Európska komisia uverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016. Výsledky sú celkovo pozitívne, keďže IT spoločnosti zhodnotia 90 % označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 % obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav. Platformy však musia ďalej zlepšovať transparentnosť a spätnú väzbu používateľom. Takisto musia zabezpečiť, aby sa označený obsah vyhodnocoval v priebehu času jednotne; medzi jednotlivými vzájomne porovnateľnými hodnoteniami, ktoré boli vykonané v rôznych obdobiach, sa totiž vyskytli rozdiely. 

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Pokiaľ ide o boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete, kódex správania naďalej zaznamenáva úspechy. Umožnil dosiahnuť okamžité zlepšenie, a pritom v plnej miere rešpektuje základné práva. Medzi organizáciami občianskej spoločnosti, vnútroštátnymi orgánmi a platformami IT sa vďaka nemu vytvorili hodnotné partnerstvá. Teraz dozrel čas na to, aby mali všetky platformy na celom jednotnom trhu rovnaké povinnosti a aby sa miera zodpovednosti platforiem za bezpečnosť používateľov online odrazila v právnych predpisoch. To, čo je nelegálne offline, zostáva nelegálnym aj online.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders v tejto súvislosti povedal: „Teším sa z týchto dobrých výsledkov. Ale nemali by sme sa nimi uspokojiť, v dobrej práci treba pokračovať. Vyzývam platformy, aby odstránili nedostatky zistené vo väčšine nedávnych hodnotení, najmä pokiaľ ide o poskytovanie spätnej väzby používateľom a transparentnosť. V tejto súvislosti prinesie zmenu budúci zákon o digitálnych službách. Vďaka nemu vznikne európsky rámec pre digitálne služby a doplnia sa súčasné opatrenia EÚ proti nezákonným nenávistným prejavom na internete.Komisia sa bude zaoberať aj záväznými opatreniami, ktoré musia platformy prijať v záujme transparentnosti, aby bolo jasné, ako postupujú proti nezákonným nenávistným prejavom.“

Z piateho hodnotenia vyplýva, že v roku 2020 sa dosiahli tieto priemerné výsledky: 

• platformy do 24 hodín posúdili 90 % označeného obsahu – v roku 2016 to bolo len 40 % obsahu.
• platformy odstránili 71 % obsahu považovaného za nezákonný nenávistný prejav – v roku 2016 bolo odstránených len 28 % obsahu.
• V priemere sa odstráni podobné množstvo obsahu, ako sme zaznamenali v predošlých hodnoteniach. Platformy teda naďalej rešpektujú slobodu prejavu a vyhýbajú sa odstraňovaniu obsahu, ktorý nemožno považovať za nezákonný nenávistný prejav.
• Platformy odpovedali a poskytli spätnú väzbu na 67,1 % prijatých upozornení. Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu (65,4 %) sa tento podiel zvýšil. Len Facebook však informuje používateľov systematicky; všetky ostatné platformy sa v tom musia zlepšiť.

Ďalší postup

Výsledky získané za posledné štyri roky uplatňovania kódexu správania sa uplatnia v prebiehajúcich diskusiách o tom, ako posilniť opatrenia proti šíreniu nezákonného obsahu online v budúcom balíku právnych predpisov o digitálnych službách, ku ktorému Komisia nedávno otvorila verejnú konzultáciu.

Komisia sa zamyslí nad spôsobmi, ako primäť všetky platformy, na ktorých sa objaví nezákonný nenávistný prejav, aby preň zaviedli účinné systémy oznamovania a protiopatrení.

Okrem toho bude Komisia v rokoch 2020 a 2021 pokračovať v sprostredkovaní dialógu medzi spoločnosťami IT a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi proti nenávistným prejavom v teréne, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu s tímami zameranými na moderovanie obsahu a spoločné chápanie právnych špecifík nenávistného prejavu na tom-ktorom mieste.

Súvislosti

Na základe rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii sa verejné podnecovanie na násilie alebo nenávisť voči skupine ľudí alebo členovi takejto skupiny na základe rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového či národného alebo etnického pôvodu považuje za trestný čin. Nenávistné prejavy sú v tomto rámcovom rozhodnutí vymedzené ako trestný čin aj vtedy, ak k nim dôjde na internete.

Európska komisia a štyri významné IT spoločnosti (Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube) reagovali na šírenie rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov na internete tým, že 31. mája 2016 predstavili Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete. Odvtedy sa nemu prihlásili aj Instagram, Google+, Snapchat, Dailymotion a Jeuxvideo.com.

Kódex je založený na úzkej spolupráci medzi Európskou komisiou, IT platformami, organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) a vnútroštátnymi orgánmi. Všetky zainteresované subjekty sa stretávajú v skupine na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu a xenofóbii, aby prediskutovali výzvy a dosiahnutý pokrok.

Monitorovanie sa zakaždým uskutočnilo podľa spoločne dohodnutej metodiky, ktorá umožňuje priebežné porovnávanie výsledkov. Na piatom monitorovaní sa v priebehu 6 týždňov od 4. novembra do 13. decembra 2019 podieľalo 34 organizácií občianskej spoločnosti a 5 verejných orgánov, ktoré oznámili výsledky celkovej vzorky 4 364 oznámení pochádzajúcich zo všetkých členských štátov (a Spojeného kráľovstva), okrem Luxemburska, Holandska, Malty a Dánska. Tieto oznámenia prišli buď cez nahlasovacie kanály, ktoré majú k dispozícii všetci používatelia, alebo cez kanály dostupné len dôveryhodným oznamovateľom/nahlasovateľom.

Ďalšie informácie

Prehľad s najdôležitejšími číselnými údajmi o piatom hodnotení kódexu správania (add link)

Otázky a odpovede o piatom hodnotení kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete (add link)

Ďalšie informácie o 5. hodnotení a o celkovej činnosti proti šíreniu nenávistných prejavov online nájdete na tejto webovej stránke.

Informačná poznámka o hodnotení kódexu správania pre boj proti nenávistným prejavom na internete Prehľad o súčasnom stave, ktorý Komisia pripravila pre Radu pre spravodlivosť a vnútorné veci na jej zasadnutie 7.-8. októbra 2019.

Európska komisia prijala bielu knihu, ktorá sa zaoberá rušivými vplyvmi zahraničných subvencií na jednotnom trhu. Komisia sa teraz usiluje zozbierať názory a podnety v súvislosti s možnosťami, ktoré sa v nej uvádzajú, od všetkých zainteresovaných strán. Verejná konzultácia, ktorá bude otvorená do 23. septembra 2020, pomôže Komisii pripraviť prípadný legislatívny návrh v tejto oblasti.

Výkonná podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže a za klaster Európa pripravená na digitálny vek uviedla: „Európske hospodárstvo je otvorené a úzko prepojené so zvyškom sveta. Ak to má aj naďalej byť pozitívum, musíme zostať ostražití. Preto potrebujeme tie správne nástroje na to, aby zahraničné subvencie nenarúšali náš trh, rovnako ako je to v prípade tých štátnych. Dnešnou bielou knihou sa otvára dôležitá diskusia o tom, ako riešiť vplyvy zahraničných subvencií. Jednotný trh má kľúčový význam pre prosperitu Európy a funguje dobre len vtedy, ak na ňom všetci majú rovnaké podmienky.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Dnešná biela kniha predstavuje kľúčový prvok našej vízie novej európskej priemyselnej stratégie založenej na hospodárskej súťaži, otvorených trhoch a silnom jednotnom trhu. Rovnaké podmienky na jednotnom trhu sú nosným pilierom tejto iniciatívy a pomôžu našim podnikom pôsobiť a súťažiť na celosvetovej úrovni, a tak podporiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Ako súčasť nášho súboru pravidiel jednotného trhu musíme zabrániť tomu, aby zahraničné subvencie narúšali postupy verejného obstarávania, a zároveň musíme zaistiť, aby podniky mali spravodlivý prístup k verejným zákazkám.“

Komisár pre obchod Phil Hogan dodal: „EÚ patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky na svete a priťahuje veľké objemy investícií zo strany našich obchodných partnerov. Naša otvorenosť však čoraz viac trpí zahraničnými obchodnými praktikami vrátane subvencií, ktoré narúšajú rovnaké podmienky pre podniky v EÚ. Spolu s ďalšími nástrojmi dostupnými na úrovni EÚ, ako sú opatrenia na preverovanie priamych zahraničných investícií či opatrenia na ochranu obchodu, je biela kniha vítaným doplnením našej otvorenej strategickej autonómie.“

Dôležitú úlohu z hľadiska garantovania spravodlivých podmienok pre podniky na jednotnom trhu v EÚ zohrávajú pravidlá hospodárskej súťaže, nástroje na ochranu obchodu a predpisy v oblasti verejného obstarávania.

Subvencie zo strany členských štátov boli vždy predmetom pravidiel EÚ o štátnej pomoci, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Teraz sa zdá, že na hospodársku súťaž na jednotnom trhu majú čoraz väčší negatívny vplyv subvencie poskytované podnikom v EÚ vládami tretích krajín – tie však nespadajú pod únijnú kontrolu štátnej pomoci. Rastie počet prípadov, pri ktorých sa javí, že zahraničné subvencie uľahčili nadobudnutie určitých podnikov z EÚ alebo ovplyvnili investičné rozhodnutia, správanie na trhu či cenové politiky ich príjemcov, prípadne narušili priebeh predkladania ponúk v rámci verejného obstarávania na úkor nesubvencovaných podnikov.

Existujúce pravidlá na ochranu obchodu sa navyše týkajú len vývozu tovaru z tretích krajín, a teda sa nevzťahujú na všetky narušenia, ktoré spôsobujú zahraničné subvencie poskytované tretími krajinami. Medzera v právnych predpisoch zjavne existuje v prípade, keď zahraničné subvencie majú formu finančných tokov uľahčujúcich akvizíciu podnikov z EÚ, alebo ak sa nimi podporuje činnosť podniku v EÚ, prípadne uľahčuje predkladanie ponúk pri postupe verejného obstarávania.

V bielej knihe sa preto navrhujú riešenia a vyzýva sa na zavedenie nových nástrojov na riešenie tejto regulačnej medzery. V tejto súvislosti sa v dokumente predostiera niekoľko prístupov. Prvé tri možnosti (tzv. moduly) sú zamerané na riešenie rušivých vplyvov spôsobených zahraničnými subvenciami i) na jednotnom trhu vo všeobecnosti (modul č. 1), ii) pri akvizíciách podnikov z EÚ (modul č. 2) a iii) pri postupoch verejného obstarávania EÚ (modul č. 3). Tieto moduly sa navzájom nevylučujú – naopak, môžu sa dopĺňať. V bielej knihe sa takisto stanovuje všeobecný prístup k zahraničným subvenciám v kontexte financovania EÚ.

Všeobecný nástroj na odhalenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií (modul č. 1)

V module č. 1 sa navrhuje zriadenie všeobecného nástroja kontroly trhu na odhalenie všetkých možných trhových situácií, pri ktorých zahraničné subvencie môžu spôsobiť narušenie jednotného trhu.

Podľa tohto modulu by orgán dohľadu, ktorým by bol príslušný orgán členského štátu alebo Komisia, mohol konať na základe akýchkoľvek náznakov alebo informácií, že podnik v EÚ získal zahraničnú subvenciu. Ak sa potvrdí existencia zahraničnej subvencie, orgán by potom uložil opatrenia na nápravu pravdepodobného rušivého vplyvu, ako sú napríklad nápravné platby a štrukturálne alebo behaviorálne nápravné opatrenia. Orgán by však mohol takisto dospieť k záveru, že subvencovaná činnosť alebo investícia má pozitívny vplyv, ktorý prevažuje nad narušením. V tom prípade by vo vyšetrovaní nepokračoval (tzv. test záujmu EÚ).

Zahraničné subvencie uľahčujúce akvizíciu podnikov z EÚ (modul č. 2)

Prvý modul by sa mohol doplniť o modul č. 2, ktorého cieľom je osobitne riešiť narušenia spôsobené zahraničnými subvenciami, ktoré uľahčujú akvizíciu podnikov z EÚ. Cieľom tohto modulu je zabezpečiť, aby zahraničné subvencie nepredstavovali nespravodlivú výhodu pre príjemcov pri akvizícii podnikov z EÚ (alebo podielov v nich), a to buď priamo prepojením subvencie na danú akvizíciu, alebo nepriamo tým, že de facto zvyšujú finančnú silu nadobúdateľa.

V rámci modulu č. 2 by podniky využívajúce finančnú podporu vlád štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, museli informovať príslušný orgán dohľadu o všetkých akvizíciách podnikov z EÚ nad stanovenú hranicu. V bielej knihe sa navrhuje, aby sa za príslušný orgán dohľadu ustanovila Komisia. Kým by Komisia skúmala transakcie, nebolo by ich možné uzavrieť. Ak by orgán dohľadu zistil, že akvizícia je uľahčená zahraničnou subvenciou a narúša jednotný trh, môže buď akceptovať záväzky oznamujúcej strany, ktoré účinne napravia narušenie, alebo v krajnom prípade môže akvizíciu zakázať. Pri tomto module by Komisia mohla takisto uplatňovať spomínaný test záujmu EÚ.

Zahraničné subvencie pri postupoch verejného obstarávania EÚ (modul č. 3)

Zahraničné subvencie by mohli mať škodlivý vplyv aj na priebeh postupov verejného obstarávania EÚ. Túto problematiku rieši modul č. 3. Vďaka zahraničným subvenciám by mohli uchádzači získať nespravodlivú výhodu napríklad tým, že by predkladali ponuky nižšie než trhová cena alebo dokonca nižšie než náklady, čo by im umožnilo získať verejné zákazky, ktoré by inak nezískali. Podľa tohto modulu sa v bielej knihe navrhuje mechanizmus, pri ktorom by uchádzači museli oznamovať verejnému obstarávateľovi všetky finančné príspevky z tretích krajín. Príslušný obstarávateľ a orgán dohľadu by potom posúdili, či došlo k subvencii zo zahraničia a či by vzhľadom na ňu bol postup verejného obstarávania nespravodlivý. V takom prípade by sa uchádzač z neho vylúčil.

Zahraničné subvencie v kontexte financovania z prostriedkov EÚ

V bielej knihe sa napokon stanovuje možnosť preskúmať zahraničné subvencie v prípade žiadostí o finančnú podporu EÚ. Všetky hospodárske subjekty by mali súťažiť o finančné prostriedky EÚ za rovnakých podmienok. Zahraničné subvencie však môžu tento proces narušiť tým, že ich príjemcom pri žiadosti o financovanie zaručia výhodnejšiu pozíciu. V bielej knihe sa navrhujú možnosti, ako takejto nespravodlivej výhode zabrániť. Jednou z možností je, že by sa v prípade financovania prostredníctvom verejných súťaží alebo grantov uplatňoval podobný postup ako v prípade postupov verejného obstarávania EÚ. Navyše sa v bielej knihe zdôrazňuje, aké je dôležité zabezpečiť, aby medzinárodné finančné inštitúcie, ktoré realizujú projekty podporované z rozpočtu EÚ, ako napríklad Európska investičná banka alebo Európska banka pre obnovu a rozvoj, pristupovali k zahraničným subvenciám rovnako.

Ďalšie kroky

Biela kniha je teraz otvorená na verejnú konzultáciu do 23. septembra 2020. Na základe prijatých pripomienok Komisia predloží primerané legislatívne návrhy na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotný trh.

Súvislosti

Európska rada vo svojich záveroch zo zasadnutia, ktoré sa konalo 21. a 22. marca 2019, poverila Komisiu, aby našla nové nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotný trh.

Komisia vo svojom oznámení Nová priemyselná stratégia pre Európu z 10. marca 2020 potvrdila, že do polovice roku 2020 prijme bielu knihu o nástroji zameranom na zahraničné subvencie s cieľom riešiť ich rušivé vplyvy na jednotnom trhu.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad: Biela kniha o zahraničných subvenciách

Webová stránka GR pre hospodársku súťaž o zahraničných subvenciách