Komisia zavádza program ESCALAR s novým prístupom k investíciám vyvinutý v spolupráci s Európskym investičným fondom, ktorý bude podporovať rizikový kapitál a financovanie rastu sľubných spoločností, umožní im rozšíriť sa po Európe a pomôže utužiť hospodársku a technologickú suverenitu EÚ. Poskytne sa z neho 300 miliónov EUR na zvýšenie investičnej kapacity fondov rizikového a súkromného kapitálu, a tak sa podnietia investície na rozvoj sľubných spoločností do výšky 1,2 miliardy EUR, čiže štvornásobku pôvodnej investície.

ESCALAR predstavuje jedno z opatrení, ktoré si Komisia predsavzala v novej stratégii pre MSP s cieľom zlepšiť prístup MSP k financovaniu. Táto iniciatíva je zvlášť dôležitá v ťažkej hospodárskej situácii, v ktorej sa MSP v súčasnosti ocitli v dôsledku šírenia koronavírusu. Jeho úlohou bude podporovať počas krízy aj po nej inovatívne spoločnosti, aby sa mohla Európa ďalej rozvíjať, udržať sa v popredí globálneho technologického vývoja a urýchlene oživiť svoje hospodárstvo.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Komisia nasadila na pomoc spoločnostiam pri prekonávaní krízy spôsobenej koronavírusom všetky dostupné nástroje. Dnes zvyšujeme podporu pre mnohé sľubné európske podniky, aby sme zaručili, že sa budú môcť ďalej rozvíjať a rásť v Európe. ESCALAR nám umožňuje uvoľniť ďalšie významné súkromné investície na podporu vzniku budúcich trhových lídrov.“

Výkonný riaditeľ EIF Alain Godard uviedol: „Rozširujúce sa podniky potrebujú financie na rast, aby sa mohli posunúť na ďalšiu úroveň. ­­ So zlepšením finančného prostredia so zvýši počet rozširujúcich sa podnikov EÚ, ktoré sa budú môcť rozhodnúť pokračovať v raste v Európe. Ešte väčší význam to má v časoch krízy, keď môžu rastúce spoločnosti potrebovať od svojich investorov dodatočnú podporu. V pilotnej fáze programu ESCALAR môžu fondy získať pomoc na rozšírenie a vďaka nej sa zväčšiť, čo umožní podporiť ekosystémy rizikového kapitálu EÚ v pokročilom štádiu a rastových fondov.

Vo svojej pilotnej fáze sa z programu ESCALAR poskytne až do 300 miliónov EUR, ktoré pokryje Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Cieľom týchto prostriedkov bude zvýšiť investičnú kapacitu fondov rizikového a súkromného kapitálu, a tak podnietiť investície na rozvoj sľubných spoločností do výšky 1,2 miliardy EUR, čiže štvornásobku pôvodnej investície. Správcovia fondov, ktorí majú záujem, sa môžu zapojiť do programu cez dnes zverejnenú výzvu EIF na vyjadrenie záujmu.

ESCALAR sa zameriava na podporu uzatvárania fondov tak, že pokryje až do 50 % veľkosti fondu. Jeho cieľom sú tak nové fondy zamerané na financovanie rozširujúcich sa podnikov, ako aj existujúce fondy, ktoré chcú podporiť spoločnosti s vysokým potenciálom zo svojho portfólia, aby mohli ďalej rásť.

Súčasná výzva je súčasťou pilotnej fázy programu ESCALAR na rok 2020, ktorá má za cieľ začleniť tento program v nasledujúcom viacročnom rámci (2021 – 2027) na základe pilotnej skúsenosti medzi hlavné súčasné európske finančné nástroje po roku 2020. Analýzu a výber fondov spravuje EIF.

 Súvislosti

V dôsledku šírenia koronavírusu v súčasnosti vystúpil do popredia fakt, že mnohé európske spoločnosti čelia pri hľadaní dostatočných investícií na rozvoj a rozširovanie v Európe ťažkostiam. Odhaduje sa, že až 90 % rýchlo rastúcich spoločností má problémy s financovaním svojho rastu v Európe. To znamená, že buď spoločnosti nedokážu nájsť financovanie v Európe a musia pozastaviť prevádzku, alebo že sľubné európske startupy vo fáze rozširovania odchádzajú z Európy.

V dôsledku krízovej situácie spôsobenej koronavírusom sa pre fondy rizikového a súkromného kapitálu dočasne zatvorili únikové cesty (napríklad predaje podnikov alebo prvotná verejná ponuka akcií), čo znamená, že tieto fondy budú musieť predĺžiť podporu rýchlo sa rozvíjajúcich spoločností vo svojom portfóliu. Investície z programu ESCALAR budú smerovať na podporu fondov, ktoré investujú do rýchlo rastúcich spoločností (vrátane následných investícií), a tak im umožnia prekonať súčasné hospodársky otrasené obdobie.

Program ESCALAR chce riešiť niektoré z týchto problémov zvýšením dostupnosti rizikového kapitálu a financovania rastu v Európe. Financovanie startupov so zrejme vysokým potenciálom rastu rizikovým kapitálom a financovanie rastu má zásadný význam pre dobré fungovanie únie kapitálových trhov. Napriek tomu, najmä vo fáze rozširovania podnikov, ešte stále nie je v Európe dostatočne rozvinuté.

Táto iniciatíva dopĺňa existujúce finančné nástroje. Je jedinečná v tom, že investorom poskytuje možnosť vyššej návratnosti výnosu, keďže návratnosť z akcií programu ESCALAR je čiastočne podriadená a obmedzená. Vďaka tomu môžu správcovia fondov získať viac súkromných finančných prostriedkov na zvýšenie svojej kapacity financovať podniky a zároveň môžu lepšie, najmä v ťažkých časoch, uspokojiť veľké finančné potreby rozširujúcich sa európskych podnikov.

Európska komisia a vysoký predstaviteľ predstavujú plány, ako EÚ pomocou rozsiahlych a cielených opatrení podporí partnerské krajiny v ich boji proti pandémii spôsobenej koronavírusom. Kolektívne opatrenia EÚ budú zamerané na zvládnutie bezprostredne hroziacej zdravotnej krízy a súvisiacich humanitárnych potrieb, na posilnenie systémov partnerských krajín v oblasti zdravia, vody a sanitácie, ako aj ich kapacity v oblasti výskumu a pripravenosti na boj proti pandémii a na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov. S cieľom podporiť tieto opatrenia EÚ zabezpečí finančnú podporu partnerským krajinám vo výške viac ako 15,6 miliardy eur z existujúcich zdrojov na vonkajšiu činnosť. Spolu s našimi partnermi zabezpečíme, aby sa značné finančné prostriedky, ktoré im už EÚ pridelila, použili na zvládnutie následkov koronavírusu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Tento vírus nepozná hranice. Táto výzva celosvetového rozmeru si vyžaduje úzku medzinárodnú spoluprácu. Európska únia neúnavne bojuje proti pandémii. Všetci vieme, že iba spoločne môžeme zastaviť šírenie koronavírusu vo svete. EÚ preto čoskoro zvolá virtuálne darcovské podujatie, aby pomohla zmobilizovať potrebné finančné prostriedky a podporila činnosť Svetovej zdravotníckej organizácie vyvíjanú v prospech najzraniteľnejších krajín.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti dodal: „Pandémia spôsobená koronavírusom si vyžaduje jednotnú odpoveď na celosvetovej úrovni. Európska únia a jej členské štáty si plnia svoju úlohu pri riešení tejto zdravotnej krízy a jej závažných dôsledkov, a to doma aj v zahraničí. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme pomáhali našim občanom. Pomôcť však musíme aj našim partnerom v priamom susedstve a mimo neho, aby sa dokázali vyrovnať s následkami, ktoré táto kríza zanechá na ich živobytí, stabilite a bezpečnosti, pretože ich problémy sú aj našimi problémami. Ide o celosvetový boj, ktorý spoločne buď vyhráme, alebo ho spoločne prehráme. Spolupráca a spoločné úsilie na medzinárodnej úrovni, ako aj viacstranné riešenia sú tou správnou cestou, ako vytvoriť v budúcnosti skutočný celosvetový program.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vysvetlila: „Dokým bude koronavírus niekde ohrozovať životy, nemôžeme sa cítiť v bezpečí. To je podstata medzinárodnej spolupráce a partnerstiev. Musíme spolupracovať, aby sme spoločne zvládli problémy, ktoré sa týkajú nás všetkých. Vďaka dnešnému významnému balíku globálnych opatrení vo výške viac ako 15,6 miliardy eur Európska komisia zintenzívňuje a vedie spoločné úsilie s našimi partnermi, a to najmä v Afrike, v záujme bezpečnejšej budúcnosti pre nás všetkých.“

Komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Olivér Várhelyi poznamenal : „ Ako jedno z globálnych opatrení na boj proti pandémii spôsobenej koronavírusom sme plánované finančné prostriedky pre západný Balkán a našich bezprostredných východných a južných susedov vo výške viac ako 3,8 miliardy eur presmerovali tam, kde to dnes naozaj potrebujú: naliehavé opatrenia na zvládnutie zdravotnej krízy, posilnenie zdravotných systémov a zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie. Na spoločnom kontinente môžeme uspieť len spoločnými silami.“

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, varoval: „Čelíme možno tej najväčšej humanitárnej kríze za posledné desaťročia. Pandémia COVID-19 bude mať pre najzraniteľnejšie krajiny, migrantov a najzraniteľnejšie osoby pravdepodobne dramatické následky. Platí to obzvlášť v prípade táborov, kde žijú utečenci a vnútorne vysídlené osoby v izolovaných a často hygienicky nevyhovujúcich podmienkach. Preto musíme rozhodne reagovať na núdzové situácie ohrozujúce verejné zdravie a zabezpečiť prístup pre humanitárnych pracovníkov, aby mohli naďalej poskytovať pomoc pri záchrane životov, a podporovať dopravu a logistiku pri kľúčových humanitárnych operáciách.“

Balík pomoci ako výsledok tímovej európskej spolupráce (Team Europe)

Opatrenia EÚ sa nesú v duchu tímovej európskej spolupráce – tzv. prístup Team Europe. Cieľom je záchrana životov a to tak, že našim partnerom poskytneme rýchlu a cielenú pomoc, aby dokázali čeliť tejto pandémii. V rámci tohto prístupu sa zoskupujú zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií (najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj), aby bolo možné podporiť partnerské krajiny a reagovať na ich krátkodobé potreby, resp. riešiť aj dlhodobejšie štrukturálne dôsledky pre spoločnosť a hospodárstvo. Našim priamym susedom sa už začali poskytovať prvé balíky, ktoré sú výsledkom tímovej európskej spolupráce, tzv. balíky Team Europe: konkrétne západnému Balkánu, aj krajinám vo východnom a južnom susedstve.

EÚ ako globálny aktér a významný prispievateľ do systému medzinárodnej pomoci bude presadzovať koordinované mnohostranné opatrenia v spolupráci s Organizáciou Spojených národov, medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako aj s G7 a G20.

Európska únia bude naďalej prispôsobovať svoje opatrenia podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia. Bude sa pritom zameriavať na najviac postihnuté krajiny, ktoré sú odkázané na zdravotnícku pomoc, ako sú krajiny v Afrike, krajiny v našom susedstve, na západnom Balkáne, Blízkom východe a v severnej Afrike, ako aj v niektorých častiach Ázie a Tichomoria, Latinskej Ameriky a Karibiku. Opatrenia EÚ sa budú sústreďovať na najzraniteľnejšie osoby vrátane migrantov, utečencov, vnútorne vysídlených osôb a ich hostiteľských komunít a budú sledovať strategické únijné ciele stanovené v zelenej dohode a digitálnej agende.

Z celkového balíka 15,6 miliardy eur sa 3,25 miliardy eur poskytnú Afrike vrátane 1,19 miliardy eur pre susedné krajiny v severnej Afrike.

EÚ zaistí pre celý región susedstva spolu 3,07 miliardy EUR – 2,1 miliardy EUR pre krajiny Južného partnerstva a 962 miliónov EUR pre krajiny Východného partnerstva – a ďalších 800 miliónov EUR poskytne krajinám západného Balkánu a Turecku.

Celkový balík zahŕňa navyše aj 1,42 miliardy eur vo forme záruk pre Afriku a susedstvo z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD).

EÚ podporí Áziu a Tichomorie sumou 1,22 miliardy eur, ďalších 291 miliónov eur pôjde pre africké, karibské a tichomorské krajiny, 918 miliónov eur na podporu našich partnerov v Latinskej Amerike a Karibiku a 111 miliónov eur na podporu zámorských krajín a území.

Balík globálnych opatrení EÚ v praxi

Cieľom núdzových opatrení v objeme 502 miliónov eur bude okrem iného:

• okamžite podporiť plány pomoci Svetovej zdravotníckej organizácie a Organizácie Spojených národov a apelovať na Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, aby zlepšilo pripravenosť a odozvu na núdzové situácie v krajinách so slabším zdravotným systémom a v krajinách čeliacich humanitárnym krízam;
• poskytnúť okamžitú humanitárnu pomoc v postihnutých krajinách, najmä v oblasti zdravia, vody, sanitácie a hygieny (WASH) a logistiky;
• podporiť zintenzívnenie výroby osobných ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok v Európe, aby sa uspokojili naliehavé potreby v Európe a partnerských krajinách;
• zorganizovať dodávky materiálnej pomoci postihnutým krajinám prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;
• poskytnúť záruky a likviditu pre miestne banky prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií a európskych rozvojových finančných inštitúcií s podporou Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj;
• podporiť celosvetové úsilie, ktorého cieľom je bojovať proti vývozným obmedzeniam a zaručiť, aby dodávateľské reťazce zostali nedotknuté, a to najmä v prípade základných zdravotníckych potrieb a liekov;
• zapojiť západný Balkán do iniciatív EÚ, ako je napríklad Dohoda o spoločnom obstarávaní zdravotníckych zariadení a európsky systém rýchleho varovania pre prenosné choroby. Krajiny rokujúce o pristúpení k EÚ môžu takisto požiadať o prostriedky z Fondu solidarity EÚ.

Finančnými prostriedkami vo výške 2,8 miliardy eur sa podporia systémy v oblasti výskumu, zdravia a vody. EÚ okrem iného:

• podporuje partnerské krajiny pri budovaní odolných a účinných systémov zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany;
• podporuje úsilie vyvíjané v oblasti komunikácie a zvyšovania povedomia o základných ochranných opatreniach a hygienických odporúčaniach s cieľom zabrániť šíreniu choroby;
• umožní, aby sa časť finančných prostriedkov, ktorými EÚ prispieva na celosvetové iniciatívy v oblasti zdravia, ako je Globálny fond pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu (Global Alliance for Vaccines and Immunization, GAVI) a globálny finančný nástroj, použila na boj proti koronavírusu, pričom sa zabezpečí, aby životne dôležité programy v oblasti zdravia mohli pokračovať ďalej;
• podporuje ďalší výskum v oblasti diagnostiky, liečby a prevencie a po tom, ako bude k dispozícii vakcína, podporí jej urýchlené schválenie a dotovanie, ako aj jej dodávanie do zraniteľných krajín;
• podporuje odbornú prípravu odborníkov, epidemiologický dohľad a posilňuje regionálne zdravotnícke organizácie v Afrike, Karibiku a Tichomorí;
• podporuje zapojenie kandidátskych krajín zo západného Balkánu do práce Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a zvažuje, ako čo najlepšie zapojiť potenciálne kandidátske krajiny;
• podporuje, aby mali migranti, utečenci a hostiteľské komunity rovnaký prístup k systémom zdravotnej starostlivosti.

Finančné prostriedky vo výške 12,28 miliardy eur budú slúžiť na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov. EÚ okrem iného:

• poskytuje partnerským krajinám priamu rozpočtovú podporu a zvýhodnené financovanie, aby mohli uskutočniť reformy zamerané na sociálno-hospodársky rozvoj a znižovanie chudoby a prijať opatrenia na ochranu pracovníkov počas krízy;
• mobilizuje makrofinančnú pomoc pre západný Balkán a susedné krajiny spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF);
• podporuje súkromný sektor, najmä malé a stredné podniky (MSP) a samostatne zárobkovo činné osoby, prostredníctvom záruk, likvidity a technickej pomoci a pokračuje v presmerovávaní záruk Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj do krátkodobého rozloženia rizík spojených s úvermi;
• poskytuje pôžičky verejnému sektoru z Európskej investičnej banky, najmä na zdravotnícke vybavenie a zdravotnícky materiál;
• spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a európskymi spoločnosťami s cieľom vybudovať silné a odolné hodnotové reťazce v strategických sektoroch a zabezpečiť pracovné práva a sociálnu zodpovednosť podnikov;
• podporuje formy odpustenia dlhov, ktoré MMF zvažuje v postihnutých krajinách.