Čo navrhuje Komisia na podporu sektora zdravotníctva?

Komisia chce priamou podporou pomôcť zdravotníckym systémom v členských štátoch bojovať proti pandémii koronavírusu pomocou opatrení, ktoré je najlepšie prijímať na úrovni EÚ. S týmto zámerom a v súlade so zásadou solidarity Komisia rýchlo, flexibilne a priamo prispeje k práci prebiehajúcej na vnútroštátnej úrovni.

Konkrétnejšie, v rámci prvej fázy už vypracovala počiatočné posúdenie potrieb a v súčinnosti s členskými štátmi bude ďalej spresňovať a prioritizovať ich potreby.

Na financovanie tohto opatrenia Komisia mobilizuje 3 miliardy eur z rozpočtu EÚ, pričom 2,7 miliardy eur z tejto sumy sa poskytne z nástroja núdzovej podpory a 300 miliónov eur z rezervy rescEU pre zdravotnícke vybavenie. Ďalšie príspevky budú možné od členských štátov, ale aj od jednotlivcov, nadácií a dokonca aj formou kolektívneho financovania (crowd funding).

Komisia tak bude môcť:

• priamo nakupovať alebo obstarávať núdzovú podporu v mene členských štátov a distribuovať zdravotnícke potreby, ako sú rúška a respirátory,
• finančne podporovať a koordinovať naliehavé potreby, napríklad prepravu zdravotníckeho vybavenia a pacientov v cezhraničných regiónoch,
• podporovať výstavbu mobilných poľných nemocníc.

V záujme zvýšenia efektívnosti a úspor z rozsahu bude Komisia pri každej možnej príležitosti obstarávať priamo v mene členských štátov a pomoc nasmeruje tam, kde bude práve potrebná.

Tieto nástroje umožnia EÚ strednodobo a dlhodobo podporovať testovacie kapacity v členských štátoch a každý súvisiaci lekársky výskum. Komisia bude takouto formou zabezpečovať odpoveď EÚ počas celej zdravotnej krízy až do jej ustúpenia.

Pri vykonávaní tejto iniciatívy bude spolupracovať s národnými zdravotníckymi orgánmi členských štátov, medzinárodnými organizáciami aj s mimovládnym sektorom.

Aké opatrenia možno prijímať prostredníctvom nástroja núdzovej podpory?

Nástroj núdzovej podpory umožní EÚ zabezpečovať koordinovanú reakciu EÚ v rôznych fázach súčasnej krízy.

Konkrétne opatrenia budú závisieť od potrieb krajín EÚ. Komisia sa napríklad bude snažiť o to, aby:

• podporovala dovoz, dopravu a distribúciu ochranných prostriedkov s dôrazom na najviac postihnuté regióny,
• asistovala pri preprave pacientov v núdzi do cezhraničných nemocníc, ktoré môžu ponúknuť voľné kapacity,
• intenzívne podporovala rýchly vývoj lieku a testovacích metód.

Nevylučujú sa ani ďalšie opatrenia v závislosti od vývoja potrieb členských štátov, nemocníc, lekárov a pacientov.

Ako sa bude toto opatrenie financovať?

Pri zabezpečení potrebného financovania sa Komisia opiera jedine o rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020 a mobilizuje všetky dostupné prostriedky v rámci výdavkových limitov na rok 2020.

Komisia preto dnes predkladá aj návrh opravného rozpočtu – teda návrh na reorganizáciu časti výdavkov EÚ na daný rok v súlade s najnovšími prioritami – s cieľom zabezpečiť:

• 300 miliónov eur pre rezervu zdravotníckeho vybavenia rescEU. Bude sa používať na obstarávanie a ďalšiu distribúciu zdravotníckych materiálov v rámci celej EÚ. Tieto finančné prostriedky sa poskytnú popri sume 80 miliónov eur, ktorá bola vyčlenená minulý mesiac.
• 2,7 miliardy eur priamo pre nástroj núdzovej podpory v rámci Únie – cieľom tohto nástroja je dopĺňať vo všeobecnosti iné nástroje EÚ, ak sa nedajú uplatniť samostatne, priamou reakciou na krízové situácie v celej EÚ – a zmeniť ho tak, aby sa dal použiť v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Na financovanie tejto operácie Komisia aktivuje zostávajúcu flexibilitu v rámci aktuálneho dlhodobého rozpočtu, čiže rezervy, ktoré presahujú ročné stropy.

Je zjavné, že potreby sú väčšie ako rozpočet, ktorý máme k dispozícii. Ako prekleniete tento rozdiel?

Vzhľadom na stredno- až dlhodobý výhľad navrhovaného opatrenia bude Komisia skúmať ďalšie spôsoby, ako zabezpečiť financovanie. Môže ísť napríklad o dary od jednotlivcov, nadácií alebo aj kolektívne financovanie (crowd funding). Komisia momentálne zvažuje možnosť uplatniť všetky potrebné spôsoby umožňujúce promptný výber príspevkov a darov. Rozpočet môžu posilniť tieto opatrenia, ako aj nové rozpočtové prostriedky v roku 2021, keď budeme mať rozpočet na rok 2021 (čo závisí od dohody o VFR na roky 2021 – 2027).

Ako budú tieto finančné prostriedky rozdeľované medzi členské štáty?

Cieľom iniciatívy bude poskytovať cielenú podporu najpostihnutejším členským štátom a regiónom.

Keďže táto zdravotná kríza nabrala v celej Únii veľmi rýchly spád, je nemožné vopred určiť príspevok jednotlivým členským štátom. Tím, ktorý spravuje iniciatívu, bude monitorovať aktuálny vývoj a bude reagovať na základe relatívnej závažnosti krízy v jednotlivých členských štátoch, ako aj existujúcich opatrení a nástrojov.

Komisia už nadviazala spoluprácu s národnými zdravotníckymi orgánmi členských štátov, aby mohla mapovať najakútnejšie potreby krajín EÚ a dokázala nasmerovať finančné prostriedky tam, kde sú tieto potreby najnaliehavejšie. Toto predbežné hodnotenie pomôže určiť prvé kroky a rozhodnutia, ktoré treba prijať. Zohľadňovať sa budú aj ďalšie konzultácie s členskými štátmi aj osobitné požiadavky z ich strany.

Kto bude vykonávať túto iniciatívu?

Pri vykonávaní iniciatívy bude Komisia zohrávať ústrednú úlohu. Na tento účel zriaďuje pracovnú skupinu pozostávajúcu zo zástupcov všetkých oddelení Komisie, ktorí sa budú na plný úväzok venovať premene myšlienok na činy. V zodpovednom tíme budú odborníci z oblasti krízového riadenia, zdravotnej politiky, dopravy, verejného obstarávania podľa pravidiel EÚ a finančného riadenia.

Komisia bude samozrejme úzko spolupracovať s národnými orgánmi členských štátov, ako aj s medzinárodnými organizáciami a mimovládnym sektorom.

Aké budú ďalšie kroky?

Komisia dnes predložila komplexný legislatívny návrh na financovanie a vykonávanie svojho opatrenia zameraného na priamu podporu odvetvia zdravotníctva v členských štátoch. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto iniciatívu čo najskôr schválili.

Medzitým bude pracovať na stanovení a príprave prvých krokov, ktoré treba prijať, aby sa vykonávanie iniciatívy mohlo začať hneď, ako budú legislatívne návrhy prijaté.

Aké ďalšie opatrenia sa podporili z rozpočtu EÚ?

EÚ už prijala celý súbor opatrení zameraných na riešenie pandémie koronavírusu v celej EÚ, na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva.

K doposiaľ prijatým opatreniam patrí predovšetkým uvoľnenie investícií z kohéznych fondov EÚ v objeme 37 miliárd eur, ktoré umožnia členským štátom nakupovať zdravotnícke potreby, vyplácať mzdy lekárom a pomôcť malým a stredným podnikom, aby nemuseli prepúšťať svojich zamestnancov. Ďalej možno spomenúť vytvorenie vôbec prvej zdravotníckej rezervy RescEU a financovanie repatriácie štátnych príslušníkov EÚ, ktorí uviazli na rôznych miestach sveta. Vďaka mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa na palube 47 letov mohlo vrátiť domov do Európy 10 017 občanov EÚ.

Rozsah a dosah súčasnej výzvy si však vyžaduje ešte ráznejšiu a koordinovanejšiu odpoveď zameranú priamo na systémy zdravotnej starostlivosti – odpoveď, ktorá stavia na solidarite a posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ.

Dnešná iniciatíva doplní a doladí opatrenia, ktoré sme doposiaľ prijali. Vytvorením synergií a optimálnym využívaním úspor z rozsahu má prispieť k činnostiam, ktoré už zabezpečujú národné zdravotnícke orgány.

Ako funguje zdravotnícka rezerva rescEU?

• Zdravotnícka rezerva sa bude nachádzať v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Tento členský štát bude zodpovedný za obstaranie vybavenia. Komisia prefinancuje 100 % tejto zdravotníckej rezervy. Distribúciu vybavenia bude riadiť Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, ktoré zabezpečí, aby sa vybavenie dostalo tam, kde je najviac potrebné.
• Pôvodný rozpočet EÚ na túto rezervu predstavuje 80 miliónov eur, pričom použitie 70 miliónov eur z tejto sumy musia schváliť rozpočtové orgány.

Kto môže využiť strategickú rezervu kriticky dôležitých zdravotníckych prostriedkov v rámci nástroja rescEU?

• Kapacity z rezervy rescEU sa poskytujú predovšetkým ako doplnok k vnútroštátnym kapacitám všetkých krajín, ktoré sú súčasťou mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Sú to všetky členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia a šesť zúčastnených štátov (Island, Nórsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Turecko).
• Ak vnútroštátne kapacity vrátane kapacít, ktoré sú predbežne vyčlenené pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, nepostačujú na zabezpečenie účinnej reakcie na núdzovú situáciu, je možné aktivovať kapacity rescEU ako poslednú inštanciu a strategickú rezervu na európskej úrovni.
• O podporu v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany môžu v zásade požiadať aj iné krajiny. Ak sa pomoc neponúkne spontánne alebo prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, v tretích krajinách možno použiť kapacity z rezervy rescEU, ako napríklad novovytvorené zásoby, ale len v prípade núdzovej situácie, ktorá má veľký vplyv na členské štáty alebo občanov EÚ.
• Vzhľadom na súčasný vysoký dopyt po zdravotníckych kapacitách v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany z krajín, ktoré sa na mechanizme zúčastňujú, je však v tejto fáze nepravdepodobné, aby sa kapacity rescEU dali použiť na reakciu v krajinách, ktoré sa na mechanizme nezúčastňujú.

Ako plánujete informovať o vykonávaní projektu a vynakladaní finančných prostriedkov?

V záujme úplnej transparentnosti Komisia zriadi na svojom webovom sídle osobitný oddiel, kde bude podávať správy o dosiahnutom pokroku a o budúcich krokoch.

EÚ a ďalší pätnásti členovia WTO sa dohodli na mechanizme, ktorý im umožní podávať odvolania a urovnávať vzájomné obchodné spory aj napriek súčasnej nečinnosti Odvolacieho orgánu WTO. Zavedenie tohto núdzového opatrenia vo WTO iniciovala EÚ, ktorá dôrazne a neochvejne podporuje systém obchodovania založený na pravidlách.

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti povedal: „ Touto dohodou si plníme politický záväzok, ktorý sme prijali na ministerskej úrovni v januári v Davose. Toto opatrenie má preklenúť dočasné znefunkčnenie Odvolacieho orgánu WTO pri urovnávaní obchodných sporov. Naša dohoda svedčí o tom, že EÚ a mnohé ďalšie krajiny považujú v čase krízy za najlepšiu možnosť spoluprácu. Naďalej sa budeme prioritne snažiť o obnovenie odvolacieho konania mechanizmu WTO na urovnávanie sporov. Dovtedy vyzývam ostatných členov WTO, aby sa zapojili do tejto otvorenej dohody, ktorá má kľúčový význam pre dodržiavanie a presadzovanie pravidiel medzinárodného obchodu.“

V dočasnom mechanizme odvolacieho rozhodcovského konania sa uplatňujú zvyčajné pravidlá odvolacieho konania WTO a kým sa plne nesfunkční Odvolací orgán WTO, môžu ho využívať všetci členovia organizácie, ktorí sa chcú zapojiť.

Dohoda zdôrazňuje, aký význam prikladajú zúčastnení členovia WTO – Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Čile, Kolumbia, Kostarika, Európska únia, Guatemala, Hongkong, Čína, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Singapur, Švajčiarsko a Uruguaj funkčnému dvojstupňovému mechanizmu urovnávania sporov WTO. Tento mechanizmus zaručuje, že obchodné spory možno vyriešiť v nestrannom a nezávislom rozhodovaní, ktoré má zásadný význam pre multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách.

Očakávame, že viacstranný dočasný mechanizmus odvolacieho rozhodcovského konania sa oficiálne oznámi WTO a sfunkční v nadchádzajúcich týždňoch, keď jednotliví členovia WTO ukončia svoje vnútorné postupy.