom je študovať a monitorovať kvalitu vody v rezervoároch Pyrenejského polostrova pomocou spektrometrie. Misia pozostáva z klastra troch satelitov cubesat 3U, ktoré budú lietať vo formácii na nízkej obežnej dráhe.

Celý vesmírny ekosystém budú v konečnom dôsledku v rámci programu IOD/IOV Komisie podporovať rôzne subjekty – od univerzít cez výskumné centrá až po MSP a výrobcov satelitov.  IOD/IOV podporuje aj autonómny prístup do kozmického priestoru, keďže využíva európske riešenia v oblasti vypúšťania kozmických nosičov. Má zásadný význam pre iniciatívu CASSINI, ktorou Komisia podporuje rýchly nástup nových komerčných subjektov v kozmickom priestore.

Súvislosti

V rámci programu IOD/IOV Komisie sa v roku 2018 uverejnila prvá výzva na vyjadrenie záujmu v programe Horizont 2020. Prilákala viac než 50 návrhov od rôznych európskych subjektov, od MSP cez veľké spoločnosti a univerzity až po organizácie venujúce sa výskumu. Úspešné návrhy sa týkajú technologických inovácií v oblasti pozorovania Zeme, navigácie, určovania polohy a času, satelitnej komunikácie a vesmírnej vedy. V septembri 2020 bol nosnou raketou Vega úspešne vynesený prvý vybraný experiment IOD/IOV s názvom UPMSat-2. Do výberu sa dostali aj uvedené tri nové misie, ktoré odštartovali v októbri 2023.

V súčasnosti sú otvorené dve súbežné výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorých cieľom je zhromaždiť experimenty, o ktorých využití by sa mohlo uvažovať v prípade akcií IOD/IOV a ktoré by v prípade potreby zahŕňali agregáciu, služby a operácie vypúšťania. Prihlášky možno predkladať v týchto oblastiach: 1. Experimenty IOD/IOV, ktoré si vyžadujú agregáciu, a 2. satelity IOD/IOV pripravené na použitie (Ready to Fly). Ďalšie informácie sú k dispozícii na tomto odkaze.

Technológie, ktoré sa majú otestovať prostredníctvom cubesatu SYNDEO-1:

  • Miniatúrny sledovač hviezd pre určovanie polohy: cieľom je priamo na obežnej dráhe otestovať nízkonákladový miniatúrny sledovač hviezd s vysokou presnosťou na účely určovania polohy – Solar MEMS Technologies S.L. (MSP – Španielsko).
  • Demonštrácia vysoko presného systému určovania a riadenia polohy cubesatu: cieľom je overiť vysoko presný kompaktný (vo formáte cubesatu) systém určovania a riadenia polohy (ADCS) s novým sledovačom hviezd a reakčným kolesom. – KU Leuven (univerzita – Belgicko).
  • Demonštrácia sledovača hviezd pre cubesat s presnosťou jednej oblúkovej sekundy: overenie sledovača hviezd vrátane nového algoritmu na sledovanie hviezd, nových kalibračných metód na obežnej dráhe a overenie deflektora a opticko-mechanickej konštrukcie. – KU Leuven (univerzita – Belgicko).
  • RADIOX: RADiation effects during In Orbit Flight eXperiment – experiment na skúmanie účinkov ionizujúceho žiarenia za letu na obežnej dráhe: cieľom je experimentálne overiť účinnosť nového radiačného snímača. Radiačný snímač je založený na elektronickej pamäti, v ktorej sa sledujú chyby spôsobené energetickými časticami. Intenzita ionizujúceho žiarenia sa detekuje meraním počtu chýb v pamäti – KU Leuven (univerzita – Belgicko).

Technológie, ktoré sa majú otestovať prostredníctvom cubesatu SYNDEO-2:

  • Spacepix Radiation Monitor (SXRM): validácia a overenie spôsobilosti na obežnej dráhe plne vyvinutého radiačného detektora založeného na systéme SpacePix ASIC vo vesmírnom prostredí prostredníctvom plnohodnotného prototypu sledovacieho radiačného detektora v orbitálnom radiačnom poli (na meranie toku elektrónov, protónov a ťažkých iónov) – Esc Aerospace s. r. o. (MSP – Česko).
  • Charakterizácia nízkofrekvenčného šumu na obežnej dráhe na účely magnetického meracieho systému pre LISA: cieľom IOD je validácia časti magnetického diagnostického systému pre LISA, najmä magnetického snímača a jeho príslušných techník na redukciu elektronického šumu pri frekvenciách < 1 mHz. – Universidad de Cádiz (univerzita – Španielsko).
  • Demonštrácia Plasma Jet Pack 0-30 W na obežnej dráhe: navrhovaný experiment pozostáva z IOD elektrického riadiaceho motora, PJP Plasma Jet Pack, ktorý využíva kov (volfrám) ako palivo a ktorého účinnosť je posilnená magnetickou cievkou. Cieľom riadiaceho motora je, aby sa začal využívať v malých satelitoch s hmotnosťou 15 – 30 kg. – COMAT (MSP – Francúzsko).

Ďalšie informácie

Čítať ďalej...

Nový európsky Bauhaus: otvorené prihlášky do súťaže o Ceny Nového európskeho Bauhausu v roku 2024

Komisia otvára prihlášky o Cenu Nového európskeho Bauhausu (NEB) za rok 2024. Po celkovom prijatí viac ako 4500 prihlášok v minulých ročníkoch sa v rámci cien NEB za rok 2024 udelí 20 príkladných inovačných projektov a koncepcií, ktoré predstavujú udržateľnosť, estetiku a inkluzívnosť. Tento rok po prvýkrát privítame žiadosti o projekty a koncepcie na Ukrajine popri členských štátoch EÚ a na západnom Balkáne. V rámci ocenenia „Osobitné uznanie ukrajinského úsilia o obnovu a obnovu“ sa budú uznávať projekty a koncepcie, ktoré prispievajú k obnove a rekonštrukcii Ukrajiny v súlade s hodnotami Nového európskeho Bauhausu. Ďalším novým prvkom tohto roka je zameranie na projekty a koncepcie z regiónov EÚ, ktoré čelia sociálno-ekonomickým problémom alebo výzvam v rámci dvojakej digitálnej a zelenej transformácie.

Odmeňovanie udržateľnosti, estetiky a začlenenia

Ceny za rok 2024 budú odmeňovať existujúce projekty, ako aj koncepcie vypracované mladými talentmi v štyroch kategóriách:

  • Obnovenie spojenia s prírodou;
  • Znovunadobudnutie pocitu spolupatričnosti;
  • Uprednostňovanie miest a ľudí, ktorí to najviac potrebujú;
  • Formovanie obehového priemyselného ekosystému a podpora zohľadňovania životného cyklu.

V každej zo štyroch kategórií sú v súťaži vymedzené dva paralelné okruhy:

  • Okruh A: „Šampióni Nového európskeho Bauhausu“ bude venovaný existujúcim a dokončeným projektom so zreteľnými a pozitívnymi výsledkami,
  • Okruh B: „Vychádzajúce hviezdy nového európskeho Bauhausu“ sa budú venovať konceptom, ktoré predkladajú mladé talenty vo veku 30 rokov alebo mladšie. Koncepcie sa môžu nachádzať v rozličných fázach vývoja, od ideových nápadov s jasným plánom až po fázu prototypu.

Ceny za rok 2024 budú udelené 20 víťazom, ktorí dostanú ceny do výšky 30,000 EUR, ako aj komunikačný balík, ktorý im pomôže ďalej rozvíjať a propagovať ich projekty a koncepcie. Budú oznámené počas festivalu Nového európskeho Bauhausu, ktorýsa uskutoční od 17. do 21. apríla v Bruseli na slávnostnom odovzdávaní cien, ktoré organizuje Komisia. Na festivale sa stretnú jednotlivci z rôznych prostredí na rôznych seminároch, aktivitách a satelitných podujatiach s cieľom diskutovať a formovať našu budúcnosť. Výzva na satelitné podujatia je stále otvorená do 31. decembra 2023.

Ako podať prihlášku

Prihlášky sa môžu podávať do 10. novembra 2023 do 19.00 hod. SEČ. Žiadatelia všetkých štátnych príslušností a prostredí sú oprávnení, ak sa ich koncepcie a projekty vykonávajú v EÚ, na západnom Balkáne alebo na Ukrajine. Prihlášky by sa mali predkladať prostredníctvom oficiálnej platformy Ceny Nového európskeho Bauhausu.

Všetky podrobnosti týkajúce sa postupu podávania žiadostí sú uvedené v príručke pre uchádzačov, ktorá je dostupná vo všetkých jazykoch EÚ, západného Balkánu a ukrajinčine.

Súvislosti

Nový európsky Bauhaus je kreatívna a interdisciplinárna iniciatíva, ktorá prepája Európsku zelenú dohodus prostredím, v ktorom žijeme, a s našimi skúsenosťami. Iniciatíva vyzýva všetkých, aby pretvorili našu budúcnosť a urobili ju udržateľnejšou, krásnejšou a inkluzívnejšou a propagovali pozitívne a inkluzívne skúsenosti pre všetkých.

Nový európsky Bauhaus, ktorý spustila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020, bol navrhnutý spoločne s tisíckami ľudí a organizácií v celej Európe aj mimo nej.

Viac informácií

Platforma Ceny nového európskeho Bauhausu

Príručka pre žiadateľov vo všetkých jazykoch EÚ, západného Balkánu a ukrajinčine

Festival Nového európskeho Bauhausu

Webové sídlo Nového európskeho Bauhausu

Oznámenie Komisie o Novom európskom Bauhause

Čítať ďalej...

Misia EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“: 90 miliónov EUR na 17 nových projektov na podporu zdravej pôdy

Európska komisia investuje 90 miliónov EUR do 17 nových výskumných projektov, ktoré prispejú k misii EÚ: „Dohoda o pôde pre Európu“. Tieto projekty budú zamerané na obnovu a ochranu zdravia pôdy v záujme udržateľnej výroby zdravých potravín, na ochranu biodiverzity, budovanie odolnosti proti zmene klímy a prispievanie k cieľom Európskej zelenej dohody.

Na projektoch sa zúčastňuje 314 účastníkov z 32 krajín. Okrem členských štátov EÚ sa na nich zúčastňujú krajiny pridružené k programu Horizont Európa (Izrael, Kosovo, Nórsko, Srbsko a Turecko), ale aj nepridružené krajiny (Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada a Švajčiarsko). Projekty zahŕňajú univerzity, výskumné inštitúcie, MSP, podniky, mimovládne organizácie a miestne orgány.

Do roku 2030 rôznym spôsobom prispejú k obnove a ochrane zdravia pôdy, ako napríklad vďaka:

  • vytvoreniu registra poznatkov a údajov na integráciu výsledkov výskumu a inovačných poznatkov o zdraví pôdy a pôdy,
  • znižovaniu odpadu zo spracovania potravín a zhodnocovaniu rezíduí s cieľom vyrábať a testovať organické pôdne kondicionéry a produkty na hnojenie,
  • poskytovaniu ukazovateľov na meranie biodiverzity pôdy a ekosystémových služieb (napr. agroekosystémy a lesné ekosystémy),
  • poskytovaniu nástrojov a metód na identifikáciu zdrojov znečistenia pôdy a na zlepšenie vykonávania nákladovo efektívneho udržateľného obhospodarovania pôdy v mestských a vidieckych oblastiach,
  • podpore realizácie uhlíkového poľnohospodárstva, štandardizácii metodiky a certifikačných mechanizmov na započítavanie uhlíka v pôde,
  • vytvoreniu rámca na monitorovanie, oznamovanie a overovanie úsilia pôdohospodárov o sekvestráciu uhlíka a zníženie emisií skleníkových plynov,
  • spoločnému vypracovaniu materiálov, usmernení, štandardov pre učebné plány a odbornej prípravy v oblasti vzdelávania o pôde,
  • vytvoreniu štruktúry jednotného kontaktného miesta na podporu, rozšírenie a propagáciu nadchádzajúcej siete 100 živých laboratórií a tzv. majákov, ktoré začnú fungovať budúci rok v rámci misie zameranej na pôdu,
  • zníženiu spaľovania, skládkovania a zlepšeniu zhodnocovania živín z biologického odpadu.

17 nových projektov vybrali nezávislí experti v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov vyhlásenú v roku 2022, v rámci ktorej bolo prijatých 71 oprávnených žiadostí. Väčšina projektov sa už začala. Projekty bude riadiť Európska výkonná agentúra pre výskum (REA). Podrobnejšie informácie o projektoch vrátane rozpočtu a prijímateľov možno nájsť v prehľade projektov.

Súvislosti

Misie EÚ zriadené v rámci programu Horizont Európa na roky 2021 – 2027 predstavujú nový spôsob, ako priniesť konkrétne riešenia niektorých najväčších výziev spoločnosti. Misia EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“ sa začala v septembri 2021. Jej cieľom je zásadne prispieť k prechodu na obnovu a ochranu pôdy do roku 2030. Dosiahne to vytvorením účinnej siete 100 živých laboratórií a tzv. majákov, financovaním ambiciózneho výskumného a inovačného programu so silnou sociálno-vedeckou zložkou, vytvorením harmonizovaného rámca na monitorovanie pôdy v Európe a zvyšovaním informovanosti ľudí o zásadnom význame pôdy.

Spolu so stratégiou EÚ v oblasti pôdy, návrhom smernice o monitorovaní a odolnosti pôdy (právny predpis o monitorovaní pôdy), so Strediskom EÚ pre monitorovanie pôdy (EUSO), spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) a s iným politickým úsilím predstavuje misia zameraná na pôdu súčasť účinného rámca na splnenie ambícií Zelenej dohody. Tieto opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane biodiverzity, zabezpečovaní zdravých potravín a vody a zvyšovaní odolnosti voči prírodným katastrofám, ako sú prírodné požiare a záplavy.

Organizácie a jednotlivci môžu podpísať manifest misie zameranej na pôdu, aby podporili misiu a jej ciele a aby sa stali súčasťou komunity praxe, ktoré uznáva dôležitosť zdravia pôdy a záleží jej na budúcnosti európskej a svetovej pôdy.

Existujú štyri ďalšie misie EÚ zamerané na globálne výzvy v oblasti klimaticky neutrálnych a inteligentných miest, adaptácie na zmenu klímy, obnovy našich oceánov a vôd a rakoviny. Podporujú priority Komisie, ako je Európska zelená dohodaEurópa pripravená na digitálny vek, eEurópsky plán na boj proti rakovine a Nový európsky Bauhaus.

Ďalšie informácie

Misia EÚ: Dohoda o pôde pre Európu

Prehľad 17 nových projektov

Virtuálna výstava projektov misie v oblasti pôdy

Možnosti financovania misie EÚ „Pôda pre Európu“

Misie EÚ v rámci programu Horizont Európa |

Čítať ďalej...

Ochrana životného prostredia a zdravia: Komisia prijíma opatrenia na obmedzenie zámerne pridávaných mikroplastov

Komisia robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť.

V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov. Niektoré príklady bežných výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti obmedzenia sú:

  • granulovaný výplňový materiál používaný na umelých športových povrchoch – najväčší zdroj úmyselne používaných mikroplastov v životnom prostredí;
  • kozmetika, pri ktorej sa mikroplasty používajú na viaceré účely, ako je olupovanie (plastové mikročastice) alebo získavanie špecifickej textúry, vône či farby;
  • detergenty, zmäkčovače textílií, trblietavé častice, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, hračky, lieky, zdravotnícke pomôcky a mnohé ďalšie.

Výrobky používané v priemyselných lokalitách alebo neuvoľňujúce mikroplasty počas používania sú zo zákazu predaja vyňaté, ale ich výrobcovia budú musieť vypracovať pokyny, ako sa príslušné výrobky používajú a likvidujú, aby sa zabránilo emisiám mikroplastov.

Ďalšie kroky

Prvé opatrenia, napríklad zákaz voľných trblietavých častíc a plastových mikročastíc, sa začnú uplatňovať, keď obmedzenie nadobudne účinnosť o 20 dní. V ostatných prípadoch sa zákaz predaja bude uplatňovať po uplynutí dlhšieho obdobia, aby sa dotknutým zainteresovaným stranám poskytol čas na vývoj alternatív a prechod na ne.

Súvislosti

Komisia je odhodlaná bojovať proti znečisteniu mikroplastmi, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V akčnom pláne nulového znečistenia Komisia stanovila cieľ znížiť do roku 2030 znečistenie mikroplastmi o 30 %.

V rámci tohto úsilia Komisia pracuje na znížení znečistenia mikroplastmi z rôznych zdrojov: plastový odpad, náhodné a neúmyselné úniky (napr. strata plastových peliet, degradácia pneumatík alebo uvoľňovanie z odevov), ako aj úmyselné použitie vo výrobkoch.

S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi a zároveň zabrániť riziku fragmentácie jednotného trhu Komisia požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziko, ktoré predstavujú mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov, a či sú potrebné ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ. ECHA dospela k záveru, že mikroplasty zámerne pridávané do určitých výrobkov sa uvoľňujú do životného prostredia nekontrolovaným spôsobom, a odporučila ich obmedzenie.

Na základe vedeckých dôkazov poskytnutých agentúrou ECHA Komisia vypracovala návrh obmedzenia v rámci nariadenia REACH, o ktorom krajiny EÚ hlasovali kladne a ktorý pred prijatím získal podporu Európskeho parlamentu a Rady.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obmedzenia zámerne pridávaných mikroplastov

Odkaz na prijaté obmedzenie

Európska chemická agentúra o mikroplastoch

Akčný plán nulového znečistenia

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Čítať ďalej...

Digitálna suverenita: Európsky akt o čipoch

Aktuálne nadobúda účinnosť európsky akt o čipoch. Zavádza sa ním komplexný súbor opatrení, ktorý má Európskej únii zaistiť bezpečnosť dodávok, odolnosť a pozíciu technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií.

Polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov. Pre moderné digitálne hospodárstvo majú zásadný význam – počnúc smartfónmi a automobilmi, cez kritické aplikácie a infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti, energetiky, obrany a komunikácií až po priemyselnú automatizáciu. Zároveň stoja v centre veľkých geostrategických záujmov a celosvetových technologických pretekov.

Európsky akt o čipoch konkrétne posilní výrobné činnosti v Únii, bude stimulovať európsky ekosystém v oblasti navrhovania a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom európskeho aktu o čipoch chce Európska únia dosiahnuť svoj cieľ zdvojnásobiť do roku 2030 svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 %.

Tri piliere európskeho aktu o čipoch

Európsky akt o čipoch pozostáva z troch hlavných pilierov.

Prvý pilier – iniciatíva Čipy pre Európu – posilňuje vedúce postavenie Európy v oblasti technológií vďaka tomu, že uľahčuje prenos poznatkov z laboratórií do výrobných podnikov, prekonáva priepasť medzi výskumom a inováciou a priemyselnými činnosťami a podporuje industrializáciu inovačných technológií európskymi podnikmi. Iniciatívu Čipy pre Európu bude realizovať predovšetkým spoločný podnik pre čipy.

Na iniciatívu sa poskytnú finančné prostriedky EÚ vo výške 3,3 miliardy eur, pričom sa očakáva, že ich doplnia finančné prostriedky od členských štátov. Konkrétne táto investícia podporí činnosti, ako je zriadenie vyspelých pilotných výrobných liniek na urýchlenie inovácií a technologického rozvoja, vývoj cloudovej platformy pre návrhy, zriadenie kompetenčných centier, vývoj kvantových čipov, ako aj vytvorenie fondu pre čipy na uľahčenie prístupu k dlhovému financovaniu a vlastnému kapitálu.

Druhý pilier európskeho aktu o čipoch stimuluje verejné a súkromné investície do výrobných zariadení pre výrobcov čipov a ich dodávateľov.

Druhý pilier vytvára rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok tým, že priťahuje investície a posilňuje výrobné kapacity v oblasti polovodičov. Na tento účel sa v ňom stanovuje rámec pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ, ktoré sú v Únii „priekopníkmi“ a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému v záujme Únie. Komisia už v čase vypracúvania návrhu aktu o čipoch uviedla, že priekopníckym zariadeniam sa môže poskytnúť štátna pomoc v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

treťom pilieri európskeho aktu o čipoch sa vytvoril koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi, monitorovanie ponuky polovodičov, odhad dopytu, predvídanie nedostatku a v prípade potreby na aktiváciu krízovej fázy. Prvým krokom bolo zriadenie systému varovania v oblasti polovodičov 18. apríla 2023. Tento systém umožňuje všetkým zainteresovaným stranám podávať správy o narušeniach dodávateľského reťazca polovodičov.

Ďalšie kroky

Zároveň nadobúda účinnosť nariadenie o spoločnom podniku pre čipy, vďaka ktorému sa môže začať realizovať hlavná časť iniciatívy Čipy pre Európu. Svoju činnosť začne aj fond pre čipy. Nadobudnutím účinnosti aktu o čipoch sa takisto formálne začne fungovanie novovytvorenej Európskej rady pre polovodiče, ktorá bude kľúčovou platformou na koordináciu medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

V rámci druhého piliera budú môcť zástupcovia priemyslu podávať žiadosti, na základe ktorých by sa plánovaným „priekopníckym“ zariadeniam udelil status „integrovaného výrobného zariadenia“ alebo „otvorenej zákazkovej továrne EÚ“. Vďaka tomuto statusu bude možné zriadiť a prevádzkovať tieto zariadenia v rámci Únie, čo umožní efektívnejší prístup k administratívnym žiadostiam a udeľovaniu povolení. Status si bude vyžadovať aj to, aby predmetné zariadenia spĺňali určité kritériá v snahe zaručiť ich prínos k cieľom EÚ a ich spoľahlivosť ako dodávateľov čipov v čase krízy.

Súvislosti

Spoločnú európsku stratégiu pre odvetvie polovodičov prvýkrát ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. Vo februári 2022 Komisia uverejnila spolu s európskym aktom o čipoch cielený prieskum zainteresovaných strán v snahe získať podrobné informácie o dopyte po čipoch a polovodičových plátkoch, aby lepšie pochopila vplyv nedostatku čipov na európsky priemysel. Vo februári 2022 Komisia navrhla európsky akt o čipoch. V apríli 2023 Európsky parlament a členské štáty EÚ dosiahli politickú dohodu o akte o čipoch. Prijaté opatrenia pomôžu Európe dosiahnuť jej ciele programu Digitálne desaťročie do roku 2030 a podporia ekologickejšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu podobu Európy.

Ďalšie informácie

Dnes nadobúda účinnosť európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login