Koronavírus: EÚ chce ráznejšie zasiahnuť proti dezinformáciám

Koronavírus: EÚ chce ráznejšie zasiahnuť proti dezinformáciám

Komisia a vysoký predstaviteľ analyzujú kroky, ktoré doteraz prijali na boj proti dezinformáciám v súvislosti s pandémiou koronavírusu, a navrhujú ďalší postup. Táto iniciatíva nasleduje po tom, ako európski lídri v marci 2020 vyzvali na rázny boj proti dezinformáciám a posilnenie odolnosti európskych spoločností. Pandémiu koronavírusu sprevádza rozsiahla vlna falošných alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvňovať občanov EÚ a verejnú diskusiu. V spoločnom oznámení sa analyzuje doterajšia okamžitá reakcia a navrhujú sa konkrétne opatrenia, ktoré možno rýchlo naštartovať.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell uviedol: „Dezinformácie v časoch koronavírusu môžu zabíjať. Musíme chrániť našich občanov tým, že ich budeme upozorňovať na nepravdivé informácie a že budeme poukazovať na aktérov, ktorí sa utiekajú k takýmto praktikám. V dnešnom technologickom svete, kde sa nebojuje mečmi, ale klávesnicami, a kde sa štátne aj neštátne subjekty systematicky dopúšťajú cieleného ovplyvňovania a dezinformačných kampaní, Európska únia zintenzívňuje svoju činnosť a posilňuje kapacity, aby dokázala čeliť týmto zbraniam.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Počas pandémie koronavírusu Európu zaplavila vlna dezinformácií, ktoré pochádzali tak z EÚ, ako aj spoza jej hraníc. V záujme boja proti dezinformáciám musíme mobilizovať všetkých príslušných aktérov od online platforiem až po verejné orgány a podporovať nezávislých overovateľov faktov a médiá. Online platformy počas pandémie síce podnikli pozitívne kroky, ale musia zakročiť ešte ráznejšie. Naše opatrenia sú pevne zakotvené v základných právach, najmä v oblasti slobody prejavu a práva na informácie.“

Pri kríze sa ukázalo, ako EÚ a jej demokratické spoločnosti riešia problém dezinformácií. Pre silnejšiu a odolnejšiu EÚ sú kľúčové tieto aspekty:

Porozumenie: V prvom rade je dôležité rozlišovať medzi nezákonným obsahom a obsahom, ktorý je škodlivý, ale nie nezákonný. Okrem toho medzi rôznymi formami falošného alebo zavádzajúceho obsahu sú nejasné hranice: niektoré dezinformácie sa definujú ako úmyselné, iné zasa mohli vzniknúť neúmyselne. Motivácia môže siahať od cielených pokusov zahraničných aktérov o ovplyvňovanie až po čisto ekonomické záujmy. Na každú z týchto výziev je potrebná vhodne nastavená odozva. Okrem toho treba poskytnúť viac údajov na verejnú kontrolu a zlepšiť analytické kapacity.

Komunikácia: Počas krízy EÚ zintenzívnila prácu zameranú na informovanie občanov o rizikách a na posilnenie spolupráce s inými medzinárodnými aktérmi v boji proti dezinformáciám. Komisia vyvracia mýty o koronavíruse na stránke, ktorá už bola zobrazená viac než 7 miliónov ráz. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) spolu s Komisiou posilnila strategickú komunikáciu a verejnú diplomaciu v tretích krajinách vrátane susedstva EÚ. Zahraniční aktéri a niektoré tretie krajiny, najmä Rusko a Čína, podnikajú cielené operácie na ovplyvňovanie ľudí a dezinformačné kampane v EÚ, jej susedstve i na celom svete. Napríklad pracovná skupina ESVČ East StratCom odhalila a na webovej stránke EUvsDisinfo vyvrátila viac ako 550 dezinformácií z prokremeľských zdrojov.

Dôležitým základným kameňom boja proti dezinformáciám je spolupráca:

  • s Európskym parlamentom a Radou, ako aj medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, a to prostredníctvom etablovaných kanálov, ako je systém včasného varovania a integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu. Tieto kanály sa budú ďalej rozvíjať s cieľom posilniť kapacity, zlepšiť analýzu rizika a skvalitniť dôležité podávanie správ v čase krízy,  
  • s medzinárodnými partnermi vrátane WHO, mechanizmu rýchlej reakcie G7, NATO a ďalších. Výsledkom je intenzívnejšia výmena informácií, činnosť a výmena najlepších postupov. Toto úsilie by sa malo zintenzívniť s cieľom lepšie riešiť zahraničný vplyv a dezinformácie, 
  • EÚ zintenzívni podporu a pomoc aktérom občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a novinárom v tretích krajinách ako súčasť balíka Team Europe a zvýši podporu pri monitorovaní porušovania slobody tlače a snahe o bezpečnejšie mediálne prostredie, 
  • napokon treba spomenúť aj to, že mnohí spotrebitelia sa nechali zlákať na nákup predražených, neúčinných alebo potenciálne nebezpečných produktov a platformy odstránili milióny klamlivých inzerátov. Komisia bude aj naďalej spolupracovať s online platformami a podporovať sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. V rámci nej vnútroštátne orgány bojujú proti takýmto praktikám, ktoré porušujú právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Transparentnosť: Komisia pozorne monitoruje činnosti online platforiem v súlade s Kódexom postupov proti šíreniu dezinformácií. Treba však vynaložiť ďalšie úsilie, zvýšiť transparentnosť a určiť nositeľov zodpovednosti: 

  • Platformy by mali predkladať mesačné správy s podrobnejšími údajmi o opatreniach na zviditeľňovanie spoľahlivého obsahu a potláčanie dezinformácií o koronavíruse a súvisiacej reklamy. Takisto by mali zintenzívniť spoluprácu s overovateľmi faktov, a to vo všetkých členských štátoch a vo všetkých jazykoch, ako aj spoluprácu s výskumníkmi. Mali by transparentnejšie uplatňovať politiky informovania používateľov, ktorí pristupujú k dezinformačnému obsahu. 
  • Komisia dôrazne nabáda ostatné príslušné zainteresované strany, ktoré ešte nie sú signatármi kódexu, aby sa zúčastnili na tomto novom programe podávania správ.
  • EÚ nadviaže na prácu novozaloženého Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií a ešte viac posilní podporu overovateľov faktov a výskumníkov.

Základom našej dezinformačnej reakcie je zabezpečenie slobody prejavu a pluralitnej demokratickej diskusie. Komisia bude naďalej monitorovať, aký vplyv majú núdzové opatrenia prijaté členskými štátmi v súvislosti s koronavírusom na právne predpisy a hodnoty EÚ. Kríza poukázala na úlohu slobodných a nezávislých médií, ktoré občanom poskytujú kľúčovú službu v podobe spoľahlivých a overených informácií, čím prispievajú k záchrane životov. EÚ bude ešte intenzívnejšie podporovať nezávislé médiá v Únii a na celom svete. Komisia vyzýva členské štáty na intenzívnejšiu snahu o to, aby si novinári mohli robiť svoju prácu v bezpečí. Zároveň zdôrazňuje, že by mali čo najviac využiť hospodársku reakciu EÚ a balík obnovy na pomoc médiám, ktoré kruto zasiahla kríza, pričom však musia dbať na ich nezávislosť.

Posilnenie postavenia a zvyšovanie informovanosti občanov a súčasné zvyšovanie spoločenskej odolnosti znamená umožniť občanom zúčastňovať sa na demokratickej diskusii tým, že sa bude chrániť prístup k informáciám a sloboda prejavu, ale aj podporovať mediálna a informačná gramotnosť občanov vrátane kritického myslenia a digitálnych zručností. Na to by mohli slúžiť projekty mediálnej gramotnosti a podpora organizácií občianskej spoločnosti.

Ďalšie kroky

Navrhnuté opatrenia budú podkladom pre budúcu prácu EÚ v oblasti dezinformácií, najmä európsky akčný plán pre demokraciu a akt o digitálnych službách.

Súvislosti

Európska únia aktívne bojuje proti dezinformáciám od roku 2015. V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady prijaté v marci 2015 bola pri Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zriadená pracovná skupina East StratCom. V roku 2016 bol prijatý spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám, po ktorom v roku 2018 nasledovalo spoločné oznámenie o zvyšovaní odolnosti a posilňovaní spôsobilostí na riešenie hybridných hrozieb.

V akčnom pláne proti dezinformáciám z decembra 2018 sa uvádzajú štyri piliere boja EÚ proti dezinformáciám: 1. zlepšenie spôsobilostí na zisťovanie, analýzu a odhaľovanie dezinformácií; 2. posilnenie koordinovaných a spoločných reakcií, okrem iného prostredníctvom systému včasného varovania; 3. mobilizácia súkromného sektora pri boji proti dezinformáciám a 4. zvyšovanie informovanosti a zlepšovanie odolnosti spoločnosti.

V októbri 2018 Facebook, Google, Twitter a Mozilla, ako aj odborové združenia zastupujúce online platformy, reklamný priemysel a zadávateľov reklamy podpísali kódex postupov, ktorý slúži ako samoregulačný nástroj na boj proti dezinformáciám. V roku 2019 ku kódexu pristúpil aj Microsoft. Signatári v októbri 2019 predložili sebahodnotenia. Komisia uverejní komplexné posúdenie v nadchádzajúcich týždňoch.

V spoločnom oznámení z júna 2019 Komisia a vtedajšia vysoká predstaviteľka dospeli k záveru, že hoci voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v máji 2019, sa nezaobišli bez dezinformácií, opatrenia, ktoré prijala EÚ, prispeli k potlačeniu pokusov o ovplyvňovanie zo strany tretích krajín, ako aj koordinovaných kampaní na manipuláciu verejnej mienky.

Čítať ďalej...

Globálna reakcia na koronavírus: Európska komisia prispeje 300 miliónmi eur na GAVI

Globálna reakcia na koronavírus: Európska komisia prispeje 300 miliónmi eur na GAVI

Európska komisia oznámila, že v rokoch 2021 – 2025 prispeje na alianciu pre vakcíny GAVI 300 miliónmi eur. Pomôže tak imunizovať 300 miliónov detí na celom svete a vytvoriť zásoby vakcín proti epidémiám infekčných chorôb.

Svetový samit o vakcínach, ktorý zorganizovala aliancia pre vakcíny GAVI, je dôležitým míľnikom na ceste k lepším zdravotníckym systémom a väčším imunizačným kapacitám najzraniteľnejších krajín sveta. To má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov globálnej reakcie na koronavírus.

Na darcovskej konferencii globálnej reakcie na koronavírus, ktorú 4. mája spoluorganizovala Európska komisia, bolo na alianciu pre vakcíny GAVI prisľúbených 1,5 miliardy eur vrátane 488 miliónov eur, ktoré sú určené na nasadenie vakcíny proti koronavírusu hneď, ako bude k dispozícii.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Vakcíny môžu zachrániť životy len vtedy, ak sa k nim dostane každý, kto ich potrebuje, a to najmä v najzraniteľnejších komunitách a regiónoch sveta. Preto je práca aliancie GAVI taká dôležitá. Poskytuje rozvojovým krajinám prostriedky na vybudovanie silnejších systémov zdravotníctva a imunizačných programov, aby bolo na svete bezpečnejšie. Som rada, že Európska komisia môže GAVI podporiť v tomto dôležitom úsilí. Pomôže nám to prekonať túto pandémiu a zabrániť ďalšej.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vyhlásila: „Základným prvkom spolupráce EÚ s partnerskými krajinami a alianciou pre vakcíny GAVI je budovanie imunizačných systémov s cieľom posilniť systémy zdravotníctva, ktoré budú na našej ceste k obnove po pandémii COVID-19 dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Vďaka lepšiemu prístupu detí k základnej zdravotnej starostlivosti, najmä účinným a bezpečným očkovacím látkam, sa v rokoch 2000 až 2017 podarilo znížiť celosvetovú úmrtnosť detí na polovicu. Pre náš spoločný úspech počas nasledujúcich piatich rokov bude rozhodujúce, aby mali zraniteľnejšie deti nepretržitý prístup k očkovacím látkam.“

Nový príspevok Komisie vo výške 300 miliónov eur presahuje celú jej doterajšiu podporu aliancie pre vakcíny GAVI. Finančné prostriedky pomôžu: 

  • zaočkovať 300 miliónov detí a zachrániť až 8 miliónov životov,
  • zabezpečiť úspešný prechod niektorých krajín na samofinancovanie,
  • podnietiť národné spolufinancovanie a programy očkovania financované z vlastných zdrojov vo výške 3,6 miliardy dolárov,
  • poskytnúť 3,2 miliardy dávok vakcín na záchranu životov v 55 krajinách,
  • priviesť rodiny cez očkovanie k 1,4 miliardy kontaktov so zdravotníckymi službami,
  • v spolupráci s globálnou iniciatívou za odstránenie detskej obrny poistiť svet proti opätovnému výskytu detskej obrny prostredníctvom bežných programov inaktivovaných očkovacích látok proti detskej obrne,
  • financovať vytváranie zásob očkovacích látok na núdzové použitie s cieľom zastaviť šírenie nebezpečných nákaz.

Tento prísľub vychádza z predpokladu, že dôjde k schváleniu nového viacročného finančného rámca EÚ, a najmä Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), z ktorého budú finančné prostriedky prisľúbené na alianciu pre vakcíny GAVI pochádzať, a to zhruba v súlade s návrhom Európskej komisie. Komisia 2. júna navrhla zvýšiť v období 2021 – 2027 financovanie z nástroja NDICI na 86 miliárd eur v cenách z roku 2018 (96,4 miliardy eur v bežných cenách) vrátane 10,5 miliardy eur z nástroja Next Generation EU.

Súvislosti

Aliancia pre vakcíny GAVI je neziskové celosvetové verejno-súkromné partnerstvo so sídlom v Ženeve. Cieľom modelu GAVI je podnecovať finančné zdroje a odborné znalosti a v záujme toho spájať vlády a výrobcov vakcín v priemyselných, ako aj rozvojových krajinách, kľúčové agentúry OSN, verejné zdravotnícke a výskumné inštitúcie, súkromný sektor a občiansku spoločnosť, aby bol chránený život aj zdravie vďaka lepšiemu prístupu k novým a nedostatočne využívaným vakcínam v chudobných krajinách. Vďaka rutinnej imunizácii viac ako 760 miliónov ľudí, ako aj kampaniam zameraným na imunizáciu viac ako 960 miliónov ľudí v 74 krajinách, pomohla GAVI do augusta 2019 zabrániť 13 miliónom úmrtí.

GAVI je jednou z 12 celosvetových iniciatív v oblasti zdravia, ktoré sa zaviazali lepšie spolupracovať na uskutočňovaní globálneho akčného plánu pre zdravý život a blahobyt pre všetkých, vyhláseného počas podujatia na vysokej úrovni na zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v septembri 2019.

Globálna reakcia na koronavírus sa hlási k záväzku vystupovať jednotne v boji proti pandémii, ktorý 26. marca prijali lídri G20. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a prvá skupina aktérov pôsobiacich v oblasti zdravia preto 24. apríla ohlásili celosvetový projekt spolupráce, tzv. ACT Accelerator, ktorého cieľom je urýchliť vývoj a výrobu nástrojov na boj proti ochoreniu COVID-19 a zaistiť k týmto nástrojom rovnaký prístup kdekoľvek na svete. Spoločne vydali výzvu k činom.

Európska komisia reagovala na túto výzvu spojením síl s globálnymi partnermi, pre ktorých 4. mája 2020 usporiadala darcovskú konferenciu pod názvom Iniciatíva globálnej reakcie na koronavírus.

V rámci globálnej reakcie na koronavírus sa zatiaľ podarilo vyzbierať 9,8 miliardy eur. Celý zoznam darcov a ich príspevkov nájdete tu.

Ďalšie informácie

Prejav predsedníčky von der Leyenovej na samite GAVI

Globálna reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Spravodlivá minimálna mzda: Komisia otvára druhú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi

Spravodlivá minimálna mzda: Komisia otvára druhú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi

Komisia otvára druhú fázu konzultácií s európskymi odborovými a zamestnávateľskými organizáciami o tom, ako zabezpečiť spravodlivé minimálne mzdy pre všetkých pracovníkov v Európskej únii. Táto fáza nadväzuje na prvé kolo konzultácií, ktoré prebiehalo od 14. januára do 25. februára 2020 a v ktorom Komisia dostala odpovede od 23 sociálnych partnerov pôsobiacich na úrovni EÚ. Na základe doručených odpovedí Komisia dospela k záveru, že sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie. Znižovanie rastúcej mzdovej nerovnosti a chudoby zamestnaných osôb bolo aj doteraz jednou z priorít Komisie predsedníčky von der Leyenovej, ale nedávne udalosti ešte prehĺbili potrebu, aby EÚ v tomto smere konala.

EÚ osobitne zasiahla pandémia koronavírusu, ktorá má negatívny dosah na hospodárstva členských štátov, podniky a príjmy pracovníkov a ich rodiny. Zabezpečenie toho, aby všetci pracovníci v EÚ mali dôstojný život, je zásadne dôležité pre oživenie hospodárstva, ako aj pre budovanie spravodlivých a odolných hospodárstiev, pričom minimálne mzdy v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu. Sú relevantné tak v krajinách, ktoré sa opierajú výlučne o kolektívne dohodnuté spodné hranice miezd, ako aj v krajinách so zákonnou minimálnou mzdou.

Ak je minimálna mzda výsledkom náležitých rokovaní so sociálnymi partnermi, dodržiava sa a pravidelne aktualizuje, môže:

  • poskytnúť zraniteľným pracovníkom finančnú rezervu, ak sa ocitnú v ťažkostiach,
  • viac motivovať k práci, a tým zvyšovať produktivitu,
  • znížiť mzdové nerovnosti v spoločnosti,
  • zvýšiť domáci dopyt a odolnosť hospodárstva,
  • pomôcť pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

Ak má mzda primeranú úroveň a zohľadňuje hospodársku situáciu, pomáha zraniteľným pracovníkom a prispieva k zachovaniu zamestnanosti aj konkurencieschopnosti podnikov.

Cieľom Komisie nie je stanoviť jednotnú európsku minimálnu mzdu ani harmonizovať systémy jej stanovovania. Akékoľvek možné opatrenie by sa uplatňovalo rozdielne v závislosti od systémov a tradícií stanovovania minimálnej mzdy členského štátu pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí a zmluvnej slobody sociálnych partnerov.

V druhej fáze konzultácií sa predostierajú možné kroky EÚ zamerané na to, aby mali minimálne mzdy primeranú úroveň a chránili všetkých pracovníkov. Rozhodujúcu úlohu zohráva kolektívne vyjednávanie, ako to zdôraznili odpovede sociálnych partnerov v prvom kole. Táto iniciatíva EÚ by preto mala zabezpečiť, aby:

  • dobre fungovalo kolektívne vyjednávanie v oblasti stanovovania miezd,
  • vnútroštátne rámce umožňovali stanoviť a pravidelne aktualizovať zákonné minimálne mzdy podľa jasných a stabilných kritérií,
  • sociálni partneri boli fakticky zapojení do stanovovania zákonnej minimálnej mzdy v záujme jej primeranosti,
  • sa odchýlky a výnimky v minimálnych mzdách odstránili alebo obmedzili,
  • sa vnútroštátne minimálne mzdové rámce účinne dodržiavali a uplatňovali sa monitorovacie mechanizmy.

Odpovede na otázky v rámci konzultácie od sociálnych partnerov Komisia uvíta do 4. septembra 2020. Na mieste je aj úvaha o tom, aký druh nástroja by bol najvhodnejší. Komisia zvažuje legislatívne aj nelegislatívne nástroje, konkrétne smernicu v oblasti pracovných podmienok či odporúčanie Rady.

Vzhľadom na súčasné okolnosti týkajúce sa pandémie koronavírusu a s cieľom poskytnúť sociálnym partnerom dostatok času na predloženie odpovedí konzultácia bude trvať dlhšie než tie predchádzajúce.

Ďalším krokom po tejto druhej fáze konzultácií sú buď rokovania medzi sociálnymi partnermi s cieľom uzavrieť dohodu podľa článku 155 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), alebo predloženie návrhu Európskou komisiou.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „V snahe o inkluzívnu konjunktúru po kríze spôsobenej koronavírusom chceme zabezpečiť, aby všetkých pracovníkov v EÚ chránila spravodlivá minimálna mzda, ktorá im umožní dôstojne zarobiť bez ohľadu na to, kde pracujú. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri rokovaniach o mzdách na štátnej aj miestnej úrovni a mali by sa zúčastňovať na stanovovaní minimálnych miezd tak v krajinách, ktoré sa opierajú výlučne o kolektívne dohodnuté spodné hranice miezd, ako aj v krajinách so zákonnou minimálnou mzdou.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: „Jeden zo šiestich pracovníkov v EÚ patrí do kategórie zamestnancov s nízkou mzdou a väčšina z nich sú ženy. Títo pracovníci chránili naše komunity a ekonomiky, keď všetko ostatné muselo počkať. Paradoxne práve ich však kríza zasiahne najviac. Úsilie o vypracovanie iniciatívy týkajúcej sa minimálnych miezd v EÚ je základným prvkom našej stratégie obnovy. Každý si zaslúži dôstojnú životnú úroveň.“

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová sa vo svojich politických usmerneniach zaviazala predložiť právny nástroj zameraný na to, aby všetkých pracovníkov v Únii chránila spravodlivá minimálna mzda, ktorá by im umožnila dôstojný život bez ohľadu na to, kde pracujú.

Ako súčasť oznámenia o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie začala Komisia 14. januára 2020 prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi o tom, ako zaručiť spravodlivé minimálne mzdy pre všetkých pracovníkov. Tá sa skončila 25. februára a Komisia dostala 23 odpovedí od európskych sociálnych partnerov zastupujúcich odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov na úrovni EÚ.

Po posúdení názorov sociálnych partnerov zozbieraných v prvej fáze konzultácie dospela Komisia k záveru, že treba konať na úrovni EÚ. Komisia preto teraz otvára druhú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 154 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Cieľom nie je zaviesť univerzálnu minimálnu mzdu pre všetkých. Každý prípadný návrh bude odrážať daný vnútroštátny vývoj, či už na základe kolektívnych dohôd alebo právnych predpisov. Niektoré krajiny už zaviedli systémy, ktoré fungujú dobre. Komisia chce zabezpečiť, aby boli všetky systémy primerané, zahŕňali dostatočný počet ľudí, vychádzali z podrobných konzultácií so sociálnymi partnermi a mohli byť vhodným spôsobom aktualizované.

Touto iniciatívou by sa podporilo vykonávanie zásady 6 Európskeho piliera sociálnych práv v oblasti miezd. Ide o spoločnú zodpovednosť členských štátov, sociálnych partnerov a inštitúcií EÚ. Komisia začala rozsiahlu diskusiu o budúcom akčnom pláne zameranom na úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý sa má predložiť začiatkom roka 2021. Vyzýva všetky zainteresované strany, aby prezentovali svoje názory do novembra 2020. Na zber spätnej väzby bola vytvorená špecializovaná internetová stránka s názvom Vyjadrite sa k posilneniu sociálnej Európy.

Ďalšie informácie

Druhá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi o spravodlivých minimálnych mzdách v EÚ

Prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi o spravodlivých minimálnych mzdách v EÚ

Oznámenie: silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie

Vyjadrite sa k posilneniu sociálnej Európy

Čítať ďalej...

Komisia začína konzultáciu o balíku opatrení v oblasti digitálnych služieb

Komisia začína konzultáciu o balíku opatrení v oblasti digitálnych služieb

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o akte o digitálnych službách. Ide o mimoriadne dôležitý balík, ktorý avizovala predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach a v oznámení Komisie „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ z 19. februára. Cieľom konzultácie je zhromaždiť názory, dôkazy a údaje od ľudí, podnikov, online platforiem, zástupcov akademickej obce, občianskej spoločnosti a všetkých zainteresovaných strán, ktoré nám pomôžu pri formovaní budúceho súboru pravidiel pre oblasť digitálnych služieb. Predmetom konzultácie, ktorá je otvorená do 8. septembra, je široká škála tém, ako je napr. bezpečnosť na internete, sloboda prejavu, spravodlivosť a rovnaké podmienky v digitálnom hospodárstve.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová uviedla: „Internet predstavuje pre občanov a podniky veľké príležitosti, ktoré vyvažujú riziká spojené s prácou a interakciou online. Teraz by sme radi poznali názory zainteresovaných občanov a subjektov na to, ako vytvoriť moderný regulačný rámec pre digitálne služby a online platformy v EÚ. Mnohé z týchto otázok ovplyvňujú každodenný život občanov a našou úlohou je vytvoriť pre nich zmysluplnú bezpečnú a inovatívnu digitálnu budúcnosť.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Online platformy zohrávajú v našom živote, hospodárstve a demokracii ústrednú úlohu. Takáto úloha so sebou nesie aj veľkú zodpovednosť, ktorá je však možná len vtedy, ak ju sprevádza moderný súbor pravidiel pre digitálne služby. Dnes otvárame našu verejnú konzultáciu: vypočujeme si všetky názory a spoločne budeme uvažovať o správnej rovnováhe medzi bezpečným internetom pre všetkých, ochranou slobody prejavu a zaručením priestoru na inovácie na jednotnom trhu EÚ.“

Súčasný regulačný rámec v oblasti digitálnych služieb bol prijatý už pred 20 rokmi. Pomohol rastu európskych digitálnych služieb, ale neposkytuje odpovede na mnohé zo súčasných pálčivých otázok o úlohe a zodpovednosti online platforiem, najmä tých najväčších.

Európa potrebuje modernizovaný regulačný rámec na zníženie neustále rastúcej regulačnej fragmentácie v členských štátoch, aby dokázala lepšie dbať na rovnakú úroveň ochrany všetkých Európanov na internete aj v bežnom živote a ponúkla všetkým európskym podnikom rovnaké podmienky na inováciu, rast a konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle. Systematicky sa musí dbať na bezpečnosť používateľov a dodržiavanie ich základných práv, najmä ich slobody prejavu.

Konzultácia sa zameriava na dve oblasti činnosti, o ktorých Komisia informovala v rámci balíka predpisov o digitálnych službách:

Prvý súbor pravidiel by sa vzťahoval na základné aspekty smernice o elektronickom obchode, predovšetkým na slobodu poskytovať digitálne služby v rámci jednotného trhu EÚ v súlade s pravidlami v mieste usadenia a všeobecné obmedzenie zodpovednosti za obsah vytvorený používateľmi. Na základe týchto zásad sa snažíme stanoviť jasnejšie a moderné pravidlá týkajúce sa úlohy a povinností online sprostredkovateľov vrátane tých, ktorí sú z krajín mimo EÚ, ale pôsobia v EÚ. Zároveň chceme zaviesť účinnejší systém riadenia, aby sme mohli dohliadať na správne presadzovanie pravidiel v rámci jednotného trhu EÚ a zaručiť dodržiavanie základných práv.

Druhé opatrenie by riešilo otázku rovnakých podmienok na európskych digitálnych trhoch, ktoré v pozícii strážcov ovláda niekoľko veľkých platforiem. Preskúmame pravidlá na riešenie týchto trhových nerovnováh, aby spotrebitelia mali čo najširší výber a jednotný trh EÚ v oblasti digitálnych služieb zostal konkurencieschopný a otvorený inováciám. Jednou z možností sú dodatočné všeobecné pravidlá pre všetky platformy určitého rozsahu ako napr. pravidlá vlastného uprednostňovania alebo prispôsobené regulačné povinnosti pre určitých strážcov, ako sú napr. povinnosti týkajúce sa prístupu k iným ako osobným údajom, osobitné požiadavky na prenosnosť osobných údajov alebo požiadavky na interoperabilitu.

Komisia okrem toho využíva túto príležitosť na konzultáciu o ďalších objavujúcich sa problémoch v prostredí online platforiem, ako sú príležitosti a výzvy, ktorým SZČO čelia pri poskytovaní služieb na online platformách.

Zároveň sa začína aj druhá konzultácia o možnom novom nástroji na ochranu hospodárskej súťaže. Ďalšie informácie sú k dispozícii v samostatnej tlačovej správe.

Ďalšie kroky 

Konzultácia Komisie je určená verejnosti, poskytovateľom digitálnych služieb vrátane online platforiem, podnikom, ktoré komunikujú so svojimi zákazníkmi online, orgánom, MVO, akademickej obci a ďalším zainteresovaným stranám. Odpovede na túto konzultáciu je možné predkladať do 8. septembra 2020 v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ. Jej výsledky budú zohľadnené v navrhovanom balíku predpisov o digitálnych službách, ktorý by Komisia mala uverejniť koncom tohto roka.

Súvislosti

Právny rámec pre digitálne služby sa nezmenil od roku 2000, keď bola prijatá smernica o elektronickom obchode, v ktorej sa harmonizovali základné zásady umožňujúce cezhraničné poskytovanie služieb a bola základným kameňom regulácie digitálnych služieb v EÚ.

Komisia prostredníctvom oznámenia z roku 2017 a odporúčania z roku 2018 stanovila aj všeobecné usmernenia pre online platformy a členské štáty na boj proti nezákonnému obsahu na internete. Zároveň naďalej prijíma cielené opatrenia na koordináciu spolupráce medzi online platformami, orgánmi a dôveryhodnými organizáciami v oblastiach, ako je boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, a dohliada na to, aby boli výrobky, ktoré sa dostanú k európskym spotrebiteľom v rámci jednotného trhu, bezpečné. Napokon treba spomenúť aj právne predpisy pre jednotlivé odvetvia, ktoré už boli prijaté (konkrétne v oblasti audiovizuálnych a mediálnych služieb a autorských práv) či zatiaľ navrhnuté (pokiaľ ide o teroristický obsah online).

Prijatím nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi, ktoré má nadobudnúť účinnosť v júli tohto roku, sa stanovuje základný horizontálny základ pre spravodlivé, transparentné a predvídateľné podnikateľské prostredie pre menšie podniky a obchodníkov pôsobiacich na online platformách.

Čítať ďalej...

Letecká bezpečnosť: Komisia prijala nový zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť

Letecká bezpečnosť: Komisia prijala nový zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť

Európska komisia aktualizovala zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť, zoznam leteckých spoločností, ktoré podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy alebo prevádzkovým obmedzeniam v rámci Európskej únie, pretože nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy. Komisia by chcela všetkým cestujúcim v Európskej únii zaistiť najvyššiu úroveň leteckej bezpečnosti.

Na základe dnešnej aktualizácie boli do zoznamu zaradené všetky letecké spoločnosti s osvedčením získaným v Arménsku, a to po ďalšom posúdení spôsobilostí tejto krajiny vykonávať bezpečnostný dohľad. K tomuto rozhodnutiu došlo po vypočutiach arménskeho Výboru pre civilné letectvo (CAC) a šiestich arménskych leteckých dopravcov.

Okrem toho sa preskúmal a zmenil zoznam leteckých dopravcov s osvedčením získaným v Kongu (Brazzaville), Konžskej demokratickej republike, Kirgizsku, Líbyi, Nepále a Sierra Leone, pričom sa do zoznamu doplnili noví dopravcovia z týchto krajín a odstránili sa z neho dopravcovia, ktorí už neexistujú.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť by sa mal používať ako nástroj, ktorý pomáha leteckým spoločnostiam a krajinám v ňom uvedeným prehodnotiť a zlepšiť svoje letecké štandardy. Rozhodnutie zaradiť do zoznamu EÚ pre leteckú bezpečnosť arménskych dopravcov sa prijalo na základe jednomyseľného stanoviska, ktoré vydal Výbor pre leteckú bezpečnosť. Komisia, ktorej pomáha Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva, je pripravená s Arménskom spolupracovať a pomáhať mu pri zlepšovaní jeho leteckej bezpečnosti.“

Zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť nielenže udržiava vysokú úroveň bezpečnosti v EÚ, ale pomáha aj dotknutým leteckým spoločnostiam a krajinám zlepšiť si úroveň bezpečnosti, aby mohli byť napokon zo zoznamu vyradené. Okrem toho sa zoznam EÚ pre leteckú bezpečnosť stal hlavným preventívnym nástrojom, pretože motivuje krajiny s bezpečnostnými problémami, aby ich začali riešiť skôr, než sa zákaz na základe tohto zoznamu stane nevyhnutným.

V nadväznosti na dnešnú aktualizáciu je vo vzdušnom priestore EÚ zakázaných celkovo 96 leteckých spoločností:

  • 90 leteckých spoločností s osvedčením získaným v 16 štátoch*, a to z dôvodu nedostatočného bezpečnostného dohľadu vykonávaného orgánmi civilného letectva týchto štátov,
  • šesť jednotlivých leteckých spoločností na základe zistených závažných bezpečnostných nedostatkov: Avior Airlines (Venezuela), Blue Wing Airlines (Surinam), Iran Aseman Airlines (Irán), Iraqi Airways (Irak), Med-View Airlines (Nigéria) a Air Zimbabwe (Zimbabwe).

Ďalšie tri letecké spoločnosti podliehajú prevádzkovým obmedzeniam a do EÚ môžu lietať iba s konkrétnymi typmi lietadiel: Air Service Comores (Komory), Iran Air (Irán) a Air Koryo (Severná Kórea).

Súvislosti

Aktualizácia zoznamu pre leteckú bezpečnosť vychádza z jednomyseľného stanoviska expertov členských štátov pre leteckú bezpečnosť, ktorí sa prostredníctvom videokonferencie stretli v dňoch 12. až 14. mája 2020 pod záštitou Výboru EÚ pre leteckú bezpečnosť (ASC). Tomuto výboru predsedá Európska komisia s podporou Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Aktualizáciu zároveň podporil aj výbor Európskeho parlamentu pre dopravu. Pri posúdení sa vychádza z medzinárodných bezpečnostných noriem, a to najmä noriem stanovených Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO). Komisia neustále hľadá spôsoby, ako zlepšiť bezpečnosť letectva, predovšetkým tým, že spolupracuje s leteckými úradmi na celom svete na zvyšovaní globálnych bezpečnostných noriem.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login