Podľa nového prieskumu Eurobarometra považuje veľká väčšina Európanov (93 %) zmenu klímy za vážny svetový problém. Vyše polovica zastáva názor, že prechod na zelenú ekonomiku treba zrýchliť (58 %) vzhľadom na prípady prudkého nárastu cien energie a obavy o dodávky plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu. Tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasia s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

Podpora pre zníženie emisií, obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť

Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 %) sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 %) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti, napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné.

Občania sú odhodlaní vyvíjať individuálne úsilie a žiadajú štrukturálnu reformu

Veľká väčšina občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 %) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Pri otázke, kto by mal prevziať zodpovednosť za boj proti zmene klímy, však občania zdôraznili potrebu ďalších reforiem, ktoré by mali prebiehať spolu s individuálnym úsilím, pričom poukázali aj na zodpovednosť národných vlád (56 %), EÚ (56 %) a podnikov a priemyslu (53 %).

Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa vyše tretina Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám, pričom tento pocit má vyše polovica respondentov v siedmich členských krajinách, prevažne v južnej Európe, ale takisto v Poľsku a Maďarsku. 84 % Európanov sa zhoduje, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia. 63 % respondentov súhlasí s tvrdením, že príprava na dosahy zmeny klímy môže mať pozitívne dôsledky pre občanov EÚ.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 538 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 358 občanov EÚ z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 10. mája do 15. júna 2023. Všetky rozhovory prebehli osobne, buď priamo v domácnostiach respondentov alebo prostredníctvom videotelefonátov.

Výsledky aktuálneho „štandardného prieskumu Eurobarometra – jar 2023“ uverejneného 10. júla sú v úplnom súlade s výsledkami tohto špecializovaného prieskumu zameraného na otázky zmeny klímy. Zo štandardného Eurobarometra vyplynulo, že prevažná väčšina občanov EÚ podporuje energetickú transformáciu, považuje životné prostredie a zmenu klímy a jednu z hlavných otázok, ktoré EÚ musí riešiť, a očakáva obrovské investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou najvyššou prioritou. Premení EÚ na modernú konkurencieschopnú zelenú ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje, v ktorej sa na nikoho a na žiadne miesto nezabudne. V Európskom klimatickom predpise sa stanovil právne záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050. Takisto sa prostredníctvom tzv. balíka legislatívnych návrhov Fit for 55 zaviedol strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Prijímanie tohto legislatívneho balíka už výrazne pokročilo. Aj nedávny pokrok pri právnom predpise o obnove prírody, pri nariadení o odlesňovaní, ako aj pri iniciatívach na propagáciu udržateľných výrobkov a zníženie miery odpadu z obalov Európskej únii pomôže zastaviť stratu biodiverzity a zaručí prechod na obehové hospodárstvo.

Ďalšie informácie 

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Plníme prísľub Európskej zelenej dohody

Balík Fit for 55: vývoj situácie pri návrhoch Komisie

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Komisia schválila investičný balík vo výške viac ako 290 miliónov eur na 132 nových projektov v rámci Programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy. Tieto finančné prostriedky EÚ prispejú k celkovej investícii vo výške 562 miliónov eur s projektmi v takmer všetkých členských štátoch. Nové projekty v rámci programu LIFE pomôžu Európe stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050,nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu obnovy do roku 2030 a prispieť k realizácii plánu zelenej obnovy EÚ po pandémii COVID-19. 

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Krízy v oblasti klímy a biodiverzity predstavujú skutočnú existenčnú krízu a nemôžeme si už dovoliť strácať čas. Na konferencii COP26 v Glasgowe sa uznala potreba urýchliť naše opatrenia ešte v tomto desaťročí. Európska únia sa prostredníctvom Európskej zelenej dohody snaží znížiť emisie, obnoviť prírodu a zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov. Uspieť môžeme len vtedy, ak budeme spolupracovať vo všetkých sektoroch. Projekty v rámci programu LIFE sú výborným príkladom: spájajú občanov, verejné orgány, priemysel a mimovládne organizácie, aby spolupracovali v oblasti klímy a životného prostredia.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Vzájomne súvisiace krízy zapríčinené zmenou klímy, stratou biodiverzity a znečistením sú hlavnými výzvami našich čias. Na ich riešenie potrebujeme od základov transformovať naše spoločnosti a ekonomiky, dosiahnuť uhlíkovo neutrálnu budúcnosť a naučiť sa akceptovať hranice našej planéty. Projekty v rámci programu LIFE ukazujú, ako to možno dosiahnuť. Majú výrazný vplyv v praxi a sú jasným príkladom pridanej hodnoty európskej spolupráce.“

V rámci tohto nového balíka Komisia vyčlenila približne 223 miliónov eur na projekty zamerané na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, prírodu a biodiverzitu, ako aj správu a informovanie v oblasti životného prostredia. Zároveň investuje viac ako 70 miliónov eur do rôznych projektov v oblasti zmiernenia zmeny klímy, prispôsobenia sa zmene klímy a správy a informovania v oblasti klímy. 

Príklady projektov z celej Európy

V rámci veľkého nadnárodného projektu sa obnovia degradované rašeliniská v Belgicku, Nemecku, Írsku, Holandsku a Poľsku. Plánované opatrenia zahŕňajú obnovenie funkcie záchytu uhlíka v rašeliniskách, a prispievajú tým k cieľu EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Projekt takisto pomôže zvýšiť hladiny podzemnej vody a zachovať druhy a biotopy chránené podľa smerníc EÚ o vtáctve a o biotopoch. 

Cieľom iného projektu, ktorého hlavnými aktérmi budú talianski šéfkuchári, bude propagácia klimaticky inteligentnej, výživnej a cenovo dostupnej stravy, znižovanie plytvania potravinami zvyšovaním povedomia komunikačnými a vzdelávacími kampaňami zameranými na zákazníkov, zamestnancov a ďalšie zainteresované strany. Tento projekt prispeje okrem iného k vykonávaniu stratégie „Z farmy na stôl“, akčného plánu pre obehové hospodárstvo a rámcovej smernice o odpade.

Bulharský projektový tím bude chrániť chovné, zimujúce a migrujúce populácie vtáctva tým, že zníži počet úmrtí spôsobených kontaktom s elektrickým vedením. V rámci projektu sa budú identifikovať najrizikovejšie vedenia stredného napätia a na najdôležitejších úsekoch sa nadzemné elektrické vedenia nahradia podzemnými káblami. Tento projekt prispieva k vykonávaniu smernice EÚ o vtáctve v praxi.

Poľský projekt preukáže uskutočniteľnosť využívania energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie verejných budov a projekt z Francúzska vytvorí inovatívny systém na optimalizáciu využívania zdrojov a zhodnocovanie odpadu z miestnych stavieb a verejných prác. Oba projekty podporujú iniciatívu EÚ „Vlna obnovy“, ktorá bola spustená v októbri minulého roka. 

Viac o číslach

• Na základe 39 projektov v rámci programu LIFE Príroda a biodiverzita sa podporí vykonávanie smerníc EÚ o vtáctve a o biotopoch, ako aj stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Celkový rozpočet týchto projektov dosahuje 249 miliónov eur, z čoho príspevok EÚ predstavuje 134 miliónov eur.
• Prostredníctvom 45 projektov v rámci programu LIFE Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov sa zmobilizuje 162 miliónov eur, z ktorých EÚ poskytne 78 miliónov. 55 miliónov eur sa investuje do 10 projektov na zníženie množstva odpadu, čím sa prispeje k akčnému plánu EÚ pre obehové hospodárstvo. Ďalších 50 miliónov eur sa použije na financovanie 16 projektov v oblasti kvality vody.
• Vďaka 8 projektom v rámci programu LIFE Správa a informovanie v oblasti životného prostredia sa zvýši informovanosť o environmentálnych otázkach, ako sú strata biodiverzity a znečistenie ovzdušia. Takisto sa v rámci nich poskytnú verejným orgánom nástroje na podporu, monitorovanie a presadzovanie dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Celkový rozpočet vyčlenený na tieto projekty predstavuje 19 miliónov eur, z ktorých príspevok EÚ je takmer 11 miliónov eur.
• 17 projektov v rámci programu LIFE Zmiernenie zmeny klímy dostane finančné prostriedky vo výške približne 66 miliónov eur, z ktorých EÚ poskytne približne 35 miliónov. Medzi financovanými projektmi budú napríklad projekty zamerané na podporu klimaticky neutrálneho poľnohospodárstva, ako aj na zlepšenie rekuperácie tepla pri výrobe železa a ocele.
• Na 17 projektov v rámci programu LIFE Prispôsobenie sa zmene klímy sa zmobilizuje približne 52 miliónov eur. Z toho takmer 29 miliónov eur sa poskytne z finančných prostriedkov programu LIFE. Projekty zahŕňajú prispôsobenie lesov extrémnym vplyvom počasia a posilnenie kapacít európskej zdravotníckej infraštruktúry v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
• Vďaka 6 projektom v rámci programu LIFE Správa a informovanie v oblasti klímy sa zlepší správa v oblasti klímy a zvýši informovanosť verejnosti o zmene klímy. Celkový rozpočet na tieto projekty predstavuje 13 miliónov eur, z ktorých EÚ prispeje viac ako 7 miliónmi. 

Súvislosti

Program LIFE je finančný nástroj EÚ pre životné prostredie a ochranu klímy. Prebieha od roku 1992, odkedy sa z jeho zdrojov spolufinancovalo vyše 5 500 projektov v celej EÚ i v tretích krajinách. Finančné prostriedky na program LIFE na obdobie 2021– 2027 predstavujú 5,4 miliardy EUR. Program LIFE má štyri nové podprogramy: príroda a biodiverzita, obehové hospodárstvo a kvalita života, zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a prechod na čistú energiu. Predložené projekty a štyri podprogramy začnú čerpať finančné prostriedky od roku 2022.

Viac informácií

Zhrnutia projektov

Program LIFE

Po prvýkrát od vytvorenia inovačného fondu Európska únia investuje 118 miliónov eur do 32 malých inovatívnych projektov v 14 členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku. Z grantov sa podporia projekty zamerané na uvedenie nízkouhlíkových technológií na trh v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj v odvetviach vodíka, uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem týchto grantov využije 15 projektov v 10 členských štátoch EÚ a Nórsku pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške až 4,4 milióna eur, aby pokročili z hľadiska ich pripravenosti.

Výkonný podpredseda Timmermans uviedol: „Dnešnou investíciou poskytuje EÚ konkrétnu podporu projektom v oblasti čistých technológií v celej Európe s cieľom rozšíriť technologické riešenia, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Vďaka zvýšeniu prostriedkov inovačného fondu, ktoré sa navrhlo v balíku ,Fit for 55ʻ, bude môcť EÚ podporiť ešte viac projektov, urýchliť ich a čo najskôr ich uviesť na trh.“

Nezávislí experti hodnotili 32 projektov vybraných na financovanie. Posudzovali pritom ich schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov oproti konvenčným technológiám a prinášať inovácie nad rámec súčasného stavu technologického rozvoja. Zároveň skúmali, či sú dostatočne pripravené na rýchle zavedenie. K ďalším kritériám patril potenciál projektov z hľadiska rozšíriteľnosti a nákladovej efektívnosti. Vybrané projekty pokrývajú širokú škálu relevantných odvetví, keďže cieľom je dekarbonizovať rôzne segmenty európskeho priemyslu a energetické odvetvia. Miera úspešnosti oprávnených návrhov v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov je 18 %.

Pri 15 projektoch, ktoré môžu využiť pomoc pri vypracúvaní projektov, sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že sú dostatočne inovatívne a sľubné z hľadiska schopnosti znižovať emisie skleníkových plynov, no stále nie sú dostatočne pripravené na to, aby sa v súvislosti s nimi uvažovalo o udelení grantu. Cieľom podpory, ktorú má Európska investičná banka poskytnúť ako individualizovanú technickú pomoc, je pokročiť v ich finančnej či technickej pripravenosti, aby mohli byť opätovne predložené v rámci budúcich výziev na financovanie z inovačného fondu.

Ďalšie kroky

Pri úspešných projektoch predložených v rámci výzvy pre malé projekty sa začínajú pripravovať jednotlivé dohody o grante, ktoré by mali byť dokončené vo štvrtom štvrťroku 2021. Komisia bude môcť následne prijať príslušné rozhodnutie o udelení grantu a začať s vyplácaním grantov. Na finančnú závierku majú projekty štyri roky.

Európska investičná banka sa skontaktuje s predkladateľmi projektov, ktorým bola ponúknutá pomoc pri vypracúvaní v rámci výzvy pre veľké projekty, s cieľom uzavrieť individuálne dohody a umožniť začatie prevádzky vo štvrtom štvrťroku 2021.

Ďalšie informácie 

Mapa úspešných projektov

Opis úspešných malých projektov

Opis úspešných veľkých projektov

Webové sídlo inovačného fondu

Ďalšie výzvy v rámci inovačného fondu