Z aktuálne uverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Prieskum tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu.

Reakcia EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu. – Daný prieskum potvrdzuje výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra uverejneného 5. mája, a to, že väčšina Európanov (59 %) je spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a s reakciou svojej vlastnej vlády (57 %). Najviac podporovaná je humanitárna činnosť (93 %), po ktorej nasleduje uvítanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, v EÚ (91 %). 80 % respondentov podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % z nich je za vojenské vybavenie pre Ukrajinu, ktoré štáty EÚ financujú a dodávajú.

Obrana a bezpečnosť. – Prevažná väčšina občanov EÚ (81 %) podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ, pričom tento názor vyjadrili v každej krajine najmenej dve tretiny respondentov. Okrem toho 93 % z nich súhlasí s tým, že členské štáty by mali konať spoločne, pokiaľ ide o obranu územia EÚ, a 85 % sa domnieva, že spolupráca v otázkach obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.

Energetická autonómia. – Eurobarometer poukazuje aj na to, že ciele stanovené v pláne RePowerEU majú veľkú podporu. Podľa 87 % respondentov by EÚ mala svoju závislosť od ruských zdrojov energie znížiť čo najskôr. 80 % z nich súhlasí s tým, že energetická politika môže prispieť k ochrane strategických záujmov EÚ. 86 % oslovených sa domnieva, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 87 % si myslí, že vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti budeme menej závislí od výrobcov energie mimo EÚ. 85 % respondentov by si prialo, aby EÚ masívne investovala do obnoviteľných zdrojov energie.

Opatrenia proti zmene klímy. – 85 % Európanov si myslí, že opatrenia proti zmene klímy môžu prispieť k zlepšeniu ich zdravia a blahobytu a rovnaký počet verí, že vďaka tomu môžu vzniknúť nové príležitosti pre inovácie, investície a tvorbu pracovných miest. Hoci sa 49 % respondentov obáva, že by opatrenia proti zmene klímy mohli uškodiť nášmu hospodárstvu, 83 % si myslí, že môžu v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov spojených s väčšími ekologickými škodami. Okrem toho sa 81 % respondentov domnieva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže z dlhodobého hľadiska obmedziť cenu, ktorú platíme za spotrebu energie.

Kľúčové priority. – Z Eurobarometra vyplýva, že podľa Európanov by sa vzhľadom na súčasnú situáciu mala v roku 2022 najväčšia pozornosť venovať obrane a bezpečnosti (34 %) a tomu, aby „EÚ a jej členské štáty boli v oblasti dodávok energie nezávislejšie“ (26 %). Hneď za tým nasleduje riešenie hospodárskej situácie (24 %), otázok životného prostredia a zmeny klímy (22 %) a nezamestnanosti (21 %).

Pandémia koronavírusu. – Väčšina respondentov je spokojná so spôsobom, akým očkovaciu stratégiu riešila EÚ (58 %) a ich vlastná vláda (59 %).

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526 – „Kľúčové výzvy súčasnosti: EÚ v roku 2022“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných a online rozhovorov medzi 19. aprílom a 16. májom 2022 v 27 členských štátoch EÚ. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 578 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526

Z nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch a postojoch európskych občanov k vede a technike vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ (86 %) si myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Očakávajú, že škála technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, bude mať pozitívny vplyv na náš spôsob života v nasledujúcich 20 rokoch: ide najmä o slnečnú energiu (92 %), vakcíny a boj proti infekčným chorobám (86 %) a umelú inteligenciu (61 %).

Výsledky okrem toho poukazujú na vysoký záujem o vedu a techniku (82 %) a zvedavosť občanov dozvedieť sa o nej viac na miestach, ako sú mestské úrady, múzeá a knižnice (54 %). V mnohých oblastiach sa v posledných rokoch zvýšil záujem občanov EÚ, ich očakávania i angažovanosť v oblasti vedy a techniky. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach môže výskum a inovácia priniesť zmenu, respondenti najčastejšie uvádzajú zdravotnú a lekársku starostlivosť a boj proti zmene klímy. Tieto výsledky sú v súlade s rastúcim záujmom o nové lekárske objavy, ktorý sa od roku 2010 zvýšil z 82 % na 86 %.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová uviedla: „Veda a technika zásadne ovplyvňujú našu schopnosť reagovať na koronavírus, zmenu klímy, stratu biodiverzity a množstvo ďalších naliehavých výziev, a preto nás celkový pozitívny postoj k nim teší. Zároveň však musíme reagovať na obavy občanov z diskriminácie vo využívaní prínosov vedy a techniky, venovať väčšiu pozornosť rodovým rozmerom v obsahu výskumu a preskúmať, ako možno výskum a inovácie realizovať tak, aby do nich boli vo väčšej miere zapojení občania a ďalšie zainteresované strany.“

Prieskum Eurobarometra tiež odhaľuje výzvy v oblasti výskumu a inovácií. Mnohí občania EÚ si myslia, že veda a technika väčšinou pomáhajú zlepšovať život tým, ktorí už kvalitnejší život majú (57 %), a nevenujú dostatočnú pozornosť rozdielom medzi potrebami žien a mužov (23 %). Viac ako polovica si myslí, že výskumní pracovníci v Číne (58 %), USA (57 %) a Japonsku (54 %) sú vo vedeckých objavoch ďalej ako výskumní pracovníci v EÚ. Veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami spoločnosti sú aj v úrovni vedeckých poznatkov.

Občania EÚ majú pozitívny názor na vedcov a ich typické vlastnosti, ako sú inteligencia (89 %), spoľahlivosť (68 %) a schopnosť spolupracovať (66 %). Viac ako dve tretiny Európanov (68 %) sa domnievajú, že vedci by mali zasahovať do politických diskusií, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní budú zohľadňovať vedecké dôkazy.

Väčšina občanov EÚ získava informácie o vývoji vedy a techniky v televízii (63 %), po nej nasledujú online sociálne siete a blogy (29 %) a online alebo tlačené periodiká (24 %). Prevažná väčšina (85 %) sa domnieva, že záujem mladých ľudí o vedu je nevyhnutný pre budúcu prosperitu. Okrem toho sa väčšina domnieva, že zapojením nevedeckých odborníkov do výskumu a inovácií sa zabezpečí, aby veda a technika reagovali na potreby a hodnoty spoločnosti (61 %).

Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov si myslia, že vlády by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých, a viac ako tri štvrtiny (79 %) si myslí, že vlády by mali do boja proti zmene klímy povinne zapojiť súkromné podniky.

Súvislosti

Predmetný uverejnený prieskum Eurobarometra je doteraz najväčším prieskumom o vede a technike z hľadiska počtu účastníkov (37 103 respondentov) a krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (38 krajín vrátane členských štátov EÚ, krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ, štátov EZVO a Spojeného kráľovstva). Prieskum sa uskutočnil od 13. apríla do 10. mája 2021, a to najmä prostredníctvom osobných rozhovorov.

Zapojenie občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti bude ústredným prvkom nového európskeho výskumného priestoru v záujme dosiahnutia výraznejšieho spoločenského dosahu a zvýšenej dôvery vo vedu.

Program Horizont Európa, nový program EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), posilní interakcie medzi vedou a spoločnosťou tým, že podporí spoločné vytváranie programov výskumu a inovácií a priamo zapojí občanov a občiansku spoločnosť do výskumu a inovácií. Toto zapojenie sa bude podporovať v rámci celého programu a prostredníctvom špecializovaných činností, pričom sa budú monitorovať príspevky občanov a uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti.

Celoeurópske prieskumy v oblasti vedy a techniky majú už 40-ročnú históriu. Predchádzajúce podobné štúdie Eurobarometra zahŕňali osobitný prieskum Eurobarometra 401 (2013), osobitné prieskumy Eurobarometra 340/341 (EB73.1) a osobitné prieskumy Eurobarometra 224/225 (EB63.1).

Viac informácií

Eurobarometer o vede a technike – správa, prezentácia, prehľady o jednotlivých krajinách a súbor údajov

Infografika

Nový európsky výskumný priestor

Horizont Európa

Podľa prieskumu Eurobarometra sa európski občania domnievajú, že zmena klímy je tým najzávažnejším problémom, ktorému svet čelí. Viac ako deväť z desiatich opýtaných považuje zmenu klímy za vážny problém (93 %), pričom takmer osem z desiatich (78 %) ju považuje za veľmi vážny problém. Keď mali respondenti vybrať ten najzávažnejší problém súčasného sveta, viac ako štvrtina (29 %) si zvolila zmenu klímy (18 %), zhoršovanie stavu prírody (7 %) alebo zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %).

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Napriek pandémii a hospodárskym ťažkostiam, ktoré Európania zažívajú, zostáva podpora opatrení v oblasti klímy vysoká. Európania uznávajú dlhodobé riziká spojené s klimatickou krízou a krízou biodiverzity a očakávajú, že priemysel, jednotlivé vlády a Európska únia budú konať. Čísla v tomto prieskume Eurobarometra sú pre politikov aj podniky výzvou k činu. Európska komisia má vďaka nim ešte väčšiu motiváciu dokončiť právne predpisy z balíka ,Fit for 55ʻ, ktoré predložíme neskôr v tomto mesiaci, aby sme zabezpečili dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy.“

Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Jednoznačne sa uznáva, že boj proti zmene klímy prináša príležitosti pre občanov EÚ aj pre európsku ekonomiku. Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 513 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 669 občanov z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 15. marca do 14. apríla 2021. Ak to bolo možné, uskutočnili sa osobné rozhovory, no niektorí respondenti vyplnili prieskum online v súlade s obmedzeniami spojenými s pandémiou COVID-19.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou prioritou číslo jeden. Na základe návrhov predložených Komisiou sa Európsky parlament a členské štáty zaviazali, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050 a že do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov znížia aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto záväzky sú teraz zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý bol formálne podpísaný 30. júna 2021. Na splnenie týchto cieľov Komisia 14. júla 2021 predloží svoj balík legislatívnych návrhov s názvom „Fit for 55“. Táto komplexná reforma súboru nástrojov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky bude zahŕňať revízie existujúcich právnych predpisov a niekoľko nových nástrojov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Informačné prehľady o jednotlivých členských štátoch

Európska zelená dohoda

Európsky právny predpis v oblasti klímy