Vysokoškolské vzdelávanie: pripraviť univerzity v Únii na budúcnosť prehĺbením nadnárodnej spolupráce

Vysokoškolské vzdelávanie: pripraviť univerzity v Únii na budúcnosť prehĺbením nadnárodnej spolupráce

Európska spoločnosť v dnešných časoch potrebuje príspevok univerzít a iných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania viac ako kedykoľvek predtým. Európa čelí veľkým výzvam, ako sú zmena klímy, digitálna transformácia a starnutie obyvateľstva, a to v čase, keď ju zasiahla najväčšia svetová zdravotná kríza v poslednom storočí a jej hospodárske dôsledky. Univerzity a vôbec celý sektor vysokého školstva majú jedinečné postavenie vo vzdelávaní, výskume a inováciách, keďže formujú udržateľné a odolné ekonomiky a pomáhajú vytvárať zelenšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu Európsku úniu.

Aktuálne prijaté dve nové iniciatívy – Európska stratégia pre univerzity a návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní – majú univerzity v ich úsilí podporiť.

Margaritis Schinas, podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života, povedal: „Kvalitné a inkluzívne európske univerzity sú tak predpokladom, ako aj základom nášho európskeho spôsobu života. Podporujú otvorené, demokratické a spravodlivé spoločnosti ruka v ruke s udržateľným rastom, podnikaním, integráciou a zamestnanosťou. Dnešnými návrhmi chceme dostať nadnárodnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania na novú úroveň. Spoločné hodnoty, viac mobility, širší záber a synergické účinky v snahe vniesť do nášho vysokoškolského vzdelávania skutočne európsky rozmer.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Dnešné návrhy budú prínosom pre celý sektor vysokoškolského vzdelávania, no zvlášť pre našich študentov. Študenti potrebujú moderné nadnárodné univerzity s jednoduchým prístupom k mobilite v zahraničí, ktoré im ponúknu skutočne európsku študijnú dráhu a skúsenosti. Sme pripravení spojiť sily s členskými štátmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Spoločne dokážeme priblížiť vzdelávania, výskum a inovácie ako službu spoločnosti. Aliancie európskych univerzít už fungujú, pričom do polovice roka 2024 chceme z európskeho rozpočtu podporiť až 60 aliancií európskych univerzít s viac ako 500 univerzitami po celej Európe.“

Európska stratégia pre univerzity

Európa má takmer 5 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, 17,5 mil. študentov terciárneho vzdelávania, 1,35 mil. ľudí učiteľov v terciárnom vzdelávaní a 1,17 mil. výskumných pracovníkov. Cieľom stratégie je podporiť a umožniť všetkým univerzitám v Európe prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, rozvíjať sa a prispievať k odolnosti a obnove Európy. Navrhuje sa v nej súbor dôležitých opatrení na podporu európskych univerzít pri dosahovaní štyroch cieľov:

  • Posilniť európsky rozmer vo vysokoškolskom vzdelávaní a výskume;
  • Konsolidovať univerzity ako „majáky“ nášho európskeho spôsobu života podpornými akciami zameranými na akademické a výskumné profesijné dráhy, kvalitu a význam nadčasových zručností, rozmanitosť, inklúziu, demokratické princípy, základné práva a akademické hodnoty;
  • Umožniť univerzitám, aby sa stali kľúčovými aktérmi zmeny v spojenej zelenej a digitálnej transformácii;
  • Podporiť univerzity ako hnaciu silu úlohy a vedúceho postavenia EÚ vo svete.

Budovanie mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe

Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady je umožniť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania užšiu a pravidelnejšiu spoluprácu, jednoduchšiu realizáciu spoločných nadnárodných vzdelávacích programov a činností, spájanie potenciálu a zdrojov či ponúkanie spoločných študijných programov. Je to výzva pre členské štáty prijať potrebné opatrenia a vytvoriť vhodné domáce podmienky na uľahčenie užšej a dlhodobej nadnárodnej spolupráce, účinnejšiu realizáciu spoločných vzdelávacích a výskumných činností a nástrojov Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (Bologna). Zjednoduší sa prísun vedomostí a vytvoria tesnejšie väzby medzi vzdelávaním, výskumom a inovačnými priemyselnými komunitami. Cieľom je najmä podporiť poskytovanie kvalitných príležitostí celoživotného vzdelávania pre všetkých orientovaných na tie zručnosti a kompetencie, ktoré sú najviac potrebné na riešenie súčasných ekonomických a spoločenských potrieb.

Realizácia v praxi: štyri hlavné iniciatívy

Európsky rozmer vysokoškolského vzdelávania a výskumu bude do polovice roka 2024 podporený štyrmi hlavnými iniciatívami:

  • Dosiahnuť počet 60 združení európskych univerzít do polovice roka 2024 s viac ako 500 inštitúciami vysokoškolského vzdelávania s odhadovaným rozpočtom z programu Erasmus+ vo výške 1,1 mld. eur na roky 2021 – 2027. Ide o to rozvíjať a spoločne využívať dlhodobú štruktúrovanú, udržateľnú a systémovú spoluprácu vo vzdelávaní, výskume a inováciách a následne zriadiť tzv. európske medziuniverzitné kampusy, v ktorých by študenti, zamestnanci a výskumníci zo všetkých častí Európy mohli využívať výhody jednoduchej mobility a spoločne získavať nové poznatky vo všetkých krajinách a disciplínach;
  • Dopracovať sa k právnemu štatútu združení inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby od roku 2022 mohli spájať svoje zdroje, kapacity a silné stránky formou pilotného projektu Erasmus+;
  • Znížiť byrokraciu pri realizácii spoločných programov a pracovať na spoločnom európskom vzdelaní s uznanou hodnotou nadnárodných skúseností s vysokoškolským vzdelaním, ktoré študenti získajú;
  • Rozšíriť možnosti európskej študentskej karty a uľahčiť tak mobilitu na všetkých úrovniach zavedením vlastného európskeho študentského identifikátora pre všetkých mobilných študentov v roku 2022 a do polovice roka 2024 aj pre všetkých vysokoškolských študentov v Európe.

Ďalšie kroky

Koordinácia úsilia medzi EÚ, členskými štátmi, regiónmi, občianskou spoločnosťou a sektorom vysokoškolského vzdelávania je kľúčom k tomu, aby sa Európska stratégia pre univerzity stala skutočnosťou. Komisia vyzýva Radu, členské štáty a univerzity, aby tento politický program prediskutovali a spoločne pracovali na zaručení nadčasovosti dnešných univerzít.

Návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní sa prerokuje s členskými štátmi. Po jeho schválení Radou poskytne Komisia členským štátom a príslušným partnerom podporu pri jeho vykonávaní.

Kontext

Komisia oznámila svoj zámer spoločne vytvoriť program transformácie vysokoškolského vzdelávania vo svojom oznámení o dobudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, ako aj v oznámení týkajúcom sa nového európskeho výskumného priestoru. V záveroch Rady o novom európskom výskumnom priestore z 1. decembra 2020 sa zdôrazňuje, „že sa majú vytvárať silnejšie synergie a prepojenia medzi EVP, EHEA a prvkami európskeho vzdelávacieho priestoru (EEA), ktoré súvisia s vysokoškolským vzdelávaním“. Rada vo svojom uznesení z 26. februára 2021 „O strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030)“ označila zavedenie programu transformácie vysokoškolského vzdelávania za konkrétne opatrenie v prioritnej oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Politický program EVP, ktorý je súčasťou záverov Rady o budúcom riadení európskeho výskumného priestoru z 26. novembra 2021, podporuje akcie zamerané na univerzity vrátane akcie zameranej konkrétne na rozvoj inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v súlade s Európskym výskumným priestorom a v súčinnosti s európskym vzdelávacím priestorom.

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie o európskej stratégii pre univerzity

Návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní

Oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

Oznámenie o novej ére výskumu a inovácie

Čítať ďalej...

Lepšia finančná gramotnosť: Komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie vytvorili spoločný rámec

Lepšia finančná gramotnosť: Komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie vytvorili spoločný rámec

Európska komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie (OECD-INFE) uverejnili spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých. Má slúžiť na zlepšenie finančných zručností jednotlivcov, aby vedeli správne rozhodovať o svojich osobných financiách. Bude podporne pôsobiť na členské štáty, vzdelávacie inštitúcie a celé odvetvie pri tvorbe verejných politík, programov finančnej gramotnosti a vzdelávacích materiálov. Zároveň bude stimulovať tvorcov politík a zainteresované subjekty v EÚ k vzájomnej výmene osvedčených postupov.

S lepším pochopením financií sa zvýši schopnosť jednotlivcov riadiť svoje osobné financie a umožní im bezpečnejšie a sebaistejšie sa zapájať do finančných trhov. Predloženýrámec finančnej spôsobilosti nadväzuje na opatrenia oznámené v akčnom pláne únie kapitálových trhov z roku 2020. Komisia ním dosiahla zásadný míľnik v oblasti finančnej gramotnosti, ktorým nadviazala na úsilie OECD-INFE o jej zvýšenie.

V predmetnom spoločnom rámci finančnej spôsobilosti pre dospelých: sa opisujú kľúčové zručnosti, ktoré jednotlivcom pomáhajú prijímať správne finančné rozhodnutia; sa nadväzuje na vymedzenie základných spôsobilostí finančnej gramotnosti dospelých v rámci G20/OECD-INFE, ktorý sa prispôsobuje kontextu EÚ a do ktorého sa pridávajú zručnosti digitálneho a udržateľného financovania.

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Ak dáme ľuďom know-how, ako robiť o svojich osobných financiách informované rozhodnutia, bude sa im finančne dariť a budú mať chuť zapájať sa do finančných trhov. S rozširovaním digitalizácie financií sa význam tohto úsilia ešte zvýšil. Súčasná úroveň finančnej gramotnosti v EÚ je poľutovaniahodne nízka a neúmerne vplýva na najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti. Dnešné oznámenie a spoločná práca Komisie a OECD-INFE sú dôležitým krokom k posilneniu finančnej gramotnosti v EÚ, keďže vďaka nim členské štáty a iné zainteresované subjekty získajú nástroje na rozvoj príslušných politík a programov. Tento rámec tvorí kľúčový prvok nášho akčného plánu únie kapitálových trhov a približuje nás k dokončeniu jednotného trhu, na ktorom sa môžu spotrebitelia bezpečne orientovať na kapitálových trhoch.“

Ďalšie kroky

Úsilie Komisie a OECD sa teraz zameria na zavedenie spoločného rámca finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z praxe. Od začiatku roka 2022 budú útvary Komisie a OECD organizovať a moderovať výmeny s členskými štátmi a so zainteresovanými subjektmi.

Komisia a OECD zároveň začnú v spolupráci s členskými štátmi vyvíjať spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre deti a mládež, ktorý by mal byť dokončený v roku 2023.

Súvislosti

Podľa odporúčania OECD o finančnej gramotnosti z roku 2020 finančná gramotnosť pokrýva kombináciu finančného povedomia, znalostí, zručností, postojov a správania, ktoré sú potrebné na prijímanie správnych finančných rozhodnutí a v konečnom dôsledku na dosiahnutie finančnej pohody jednotlivcov. Keďže úroveň finančnej gramotnosti jednotlivcov je však naďalej nízka, dostala sa do popredia záujmu tvorcov politík a iných zainteresovaných subjektov v EÚ.

Komisia preto zahrnula do akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020 dve opatrenia zamerané na zvýšenie finančnej gramotnosti jednotlivcov v EÚ:

  • do 2. štvrťroka 2021 posúdiť uskutočniteľnosť rámca EÚ pre finančnú spôsobilosť:

V apríli 2021 bolo uverejnené posúdenie uskutočniteľnosti rámca finančnej spôsobilosti v EÚ, ktorým sa podporilo vytvorenie celoeurópskych rámcov finančnej spôsobilosti v spolupráci s OECD-INFE.

  • pokiaľ bude posúdenie vplyvu pozitívne, predložiť legislatívny návrh, v ktorom sa bude od členských štátov vyžadovať, aby presadzovali opatrenia na podporu finančného vzdelávania spotrebiteľov:

Toto opatrenie sa ďalej spresní v kontexte retailovej investičnej iniciatívy, ktorá sa má prijať vo štvrtom štvrťroku 2022.

Daný spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vypracovali Komisia a OECD-INFE v koordinovanej spolupráci. Členské štáty a experti si vymenili názory a pripomienkovali vývoj rámca v osobitnej podskupine vládnej expertnej skupiny EÚ pre retailové finančné služby (GEGRFS). Okrem toho útvary Komisie a OECD zorganizovali diskusiu odborných znalcov, ktorí v nej informovali o využiteľnosti rámca.

Cieľom rámca finančnej spôsobilosti bude poskytnúť spoločné celoeurópske pojmy a rámec pre rozvoj politík a programov zvyšovania finančnej gramotnosti, identifikovať nedostatky vo vzdelávaní a vytvoriť hodnotiace nástroje.

Ďalšie informácie

Rámec finančnej spôsobilosti 

Čítať ďalej...

Európsky akt o slobode médií: Komisia otvára verejnú konzultáciu

Európsky akt o slobode médií: Komisia otvára verejnú konzultáciu

Komisia uverejňuje otvorenú verejnú konzultáciu k pripravovanému európskemu aktu o slobode médií – prelomovej iniciatíve, ktorú predsedníčka von der Leyenová oznámila v správe o stave Únie v roku 2021 s cieľom chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Nadväzuje na výzvu na predloženie dôkazov uverejnenú 21. decembra 2021, v ktorej sa uviedli hlavné ciele iniciatívy, rôzne možnosti a vplyvy.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Médiá sú pilierom demokracie. Ten však dnes má trhliny, keďže vlády a súkromné skupiny sa snažia vyvíjať na médiá tlak. Komisia preto navrhne spoločné pravidlá a záruky na ochranu nezávislosti a plurality médií. Novinári by mali mať priestor na to, aby si robili svoju prácu, informovali občanov a dohliadali na výkon moci bez strachu či preferenčného zaobchádzania. Cieľom tejto rozsiahlej konzultácie je dospieť k čo najlepšiemu návrhu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Musíme zabezpečiť, aby európske médiá zostali nezávislé, inovačné a udržateľné a aby mohli pracovať bez akýchkoľvek neodôvodnených zásahov do ich činnosti – či už zo strany súkromných alebo verejných subjektov. Dnes otvárame konzultáciu k pripravovanému aktu o slobode médií: zaujíma nás váš názor a chceme preskúmať vaše riešenia, aby sme dospeli k odolnému mediálnemu trhu, ktorý bude občanom poskytovať rozmanité a spoľahlivé informácie.“

Cieľom konzultácie je zhromaždiť názory na najdôležitejšie otázky ovplyvňujúce fungovanie vnútorného mediálneho trhu vrátane rôznych druhov zasahovania do médií, ale aj hospodárskych trendov. Konzultácia sa venuje mediálnym trhom z troch hlavných hľadísk: prvým je transparentnosť a nezávislosť (napr. kontrola transakcií na mediálnych trhoch, transparentnosť vlastníctva médií a meranie sledovanosti), druhým sú podmienky ich zdravého fungovania (napr. vystavenie verejnosti pluralite názorov, inovácie na mediálnom trhu EÚ) a tretím spravodlivé prideľovanie štátnych zdrojov (napr. nezávislosť verejnoprávnych médií, transparentnosť a spravodlivá distribúcia štátnej reklamy). Očakáva sa aj spätná väzba k možnostiam správy v rámci aktu, ktoré by mohli nadviazať na Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). 

Návrh má Komisia predložiť v treťom štvrťroku 2022. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať od občanov (najmä novinárov), médií (súkromných aj verejnoprávnych), akademickej obce, občianskej spoločnosti, verejných orgánov, podnikov a všetkých zainteresovaných strán názory, podklady a údaje, ktoré Komisii pomôžu pri tvorbe týchto nových pravidiel. Vyjadriť sa možno do 21. marca 2022 na portáli „Vyjadrite svoj názor“.

Súvislosti

V súlade s pracovným programom Komisie na rok 2022 je prijatie európskeho aktu o slobode médií naplánované na tretí štvrťrok 2022. Vychádzať bude z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v ktorej sa stanovujú pravidlá nezávislosti regulačných orgánov v oblasti médií, podporuje sa transparentnosť vlastníctva médií a uznáva sa, že do redakčných rozhodnutí by sa nemalo zasahovať. Iniciatíva sa zameria na odstránenie prekážok pri zriaďovaní a prevádzke mediálnych služieb a na tvorbu spoločného rámca pre rozvoj vnútorného mediálneho trhu s cieľom chrániť slobodu a pluralitu médií. Bude v súlade so snahami EÚ v oblasti presadzovania demokratickej účasti, boja proti dezinformáciám a podpory slobody a plurality médií v zmysle akčného plánu pre európsku demokraciu. Doplní najmä nedávno prijaté odporúčanie k ochrane, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov, navrhovaný balík predpisov o digitálnych službách a pripravovanú iniciatívu na ochranu novinárov a obhajcov práv pred zneužívaním súdnych sporov (SLAPP). Európsky akt o slobode médií bude sprevádzať aj opatrenia na podporu životaschopnosti, odolnosti a digitálnej transformácie mediálneho sektora v rámci akčného plánu pre médiá a audiovizuálny sektor.

Ďalšie informácie

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách

Akčný plán pre európsku demokraciu – tlačová správa

Akčný plán pre európsku demokraciu – webové sídlo

Akčný plán pre európsku demokraciu – prehľad

Akčný plán pre európsku demokraciu – otázky a odpovede

Odporúčanie k bezpečnosti novinárov – tlačová správa

Odporúčanie k bezpečnosti novinárov – prehľad

Odporúčanie k bezpečnosti novinárov – právny text

Akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor – tlačová správa

Akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor – webové sídlo

Akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor – prehľad

Balík predpisov o digitálnych službách

Sloboda a pluralita médií

Podpora EÚ pre sektor spravodajských médií

Čítať ďalej...

Fond vo výške 47 miliónov eur na ochranu duševného vlastníctva MSP v EÚ pri ich obnove po pandémii COVID-19 a zelenej a digitálnej transformácii

Fond vo výške 47 miliónov eur na ochranu duševného vlastníctva MSP v EÚ pri ich obnove po pandémii COVID-19 a zelenej a digitálnej transformácii

Komisia a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zriadili nový fond EÚ pre MSP, ktorý ponúka poukážky pre MSP so sídlom v EÚ s cieľom pomôcť im chrániť ich práva duševného vlastníctva. Ide o druhý fond EÚ pre MSP zameraný na podporu MSP pri obnove po pandémii COVID-19 a zelenej a digitálnej transformácii na nasledujúce tri roky (2022 – 2024).

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Hovorí sa, že čo je malé, to je pekné, ale ak chcú MSP rásť alebo prevziať vedúcu úlohu v oblasti nových technológií, musia chrániť svoje vynálezy a výtvory, ako to robia veľké spoločnosti. Nové myšlienky a odborné znalosti sú hlavnou pridanou hodnotou, ktorú máme v EÚ. Týmto fondom chceme podporovať MSP, aby čelili tomuto zvláštnemu obdobiu a zostali silné a inovatívne aj v nadchádzajúcich desaťročiach.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Niet pochýb, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 osobitne zasiahla MSP. Nič sa však nemení na tom, že zostávajú oporou nášho hospodárstva a našich ekosystémov. Tento fond bude podporovať MSP pri zhodnocovaní ich inovácií a tvorivosti a má pre MSP zásadný význam, pokiaľ ide o rekapitalizáciu a podnecovanie zelenej a digitálnej transformácie.“

Fond EÚ pre MSP s rozpočtom 47 miliónov eur bude ponúkať túto podporu:

  • náhrada 90 % poplatkov účtovaných členskými štátmi za služby predbežnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP Scan), ktoré zabezpečujú rozsiahle posúdenie potrieb žiadajúceho MSP v oblasti duševného vlastníctva, pričom sa zohľadňuje inovačný potenciál jeho nehmotných aktív,
  • náhrada 75 % poplatkov účtovaných úradmi duševného vlastníctva (vrátane vnútroštátnych úradov duševného vlastníctva, Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo a Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo) za zápis ochranných známok a dizajnov,
  • náhrada 50 % poplatkov, ktoré účtuje Svetová organizácia duševného vlastníctva za získanie medzinárodnej ochrannej známky a ochrany dizajnov,
  • náhrada 50 % poplatkov účtovaných národnými patentovými úradmi za registráciu patentov v roku 2022,
  • od roku 2023 by sa mohli zahrnúť ďalšie služby, napr. čiastočná náhrada nákladov na patentovú rešerš na stav techniky a na žiadosti o registráciu patentov; súkromné poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva, ktoré si účtujú právni zástupcovia v oblasti duševného vlastníctva (v prípade registrácie patentov, licenčných zmlúv, oceňovania duševného vlastníctva, nákladov na alternatívne riešenie sporov atď.).

MSP potrebujú flexibilný súbor nástrojov v oblasti duševného vlastníctva a rýchlo dostupné financovanie na ochranu svojich inovácií. Preto sa nový fond EÚ pre MSP po prvýkrát vzťahuje aj na patenty. Finančný príspevok Komisie, ktorý predstavuje 2 milióny eur, bude v plnej miere určený na služby súvisiace s patentmi. MSP by napríklad mohol požiadať o náhradu registračného poplatku za patentovanie svojho vynálezu v členskom štáte.

EUIPO bude spravovať fond pre MSP prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov. Prvá výzva sa zverejní na webovom sídle EUIPO.

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s potenciálnymi príjemcami, ako aj účinné riadenie akcie bude žiadosť o granty sprístupnená počas celého obdobia 2022 – 2024. Žiadosti sa preskúmajú a vyhodnotia na základe kritéria „prvý dnu, prvý von“. MSP, ktoré nemajú skúsenosti v oblasti duševného vlastníctva, sa vyzývajú, aby najskôr požiadali o službu IP Scan a až potom o ostatné služby.

Na Dňoch priemyslu EÚ (8. – 11. februára 2022) sa fondu pre MSP bude venovať osobitné zasadnutie, na ktorom budú môcť MSP klásť otázky odborníkom, ktorí spravujú fond, a dostať praktické usmernenia týkajúce sa spôsobu, ako požiadať o jednotlivé služby. Osobitné zasadnutie je naplánované na 11. februára 2022. Možno sa na ňom zúčastniť na diaľku po prihlásení sa na Dni priemyslu EÚ.

Súvislosti

EÚ musí zvýšiť odolnosť svojich MSP, aby im umožnila čeliť súčasným výzvam vyvolaným krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a aby im pomohla pri prechode na zelené a digitálne technológie. EÚ využíva hodnotu nehmotných aktív, ktoré vytvárajú a rozvíjajú a o ktoré sa delia jej spoločnosti, a to tak, že im pomáha efektívnejšie spravovať tieto aktíva a poskytuje finančnú podporu a lepší prístup k finančným prostriedkom.

Komisia uverejnila v novembri 2020 akčný plán v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ. V rámci priorít akčného plánu sa Komisia zaviazala podporovať účinné využívanie a zavádzanie nástrojov duševného vlastníctva, najmä zo strany MSP. Komisia konkrétne ponúkla finančnú podporu MSP postihnutým krízou spôsobenou ochorením COVID-19, pomohla im riadiť ich portfóliá duševného vlastníctva a pomohla im prejsť na zelené a digitálne technológie.

V roku 2021 Komisia spolu s EUIPO spustila prvý fond EÚ pre MSP, ktorý ponúka služby v oblasti náhrady nákladov na IP Scan a nákladov na zápis národnej ochrannej známky a dizajnu. Spolu 12 989 MSP zo všetkých 27 členských štátov využilo z rozpočtu celkovo 6,8 milióna eur. Celkovo bolo v prvom roku pôvodného fondu pre MSP poskytnutých 28 065 služieb, čo dokazuje, že akcia sa ukázala ako veľmi úspešná.

Ďalšie informácie

Fond pre MSP 2022

Fond pre MSP 2022 – výzva na predkladanie návrhov

Akčný plán v oblasti duševného vlastníctva

Programy financovania pre MSP

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia vyzýva na predloženie pripomienok k navrhovanej revízii usmernení o štátnej pomoci železničným podnikom

Štátna pomoc: Komisia vyzýva na predloženie pripomienok k navrhovanej revízii usmernení o štátnej pomoci železničným podnikom

Európska komisia v nástroji EU Survey začala verejnú konzultáciu, v rámci ktorej vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili k navrhovanej revízii usmernení o štátnej pomoci železničným podnikom z roku 2008 („usmernenia pre železničnú dopravu“). Zainteresované strany sa môžu v rámci konzultácie vyjadriť do 16. marca 2022.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, ktorá zodpovedá za politiku hospodárskej súťaže, uviedla: „Vyzývame všetky zainteresované strany, aby sa podelili o svoje názory na navrhované cielené zmeny usmernení pre železničnú dopravu. Chceme členským štátom uľahčiť podporu dopravných riešení, ako sú železničná doprava, vnútrozemská vodná doprava, ale aj intermodálna doprava, ktoré znečisťujú životné prostredie menej než výlučné využívanie cestnej dopravy a zároveň sú udržateľnejšie. Pretože spotrebitelia majú mať možnosť vybrať si druh dopravy a rozhodnúť sa pre nízkoemisnú mobilitu. V roku 2021, ktorý je Európskym rokom železníc, ide o veľký krok vpred smerom k dekarbonizácii európskeho odvetvia dopravy a k zatraktívneniu železníc, čo zároveň prispeje k obmedzeniu narúšania hospodárskej súťaže.“

V usmerneniach pre železničnú dopravu sa stanovujú podmienky, za ktorých sa pomoc železničným podnikom môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s pravidlami o štátnej pomoci, najmä na základe článku 93 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“).

Rozvoj plynulých cezhraničných železničných služieb brzdí dlhodobo nedostatočná interoperabilita spolu s naliehavou potrebou ďalšej digitalizácie. Štátna pomoc môže pomôcť riešiť tieto zlyhania trhu a zlepšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy, a tým uľahčiť prechod na iné druhy dopravy, znížiť emisie z dopravy a obmedziť preťaženie ciest.

Komisia uskutočnila hodnotenie platných usmernení pre železničnú dopravu, ktoré bolo súčasťou kontroly vhodnosti štátnej pomoci. Z hodnotenia vyplynulo, že usmernenia, ktoré platia v súčasnosti, významne prispeli k podpore prechodu na železničnú dopravu, ktorá vytvára nižšie externé náklady než iné druhy dopravy (napr. cestná doprava), a k podpore interoperability, ktorá má zabezpečiť spoločné fungovanie rôznych technických systémov železníc v EÚ. Z hodnotenia zároveň vyplynulo, že sú potrebné úpravy súčasných pravidiel, aby sa zohľadnil najnovší vývoj na trhu a v oblasti regulácie a aby sa odvetvie železničnej dopravy v súlade s prioritami Komisie, a najmä s prioritami Európskej zelenej dohody, mohlo zapojiť do zelenej a digitálnej transformácie.

Revízia usmernení pre železničnú dopravu sa začína v Európskom roku železníc a prirodzenie nadväzuje na prijatie Európskej zelenej dohody a stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

V tomto kontexte začína Komisia proces revízie usmernení pre železničnú dopravu. Aktuálne uverejnená verejná konzultácia má podobu dotazníka, ktorý Komisii pomôže identifikovať potrebné zmeny a lepšie navrhnúť nové pravidlá.

Konkrétnejšie sa v navrhovanej revízii zvažujú tieto aspekty:

  • Zjednodušenie pravidiel pomoci na koordináciu dopravy, ktorá podporuje prechod na udržateľnejšie dopravné riešenia.
  • Rozšírenie rozsahu pôsobnosti usmernení pre železničnú dopravu, najmä s cieľom zahrnúť všetkých relevantných prevádzkovateľov dopravy v intermodálnom reťazci, ktorí prispievajú k presunu nákladnej dopravy z ciest na menej znečisťujúce a udržateľnejšie dopravné riešenia.
  • Odstránenie prekážok, ktoré bránia novým účastníkom vstúpiť na trh alebo na ňom expandovať, najmä pokiaľ ide o prístup k vhodným železničným koľajovým vozidlám a plavidlám.
  • Zabezpečenie modernizácie vozových parkov, ako aj interoperability sietí.
  • Prispievanie k predchádzaniu krížovým dotáciám medzi komerčnými činnosťami a činnosťami, na ktoré sa vzťahujú záväzky vertikálne integrovaných železničných spoločností vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme.
  • Posúdenie potreby pravidiel týkajúcich sa služieb verejnej dopravy vo všetkých oblastiach železničnej dopravy, na ktoré sa doteraz nevzťahovali súčasné usmernenia, najmä pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy.
  • Posúdenie potreby úpravy pravidiel záchrany a reštrukturalizácie vzťahujúcich sa na železničné podniky.

Svoje odpovede na dotazník môžu zainteresované strany predkladať do 16. marca 2022 na portáli Komisie pre lepšiu právnu reguláciu.

Ďalšie kroky

V súlade s politickými prioritami vymedzenými v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa uskutoční revízia usmernení pre železničnú dopravu.

S prijatím nových usmernení sa ráta koncom roka 2023.

Kontext

Komisia 1. októbra 2021 uverejnila úvodné posúdenie vplyvu týkajúce sa revízie usmernení pre železničnú dopravu. Zainteresované strany mohli svoju spätnú väzbu poskytnúť do 29. októbra 2021.

V ten istý deň Komisia uverejnila plán týkajúci sa iniciatívy, ktorá má Komisii umožniť prijať nové nariadenie o skupinových výnimkách pre železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu a intermodálnu dopravu a uľahčiť poskytovanie pomoci na podporu menej znečisťujúcich dopravných riešení. Táto iniciatíva úzko súvisí s revíziou usmernení pre železničnú dopravu, pretože pripravuje pôdu pre ďalšie procedurálne zjednodušenia, ktoré členským štátom umožnia vykonávať určité opatrenia pomoci v prospech železničných a udržateľných dopravných riešení bez predchádzajúcej kontroly zo strany Komisie. Začiatkom roka 2022 predloží Komisia návrh Rade.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login