Komisia prijala oznámenie o politike rozširovania EÚ a balík týkajúci sa rozširovania na rok 2020: súčasťou sú výročné správy, v ktorých sa posudzuje vykonávanie zásadných reforiem u partnerov zo západného Balkánu a v Turecku, ako aj jasnejšie a presnejšie odporúčania a usmernenia pokiaľ ide o ďalšie kroky pre týchto partnerov v súlade so zlepšením metodiky rozširovania.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Občania západného Balkánu sú súčasťou Európy a patria do Európskej únie. Dnešné správy v rámci balíka týkajúceho sa rozširovania poskytujú dôkladné posúdenie, v ktorom sa uvádza ďalšie smerovanie, vyzdvihujú sa výsledky a poukazuje sa na oblasti, v ktorých ešte treba vynaložiť veľké úsilie.“

Komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavovaní ročného balíka týkajúceho sa rozširovania uviedol: „Od začiatku mandátu tejto Komisie bolo mojím cieľom zabezpečiť, aby sme u našich partnerov zo západného Balkánu aj u členských štátov obnovili dôveru v prístupový proces. Dnes sme predstavili prísne, ale spravodlivé posúdenie, v ktorom sa podrobne opisuje, v akom stave sú reformy v jednotlivých krajinách, a ktoré obsahuje usmernenia a odporúčania týkajúce sa ďalších krokov. Ich dynamické vykonanie urýchli pokrok partnerov na ceste do EÚ a prinesie trvácne výsledky. Zároveň sme predložili aj hospodársky a investičný plán, ktorý má naštartovať dlhodobú obnovu týchto krajín a urýchliť hospodársku konvergenciu s EÚ.“

Západný Balkán

Dôveryhodná politika rozširovania je geostrategickou investíciou do mieru, bezpečnosti a hospodárskeho rastu v celej Európe, a to najmä v časoch množiacich sa globálnych výziev a narastajúcich rozdielov. Táto pevná perspektíva plnoprávneho členstva západného Balkánu v EÚ založená na dosiahnutých výsledkoch je v politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme samotnej Únie. V oznámení Komisie „Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán“, ktoré členské štáty schválili v marci 2020, sa uvádzajú konkrétne návrhy na posilnenie prístupového procesu tým, že sa proces stane predvídateľnejším, dôveryhodnejším, dynamickejším a bude podliehať väčšej politickej kontrole. Posilneným prístupom sa vyzdvihuje význam prístupového procesu založeného na dosiahnutých výsledkoch, vzájomnej dôvere a jasných záväzkoch Európskej únie a západného Balkánu, s ešte väčším dôrazom na zásadné reformy.

Významnou výzvou zostáva presvedčivý pokrok v oblasti právneho štátu, ktorý často súvisí s nedostatkom politickej vôle. Justičná kultúra v celom regióne západného Balkánu sa naďalej mení pomaly a chýba tu dostatočné odhodlanie dodržiavať zásadu nezávislosti súdnictva. Celkové tempo boja proti korupcii sa spomalilo a výsledky u väčšiny partnerov ani zďaleka nespĺňajú požiadavky na členstvo. Najmenej výrazný pokrok sa minulý rok dosiahol v oblasti slobody prejavu a plurality médií.

Komisia po prvýkrát posudzuje celkovú rovnováhu v prístupových rokovaniach s Čiernou Horou a Srbskom a navrhuje ďalšie smerovanie. Vďaka tomu by mal v rámci medzivládnych konferencií, ktoré by sa mali konať po uverejnení ročného balíka Komisie, prebehnúť politický dialóg o reformách, mal by sa zhodnotiť celkový prístupový proces a mali by sa stanoviť plány na nasledujúci rok vrátane otvorenia a uzavretia kapitol a možných nápravných opatrení.

V prípade Albánska a Severného Macedónska Komisia so záujmom očakáva prvé medzivládne konferencie, ktoré sa zvolajú čo najskôr po tom ako Rada prijme rokovacie rámce. Komisia potvrdila ďalší pokrok vo vykonávaní reforiem v Albánsku a Severnom Macedónsku. Albánsko už dosiahlo rozhodujúci pokrok a takmer spĺňa podmienky stanovené Radou v súvislosti s prvou medzivládnou konferenciou.

Od Bosny a Hercegoviny sa očakáva, že sa bude zaoberať 14 kľúčovými prioritami stanoviska Komisie k svojej žiadosti o členstvo v EÚ, keďže doteraz podnikla len niektoré kroky. Pokiaľ ide o Kosovo, v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ sa dosiahol obmedzený pokrok a je dôležité, aby kosovské orgány zintenzívnili úsilie o dosiahnutie pokroku v európskom smerovaní, a to aj prostredníctvom vykonávania dohody o stabilizácii a pridružení.

Komisia dnes prijala aj komplexný hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorého cieľom je urýchliť dlhodobú obnovu regiónu, naštartovať zelenú a digitálnu transformáciu, posilniť regionálnu hospodársku spoluprácu, podporiť hospodársky rast a reformy potrebné na to, aby mohli partneri napredovať na ceste do EÚ.

Turecko

Turecko je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom. Turecko sa však od Európskej únie naďalej odkláňa, pričom výrazne zaostalo v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva. Rada v roku 2018 a 2019 skonštatovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a otvorenie alebo uzavretie ďalších kapitol neprichádza do úvahy. Správa potvrdzuje, že základné fakty, ktoré viedli k tomuto posúdeniu, stále platia, a to aj napriek opakovanému záväzku vlády dosiahnuť pristúpenie k EÚ. S Tureckom naďalej prebieha dialóg a spolupráca, najmä pokiaľ ide o riešenie výziev súvisiacich s migráciou, a to aj napriek obavám týkajúcim sa udalostí, ktoré sa v marci 2020 odohrali na grécko-tureckej hranici. V správach sa takisto uvádza, ako sa zahraničná politika Turecka čoraz väčšmi odkláňala od priorít EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Ďalšie kroky

Teraz je úlohou Rady, aby zvážila odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o budúcich krokoch.

Súvislosti

Proces rozširovania

Súčasný program rozširovania sa vzťahuje na partnerov zo západného Balkánu a na Turecko. Prístupové rokovania sa začali s Čiernou Horou (2012), Srbskom (2014) a Tureckom (2005). V marci 2020 sa členské štáty dohodli na začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Bosna a Hercegovina (žiadosť o pristúpenie k EÚ bola predložená vo februári 2016) a Kosovo (dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť v apríli 2016) sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami.

Proces pristúpenia k EÚ sa naďalej zakladá na presne stanovených kritériách, spravodlivej a prísnej podmienenosti a na zásade vlastných zásluh. Pristúpenie k EÚ si vyžaduje vykonanie komplexných reforiem v náročnom prostredí a tento cieľ možno dosiahnuť len v dlhodobom horizonte. Na to, aby mohol tento proces pokročiť, musia kandidáti na pristúpenie v prvom rade zabezpečiť rýchlejšie dosahovanie skutočných a udržateľných výsledkov v kľúčových oblastiach: právny štát, reforma justície, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, bezpečnosť, základné práva, fungovanie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy, ako aj hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť.

Kľúčovú úlohu zohráva aj ďalší pokrok v oblasti zmierenia, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce.

Tohtoročný balík týkajúci sa rozširovania ponúka aj návrhy lepšieho postoja k procesu pristúpenia. Posúdenia a odporúčania pre uvedených partnerov, najmä výhľadové usmernenia o konkrétnych reformných prioritách, sú ešte jasnejšie a presnejšie. Správy ponúkajú väčšiu transparentnosť, a to aj pokiaľ ide o súčasný stav prístupových rokovaní a rozsah vykonávania zásadných reforiem. K dispozícii sú porovnávacie prehľady výkonnosti týkajúcej sa základných prvkov, ako aj externé indexy, ktoré dopĺňajú posúdenia Komisie. Väčšie príspevky boli vyžiadané od členských štátov, s ktorými sa počas tohto procesu konzultovalo a ktoré poskytli podnety a odborné znalosti, a to aj prostredníctvom svojich lokálnych veľvyslanectiev. Správy obsahujú aj posúdenie verejného politického záväzku orgánov dosiahnuť strategický cieľ pristúpenia k EÚ.

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie

Prečítajte si podrobné zistenia a odporúčania týkajúce sa jednotlivých partnerov:

Albánsko: OZNAM, správa, infografika

Európska komisia uverejnila prvú celoeurópsku správu o právnom štáte. Táto správa obsahuje príspevky od každého členského štátu a týka sa pozitívneho a negatívneho vývoja v celej EÚ. Vyplýva z nej, že mnohé členské štáty dosiahli vysoký štandard právneho štátu, v EÚ však v oblasti právneho štátu existujú závažné výzvy. Zaoberá sa aj vývojom vyplývajúcim z núdzových opatrení, ktoré členské štáty prijali v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Týka sa štyroch hlavných pilierov, ktoré majú na právny štát silný vplyv: vnútroštátne justičné systémy, protikorupčné rámce, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky týkajúce sa systému bŕzd a protiváh, ktoré sú zásadné pre účinný systém demokratickej správy vecí verejných. 

Cieľom novej správy o právnom štáte je rozšíriť existujúci súbor nástrojov EÚ o nový preventívny nástroj a povzbudiť inkluzívnu diskusiu a kultúru právneho štátu v celej EÚ. Mala by pomôcť všetkým členským štátom preskúmať, ako možno riešiť problémy, vzájomne sa poučiť zo svojich skúseností a ukázať, ako možno právny štát ďalej posilniť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných systémov a tradícií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Právny štát a naše spoločné hodnoty sú základom našich spoločností. Sú súčasťou našej spoločnej európskej identity. Právny štát chráni ľudí pred vládou mocných. Hoci máme v EÚ veľmi vysoký štandard právneho štátu, musíme zvládať aj rôzne výzvy. Európska komisia bude naďalej spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom nájsť riešenia, ktoré ľuďom zaručia každodenné práva a slobodu.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Dnes sa nám podarilo preklenúť výraznú medzeru v súbore nástrojov na podporu právneho štátu. Nová správa sa po prvýkrát zaoberá všetkými členskými štátmi rovnako, v ktorých identifikuje trendy v oblasti právneho štátu a pomáha predchádzať vzniku závažných problémov. Každý občan si zaslúži, aby mal prístup k nezávislým sudcom a slobodným a pluralitným médiám a aby mohol dôverovať, že jeho základné práva sú dodržiavané. Len vtedy sa môžeme nazývať skutočnou Úniou demokracií.“

Komisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders povedal: „Nová správa o právnom štáte je začiatkom otvoreného a pravidelného dialógu so všetkými členskými štátmi, v ktorom sa môžeme podeliť o osvedčené postupy a predchádzať problémom skôr, ako sa zakorenia. Cieľom je vytvoriť skutočnú kultúru právneho štátu v celej Európskej únii a podnietiť úprimnú diskusiu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

1. Justičné systémy

Niekoľko členských štátov uskutočňuje reformy s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a znížiť vplyv výkonnej alebo zákonodarnej moci na súdnictvo. Tieto reformy vykonávajú aj členské štáty, v ktorých sa nezávislosť súdnictva tradične považuje za vysokú alebo dokonca veľmi vysokú. Z posúdení jednotlivých krajín vyplýva, že nezávislosť súdnictva zostáva v niektorých členských štátoch problémom, čo vo viacerých prípadoch viedlo ku konaniam o nesplnení povinnosti alebo konaniam podľa článku 7 ods. 1. Ďalšou celoeurópskou výzvou je zabezpečiť, aby justičné systémy boli pripravené na digitálny vek. Súčasná pandémia dala ďalší impulz na urýchlenie potrebných digitálnych reforiem.

2. Protikorupčné rámce

Niekoľko členských štátov prijalo komplexné protikorupčné stratégie, zatiaľ čo iné tieto stratégie pripravujú. Na zaistenie pokroku má aj naďalej kľúčový význam účinné vykonávanie a monitorovanie. Mnohé členské štáty takisto prijali alebo plánujú prijať opatrenia na posilnenie svojho rámca na predchádzanie korupcii a zabezpečenie bezúhonnosti a niektoré prijali opatrenia na posilnenie schopnosti systému trestnej justície bojovať proti korupcii. Na druhej strane účinnosť vyšetrovania trestných činov, trestného stíhania a rozhodovania o korupcii vrátane korupcie na vysokých miestach sú vo viacerých členských štátoch stále problematické.

3. Sloboda a pluralita médií

Občania EÚ majú vo všeobecnosti vysokú úroveň slobody a plurality médií. Médiá sa najmä počas pandémie koronavírusu ukázali ako zásadne dôležité v boji proti dezinformáciám. Napriek tomu správa poukazuje na obavy v súvislosti s účinnosťou a primeranými zdrojmi, ako aj rizikami politizácie mediálnych orgánov v niektorých členských štátoch. V niektorých posúdeniach krajín sa ďalej identifikovali prípady, v ktorých boli vyjadrené vážne obavy z politického tlaku na médiá. Novinári a ďalší mediálni aktéri čelia v súvislosti so svojou prácou vo viacerých členských štátoch hrozbám a útokom, hoci niektoré krajiny na podporu a ochranu novinárov takisto vypracovali postupy, zriadili štruktúry a prijali opatrenia.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh je jadrom právneho štátu a zabezpečuje, aby právomoci, ktoré vykonáva jeden štátny orgán, podliehali demokratickému dohľadu. Vo viacerých členských štátoch sa v záujme posilnenia inštitucionálneho systému bŕzd a protiváh začali ústavné reformy. Mnohé členské štáty takisto zaviedli systematické politiky zamerané na zapájanie zainteresovaných strán a usilujú sa o to, aby štrukturálne reformy pramenili zo širokej spoločenskej diskusie. Zo správy zároveň vyplýva, že nadmerné využívanie skrátených a mimoriadnych legislatívnych konaní môže vyvolať obavy o právny štát, Občianska spoločnosť je v celej EÚ aj naďalej kľúčovým aktérom pri obrane právneho štátu a vo väčšine členských štátov pre ňu existuje priaznivé a podporné prostredie. Existujú však príklady občianskej spoločnosti, ktorá v niektorých členských štátoch čelí vážnym problémom v dôsledku prijatia právnych predpisov obmedzujúcich prístup k zahraničnému financovaniu alebo očierňujúcim kampaniam.

Núdzové opatrenia prijaté v súvislosti s koronavírusom

Pandémia stále trvá a vo viacerých členských štátoch sú naďalej zavedené núdzové režimy alebo núdzové opatrenia. V správe sa poukazuje na niektoré otázky, ktoré vyplynuli z vnútroštátnych diskusií a z právnej a politickej reakcie na krízu. Napríklad zmena alebo pozastavenie zvyčajného systému bŕzd a protiváh môže pre právny štát predstavovať osobitné výzvy. Zároveň existuje niekoľko dobrých príkladov, keď rozhodnutia vnútroštátnych súdov alebo zapojenie ombudsmanov mali na prijaté núdzové opatrenia pozitívny vplyv. Komisia bude vo svojom monitorovaní pokračovať až do postupného ukončenia núdzových opatrení.

Ďalšie kroky

Správa o právnom štáte bude podkladom pre širšiu diskusiu o právnom štáte na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov. Komisia očakáva aktívnu súčinnosť s Európskym parlamentom a Radou v otázkach právneho štátu, a domnieva sa, že táto správa poskytuje pevný základ pre ďalšiu medziinštitucionálnu prácu.

Komisia tiež vyzýva národné parlamenty a vnútroštátne orgány, aby prediskutovali túto správu vrátane jej kapitol o jednotlivých krajinách a vzájomnou podporou a prijímaním európskej solidarity sa povzbudzovali k uskutočňovaniu reforiem. Zapojiť by sa mali aj príslušné zainteresované strany na vnútroštátnej úrovni aj európskej úrovni EÚ.

Na základe dialógu o správe za rok 2020 Komisia začne pripravovať správu o právnom štáte na rok 2021, pričom bude vychádzať zo skúseností získaných v prvom roku fungovania európskeho mechanizmu právneho štátu a nadviaže na úspešné úsilie o zvýšenie odolnosti právneho štátu v našich demokraciách.

Súvislosti

Prvá výročná správa o právnom štáte je jednou z hlavných iniciatív pracovného programu Komisie na rok 2020 a súčasťou komplexného európskeho mechanizmu právneho štátu ohláseného v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej. Je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne pokrýva všetky členské štáty. Kvalitatívne posúdenie Komisie sa zameriava na významný vývoj od januára 2019 a uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty zabezpečuje jednotný prístup primeraný vývoju.

Správa je súčasťou mechanizmu právneho štátu – nového ročného cyklu preskúmania právneho štátu . Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, ako aj zainteresovaných strán vrátane Benátskej komisie, pomôcť členským štátom nájsť riešenia

Cieľ mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Mechanizmus sa odlišuje sa aj od navrhovaného postupu podmienenosti rozpočtu, ktorého zámerom je chrániť rozpočet EÚ v situáciách, keď by mohli byť ohrozené finančné záujmy Únie vinou všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v niektorom členskom štáte.

Viac informácií

Správa o právnom štáte 2020 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2020 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2020 – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2020 – otázky a odpovede

Správa o právnom štáte 2020 – webové sídlo