Ochrana biodiverzity: EÚ prijíma opatrenia, ktorými chce zabrániť zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov, ktoré by poškodili európsku prírodu

Komisia podniká právne kroky proti 15 členským štátom s cieľom zintenzívniť prevenciu a zlepšiť zvládanie inváznych nepôvodných druhov. Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko nestanovili, nevykonali a neoznámili Komisii do júla 2019 svoje akčné plány podľa nariadenia č. 1143/2014 na riešenie problému najinvazívnejších druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Tieto druhy spôsobujú škody na zdraví a životnom prostredí, ktoré sú natoľko závažné, že odôvodňujú prijatie opatrení uplatniteľných v celej EÚ.

V konaniach o nesplnení povinnosti začaté proti Bulharsku, Grécku a Rumunsku sa poukazuje aj na to, že v týchto krajinách nebol zavedený systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie; lehota na jeho zavedenie pritom uplynula v januári 2018. Komisia okrem toho vyzýva Grécko a Rumunsko, aby zriadili plne funkčné štruktúry na vykonávanie úradných kontrol potrebných na to, aby sa zabránilo zámernému zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov do Únie.

Predchádzanie škodám na európskej biodiverzite

Invázne nepôvodné druhy sú jednou z piatich hlavných príčin straty biodiverzity v Európe a na celom svete. Ide o rastliny a zvieratá, ktoré sa v dôsledku ľudského zásahu náhodne alebo zámerne dostanú do prírodného prostredia, kde sa bežne nenachádzajú. Predstavujú veľkú hrozbu pre pôvodné rastliny a živočíchy v Európe a európskemu hospodárstvu spôsobujú škody v odhadovanej výške až 12 miliárd EUR ročne.

V nariadení č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov sa od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali a riadili prienikové cesty, ktorými sa zavliekajú a šíria invázne nepôvodné druhy. Veľký podiel inváznych nepôvodných druhov sa do Únie dostane neúmyselne. Je preto veľmi dôležité, aby sa tieto prienikové cesty neúmyselného zavlečenia brali ako priorita a riadili účinnejšie, a to na základe odhadov objemu druhov a potenciálneho vplyvu týchto druhov. Medzi príklady takýchto prienikových ciest patria živé organizmy, ktoré sa neúmyselne prepravujú loďou v balastovej vode a sedimentoch, cez rybársky výstroj alebo iné rybárske vybavenie pri plavbách rybárov do zahraničia alebo cez kontajnery používané v medzinárodnom obchode; škodcovia na predávaných rastlinách alebo dreve, ktorí ostanú nepovšimnutí a iné. Napriek pokroku v identifikácii prioritných prienikových ciest vykonávanie tohto nariadenia vo väčšine členských štátov i naďalej zaostáva. Doteraz len 12 členských štátov vypracovalo, prijalo a oznámilo Komisii svoje akčné plány na riešenie otázky najdôležitejších prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov.

Nariadenie č. 1143/2014 nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a zameriava sa na druhy, ktoré sa považujú za „druhy vzbudzujúce obavy Únie“. V súčasnosti k nim patrí 66 druhov, ktoré predstavujú riziko na celoeurópskej úrovni, z rastlín je to napríklad eichhornia nafúknutá a zo živočíchov napríklad ázijský sršeň alebo medvedík čistotný. Členské štáty sú povinné prijať účinné opatrenia na to, aby zabránili úmyselnému alebo neúmyselnému zavlečeniu týchto druhov do EÚ; odhaliť ich a prijať rýchle eradikačné opatrenia v počiatočnom štádiu invázie; alebo ak sa takého druhy už na danom území vo veľkej miere vyskytujú, prijali opatrenia na ich eradikáciu a kontrolu alebo zabránenie ich ďalšiemu šíreniu.

V tejto súvislosti sú preventívne opatrenia, ktorých sa toto konanie o porušení povinnosti týka, nevyhnutnou investíciou, pretože je oveľa účinnejšie a lacnejšie zabrániť zavlečeniu inváznych druhov než riešiť a zmierňovať škody po ich rozšírení.

V Európskej zelenej dohode i v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje, aké je dôležité, aby EÚ nasmerovala prírodu na cestu oživenia do roku 2030 lepšou ochranou a obnovou zdravých ekosystémov.

Opatrenia Komisie na presadzovanie práva

Komisia členským štátom poskytuje nepretržitú podporu, aby správne vykonávali platné právne predpisy. V prípade potreby využíva aj svoje právomoci pri presadzovaní práva. Má to zásadný význam pre ochranu prírody v EÚ, aby sa občania mohli spoľahnúť na jej služby v celej Únii.

Komisia v tejto záležitosti zaslala v júni 2021 formálnu výzvu 18 členským štátom. Keďže odpovede boli v prípade 15 členských štátov neuspokojivé, Komisia sa rozhodla vydať odôvodnené stanoviská. Uvedené krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť veci Súdnemu dvoru.

Vplyv na zdravie, životné prostredie a hospodárstvo

V európskom životnom prostredí sa vyskytuje najmenej 12 000 nepôvodných druhov, z ktorých je 10 – 15 % inváznych. Invázne nepôvodné druhy môžu spôsobiť lokálne vyhynutie pôvodných druhov, napríklad konkurenčným bojom o obmedzené zdroje ako potraviny či biotopy, vzájomným krížením alebo šírením chorôb. Môžu zmeniť fungovanie celých ekosystémov a ohroziť ich schopnosť poskytovať cenné služby, ako je opeľovanie, regulácia vody či kontrola povodní. Napríklad ázijský sršeň, ktorý bol do Európy zavlečený náhodou v roku 2005, sa živí pôvodnými včelami medonosnými, znižuje lokálnu
biodiverzitu pôvodného hmyzu a celkovo ovplyvňuje služby súvisiace s opeľovaním.

Invázne nepôvodné druhy majú často významný hospodársky dosah, pretože znižujú výnosy z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu. Napríklad americká medúza druhu Mnemiopsis leidyi, ktorá bola náhodne zavlečená do Čierneho mora, spôsobila v tejto oblasti prudký pokles najmenej 26 komerčných populácií rýb vrátane sardely európskej a makrely španielskej. Invázne druhy môžu poškodiť infraštruktúru, brániť doprave alebo znížiť dostupnosť vody, a to tým, že blokujú vodné cesty alebo upchávajú priemyselné vodné potrubia.

Invázne nepôvodné druhy môžu byť významným problémom aj pre ľudské zdravie – môžu vyvolať závažné alergie a kožné problémy (napr. popáleniny spôsobené boľševníkom obrovským) alebo pôsobiť ako vektory nebezpečných patogénov a chorôb (napr. medvedíky čistotné prenášajúce choroby na zvieratá a ľudí).

Súvislosti

V záujme ochrany a obnovy zdravých ekosystémov, ktoré sú stanovené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, navrhne Komisia v nadchádzajúcich mesiacoch komplexný zákon o obnove prírody so záväznými cieľmi. Vychádzať bude zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré od roku 1992 zabezpečujú ochranu prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ, pričom sa v ňom zohľadnia hospodárske, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. Cieľom tohto nového návrhu bude zvýšiť odolnosť životného prostredia, aby nám aj naďalej prinášalo prospech, a to obnovou rôznych ekosystémov vrátane morských ekosystémov do roku 2050, pričom sa stanovia strednodobé ciele do roku 2030. Pozitívne to ovplyvní aj klímu, keďže sa osobitne zameria na degradované ekosystémy s najväčším potenciálom zachytávania a ukladania uhlíka.

Ďalšie informácie

Postup v prípade nesplnenia povinnosti

Presadzovanie právnych predpisov EÚ o životnom prostredí výhody a dosiahnuté výsledky

Štúdia na posúdenie výhod vyplývajúcich z presadzovania právnych predpisov EÚ o životnom prostredí

Štúdia: Náklady vyplývajúce z nevykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ