EÚ zavádza označenie letových emisií pre informovanejšie a udržateľnejšie cestovanie

Komisia prijala nariadenie, ktorým sa zavádza štítok s letovými emisiami (FEL), ktorý ponúka jasnú a dôveryhodnú metodiku výpočtu emisií z letov. Letecké spoločnosti prevádzkujúce lety v rámci EÚ alebo s odletom z EÚ sa budú môcť dobrovoľne pripojiť k tejto značke, ktorá bude plne funkčná od júla 2025. Do začiatku budúceho leta budú mať cestujúci možnosť zobraziť a porovnať odhadované emisie skleníkových plynov (GHG) svojich letov, čo im umožní prijímať informovanejšie rozhodnutia o kúpe.

V súčasnosti neexistencia spoločnej metodiky a kritérií na odhad emisií z letov vedie letecké spoločnosti a predajcov leteniek k tomu, aby hlásili úrovne emisií pomocou rozdielnych metodík, ktoré nie sú nevyhnutne porovnateľné. Cieľom označenia letových emisií je zmeniť to stanovením spoľahlivej a harmonizovanej metodiky na odhad emisií z letov, pričom sa zohľadnia faktory, ako je typ lietadla, priemerný počet cestujúcich a objem nákladu na palube, ako aj použité letecké palivo.

Pri vyhľadávaní letov alebo rezervácii leteniek online sa vedľa údajov o emisiách z letov zobrazí osobitné logo, ktoré zaručí spoľahlivosť informácií. Cestujúcim to pomôže prijímať informované rozhodnutia a chrániť ich pred zavádzajúcimi tvrdeniami o environmentálne klamlivej reklame.

Značkou „letecké emisie“ sa podporí prechod leteckej dopravy na nulovú bilanciu emisií tým, že sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž medzi leteckými spoločnosťami, podporí sa zavádzanie udržateľných leteckých palív a obnova flotily. Keďže odhady vychádzajú z údajov o skutočnej spotrebe, podnietia aj letecké spoločnosti k efektívnejšej a udržateľnejšej prevádzke.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) bude zodpovedná za odhad emisií z letov v súlade s najpokročilejšími medzinárodnými normami započítavania emisií z leteckej dopravy. Táto metodika umožní spravodlivý, transparentný a harmonizovaný odhad emisií z letov na základe najnovších výsledkov na tej istej trase.

Ďalšie kroky

Do 1. februára 2025 sa letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety v rámci EÚ alebo z nej odlietajú, môžu rozhodnúť, že sa zapoja do označovania letových emisií. Na tento účel budú musieť agentúre EASA predložiť požadované údaje. Prvé letové značky potom agentúra EASA pridelí do 1. júla 2025 a budú sa uplatňovať na lety plánované počas zimnej sezóny 2025.

Súvislosti

Štítok o letových emisiách sa stanovuje v článku 14 nariadenia ReFuelEU Aviation. Toto nariadenie je súčasťou širšej stratégie EÚ na podporu udržateľnej leteckej dopravy so zameraním na zvýšenie používania udržateľných leteckých palív prostredníctvom rôznych iniciatív vrátane iniciatívy ReFuelEU Aviation, systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a ďalších opatrení. Cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž v leteckom priemysle a zároveň podporiť jeho prechod na udržateľnejšie postupy. Letecké spoločnosti z EÚ a krajín mimo EÚ, ktoré sú oprávnené v rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation, sa môžu rozhodnúť dobrovoľne sa zapojiť do systému označovania letových emisií. S cieľom zachovať rovnaké podmienky systém zakazuje súkromným iniciatívam zobrazovať cestujúcim informácie o emisiách z letov EÚ, čím sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dodržiavali rovnaké normy.

Pre viac informácií

Označenie letových emisií – webové sídlo EASA

Čítať ďalej...

Komisia podniká ďalšie kroky na zavedenie bezpečného satelitného systému IRIS2

Komisia podpísala koncesnú zmluvu na infraštruktúru pre odolnosť, prepojenosť a bezpečnosť prostredníctvom satelitu (IRIS2), multiorbitálnu konšteláciu 290 satelitov, s konzorciom SpaceRISE. Toto partnerstvo bude rozvíjať, zavádzať a prevádzkovať nový systém Európskej únie. Je to významný krok smerom k európskej suverenite a bezpečnej konektivite.

IRIS2: bezpečné a pokročilé satelitné pripojenie

IRIS2 predstavuje tretí hlavný program Európskej únie určený na riešenie naliehavých dlhodobých výziev v oblasti bezpečnosti, ochrany a odolnosti. Ponúknutím pokročilých služieb pripojiteľnosti vládnym používateľom a preklenutím medzier v pripojiteľnosti v celej Únii podporuje IRIS2 strategickú autonómiu a vedúce postavenie Európy v oblasti technológií.

Systém IRIS2 bude využívať jedinečné výhody satelitov strednej obežnej dráhy Zeme (MEO) a nízkej obežnej dráhy Zeme (LEO). Táto špičková konštelácia poskytne:

  • Služby bezpečnej konektivity pre členské štáty EÚ a vládne orgány.
  • Vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie pre súkromné spoločnosti a európskych občanov vrátane pokrytia v zónach s nedostatočnou pripojiteľnosťou.

KonzorciumSpaceRISE: Celoeurópska spolupráca

Konzorcium SpaceRISE, poverené realizáciou tohto ambiciózneho projektu, zahŕňa troch popredných prevádzkovateľov európskych satelitných sietí – SES SA, Eutelsat SA a Hispasat S.A. – podporovaných hlavným tímom európskych subdodávateľov z ekosystému satelitnej komunikácie. Medzi kľúčových partnerov patria Thales Alenia Space, OHB, Airbus Defence and Space, Telespazio, Deutsche Telekom, Orange, Hisdesat a Thales SIX.

Táto spolupráca zdôrazňuje záväzok ku konkurencieschopnosti a inováciám a zabezpečuje, aby malé a stredné podniky (MSP) a noví účastníci trhu mali príležitosti v rámci dodávateľského reťazca.

Verejno-súkromné partnerstvo pre prepojenú budúcnosť

12-ročnou koncesnou zmluvou sa vytvára silné verejno-súkromné partnerstvo s cieľom umožniť vládne aj komerčné služby pripojenia do roku 2030. Medzi kľúčové prvky patria:

  • Európska únia slúži ako hlavný zákazník pre služby.
  • Financovanie pochádza z verejných investícií EÚ a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) spolu so súkromnými investíciami konzorcia SpaceRISE.

S cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť Komisia prijme počiatočné rozpočtové záväzky v rámci súčasného viacročného finančného rámca. Budúce financovanie po roku 2027 bude podmienené prijatím následných programov Európskym parlamentom a Radou spolu s dostupnosťou rozpočtových prostriedkov.

Podpora európskych cieľov v oblasti prepojenosti

Prostredníctvom IRIS2 Európska únia upevňuje svoju pozíciu globálneho lídra v oblasti bezpečného satelitného pripojenia a zabezpečuje odolnosť voči vznikajúcim výzvam. Tento program sa nezaoberá len súčasnými potrebami v oblasti pripojiteľnosti, ale vytvára aj základy pre strategickú autonómiu Európy v digitalizovanom svete.

Ďalšie informácie:

IRIS2 ⁇ Bezpečná konektivita - Európska komisia

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/588 z 15. marca 2023, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023 – 2027

Čítať ďalej...

Ukrajina sa pripája k podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa

Ukrajina sa pripája k podprogramu Media programu Kreatívna Európa, ktorý podporuje audiovizuálny sektor financovaním vybraných projektov súvisiacich s vývojom a distribúciou filmu, online a televíznym obsahom, ako aj vytváraním inovačných nástrojov a obchodných modelov v audiovizuálnom priemysle.

Ukrajinské organizácie sa teraz môžu prihlásiť do všetkých príslušných výziev na predkladanie návrhov v rámci podprogramu MEDIA programu, ako aj do budúcich výziev.

Na základe minuloročnej žiadosti Ukrajiny o účasť v podprograme MEDIA a po posúdení právnych predpisov krajiny v oblasti médií Komisia podpísala zmenu existujúcej dohody o pridružení, ktorá umožní plnú účasť Ukrajiny.

Dohodu podpísala výkonná podpredsedníčka Henna Virkkunen za Komisiu a podpredsedníčka vlády Olha Stefanišyna za Ukrajinu počas slávnostného ceremoniálu v Bruseli.

Ide o dôležitý krok smerom k integrácii ukrajinského audiovizuálneho sektora do európskeho ekosystému. Rozšírenie programu Kreatívna Európa na Ukrajinu zároveň obohatí kultúrnu rozmanitosť audiovizuálneho sektora EÚ a otvorí nové príležitosti na spoluprácu.

Súvislosti

Ukrajina sa v súčasnosti ako pridružená krajina zúčastňuje na kultúrnej podprograme a medzisektorovom stánku programu Kreatívna Európa, ako aj na niektorých akciách MEDIA, ako je rozvoj publika a filmové vzdelávanie, európske festivaly, siete festivalov a podpora mediálneho talentu a zručností.

Podprogram MEDIA programu Kreatívna Európa podporuje európsky filmový a audiovizuálny priemysel pri vývoji, distribúcii a propagácii európskych diel, pričom zohľadňuje súčasné digitálne prostredie.

Pre viac informácií

Program Kreatívna Európa

Čítať ďalej...

Európska komisia zriaďuje Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny

Európska komisia oficiálne zriadila Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny (EBAF), čím nadviazala na jedno z odporúčaní záverečnej správy strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva.

Európska rada pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorej predsedá komisár pre potraviny a poľnohospodárstvo Christophe Hansen, sa zameriava na udržanie novej kultúry dialógu, dôvery a účasti viacerých zainteresovaných strán medzi aktérmi potravinového dodávateľského reťazca a občianskej spoločnosti, ako aj s Komisiou.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Poľnohospodárstvo je stredobodom budúcnosti našej Európy. Dnes pokračujeme v energetike strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ s cieľom budovať dôveru a spájať ľudí. Európska rada pre agropotravinárstvo má riešiť úplnú zložitosť agropotravinového hodnotového reťazca, podporovať našich poľnohospodárov a stimulovať odolnejší, konkurencieschopnejší a udržateľnejší agropotravinový systém.“

Očakáva sa, že tento poradný orgán poskytne Komisii poradenstvo na vysokej úrovni v nadväznosti na správu o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ a prispeje k práci na vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorá sa má predložiť počas prvých 100 dní mandátu.

Členovia sa budú nabádať, aby medzi sebou podporovali porozumenie a výmenu skúseností a venovali osobitnú pozornosť súdržnosti a synergii politík Únie a ich súladu s iniciatívami súkromného sektora.

Rada sa zriaďuje na päť rokov a očakáva sa, že bude zasadať v zásade dva až šesťkrát ročne. Komisár Hansen môže zvolať skupinu na ďalšie schôdze, ak je potrebné naliehavé poradenstvo.

Aktuálne bola uverejnená výzva na predkladanie žiadostí o členstvo v správnej rade. Bude pozostávať z maximálne 30 členských organizácií zastupujúcich tri kategórie zainteresovaných strán: poľnohospodárska komunita, iní aktéri potravinového dodávateľského reťazca a občianska spoločnosť, a to aj v oblastiach, ako sú životné prostredie a klíma, dobré životné podmienky zvierat alebo spotrebiteľské otázky. V tejto skupine by malo byť vyvážené zastúpenie týchto troch kategórií zainteresovaných strán. Organizácie, ktoré sa uchádzajú o členstvo, by mali preukázať najširšie relevantné kompetencie a odborné znalosti v oblastiach relevantných pre poľnohospodárstvo a potraviny na úrovni Únie a mali by vykazovať najširšiu geografickú reprezentatívnosť vo všetkých členských štátoch. Mali by byť zaregistrované aj v registri transparentnosti.

Lehota na predkladanie žiadostí do EBAF uplynie 8. januára 2025. Komisia vyhodnotí všetky žiadosti a jej cieľom je dokončiť členstvo rady začiatkom roka 2025. Prvé zasadnutie rady bude zvolané okamžite po ňom.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová v septembri 2023 vo svojom prejave o stave Únie oznámila strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý sa začal v januári 2024 a na ktorom sa stretli hlavné zainteresované strany z európskych agropotravinárskych odvetví, občianskej spoločnosti, vidieckych komunít a akademickej obce s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie a víziu budúcnosti poľnohospodárstva a potravinových systémov Únie.

Poradenstvo a stanoviská Európskej rady pre poľnohospodárstvo a potraviny budú dopĺňať špecifické a odvetvové odborné znalosti, ktoré sú už k dispozícii, a to aj od skupín pre občiansky dialóg.

Čítať ďalej...

Komisia vyčleňuje 4,6 miliardy EUR na podporu emisne neutrálnych technológií, výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá a vodíka z obnoviteľných zdrojov v rámci inovačného fondu

Komisia zintenzívňuje svoje úsilie o podporu emisne neutrálnych technológií, ktoré sú kľúčové na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu pri súčasnom plnení dohodnutých cieľov v oblasti klímy. Uverejňuje dve nové výzvy na predkladanie návrhov s rozpočtom 3,4 miliardy EUR na urýchlenie zavádzania inovačných technológií dekarbonizácie v Európe vrátane batérií pre elektrické vozidlá. Zároveň spúšťa druhú aukciu Európskej vodíkovej banky s cieľom urýchliť výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) s rozpočtom 1,2 miliardy EUR z fondov EÚ a viac ako 700 miliónov EUR od troch členských štátov. Výzvy na predkladanie návrhov aj aukcie sú financované z inovačného fondu, pričom sa využívajú príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS).

Všetky tri výzvy zahŕňajú nové kritériá odolnosti na podporu európskeho priemyslu. Výzva na predkladanie návrhov v oblasti batérií a aukcia vodíkovej banky budú zahŕňať aj osobitné kritériá odolnosti na ochranu Európy pred závislosťou od jediného dodávateľa.

Podpora emisne neutrálnych technológií a výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá v celej Európe

V týchto dvoch výzvach sa zdôrazňuje záväzok EÚ posilniť vedúce postavenie a výrobnú kapacitu Európy v oblasti inovačných, špičkových a emisne neutrálnych technológií a zároveň pokračovať na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Všeobecná výzva na predkladanie návrhov v oblasti emisne neutrálnych technológií v hodnote 2,4 miliardy EUR (výzva IF24) podporuje projekty dekarbonizácie rôzneho rozsahu, ako aj projekty zamerané na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, tepelné čerpadlá a výrobu vodíka.

Projekty, ktoré sa vzťahujú na výzvu v oblasti emisne neutrálnych technológií, sa budú posudzovať na základe ich potenciálu znížiť emisie skleníkových plynov, stupňa inovácie, vyspelosti projektu, opakovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Okrem toho budú mať členské štáty po prvýkrát v rámci výzvy na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu možnosť doplniť výzvu IF 24 v oblasti emisnej neutrálnosti o vnútroštátne systémy financovania. Táto nová možnosť s názvom „Granty ako služba“ umožňuje členským štátom využiť hodnotiaci proces inovačného fondu a zefektívniť proces schvaľovania štátnej pomoci. 

Výzva vo výške 1 miliardy EUR na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá (IF24 Battery)po prvýkrát podporí projekty, ktoré dokážu vyrábať inovatívne batériové články pre elektrické vozidlá alebo zavádzať inovačné výrobné techniky, procesy a technológie. Dnešná výzva je len jedným opatrením v rámci širšieho prístupu k mobilizácii investícií v oblasti, ktorá je nevyhnutná pre úspech Európy pri prechode na čistú energiu a jej konkurencieschopnosť. Podporuje spoločnosti pri zameraní investícií v Európe pomocou nových technológií, v ktorých sa stále dosahuje pokrok. Na prekonanie niektorých hospodárskych prekážok, ktorým v súčasnosti čelí hodnotový reťazec batérií v Európe vrátane jej gigatovární, je potrebných viacero nástrojov. Komisia bude naďalej zavádzať dostupné nástroje a zapájať sa do nových spôsobov, a to aj v krátkodobom horizonte, na riešenie prekážok rozsiahleho rozširovania priemyslu.

Komisia a Európska investičná banka (EIB) takisto iniciovali nové partnerstvo na podporu investícií do odvetvia výroby batérií v EÚ. V rámci tohto partnerstva dôjde z Inovačného fondu k navýšeniu prostriedkov programu InvestEU o 200 miliónov EUR (úverová záruka). Finančné prostriedky sa nasmerujú na podporu inovačných projektov v celom európskom hodnotovom reťazci výroby batérií s cieľom riešiť výzvy v oblasti financovania tým, že sa v nasledujúcich troch rokoch umožnia ďalšie operácie EIB v oblasti rizikového dlhu. 

Podpora výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov

Komisia spúšťa aj druhú aukciu v rámci Európskej vodíkovej banky prostredníctvom inovačného fondu (aukcia IF24). Z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa vyčlení  1,2 miliardy EUR na podporu výrobcov vodíka kategorizovaného ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) so sídlom v Európskom hospodárskom priestore (EHP).

S rozpočtom zvýšeným o 400 miliónov EUR v porovnaní s prvou aukciou IF23 bude nová aukcia IF24 podporovať projekty výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa bude spotrebúvať, s osobitným rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR; ako aj výroba vodíka v rámci projektov s odberateľmi v námornom odvetví s vyčleneným rozpočtom 200 miliónov EUR. 

Komisia ponúka aj mechanizmus „aukcieako služba“,ktorý členským štátom umožňuje financovať projekty, ktoré predložili ponuku v aukcii, ale neboli vybrané na podporu z inovačného fondu z dôvodu rozpočtových obmedzení. Členským štátom to umožňuje využívať vnútroštátne finančné prostriedky na podporu projektov na ich území bez toho, aby bolo potrebné uskutočniť samostatnú aukciu na vnútroštátnej úrovni, čím sa znižuje administratívna záťaž a náklady pre všetky strany. Španielsko, Litva a Rakúsko nedávno oznámili svoju účasť na aukciách ako služba v tomto roku a prisľúbili až 836 miliónov EUR z vnútroštátnych finančných prostriedkov na podporu projektov výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v ich krajinách.

Ďalšie kroky

Predkladatelia projektov v oblasti emisne neutrálnych technológií a výziev na predkladanie návrhov v oblasti batérií musia do 24. apríla 2025 do 17.00 hod. (SEČ) podať žiadosť v prípade oboch výziev v rámci inovačného fondu prostredníctvom portálu financovania a ponúk EÚ. Uchádzačom sa dôrazne odporúča, aby sa zúčastnili na informačnom dni, ktorý sa bude konať online od 17. do 18. decembra 2024. Očakáva sa, že úspešní žiadatelia podpíšu dohody o grante do prvého štvrťroka 2026.

Pokiaľ ide o aukciu obnoviteľného vodíka, uchádzači musia podať žiadosť prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a ponuky do 20. februára 2025. Pri príprave žiadosti sa predkladateľom projektov dôrazne odporúča, aby si preštudovali dokumenty k výzve a časť Otázky a odpovede na portáli, ako aj aby čo najskôr spolupracovali s finančnou inštitúciou, pokiaľ ide o ich záruku dokončenia.   Úspešní uchádzači podpíšu dohody o grante do deviatich mesiacov od uzávierky výzvy.

Súvislosti

Cieľom inovačného fondu s odhadovanými príjmami zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami v rokoch 2020 až 2030 vo výške 40 miliárd EUR je vytvoriť finančné stimuly pre spoločnosti a verejné orgány, aby investovali do špičkových nízkouhlíkových technológií, a podporiť prechod Európy na klimatickú neutralitu.

Z inovačného fondu sa už prostredníctvom predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov pridelilo približne 7,2 miliardy EUR na viac ako 120 inovačných projektov. Výsledky výzvy v rámci IF23 zvýšili celkovú sumu podpory na 12 miliárd EUR pre viac ako 200 projektov.

Prostredníctvom prvej aukcie pridelila aj granty vo výške takmer 700 miliónov EUR na podporu šiestich projektov výroby vodíka z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. (Aukcia IF23). Okrem toho aukcia IF23 počítala aj s príspevkom Nemecka vo výške 350 miliónov EUR v rámci schémy Aukcie ako služba.    

Pre viac informácií 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKY PARLAMENT

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login