Aktuality

Žiaci Spojenej školy Ľ. Podjavorínskej v Prešove si budujú vlastnú akvapóniu

Žiaci 2. a 3. ročníka Spojenej školy Ľ. Podjavorínskej v Prešove sa zapojili do projektu Klíma nás spája. Túto ekologickú iniciatívu vyhlásila mimovládna organizácia Živica spoločne so spoločnosťou DM drogérie. Cieľom projektu je pripraviť lokálne prostredie na výkyvy klímy a zmierniť tak dopady extrémov počasia. Žiaci Spojenej školy sa rozhodli zvoliť si tému "voda." Ich záujmom bolo vytvoriť klimatický koncept, ktorý by bol vhodný pre podmienky školy a školskej záhrady. Tomuto účelu spĺňal koncept správneho hospodárenia s dažďovou vodou.

Dažďová voda má pritom mnoho pozitívnych vlastností. Jej výhodou je napríklad mäkkosť, vďaka čomu sa v potrubí neusádza vodný kameň. Pre účely zavlažovania záhrady je dokonca vhodnejšia ako voda z kohútika, pretože neobsahuje chlór a je chudobný na soli a minerály. Nedôjde tak k salinizácii pôdy.

Čo je to akvapónia?

Akvapónia predstavuje integrovaný systém produkcie potravín, ktorý spája chov rýb (akvakultúru) a pestovanie rastlín bez pôdy (hydropóniu). Ryby sa chovajú vo vybudovaných nádržiach, z ktorých sa voda prečerpáva do hydroponickej časti. Tu rastliny odoberajú živiny pre svoj rast, voda sa prečistí a následne putuje naspäť k rybám. Takýmto spôsobom dochádza k efektívnemu využívaniu rybieho odpadu na pestovanie rastín. Ekologickou výhodou je aj to, že znečistená voda sa nevypúšťa do prostredia, ale neustále koluje v systéme.

Žiaci Spojenej školy sa tak snažili o vytvorenie alternatívnej formy pestovania rastlín a chovu rýb. Ekologické projekty takéhoto druhu môžu byť nepochybne inšpiráciou aj pre ďalšie vzdelávacie inštitúcie. Viac informácií o metodike projektu a celom projekte si môžete stiahnuť v nižšie uvedených odkazoch.

Čítať ďalej...

Zelená dohoda: Komisia prijala novú stratégiu pre chemické látky v záujme netoxického prostredia

Európska komisia prijala stratégiu EÚ s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Stratégia je prvým krokom smerom k cieľu nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok, ktorý bol oznámený v Európskej zelenej dohode. Stratégia podporí inovácie v oblasti bezpečných a udržateľných chemických látok a posilní ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred nebezpečnými chemikáliami. To zahŕňa zákaz používania najškodlivejších chemických látok v spotrebiteľských výrobkoch, ako sú hračky, výrobky určené na starostlivosť o dieťa, kozmetika, detergenty, materiály prichádzajúce do styku s potravinami či textílie, pokiaľ sa nepreukáže, že sú nevyhnutné pre spoločnosť. Zároveň sa dbá na to, aby sa všetky chemické látky používali bezpečnejšie a udržateľnejšie.

V stratégii pre chemické látky sa plne uznáva základná úloha chemických látok z hľadiska dobrých životných podmienok ľudí a zelenej a digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a spoločnosti. Zároveň sa uznáva naliehavá potreba riešenia zdravotných a environmentálnych výziev spôsobených najškodlivejšími chemikáliami. V tomto duchu sa v stratégii stanovujú konkrétne opatrenia v záujme bezpečnosti a udržateľnosti chemických látok už v štádiu návrhu a na zaručenie toho, aby chemické látky mohli prinášať všetky výhody bez toho, aby poškodzovali planétu a súčasné a budúce generácie. Súčasťou tohto úsilia je aj to, aby sa zabránilo používaniu chemických látok, ktoré sú najškodlivejšie pre ľudské zdravie a životné prostredie, na iné než nevyhnutné spoločenské účely, a to najmä v spotrebiteľských výrobkoch a vo vzťahu k najzraniteľnejším skupinám, ale aj aby sa všetky chemické látky používali bezpečnejšie a udržateľnejšie. Predpokladá sa, že chemický priemysel sa bude pri tejto transformácii opierať o niekoľko inovačných a investičných opatrení. V stratégii sa členské štáty takisto upozorňujú na možnosti, ktoré im ponúka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v oblasti investícií do zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ vrátane toho chemického.

Spoľahlivejšia ochrana zdravia a životného prostredia

Cieľom stratégie je výrazne zvýšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred škodlivými chemickými látkami, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva. Medzi hlavné iniciatívy patrí najmä:

postupné vyraďovanie spotrebiteľských výrobkov, ako sú hračky, výrobky určené na starostlivosť o dieťa, kozmetika, detergenty, materiály prichádzajúce do styku s potravinami a textílie, najškodlivejších látok, medzi ktoré patria okrem iného endokrinné disruptory, chemikálie, ktoré ovplyvňujú imunitné a dýchacie systémy, a perzistentné látky, ako sú perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky (PFAS), pokiaľ ich použitie nie je preukázané ako nevyhnutné pre spoločnosť,
minimalizovanie a nahrádzanie prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo všetkých výrobkoch, pričom sa uprednostnia tie kategórie výrobkov, ktoré ovplyvňujú zraniteľné skupiny obyvateľstva, a tie, ktoré majú najväčší potenciál pre obehové hospodárstvo,
riešenie kombinovaného účinku chemických látok (koktailový efekt) lepším zohľadnením rizika, ktoré pre ľudské zdravie a životné prostredie predstavuje každodenná expozícia širokej škále chemických látok z rôznych zdrojov,
zaručenie toho, aby výrobcovia a spotrebitelia mali prístup k informáciám o obsahu chemických látok a bezpečnom používaní, a to zavedením požiadaviek na informácie ako súčasť iniciatívy v oblasti udržateľnej produktovej politiky.

Podpora inovácií a konkurencieschopnosti EÚ

Bezpečnejší a udržateľnejší chemický priemysel je jednak priebežnou nevyhnutnosťou, jednak veľkou ekonomickou príležitosťou. Cieľom stratégie je zachytiť túto príležitosť a umožniť zelenú transformáciu chemického odvetvia a jeho hodnotových reťazcov. Pokiaľ je to možné, nové chemikálie a materiály musia byť bezpečné a udržateľné už v štádiu návrhu, t. j. od výroby až po koniec životnosti. Pomôže to zabrániť najškodlivejším účinkom chemických látok a zaistiť čo najmenší vplyv na klímu, využívanie zdrojov, ekosystémy a biodiverzitu. Cieľom stratégie je, aby priemysel EÚ bol celosvetovo konkurencieschopným aktérom pri výrobe a používaní bezpečných a udržateľných chemických látok. Opatreniami ohlásenými v stratégii sa podporia priemyselné inovácie, aby takéto chemikálie boli na trhu EÚ bežným štandardom a referenciou aj v celosvetovom meradle. Dosiahne sa to najmä týmito prostriedkami:

vypracovanie bezpečných a udržateľných kritérií už v štádiu návrhu a garancia finančnej podpory pre komercializáciu a zavádzanie bezpečných a udržateľných chemických látok,
zaistenie vývoja a zavádzania bezpečných a udržateľných látok, materiálov a výrobkov už v štádiu návrhu vďaka finančným a investičným nástrojom EÚ a verejno-súkromným partnerstvám,
výrazné posilnenie presadzovania pravidiel EÚ tak na hraniciach, ako aj na jednotnom trhu,
zavedenie výskumno-inovačného programu EÚ v oblasti chemických látok s cieľom vyplniť medzery v poznatkoch o vplyve chemických látok, podporiť inovácie a obmedziť testovanie na zvieratách,
zjednodušenie a konsolidácia právneho rámca EÚ – napr. zavedením postupu „jedna látka – jedno posúdenie“, posilnenie zásady „žiadne údaje, žiadny trh“ a cielené zmeny nariadenia REACH a odvetvových právnych predpisov.

Komisia bude podporovať aj normy bezpečnosti a udržateľnosti na celom svete, najmä tým, že pôjde príkladom a bude propagovať koherentný prístup zameraný na to, aby sa nebezpečné látky, ktoré sú v EÚ zakázané, nevyrábali na účely vývozu.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Stratégia pre chemické látky je prvým krokom k dosiahnutiu cieľa nulového znečistenia v Európe. Chemikálie sú súčasťou nášho každodenného života a umožňujú nám rozvíjať inovatívne riešenia v záujme ekologizácie nášho hospodárstva. Musíme však zabezpečiť, aby sa vyrábali a používali spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie ani životné prostredie. Obzvlášť dôležité je prestať používať najškodlivejšie chemické látky v spotrebiteľských výrobkoch, od hračiek cez výrobky starostlivosti o dieťa až po textílie či materiály v styku s potravinami.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Za svoj blahobyt a vysokú životnú úroveň vďačíme mnohým užitočným chemickým látkam, ktoré ľudia vynašli za posledné storočie. Nemôžeme však zatvárať oči pred škodami, ktoré nebezpečné chemikálie predstavujú pre naše životné prostredie a zdravie. V EÚ chemické látky regulujeme už dlho a pomocou tejto stratégie chceme stavať na našich úspechoch a ísť ešte ďalej, aby sme zabránili prenikaniu najnebezpečnejších chemikálií do životného prostredia a našich tiel a ich vplyvu na tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Naše zdravie by malo byť vždy na prvom mieste. Práve to je v ústredí stratégie pre chemické látky, ktoré je jednou z vlajkových iniciatív Komisie. Bez chemikálií si naša spoločnosť neporadí, ale musia byť bezpečné a udržateľne vyrábané. Pred škodlivými chemikáliami v našom okolí sa musíme chrániť. Táto stratégia je dôkazom toho, ako veľmi sme odhodlaní chrániť zdravie občanov v celej EÚ.“

Súvislosti

V roku 2018 bola Európa druhým najväčším výrobcom chemikálií (16,9 % predaja). Chemický priemysel je štvrtý najväčší priemysel v EÚ a priamo zamestnáva približne 1,2 milióna ľudí. Až 59 % vyrobených chemikálií sa dodáva priamo do iných odvetví vrátane zdravotníctva, stavebníctva, automobilového priemyslu, elektroniky či textilného odvetvia. Očakáva sa, že svetová produkcia chemických látok sa do roku 2030 zdvojnásobí a pravdepodobne sa zvýši aj už rozšírené používanie chemických látok vrátane spotrebiteľských výrobkov.

EÚ má sofistikované právne predpisy o chemikáliách, ktoré vytvorili najvyspelejšiu vedomostnú základňu o chemikáliách na svete a zriadili vedecké orgány, ktoré sa venujú posudzovaniu rizika a nebezpečnosti chemických látok. EÚ takisto dokázala znížiť riziká pre ľudí a životné prostredie spôsobené niektorými nebezpečnými chemikáliami, ako sú karcinogény.

Politika EÚ v oblasti chemických látok sa však musí ďalej posilňovať, aby sa zohľadnili najnovšie vedecké poznatky a obavy občanov. Mnohé chemické látky môžu poškodiť životné prostredie a ľudské zdravie – a to aj pre budúce generácie. Môžu zasahovať do ekosystémov a oslabiť odolnosť ľudí či ich schopnosť reagovať na vakcíny. Štúdie zamerané na biomonitoring človeka v EÚ poukazujú na rastúci počet rôznych nebezpečných chemikálií v ľudskej krvi a telesnom tkanive vrátane určitých pesticídov, biocídov, liekov, ťažkých kovov, zmäkčovadiel a spomaľovačov horenia. Bolo dokázané, že kombinovaná prenatálna expozícia viacerým chemikáliám vedie k pomalšiemu rastu plodu a nižšej pôrodnosti.

Ďalšie informácie

Oznámenie Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok

Chemikálie – stratégia udržateľnosti: otázky a odpovede

Chemikálie – stratégia udržateľnosti: informačný prehľad

Čítať ďalej...

Komisia predlžuje a rozširuje dočasný rámec, aby ešte viac pomohla výrazne stratovým podnikom

Európska komisia sa rozhodla predĺžiť platnosť a rozšíriť rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci prijatého 19. marca 2020 na podporu hospodárstva v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Platnosť všetkých oddielov sa predlžuje o šesť mesiacov do 30. júna 2021 s výnimkou platnosti oddielu na umožnenie rekapitalizačnej podpory, ktorá sa predlžuje o tri mesiace do 30. septembra 2021.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Dočasný rámec prispel k úsiliu členských štátov o vyrovnanie sa s dôsledkami krízy. Dnes predlžujeme jeho platnosť, aby sme reagovali na pretrvávajúce potreby podnikov a zároveň chránili jednotný trh EÚ. Zavádzame aj nové opatrenie: to členským štátom umožní podporovať podniky, ktoré čelia značným stratám na obrate, prispením na časť ich nekrytých fixných nákladov. Napokon zavádzame nové možnosti, vďaka ktorým štáty budú môcť ukončiť svoju angažovanosť v rekapitalizovaných podnikoch a zároveň si udržať doterajší podiel v nich bez toho, aby došlo k priveľkým narušeniam hospodárskej súťaže.“

Predĺženie platnosti dočasného rámca

Platnosť dočasného rámca mala pôvodne uplynúť 31. decembra 2020 s výnimkou rekapitalizačných opatrení, ktoré bolo možné prijímať do 30. júna 2021. Touto zmenou sa predlžuje platnosť ustanovení dočasného rámca o ďalších šesť mesiacov do 30. júna 2021 s výnimkou rekapitalizačných opatrení, ktorých platnosť sa predlžuje o tri mesiace do 30. septembra 2021. Prahové hodnoty, ktoré sú v rámci zakotvené, ostávajú na súčasnej úrovni.

Cieľom je umožniť členským štátom podporiť podniky v nadväznosti na krízu spôsobenú koronavírusom, zvlášť tam, kde ešte potreba či schopnosť pomoci z dočasného rámca nebola plne využitá, a pri tom dbať na dodržiavanie rovnakých podmienok. Komisia do 30. júna 2021 preskúma a posúdi potrebu prípadného ďalšieho predĺženia platnosti či úpravy dočasného rámca.

Podpora nekrytých fixných nákladov podnikov

Touto zmenou sa zavádza aj nové opatrenie, aby členské štáty mohli podporovať podniky, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu čelia poklesu obratu počas oprávneného obdobia aspoň o 30 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Pôjde o príspevok k časti fixných nákladov príjemcov, ktoré nie sú pokryté ich príjmami, a to do maximálnej výšky 3 miliónov eur na podnik. Cieľom podpory týchto podnikov formou dočasného príspevku na časť ich nákladov je vyhnúť sa zhoršovaniu stavu ich kapitálu, udržať ich podnikateľské činnosti a poskytnúť pevné základy na ich zotavenie. Umožní sa tak cielenejšia pomoc podnikom, ktoré ju preukázateľne potrebujú.

Ukončenie angažovanosti štátu z predtým štátom vlastnených podnikov

Komisia okrem toho upravila aj podmienky rekapitalizačných opatrení podľa dočasného rámca a zvlášť podmienky, za ktorých môže štát vystúpiť z rekapitalizácie podnikov, v ktorých bol pred ňou existujúcim akcionárom. Táto zmena umožňuje štátu ukončiť svoju angažovanosť na vlastnom imaní takýchto podnikov prostredníctvom nezávislého ocenenia a obnoviť svoj predchádzajúci akciový podiel – pričom sa však zároveň zachovajú záruky na ochranu účinnej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

Rozšírenie dočasného vyňatia všetkých krajín zo zoznamu krajín s „obchodovateľným rizikom“ podľa oznámenia o krátkodobom poistení vývozných úverov

Vzhľadom na pretrvávajúcu všeobecnú nedostatočnú súkromnú kapacitu na pokrytie všetkých ekonomicky odôvodnených rizík vývozu do krajín zo zoznamu krajín s obchodovateľným rizikom sa v zmene napokon ešte stanovuje predĺženie dočasného vyňatia všetkých krajín zo zoznamu krajín s „obchodovateľným rizikom“ podľa oznámenia o krátkodobom poistení vývozných úverov do 30. júna 2021.

Viac o dočasnom rámci a prebiehajúcej práci na posilnení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Komisia prijala nový dočasný rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súvislosti s koronavírusom 19. marca 2020, a to na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dočasný rámec bol prvýkrát zmenený 3. apríla 2020 a rozšírený o možnosti verejnej podpory výskumu, testovania a výroby produktov potrebných na boj proti pandémii koronavírusu s cieľom chrániť pracovné miesta a výraznejšie podporiť ekonomiku. Ďalej bol zmenený 8. mája na umožnenie rekapitalizácie a opatrení v oblasti podriadeného dlhu a 29. júna 2020, aby bolo možné ešte viac podporiť mikropodniky, malé podniky a startupy a stimulovať súkromné investície.

V dočasnom rámci sa uznáva, že celé hospodárstvo EÚ je vážne narušené. Členským štátom sa umožňuje využívať na podporu hospodárstva úplnú flexibilitu v zmysle pravidiel štátnej pomoci a zároveň sa obmedzujú negatívne dôsledky pre rovnosť podmienok na jednotnom trhu.

Okrem toho, keďže Európa prechádza od krízového riadenia k hospodárskej obnove, kontrola štátnej pomoci bude sprevádzať a uľahčovať zavádzanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti bude Komisia:

spolupracovať s členskými štátmi na tom, aby investičné projekty podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti boli zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci (na niektoré investície do infraštruktúry a priamu podporu občanov sa pravidlá štátnej pomoci totiž úplne nevzťahujú a mnohé opatrenia sa nemusia notifikovať, keďže sa na ne vzťahujú skupinové výnimky),
poskytovať členským štátom usmernenia, pokiaľ ide o hlavné investičné projekty, a to aj poskytovaním vzorov, a
do konca roka 2021 intenzívne pracovať na revízii kľúčových pravidiel štátnej pomoci s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu.

Komisia okrem toho posúdi, v ktorých oblastiach by sa pravidlá štátnej pomoci mohli ešte zjednodušiť, aby prispeli k dosahovaniu cieľov obnovy. Komisia bude všetkým oznámeniam o štátnej pomoci prijatým od členských štátov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti venovať pri posudzovaní prioritnú pozornosť.

Čítať ďalej...

Prehľad o koronavíruse: Reakcia politiky súdržnosti EÚ na krízu spôsobenú koronavírusom

Komisia oznamuje prvé predbežné výsledky vykonávania Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII+).

Od začiatku krízy a vďaka flexibilite zavedenej v politike súdržnosti EÚ na riešenie dôsledkov pandémie koronavírusu zmobilizovala prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF) investície vo výške viac ako 13 miliárd EUR. Finančné prostriedky EÚ pomohli celoštátnym, regionálnym a miestnym komunitám v boji proti negatívnemu sociálno-ekonomickému vplyvu pandémie koronavírusu.

Celkovo bolo na zdravotnú starostlivosť prerozdelených 4,1 miliardy EUR na nákup nevyhnutných prístrojov a osobných ochranných prostriedkov na záchranu životov. Zmobilizovalo sa 8,4 miliardy EUR prostredníctvom poskytovania grantov, úverov a súboru personalizovaných finančných nástrojov na podporu hospodárstva, a najmä malých a stredných podnikov (MSP), s cieľom prispôsobiť sa kríze. V neposlednom rade sa prostredníctvom ESF poskytlo približne 1,4 miliardy EUR na pomoc ľuďom a záchranu pracovných miest.

V záujme zabezpečenia maximálnej transparentnosti a zodpovednosti Komisia zriaďuje osobitnú webovú stránku k platforme otvorených údajov pre oblasť súdržnosti s cieľom ukázať, ako politika súdržnosti EÚ podporuje členské štáty pri prekonávaní krízy spôsobenej koronavírusom. Vďaka denným aktualizáciám platforma zobrazí všetky informácie týkajúce sa zmien programov, ako aj informácie o tom, na čo idú zdroje a ako sa investujú. Vďaka neustálej aktualizácii bude prehľad platformy každý deň kompletnejší.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Politika súdržnosti je ústredným prvkom boja proti pandémii koronavírusu a zabezpečenia rýchlej obnovy. Výsledky nášho hodnotenia ukazujú, že všetky členské štáty využívajú Investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus v prospech občanov, podnikov a sektora zdravotníctva. Od dnešného dňa sú po jednom kliknutí tieto úspešné výsledky jasne viditeľné pre všetkých v našom interaktívnom prehľade o koronavíruse.“

Predseda Európskeho výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas dodal: „Vďaka zjednodušeným pravidlám ukázala politika súdržnosti svoju pridanú hodnotu: spája členské štáty, regióny a mestá EÚ s cieľom chrániť našich občanov, zachovať pracovné miesta a chrániť miestne hospodárstva počas pandémie. Skúsenosť s uľahčeným prístupom k finančným prostriedkom EÚ a zapojenie všetkých úrovní verejnej správy do formovania a realizácie plánov obnovy je neoceniteľná. S cieľom čo najviac využiť každé investované euro a zabezpečiť, aby peniaze smerovali tam, kde je to najviac potrebné, potrebujeme, zabezpečiť, aby súdržnosť bola hlavným nástrojom pre všetky investície EÚ.“

Súvislosti

Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus (CRII+) umožňujú členským štátom využívať dočasné zvýšenie spolufinancovania EÚ až do výšky 100 % a využívať finančné prostriedky politiky súdržnosti na podporu najviac ohrozených sektorov v dôsledku pandémie, ako je zdravotný systém, MSP a trhy práce.

Viac informácií

Opatrenia na boj proti koronavírusu v rámci politiky súdržnosti EÚ

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti a prehľad o koronavíruse

Čítať ďalej...

Západný Balkán: hospodársky a investičný plán na podporu oživenia hospodárstva a konvergencie

Európska komisia prijala komplexný hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorého cieľom je podnietiť dlhodobé oživenie hospodárstva v regióne, podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu, posilniť regionálnu integráciu a konvergenciu s Európskou úniou.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Občania západného Balkánu sú súčasťou Európy a je v našom spoločnom záujme pomôcť týmto šiestim partnerom napredovať na ceste do EÚ. Hospodárskym a investičným plánom nadväzujeme na naše posúdenie v rámci balíka týkajúceho sa rozširovania konkrétnymi opatreniami a poskytujeme dôslednú a silnú podporu hospodárskemu oživeniu a reformám – v záujme moderného, ekologickejšieho a prosperujúcejšieho západného Balkánu, ktorý občanom prináša lepšie výsledky na ceste do EÚ.“

Komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri prezentácii tohto nového plánu uviedol: „Dnes predstavujeme náš hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorý má posilniť hospodársky rozvoj a oživenie regiónu. Zmobilizujeme až 9 miliárd EUR na financovanie hlavných investičných iniciatív v oblasti dopravy, energetiky, ekologickej a digitálnej transformácie na účely vytvorenia udržateľného rastu a pracovných miest. Plán takisto ponúka cestu k úspešnej regionálnej hospodárskej integrácii s cieľom urýchliť konvergenciu s EÚ a odstrániť rozdiely v rozvoji medzi našimi regiónmi a v konečnom dôsledku urýchliť proces integrácie do EÚ. Tento plán by mal pomôcť transformovať západný Balkán na jeden z najatraktívnejších investičných regiónov na svete. Vykonávanie plánu však samozrejme bude musieť byť sprevádzané reformami.“

V hospodárskom a investičnom pláne sa stanovuje rozsiahly investičný balík, ktorým sa mobilizuje až 9 miliárd EUR pre tento región. Bude podporovať udržateľnú prepojenosť, ľudský kapitál, konkurencieschopnosť a inkluzívny rast a dvojitú ekologickú a digitálnu transformáciu.

Súbežne s hospodárskym a investičným plánom na podporu regiónu Komisia predstavila usmernenia k vykonávaniu zelenej agendy pre západný Balkán, ktoré by sa mali prijať na samite západného Balkánu v Sofii v novembri 2020. Počíta sa s opatreniami v rámci piatich pilierov. Ide o i) opatrenia v oblasti klímy vrátane dekarbonizácie, energetiky a mobility; ii) obehové hospodárstvo, v rámci ktorého by sa riešili najmä odpady, recyklácia, udržateľná výroba a efektívne využívanie zdrojov; iii) biodiverzitu, so zameraním na ochranu a obnovu prírodného bohatstva regiónu; iv) boj proti znečisťovaniu ovzdušia, vody a pôdy a v) udržateľné potravinové systémy a vidiecke oblasti. Kľúčovým faktorom pri týchto piatich pilieroch bude digitalizácia v súlade s koncepciou dvojitej ekologickej a digitálnej transformácie.

V pláne sa stanovuje desať hlavných investičných iniciatív na podporu hlavných cestných a železničných spojení v regióne, energie z obnoviteľných zdrojov a prechodu z uhlia, renovácie verejných a súkromných budov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie skleníkových plynov, odpadovej infraštruktúry a infraštruktúry nakladania s odpadovými vodami, ako aj na podporu zavádzania širokopásmovej infraštruktúry. Medzi ďalšie hlavné iniciatívy patrí zvýšenie investícií do súkromného sektora na podporu konkurencieschopnosti a inovácií, najmä malých a stredných podnikov, a záruka pre mladých ľudí.

Okrem významného grantového financovania EÚ pre región môže EÚ poskytnúť záruky, ktoré pomôžu znížiť náklady na financovanie verejných aj súkromných investícií a takisto aj znížiť riziko pre investorov. Očakáva sa, že podpora prostredníctvom nového záručného nástroja pre západný Balkán v rámci záruky EÚ pre vonkajšiu činnosť a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus zmobilizuje v nasledujúcom desaťročí potenciálne investície až do výšky 20 miliárd EUR.

Investičný balík bude kľúčovou hnacou silou na uľahčenie zvýšených verejných a súkromných investícií v regióne zo strany európskych a medzinárodných finančných inštitúcií.

Lepšie prepojenie ekonomík západného Balkánu v rámci tohto regiónu, ako aj s EÚ, si vyžaduje pevný záväzok západného Balkánu vykonať zásadné reformy, prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu a vytvoriť spoločný regionálny trh na základe acquis EÚ, aby sa tento región stal atraktívnejším investičným priestorom.

Komisia podporuje úsilie vlád tohto regiónu zamerané na vypracovanie novej vízie na vytvorenie regionálneho hospodárskeho priestoru, ktorej schválenie sa očakáva na samite v Sofii v novembri 2020. Európska únia sa bude usilovať priblížiť tento región k jednotnému trhu EÚ. Dobrá správa vecí verejných je základom udržateľného hospodárskeho rastu. Podpora investícií a hospodárskeho rastu bude preto možná len vtedy, ak sa západný Balkán pevne zaviaže na zásadné reformy v súlade s európskymi hodnotami a bude ich v súlade s týmito hodnotami aj vykonávať.

Ako sa uvádza v posilnenej metodike rozširovania, partneri, ktorí napredujú v reformných prioritách, by mali byť zvýhodnení zvýšením finančných prostriedkov a investícií.

Súvislosti

Komisia prijala aj balík týkajúci sa rozširovania na rok 2020, ktorého obsahom sú jej ročné hodnotenia vykonávania zásadných reforiem zo strany partnerov zo západného Balkánu a v Turecku. Tieto hodnotenia sú doplnené o odporúčania a usmernenia týkajúce sa týchto reformných priorít, ktoré zostávajú jadrom procesu pristúpenia k EÚ. Realizácia týchto reforiem, najmä v oblasti právneho štátu, bude mať zásadný význam pre úspech uvedeného hospodárskeho plánu a pre podporu udržateľného hospodárskeho rozvoja v tomto regióne.

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie o hospodárskom a investičnom pláne pre západný Balkán

Otázky a odpovede: hospodársky a investičný plán pre západný Balkán

Usmernenia k vykonávaniu zelenej agendy pre západný Balkán

Prehľad o hospodárskom a investičnom pláne

Čítať ďalej...

Žiaci Spojenej školy Ľ. Podjavorínskej v Prešove si budujú vlastnú akvapóniu

Zelená dohoda: Komisia prijala novú stratégiu pre chemické látky v záujme netoxického prostredia

Komisia predlžuje a rozširuje dočasný rámec, aby ešte viac pomohla výrazne stratovým podnikom

Prehľad o koronavíruse: Reakcia politiky súdržnosti EÚ na krízu spôsobenú koronavírusom

Západný Balkán: hospodársky a investičný plán na podporu oživenia hospodárstva a konvergencie

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT