V zložitom období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu, zostáva dôvera občanov v EÚ na stabilnej úrovni, pričom Európania Únii dôverujú, že v reakcii na prebiehajúcu pandémiu prijme v budúcnosti správne rozhodnutia. V novom štandardnom prieskume Eurobarometra, ktorý bol nedávno zverejnený, uvádzajú európski občania hospodársku situáciu, stav verejných financií členských štátov a prisťahovalectvo ako tri hlavné zdroje obáv na úrovni EÚ. Veľkým zdrojom obáv na vnútroštátnej úrovni je aj hospodárska situácia, po ktorej nasleduje zdravie a nezamestnanosť.

V novom prieskume Eurobarometra, ktorý bol realizovaný v júli a auguste, sa obavy v súvislosti s hospodárskou situáciou premietajú aj do vnímania súčasného stavu hospodárstva. 64 % Európanov si myslí, že situácia je „zlá“, a 42 % Európanov si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví „v roku 2023 alebo neskôr“.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré EÚ prijala v boji proti pandémii, sú Európania rozdelení (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). 62 % respondentov však tvrdí, že veria, že EÚ prijme v budúcnosti správne rozhodnutia, a 60 % je naďalej optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

1. Dôvera a obraz EÚ

Dôvera v Európsku úniu zostala od jesene 2019 stabilná na úrovni 43 %, a to aj napriek zmenám vo vnímaní verejnosti počas pandémie. Dôvera vo vlády členských štátov (40 %, +6 percentuálnych bodov), ako aj v ich parlamenty (36 %, +2 percentuálne body) sa zvýšila.

V 15 členských štátoch väčšina respondentov tvrdí, že dôverujú EÚ, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (73 %), Dánsku (63 %) a Litve (59 %). Najnižšiu úroveň dôvery v EÚ možno pozorovať v Taliansku (28 %), vo Francúzsku (30 %) a v Grécku (32 %).

Podiel respondentov, ktorí EÚ vnímajú pozitívne, je rovnaký ako podiel respondentov, ktorí ju vnímajú neutrálne (40 %). 19 % respondentov vníma EÚ negatívne (–1 percentuálny bod).

V 13 členských štátoch EÚ väčšina respondentov vníma EÚ pozitívne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (71 %), Poľsku a Portugalsku (po 55 %). V 13 ďalších členských štátoch respondenti vnímajú EÚ prevažne neutrálne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané na Malte (56 %), v Španielsku, Lotyšsku a Slovinsku (po 48 %).

2. Hlavné obavy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni

Za najnaliehavejší problém, ktorému čelí EÚ, považujú občania hospodársku situáciu – tento názor zastáva viac ako tretina (35 %) všetkých respondentov, čo predstavuje výrazný nárast o 16 percentuálnych bodov od jesene 2019 a presun z tretieho miesta na prvé. Takéto vysoké obavy z hospodárskej situácie neboli zaznamenané od jari 2014.

Európania sú tiež čoraz viac znepokojení zo stavu verejných financií členských štátov (23 %, +6 percentuálnych bodov, čo je najvyššia úroveň od jari 2015), v dôsledku čoho sa tento zdroj obáv presúva z piateho miesta na druhé a dostáva sa na rovnakú úroveň ako prisťahovalectvo (23 %, –13 percentuálnych bodov), ktoré je teraz na najnižšej úrovni od jesene 2014.

Štvrtým najčastejšie uvádzaným zdrojom obáv na úrovni EÚ v situácii pandémie koronavírusu je zdravie (22 %, nová položka). Problém životného prostredia a zmeny klímy strácal na význame a klesol o 8 percentuálnych bodov na 20 %, pričom po ňom nasleduje nezamestnanosť (17 %, +5 percentuálnych bodov).

Hospodárska situácia (33 %, +17 percentuálnych bodov) podobne prekonala aj zdravie ako najdôležitejšiu otázku na vnútroštátnej úrovni a dostala sa zo siedmeho miesta na prvé. Napriek tomu, že zdravie je na druhom mieste, od jesene 2019 sa spomínalo oveľa častejšie (31 %, +9 percentuálnych bodov), v dôsledku čoho sa dostalo na historicky najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.

Výrazne sa zvýšil aj význam nezamestnanosti (28 %, +8 percentuálnych bodov), po ktorom nasleduje rast cien/inflácia/životné náklady (18 %, –2 percentuálne body), životné prostredie a zmena klímy (14 %, –6 percentuálnych bodov) a dlh verejnej správy (12 %, +4 percentuálne body). Zmienky o prisťahovalectve (11 %, –5 percentuálnych bodov) sú na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.

3. Súčasná hospodárska situácia

Od jesene 2019 sa výrazne znížil podiel Európanov, ktorí si myslia, že súčasná situácia ich národného hospodárstva je „dobrá“ (34 %, –13 percentuálnych bodov), zatiaľ čo prudko vzrástol podiel respondentov, ktorí považujú túto situáciu za „zlú“ (64 %, +14 percentuálnych bodov).

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, väčšina respondentov v 10 krajinách tvrdí, že hospodárska situácia ich členského štátu je dobrá (pokles z 15 krajín na jeseň 2019). Podiel respondentov, ktorí tvrdia, že situácia ich hospodárstva ich členského štátu je dobrá, sa pohybuje od 83 % v Luxembursku po 9 % v Grécku.

4. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Európania sa v názoroch na opatrenia prijaté inštitúciami EÚ na boj proti pandémii koronavírusu rozchádzajú (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). Väčšina respondentov v 19 členských štátoch je však s opatreniami, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie na boj proti pandémii koronavírusu, spokojná. Najvyššia miera pozitívnych odpovedí bola zistená v Írsku (71 %); Maďarsku, Rumunsku a Poľsku (po 60 %). V siedmich krajinách je väčšina respondentov „nespokojná“ – a to najmä v Luxembursku (63 %), Taliansku (58 %), Grécku a Česku (po 55 %) a Španielsku (52 %). V Rakúsku je podiel spokojných a nespokojných respondentov vyrovnaný (po 47 %).

Viac ako šesť Európanov z desiatich však verí, že EÚ v budúcnosti prijme správne rozhodnutia (62 %). Najčastejšie uvádzanými prioritami reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sú: vypracovanie stratégie na riešenie podobnej krízy v budúcnosti a zabezpečenie finančných prostriedkov na nájdenie liečby alebo vakcíny (po 37 %). 30 % respondentov si myslí, že prioritou by malo byť vypracovanie európskej politiky v oblasti zdravia.

Osobné skúsenosti Európanov s opatreniami na obmedzenie pohybu boli veľmi rôznorodé. Celkovo takmer traja z desiatich Európanov tvrdia, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne jednoduché (31 %), zatiaľ čo štvrtina uvádza, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne zložité (25 %). 30 % respondentov napokon uviedlo, že „vyrovnať sa s nimi bolo jednoduché aj zložité“.

5. Kľúčové oblasti politiky

V odpovedi na otázku týkajúcu sa cieľov Európskej zelenej dohody Európania naďalej ako najvyššie priority uvádzajú „výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, „boj proti plastovému odpadu“ a hlavne riešenie problému „jednorazových plastových výrobkov“. Viac ako tretina respondentov si myslí, že najvyššou prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov v EÚ (38 %) alebo presadzovanie obehového hospodárstva (36 %). O niečo viac ako traja z desiatich respondentov si myslia, že najvyššou prioritou by malo byť zníženie spotreby energie (31 %).

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura zostáva vysoká, pričom 75 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu EÚ. V EÚ27 ako celku sa podpora pre euro zvýšila na 67 % (+5 percentuálnych bodov).

6. Občianstvo EÚ a európska demokracia

Väčšina ľudí v 26 členských štátoch EÚ (okrem Talianska) a 70 % v celej EÚ sa považuje za občanov EÚ. Na vnútroštátnej úrovni bolo najvyššie hodnotenie pozorované v Írsku a Luxembursku (po 89 %), Poľsku (83 %), na Slovensku a v Nemecku (po 82 %), Litve (81 %), Maďarsku, Portugalsku a Dánsku (po 80 %).

Väčšina Európanov (53 %) tvrdí, že sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie v EÚ. Podiel respondentov, ktorí „nie sú spokojní“, sa od jesene 2019 zvýšil o 3 percentuálne body na 43 %.

7. Optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ

V tomto zložitom období 60 % Európanov uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Najvyššie hodnotenie optimizmu bolo pozorované v Írsku (81 %), Litve a Poľsku (po 75 %) a Chorvátsku (74 %). Najnižšie úrovne optimizmu existujú v Grécku (44 %) a Taliansku (49 %), kde pesimizmus prevažuje nad optimizmom, a vo Francúzsku, kde je pomer názorov rozdelený rovnomerne (49 % oproti 49 %).

Súvislosti

Štandardný prieskum Eurobarometra „Summer 2020 – Standard Eurobarometer“ (EB 93) sa prostredníctvom osobných pohovorov výnimočne doplnených online pohovormi uskutočnil v období od 9. júla do 26. augusta 2020 v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve a kandidátskych krajinách^[1]. V 27 členských štátoch prebehlo 26 681 pohovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 93

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), Spojené kráľovstvo, päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko) a komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky.

Ako predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová avizovala v prejave o stave Európskej únie, Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili spoločný návrh nariadenia Rady o vykonávaní reštriktívnych opatrení (sankcií) proti závažnému porušovaniu ľudských práv vo svete.

Spoločný návrh nariadenia Rady je jedným z právnych aktov, ktoré Rada vyžaduje na to, aby bolo možné pristúpiť k vytvoreniu nového horizontálneho sankčného režimu. Dopĺňa rozhodnutie Rady, ktoré predkladá vysoký predstaviteľ Josep Borrell a ktoré – po jeho prijatí v Rade – umožní vytvorenie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv.

Keď začne platiť nový globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, poskytne EÚ väčšiu flexibilitu zamerať sa na osoby zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv kdekoľvek na svete bez ohľadu na to, kde k nemu dochádza a kto je za to zodpovedný. Očakáva sa, že globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv bude zahŕňať také opatrenia, ako napríklad zmrazenie aktív a zákazy cestovania. Pokiaľ ide o zákaz cestovať, na základe spoločného návrhu by Komisia po prvýkrát získala právomoc dohliadať na vykonávanie zákazov cestovania.

Nový režim nenahrádza existujúce geografické sankčné režimy, z ktorých niektoré sa už týkajú otázok porušovania ľudských práv, napríklad v Sýrii, Bielorusku alebo Venezuele.

Tieto návrhy jasne dokazujú záväzok EÚ podporovať ľudské práva, demokraciu, právny štát a zásady medzinárodného práva všade vo svete. Sú reakciou na politickú dohodu ministrov zahraničných vecí krajín EÚ, ktorí sa na Rade pre zahraničné veci v decembri 2019 dohodli, že treba pokročiť v tvorbe takéhoto režimu.

Globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv je zároveň kľúčový výstup, ktorý vysoký predstaviteľ a Komisia navrhli v akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v rámci spoločného oznámenia prijatého v marci 2020.

Ďalšie kroky

Členské štáty prerokujú v Rade navrhované nariadenie Rady súbežne s návrhom rozhodnutia Rady od vysokého predstaviteľa.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Musíme sa zasadzovať za ľudské práva a základné slobody. Dlho sme čakali na sankčný režim EÚ, ktorý postihne všetkých, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv. Veríme, že Rada preukáže svoje odhodlanie podporiť Komisiu v súvislosti s týmto cieľom a náš návrh prijme.“

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda pre silnejšiu Európu vo svete, uviedol: „Vo svete sa útočí na ľudské práva. Nový globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv bude účinný nástroj na to, aby sme dokázali brať na zodpovednosť všetkých, ktorí sa nezdráhajú porušovať ľudské práva kdekoľvek na svete. Európa sa tak nielenže postaví za svoje hodnoty, ale bude aj konať.“

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, skonštatoval: „Zavádzame politiku nulovej tolerancie voči tým, ktorí porušujú ľudské práva kdekoľvek na svete. Dnešný návrh ponúka široké možnosti, ako reagovať na takéto konanie, a vyjadruje naše odhodlanie hájiť hodnoty, ktorým veríme.“

Mairead McGuinnessová, komisárka EÚ pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, uviedla: „Tieto návrhy sú dôležitým krokom smerom k veľmi potrebnému sankčnému režimu. Ak členské štáty budú uplatňovať sankcie za porušovanie ľudských práv účinne a efektívne, nikto, kto spôsobuje ľudom bolesť a utrpenie, trestu neunikne. Hneď ako tento režim Rada prijme, Komisia bude toto úsilie dôrazne podporovať.“

Kontext

Sankcie EÚ pomáhajú dosahovať kľúčové ciele EÚ, ako je zachovanie mieru, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, konsolidácia a podpora demokracie, medzinárodného práva a ľudských práv. Sú zamerané na tých, ktorých činy uvedené hodnoty ohrozujú, a ich cieľom je čo najviac zmierniť akékoľvek negatívne dôsledky pre civilné obyvateľstvo. EÚ má v súčasnosti zavedených približne 40 rôznych sankčných režimov.

Nariadenie Rady je potrebné na to, aby sa podrobne stanovili opatrenia sankčného režimu zavedeného rozhodnutím Rady, ktorý môže mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu EÚ. Je priamo záväzné pre vnútroštátne správne orgány, ako aj pre súkromných prevádzkovateľov, zatiaľ čo rozhodnutie Rady je právne záväzné pre členské štáty EÚ.

Ďalšie informácie o sankčnej politike EÚ a politike v oblasti ľudských práv:

Rada Európskej únie a sankčná politika EÚ

Európska komisia a sankcie EÚ

Európska služba pre vonkajšiu činnosť a sankcie EÚ

Prehľad aktuálne uplatňovaných sankcií EÚ: Mapa sankcií EÚ

Priority politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie na roky 2020 – 2024: Spoločný akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024