Komisia je pripravená naďalej podporovať agropotravinársky sektor EÚ

Aj po prepuknutí koronavírusu dokazuje agropotravinársky sektor Európskej únie svoju odolnosť a naďalej poskytuje Európanom kvalitné a bezpečné potraviny. Poľnohospodári a výrobcovia však čelia ťažkostiam a rastúcemu tlaku. Zaistenie potravinovej bezpečnosti a účinného potravinového dodávateľského reťazca na celom kontinente zostáva jednou z priorít Komisie.

Komisia pozorne monitoruje všetky poľnohospodárske trhy a obchod s potravinárskymi výrobkami a európske strediská pre monitorovanie trhu pravidelne dostávajú tie najaktuálnejšie informácie. Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na videokonferencii informoval o situácii ministrov poľnohospodárstva EÚ.

Komisár Wojciechowski uviedol: „Čelíme bezprecedentnej kríze a ja som nesmierne vďačný našim poľnohospodárom a výrobcom za ich neúnavné úsilie, a to aj napriek čoraz väčším ťažkostiam a tlaku. Tieto náročné časy ukázali, aký odolný je náš potravinový reťazec. Dnešné stretnutie nám umožnilo získať prehľad o tejto rýchlo sa meniacej situácii. Pozorne som počúval všetky návrhy a požiadavky. Komisia ich teraz bude analyzovať a odpovie na ne. Situáciu budem v úzkom kontakte s členskými štátmi naďalej sledovať. V prípade potreby sme pripravení prijať ďalšie opatrenia.“

Od začiatku krízy prijala Komisia na podporu agropotravinárskeho sektora tieto opatrenia:

  • Predĺženie lehoty na predkladanie žiadostí o platby v rámci SPP: Nový termín podávania prihlášok bude 15. jún 2020, a nie 15. máj, čím sa poľnohospodárom v týchto ťažkých a bezprecedentných časoch poskytne väčšia flexibilita pri vypĺňaní žiadostí. Predĺženie už bolo oznámené v prípade Talianska a Komisia pracuje na právnych krokoch, aby ho mohla uplatniť na všetky členské štáty.
  • Zvýšenie objemu štátnej pomoci: Ako súčasť nedávno prijatého dočasného rámca pre štátnu pomoc môžu poľnohospodári získať podporu až do výšky 100 000 eur na každú farmu. Podnikom na spracovanie potravín a obchodným spoločnostiam môže byť pridelených až 800 000 eur. Túto sumu možno zvýšiť o pomoc de minimis, čo je druh vnútroštátnej podpory špecifickej pre odvetvie poľnohospodárstva, ktorú možno poskytnúť bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. Nedávno bol strop tejto pomoci zvýšený na 20 000 eur (a v osobitných prípadoch až na 25 000 eur). Celková vnútroštátna podpora, ktorú možno poskytnúť na poľnohospodársky podnik, teda podľa dočasného rámca predstavuje 120 000 eur (alebo 125 000 eur).
  • Neustály pohyb potravinárskych výrobkov v celej EÚ: Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť fungujúci jednotný trh s tovarom vytvorením prioritných koridorov – tzv. zelených jazdných pruhov. Ide o trasy idúce cez určené kľúčové hraničné priechody, na ktorých kontroly nepresiahnu 15 minút. Priechod sa teraz povoľuje na všetok tovar vrátane agropotravinových výrobkov.
Čítať ďalej...

Komisia vydáva usmernenia o ochrane kritických európskych aktív a technológií v súčasnej kríze

Európska komisia vydala usmernenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dôsledný celoeurópsky prístup k preverovaniu zahraničných investícií v čase krízy v oblasti verejného zdravia a súvisiacej hospodárskej zraniteľnosti. Cieľom je chrániť spoločnosti a kritické aktíva EÚ, najmä v oblastiach ako zdravotníctvo, lekársky výskum, biotechnológie a infraštruktúry, ktoré sú bytostne dôležité pre našu bezpečnosť a verejný poriadok, a to bez narušenia všeobecnej otvorenosti EÚ voči zahraničným investíciám.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Ak chceme, aby sa z tejto krízy Európa vynorila taká silná, aká bola v čase jej nástupu, musíme okamžite prijať preventívne opatrenia. Podobne, ako v každej kríze, keď sa naše priemyselné a podnikové aktíva môžu dostať do problémov, musíme chrániť našu bezpečnosť a hospodársku suverenitu. V rámci európskeho i vnútroštátneho práva máme k dispozícii nástroje, ktoré nám umožnia riešiť túto situáciu, a preto chcem apelovať na členské štáty, aby tieto nástroje v plnej miere využili. EÚ je pre priame zahraničné investície otvoreným trhom a zostane ním aj v budúcnosti. No táto otvorenosť nie je bezpodmienečná.“ 

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti dodal: „V súčasnosti zažívame bezprecedentnú krízu v oblasti verejného zdravia, ktorá bude mať nepredstaviteľné následky pre európske hospodárstvo. My v EÚ sme a chceme naďalej zostať otvorení voči zahraničným investíciám. Za súčasných okolností však musia túto otvorenosť sprevádzať aj primerané kontrolné mechanizmy. Musíme vedieť, kto investuje a za akým účelom. EÚ a jej členské štáty na to majú vhodné právne nástroje. Dnes uverejnené usmernenia sú výzvou pre členské štáty, aby tieto nástroje využívali v plnom rozsahu, a prinášajú jednoznačné informácie o tom, ako uplatňovať rámec na preverovanie investícií, aby sa zabránilo odpredaju strategických aktív EÚ za súčasnej krízy.“ 

Na základe existujúcich pravidiel EÚ sú členské štáty oprávnené preverovať priame zahraničné investície (PZI) pochádzajúce z krajín mimo EÚ z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Ochrana verejného zdravia sa považuje za naliehavý dôvod vo všeobecnom záujme. V dôsledku toho môžu členské štáty uložiť zmierňujúce opatrenia (napríklad záväzky súvisiace s dodávkami s cieľom splniť nevyhnutné potreby na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov) alebo zabrániť zahraničnému investorovi v tom, aby nadobudol určitú spoločnosť alebo aby nad ňou získal kontrolu. Vnútroštátne mechanizmy preverovania PZI sú v súčasnosti zavedené v 14 členských štátoch. Keďže nariadenie EÚ o preverovaní zahraničných investícií je od minulého roka účinné, EÚ je náležite vybavená na to, aby koordinovala kontrolu zahraničných akvizícií uskutočňovanú na úrovni jednotlivých členských štátov.

Vo vydaných usmerneniach Komisia apeluje na členské štáty, ktoré už majú zavedené existujúce mechanizmy preverovania investícií, aby v plnej miere využili nástroje, ktoré majú k dispozícii na základe práva EÚ i vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť tokom kapitálu z krajín mimo EÚ, ktoré by mohli oslabiť bezpečnosť Európy alebo verejný poriadok v nej.

Komisia zároveň vyzýva zostávajúce členské štáty, aby zriadili plnohodnotný mechanizmus preverovania investícií a kým sa tak stane, aby zvážili všetky možnosti dostupné v súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami, s cieľom riešiť potenciálne prípady, keď by nadobudnutie alebo získanie kontroly zahraničným investorom nad určitými podnikmi, infraštruktúrami alebo technológiami viedlo k riziku, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ.

Komisia zároveň vyzýva členské štáty k vzájomnej spolupráci, pretože sa môžu vyskytnúť prípady preverovania PZI, v ktorých by zahraničné investície mohli mať vplyv na celý jednotný trh EÚ. Zahraničné akvizície, ku ktorým aktuálne dochádza, už teraz patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií a mohli by sa preskúmať v rámci mechanizmu spolupráce zavedeného na základe nariadenia, ktorý bude plne funkčný od októbra 2020.

Pokiaľ ide o pohyb kapitálu, v usmerneniach sa zároveň pripomína, za akých špecifických okolností môže dôjsť k obmedzeniam v oblasti voľného pohybu kapitálu, a to najmä z tretích krajín a v súvislosti s nadobúdaním majetkových podielov.

Komisia bude zároveň pozorne sledovať vývoj v tejto oblasti a je pripravená prediskutovať a zabezpečiť koordináciu akejkoľvek zahraničnej investície s rozsiahlejším európskym vplyvom. Ochrana strategických aktív EÚ bude zároveň predmetom diskusie medzi predsedníčkou von der Leyenovou a lídrami krajín EÚ na zajtrajšej videokonferencii Európskej rady.

Súvislosti

Nariadenie EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií bolo prijaté v marci 2019. Po prvýkrát sa ním zavádza mechanizmus na úrovni EÚ na koordináciu preverovania zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok Únie a jej členských štátov. Tento mechanizmus je založený na povinnosti členských štátov a Komisie vzájomne si vymieňať informácie, ako aj na tom, aby sa Komisia a členské štáty mohli ku konkrétnym transakciám vyjadrovať a pripomienkovať ich. Mechanizmus sa začne uplatňovať 11. októbra 2020. Komisia a členské štáty už spolupracujú s cieľom prispôsobiť vnútroštátne mechanizmy preverovania investícií a zabezpečiť úplné a rýchle vykonanie nariadenia na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov.

Čítať ďalej...

COVID-19: Komisia zriaďuje európsky tím vedcov na posilnenie koordinácie a zdravotných protiopatrení v EÚ

Európska komisia zriadila poradný výbor pre pandémiu COVID-19 zložený z epidemiológov a virológov z rôznych členských štátov, aby vypracoval usmernenia EÚ týkajúce sa vedeckých opatrení a koordinovaných opatrení manažmentu rizík. Výboru vytvorenému na základe mandátu členských štátov EÚ predsedá predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a spolupredsedá komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Vítam vytvorenie tohto urgentne zriadeného poradného výboru. Za týchto výnimočných okolností je mimoriadne dôležité zachovať na úrovni EÚ koordinovanosť a pri prijímaní rozhodnutí vždy zohľadňovať vedecké odporúčania. Ďakujem odborníkom, ktorí v takom krátkom čase súhlasili so zapojením sa do úsilia prispieť k čo najväčšiemu zefektívneniu všetkých zdravotných opatrení v EÚ. Spoločné opatrenia a solidarita sú najlepším postupom ako zabrániť šíreniu vírusu.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Spoločne s našimi odborníkmi na verejné zdravie, praktickí lekári, epidemiológovia a virológovia stoja na čele boja proti šíreniu pandémie COVID-19. Ak chceme tento boj vyhrať, čas a veda rozhodnú o našom víťazstve. Poradný výbor zohrá dôležitú úlohu pre zdravotné opatrenia proti pandémii Únie. Jeho práca bude dopĺňať a zúročovať prácu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).“

Poradný výbor bude Komisii poskytovať poradenstvo v týchto oblastiach:

  • formulovanie protiopatrení, ktoré sa majú adresovať všetkým členským štátom v súlade s rôznymi štádiami epidémie v EÚ ako celku a pri zohľadnení konkrétnych okolností jednotlivých členských štátov,
  • identifikácia a zmiernenie závažných medzier, nezrovnalostí alebo nedostatkov v opatreniach, ktoré sa na obmedzenie šírenia a riadenia šírenia pandémie COVID-19 prijali alebo majú prijať, a to aj v rámci klinického riadenia a liečby, a na prekonanie jej dosahu,
  • prioritizácia zdravotnej starostlivosti, civilnej ochrany a iných zdrojov, ako aj podporné opatrenia, ktoré sa majú organizovať alebo koordinovať na úrovni EÚ,
  • následne odporúčanie politických opatrení na riešenie a zmierňovanie dlhodobých následkov pandémie COVID-19.

Výbor sa skladá zo siedmich členov zo šiestich členských štátov, ktorí budú konať samostatne a nezávisle. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európska agentúra pre lieky (EMA) a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) sa zapoja ako pozorovatelia.

Členovia výboru budú rokovať aspoň dvakrát týždenne, ak nie častejšie, prostredníctvom videokonferencií, a to na základe otázok predložených Komisiou alebo z vlastnej iniciatívy.

Čítať ďalej...

Komisia podniká kroky na zabezpečenie dodávok osobných ochranných prostriedkov v Európskej únii

Komisia v rámci svojho pokračujúceho úsilia o ochranu občanov a koordináciu reakcie na šírenie ochorenia COVID-19 podnikla okamžité kroky na zaistenie dostupnosti dodávok osobných ochranných prostriedkov (OOP) tým, že požaduje, aby vývoz týchto prostriedkov do štátov mimo Európskej únie podliehal vývoznému povoleniu zo strany členských štátov.

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti uviedol: „Výzvy, ktoré prináša šírenie ochorenia COVID-19, odôvodňujú naliehavosť tohto opatrenia.Komisia podniká všetky dostupné kroky, aby reálne pomohla našim občanom a všetkým, ktorí sa o nich starajú.“

Medzi osobné ochranné prostriedky patria rúška, ochranné okuliare a clony, ochranné štíty na tvár, prostriedky na ochranu nosovej a ústnej dutiny a ochranné odevy. V Únii sú ochranné prostriedky nevyhnutné v prípade nemocníc, pacientov, terénnych pracovníkov a orgánov civilnej ochrany.

V tomto zverejnenom vykonávacom akte, prijatom v rámci skráteného konania, sa stanovuje zavedenie povolení na vývoz do tretích krajín. Akt bude účinný po dobu šesť týždňov, počas ktorých sa uskutočnia konzultácie s členskými štátmi o možných úpravách a rozsahu súčasného opatrenia a budúcich krokoch.

Jednotná európska reakcia zabraňuje situácii, v ktorej by členské štáty prijímali individuálne opatrenia na ovplyvnenie pohybu takýchto prostriedkov na jednotnom trhu, ako aj do tretích krajín, a posilňuje európsku solidaritu. Niektoré členské štáty už začali konať a vyjadrili súhlas s požiadavkou Komisie, aby zmenili svoje vnútroštátne opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť životne dôležitého vybavenia v celej EÚ pre tých, ktorí ho najviac potrebujú.

Komisia bude pomáhať členským štátom pri vytváraní príslušných mechanizmov na zabezpečenie bezproblémového a koordinovaného vykonávania nariadenia so zreteľom na faktory, ako sú medzinárodné záväzky, vývoj v oblasti naliehavých potrieb v EÚ a mimo nej a integrácia výrobných a dodávateľských reťazcov s takýmito tretími krajinami.

Čítať ďalej...

COVID-19: Komisia zvyšuje investície do výskumu, vybrala 17 projektov v oblasti vývoja vakcín, liečby a diagnostiky

Po uverejnení januárovej výzvy s objemom 10 miliónov eur Komisia zabezpečila ďalších 37,5 milióna eur na naliehavý výskum v oblasti vývoja vakcín proti vírusu COVID-19 a na jeho liečbu a diagnostiku. Toto opatrenie je súčasťou koordinovanej reakcie EÚ na hrozbu, ktorú pre verejné zdravie predstavuje COVID-19.

Vďaka dodatočnej sume z programu Horizont 2020 Komisia zvyšuje rozpočet núdzovej výzvy vyhlásenej v januári s cieľom bojovať proti epidémii COVIDI-19 na 47,5 milióna eur. Mohla tak vybrať 17 projektov zahŕňajúcich 136 výskumných tímov z celej EÚ i mimo nej, ktoré začnú pracovať na vývoji očkovacích látok, nových liečebných postupov, diagnostických testov a lekárskych systémov zameraných na prevenciu šírenia koronavírusu.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Núdzové financovanie z programu Horizont 2020 umožní výskumníkom okamžite reagovať na vypuknutie koronavírusu na viacerých frontoch. To, ako rýchlo sa výskumná obec mobilizuje, nám dáva novú nádej, že čoskoro budeme o krok bližšie k zastaveniu šírenia vírusu.“

Komisia s vybranými príjemcami momentálne rokuje o dohodách o grante. Vybraných 17 projektov sa bude zameriavať na tieto oblasti:

  • vývoj nových očkovacích látok – jednak preventívnej profylaktickej vakcíny, jednak terapeutickej vakcíny, ktorá sa bude používať na liečbu,
  • rýchle diagnostické testy v mieste poskytovania starostlivosti. Zvýši sa úsilie o to, aby zdravotnícki pracovníci v prvej línii dokázali vírus rýchlejšie a presnejšie diagnostikovať, čím sa zníži riziko jeho ďalšieho šírenia,
  • nové spôsoby liečby, pri ktorej sa bude uplatňovať dvojitý prístup. Na jednej strane pôjde o urýchlenie vývoja nových liečebných postupov, ktoré sa v súčasnosti pripravujú (vrátane terapeutických peptidov, monoklonálnych protilátok a širokospektrálnych antivirotík), a na strane druhej o skríning a identifikáciu molekúl, ktoré by mohli pôsobiť proti vírusu. Používať sa pritom budú moderné modelovacie a výpočtové techniky,
  • zlepšenie epidemiologických postupov a verejného zdravia vrátane našej pripravenosti a reakcie na epidémie. Tieto projekty pomôžu vytvoriť lepšie monitorovacie systémy s cieľom účinne predchádzať šíreniu vírusu a kontrolovať ho, ako aj prispieť k chápaniu sociálnej dynamiky.

 Súvislosti

Komisia 30. januára 2020 uverejnila osobitnú výzvu na vyjadrenie záujmu, aby podporila výskum zameraný na vírus COVID-19. Sprvu z osobitného fondu pre núdzový výskum programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie vyčlenila rozpočet 10 miliónov eur. Komisia napriek veľmi krátkej dvojtýždňovej lehote na predkladanie projektov dostala 91 návrhov a nezávislí experti ich vyhodnotili v rekordnom čase. Vzhľadom na špičkovú kvalitu návrhov Komisia zároveň zmobilizovala dodatočné finančné prostriedky, aby mohla podporiť viac projektov. Žiadatelia boli informovaní 4. marca.

Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 až 45 miliónov eur použije na podporu ďalšieho výskumu prostredníctvom Iniciatívy za inovačnú medicínu (IMI), čo je verejno-súkromné partnerstvo medzi Komisiou a farmaceutickým priemyslom. Od farmaceutického priemyslu sa očakáva podobný záväzok, vďaka čomu by celková investícia do zrýchleného výberového konania, ktoré bolo vyhlásené 3. marca, mohla dosiahnuť až 90 miliónov eur. Celková suma finančných prostriedkov na výskum v oblasti koronavírusu mobilizovaná z programu Horizont 2020 a z priemyslu prostredníctvom IMI by tak mohla dosiahnuť takmer 140 miliónov eur.

K pripravenosti a reakcii na COVID-19 už prispievajú viaceré projekty financované zo zdrojov EÚ, ako je napríklad európsky archív vírusov GLOBAL (EVAg)projekt PREPARE či zapojenie Komisie do globálnej výskumnej spolupráce v oblasti pripravenosti na infekčné choroby (GloPID-R).

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login