Ženy v Európskej únii stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, čo je len nepatrné zlepšenie oproti 16,2 % z minulého roku. V tomto roku pripadá európsky Deň rovnosti odmeňovania na 4. novembra. V tento deň ženy v porovnaní so svojimi kolegami symbolicky prestanú byť za rovnakú prácu platené.

Prvý podpredseda Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová pri tejto príležitosti vyhlásili:

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý. Hoci sme za posledných päť rokov podnikli určité kroky správnym smerom, je potrebné urobiť toho viac a rýchlejšie. Naši občania od nás očakávajú lepšie výsledky.Deväť z desiatich Európanov – žien a mužov – si myslí, že je neprijateľné, aby boli ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži. Vedomosti nám dávajú moc, a tak čím viac zlepšíme transparentnosť v otázke základných príčin rozdielu v odmeňovaní, tým ľahšie sa s ním dokážeme vysporiadať. Transparentnosť odmeňovania je dôležitá, aby sme mohli odhaliť prípady mzdovej diskriminácie a aby si zamestnanci a zákazníci mohli vyvodiť svoje vlastné závery a podniknúť opatrenia. V skutočnosti 64 % Európanov uviedlo, že sú za zverejnenie priemerných miezd podľa druhu práce a rodu vo svojej firme. Transparentnosť odmeňovania spolu s inými riešeniami, ako napr. rovnaké rozdelenie starostlivosti medzi ženami a mužmi, ktoré umožňuje nová smernica EÚ o rodičovskej a opatrovateľskej dovolenke, by nám pomohli vyriešiť základné príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Vítame tak oznámenie zvolenej predsedníčky von der Leyenovej, ktorá plánuje počas prvých 100 dní svojho nového mandátu navrhnúť opatrenia na zavedenie povinnej transparentnosti odmeňovania. Musíme pokračovať v boji proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, a to v záujme vyššej efektivity pracovnej sily a spravodlivejšej spoločnosti.“

Súvislosti

Faktorov vedúcich k rozdielom v odmeňovaní je niekoľko: ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov. Komisia na tento účel v apríli 2017 predložila návrh, ktorý Európsky parlament a Rada prijali v januári 2019. Rozdiely v odmeňovaní taktiež závisia od rodových stereotypov a diskriminácie. Bez väčšej transparentnosti odmeňovania však nie je možné určiť relatívnu váhu týchto príčin.Počas posledných piatich rokov Junckerovej Komisie boli na úrovni EÚ podniknuté rôzne iniciatívy. Komisia v roku 2014 prijala odporúčanie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom podpory konkrétnych opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania, medzi ktoré patrí právo na informácie, audity odmeňovania, podávanie správ o mzdách či zahrnutie otázok rovnakej odmeny do kolektívneho vyjednávania. Správa z roku 2017 o vykonávaní tohto odporúčania zistila nedostatočné vykonávanie a účinnosť opatrení.

Komisia v novembri 2017 spustila akčný plán EÚ na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Akčný plán zaujíma celostný prístup a rieši všetky rozličné základné príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov vrátane lepšej transparentnosti odmeňovania.Do dnešného dňa boli poskytnuté prostriedky vo výške 14,2 milióna eur na projekty zamerané na boj proti stereotypom, pokiaľ ide o profesijné poradenstvo a voľbu povolania, na ženy v rozhodovacích pozíciách a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, na odstránenie rodových rozdielov počas života a na riešenie rozdielov v zamestnanosti, odmeňovaní a dôchodkoch.Komisia začala v roku 2018 vyhodnocovať opatrenia týkajúce sa rovnakého odmeňovania a momentálne toto hodnotenie finalizuje. Rada EPSCO vo svojich záveroch z júna 2019 vyzýva Európsku komisiu, aby aktívne nadviazala na prebiehajúce hodnotenie.

Komisia od januára do apríla 2019 uskutočnila verejné konzultácie s cieľom získať vstupné informácie od širokej škály zainteresovaných strán o fungovaní a vykonávaní právnych predpisov EÚ o rovnosti odmeňovania. Zhrnutie výsledkov je dostupné na internete. Európska komisia teraz pracuje na hodnotení zásady „rovnakej odmeny“, ktorú akčný plán uvádza ako jeden zo svojich cieľov.Okrem toho dnes Európska komisia vydáva prehľad o vnútroštátnej a európskej judikatúre a osvedčených postupoch, pokiaľ ide o rovnakú odmenu, čo je taktiež cieľom akčného plánu ako súčasť upozorňovania na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a informovania o nich. Tieto informácie poskytujú prehľad o fungovaní rovnakej odmeny, ale taktiež poukazujú na nedostatky pri presadzovaní zásady rovnakej odmeny v praxi.

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva výrazné zlepšenie názoru občanov na Európsku úniu, a to pri všetkých aspektoch od ekonomiky až po stav demokracie. Sú to najlepšie výsledky od prieskumu Eurobarometra vykonaného v júni 2014 pred tým, než Komisia pod vedením Junckera začala svoju činnosť.

Tento najnovší štandardný prieskum Eurobarometra prebehol po voľbách do Európskeho parlamentu od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 krajinách EÚ a piatich kandidátskych krajinách. Medzi hlavné zistenia patrí rekordne vysoká podpora eura a skutočnosť, že zmena klímy sa dostala na druhé miesto rebríčka najväčších obáv občanov EÚ, hneď po imigrácii.

1. Dôvera a optimizmus do budúcnosti na najvyššej úrovni od roku 2014

Dôvera v EÚ je na najvyššej úrovni od roku 2014, a dokonca na vyššej úrovni než dôvera v národné vlády či parlamenty. Miera dôvery v EÚ narástla v 20 členských štátoch, pričom najvyššie hodnoty dosiahla v Litve (72 %), Dánsku (68 %) a Estónsku (60 %). Okrem toho vyše polovica respondentov potvrdila „sklon dôverovať“ Únii: v Luxembursku 59 %, Fínsku 58 %, Portugalsku 57 %, na Malte a vo Švédsku 56 %, v Bulharsku a Maďarsku 55 %, v Írsku, Poľsku, Holandsku a na Cypre 54 %, v Rumunsku a Rakúsku 52 % a v Lotyšsku a Belgicku 51 %.

Od posledného štandardného prieskumu Eurobarometra na jeseň 2018 podiel respondentov s pozitívnou mienkou o EÚ (vtedy 45 %) narástol v 23 členských štátoch EÚ, najviac na Cypre (47 %, +11), v Maďarsku (52 %, +9), Grécku (33 %, +8), Rumunsku (60 %, +8) a Portugalsku (60 %, +7). Od jesene 2018 sa zaznamenal nárast o dva percentuálne body (+10 od jari 2014), čím táto kategória dosiahla najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. 37 % respondentov (+1 v porovnaní so stavom na jeseň 2018) má neutrálny pohľad na EÚ a menej než pätina respondentov vníma EÚ negatívne (17 %, -3), čo je najnižší počet za posledných 10 rokov.

Väčšina Európanov hľadí na budúcnosť EÚ s optimizmom (61 %, +3 percentuálne body), len 34 % (-3) s pesimizmom. Miera optimizmu je najvyššia v Írsku (85 %), Dánsku (79 %), Litve (76 %) a Poľsku (74 %). Na opačnom konci štatistiky je optimizmus opatrnejší v Spojenom kráľovstve (47 % oproti 46 %) a vo Francúzsku (50 % oproti 45 %).

55 % Európanov vyjadrilo svoju spokojnosť so spôsobom, ako v EÚ funguje demokracia, čo je najvyšší počet od jesene 2004 (+5 percentuálnych bodov od jesene 2018 a +11 od jari 2014). Počet respondentov „nespokojných“ s týmto hľadiskom klesol o päť percentuálnych bodov na 36 %.

Väčšina Európanov súhlasí s výrokom, že „ich hlas má váhu v EÚ“. Priemer EÚ28 dosiahol 56 % (+7 percentuálnych bodov od jesene 2018, +11 percentuálnych bodov od jari 2018, +14 od jari 2014), pričom najvyšší počet sa zaznamenal vo Švédsku (86 %), Dánsku (81 %) a Holandsku (76 %).

2. Rekordne vysoká podpora eura

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura dosiahla nový rekord: vyše tri štvrtiny respondentov (76 %, +1 percentuálny bod; +9 od jari 2014) v eurozóne sú zástancami jednotnej meny EÚ. Za EÚ ako celok sa priazeň voči euru drží na 62 %.

Prevláda pozitívny názor na situáciu národných ekonomík (49 % respondentov situáciu považuje za dobrú, 47 % ju považuje za zlú). Väčšina respondentov v 17 členských štátoch EÚ (16 na jar 2018) uvádza, že vnútroštátna hospodárska situácia je dobrá.Krajinami s najvyššou mierou spokojnosti sú Luxembursko (94 %), Dánsko (91 %) a Holandsko (90 %). Najnižší podiel pozitívnych názorov sa zaznamenal v Grécku (7 %), Chorvátsku a Bulharsku (obe krajiny 20 %), Taliansku (22 %), Španielsku (26 %) a Francúzsku (29 %).

3. Hlavnými vymoženosťami EÚ sú občianstvo EÚ a voľný pohyb

Vo všetkých 28 členských štátoch vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 % (+2 percentuálne body od jesene 2018), na vnútroštátnej úrovni sa rozpätie pohybuje od 93 % v Luxembursku, 88 % Nemecku, 87 % Španielsku po 57 % v Grécku a Taliansku a 52 % v Bulharsku.

Prevažná väčšina občanov Únie podporuje „voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ“ (81 %, -2 percentuálne body od jesene 2018). V každom členskom štáte EÚ tento názor zastávajú vyše dve tretiny respondentov (na škále od 94 % v Litve po 68 % v Taliansku a Spojenom kráľovstve).

4. Hlavné obavy na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni: do popredia sa dostáva zmena klímy a životné prostredie

Najväčšou obavou na úrovni EÚ zostáva imigrácia: tento názor vyslovilo 34 % respondentov. Zaznamenal sa však výrazný pokles, a to -6 percentuálnych bodov od jesene 2018. Zmena klímy, ktorá na jeseň 2018 bola ešte na piatej priečke, teraz figuruje ako druhá najväčšia obava (výrazný nárast: +6 od jesene 2018). Rovnaký počet respondentov vyjadril obavu z troch aspektov: hospodárskej situácie (18 %, nezmenený podiel), stav verejných financií členských štátov (18 %, -1) a terorizmus (18 %, -2). Za nimi nasleduje životné prostredie – ktoré ako hlavnú obavu vníma 13 % respondentov (čo je nárast o štyri percentuálne body).

Nezamestnanosť, ktorá je na úrovni EÚ teraz na siedmom mieste (12 %), zostáva hlavnou obavou na vnútroštátnej úrovni (21 %, -2 percentuálne body), a to spolu s rastúcimi cenami/infláciou/nákladmi na život (21 %, nezmenené) a zdravím a sociálnym zabezpečením (21 %, +1). Životné prostredie, otázky klímy a energetiky sú v tesnom závese, pričom zaznamenali výrazný nárast počtu ohlasov respondentov (20 %, +6). Imigráciu ako hlavnú obavu uviedlo 17 % respondentov (-4 percentuálne body od jesene 2018 a -19 od jesene 2015), čím po prvý raz od jari 2014 nefiguruje medzi tromi najvážnejšími obavami na vnútroštátnej úrovni. Na šiestom mieste je hospodárska situácia (16 %, +1).

Súvislosti

„Štandardný Eurobarometer – jar 2019“ (EB 91) prebehol v podobe osobných rozhovorov od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 členských štátoch EÚ a v kandidátskych krajinách. Od 7. do 25. júna 2019 sa v 28 členských štátoch EÚ viedlo 27 464 osobných rozhovorov.