Digitálna suverenita: Komisia navrhuje akt o čipoch s cieľom riešiť problém nedostatku polovodičov a posilniť Európu ako technologického lídra

Komisia navrhla komplexný súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok do EÚ a posilnenie jej odolnosti a pozície technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní konkurencieschopnosť a odolnosť Európy a pomôže dosiahnuť digitálnu aj zelenú transformáciu.

Celosvetový nedostatok polovodičov prinútil v nedávnej minulosti zatvoriť závody v širokej škále odvetví – od automobilov až po zdravotnícke zariadenia. Napríklad v automobilovom sektore sa výroba v niektorých členských štátoch znížila v roku 2021 až o tretinu. Tým sa ešte viac zvýraznila extrémna globálna závislosť hodnotového reťazca polovodičov od obmedzeného počtu aktérov pôsobiacich v zložitom geopolitickom kontexte. Poukázala však aj na to, aké dôležité postavenie majú polovodiče pre celý európsky priemysel a spoločnosť.

Akt EÚ o čipoch bude stavať na silných stránkach Európy – svetových výskumných a technologických organizáciách a sieťach, ako aj na fakte, že náš kontinent je sídlom množstva priekopníckych výrobcov zariadení – a bude riešiť pretrvávajúce nedostatky. Prinesie prosperujúce odvetvie polovodičov od výskumu až po výrobu a odolný dodávateľský reťazec. Spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi sa vďaka nemu zmobilizujú verejné a súkromné investície vo výške viac ako 43 miliárd EUR a stanovia opatrenia, vďaka ktorým bude možná prevencia, príprava, predvídanie a rýchla reakcia na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov v budúcnosti. Umožní EÚ splniť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie súčasného podielu na trhu do roku 2030 na 20 %.

Vďaka európskemu aktu o čipoch bude mať EÚ potrebné nástroje, zručnosti a technologické schopnosti na to, aby sa stala lídrom v tejto oblasti, a to aj nad rámec výskumu a technológií dizajnu, výroby a balenia pokročilých čipov. Zároveň si zabezpečí dodávky polovodičov a zníži závislosť. Jeho základnými zložkami sú:

• Iniciatíva Čipy pre Európu, v ktorej sa združia zdroje Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zdroje zo súkromného sektora, a to prostredníctvom posilneného spoločného podniku pre čipy, ktorý vznikne strategickým preorientovaním súčasného spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie. Na posilnenie súčasného výskumu, vývoja a inovácií, na zavádzanie moderných polovodičových nástrojov a pilotných liniek pre výrobu prototypov, testovanie a experimentovanie s novými zariadeniami pre inovačné reálne aplikácie, na odbornú prípravu zamestnancov a na podporu dôkladného pochopenia polovodičového ekosystému a hodnotového reťazca vyčlení EÚ 11 miliárd eur.
• Nový rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok formou prilákania investícií a zvýšenia výrobných kapacít, ktoré sú veľmi potrebné na to, aby sa darilo inováciám v oblasti vyspelých uzlov či inovatívnych a energeticky účinných čipov. Fond pre čipy, ktorý uľahčí prístup startupov k financovaniu pomôže im tak zdokonaliť inovácie a prilákať investorov. Jeho súčasťou bude aj špecializovaný nástroj kapitálového investovania do polovodičov v rámci Programu InvestEU na podporu rozširujúcich sa podnikov a MSP s cieľom uľahčiť ich expanziu na trhu.
• Koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na monitorovanie ponuky, odhadovanie dopytu a predvídanie nedostatku polovodičov. Bude monitorovať hodnotový reťazec polovodičov, a to tak, že od podnikov bude čerpať kľúčové spravodajské informácie s cieľom zmapovať hlavné slabé stránky a nedostatky. V rámci neho bude prebiehať spoločné krízové posúdenie a budú sa koordinovať vhodné opatrenia z nového súboru nástrojov pre núdzové situácie. Zároveň umožní rýchlo a rozhodne reagovať, a to plným využitím vnútroštátnych nástrojov a nástrojov EÚ.

Komisia okrem toho navrhuje sprievodné odporúčanie pre členské štáty. Ide nástroj s okamžitou účinnosťou, ktorý umožní ihneď spustiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou. Vďaka tomu bude odteraz možné diskutovať a rozhodovať o včasnej a primeranej reakcii na krízu.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európsky zákon o čipoch zásadne zmení podobu globálnej konkurencieschopnosti jednotného európskeho trhu. Z krátkodobého hľadiska zvýši našu odolnosť voči budúcim krízam tým, že nám umožní predvídať narušenia dodávateľského reťazca a predchádzať im. A v strednodobom horizonte prispeje k tomu, aby sa Európa stala v tejto strategickej oblasti priemyselným lídrom. Európskym aktom o čipoch si pripravujeme investície a stratégiu. Kľúčom k nášmu úspechu sú však európski inovátori, špičkoví výskumníci a ľudia ktorí sa v priebehu desaťročí postarali o prosperitu nášho kontinentu.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová k tomu dodala: „Čipy sú potrebné pre zelenú a digitálnu transformáciu a pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok by sme sa nemali spoliehať len na jednu krajinu či jednu spoločnosť. Musíme toho urobiť viac spoločne – v oblasti výskumu, inovácií, dizajnu, výrobných zariadení – a zabezpečiť, aby bola Európa silnejším kľúčovým aktérom v globálnom hodnotovom reťazci. Prínos z toho budú mať aj naši medzinárodní partneri. Budeme s nimi spolupracovať, aby sme sa vyhli budúcim problémom s dodávkami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton doplnil: „Bez čipov nebude ani digitálna ani zelená transformácia a ani vedúce postavenie v oblasti technológií. Zabezpečenie dodávok najvyspelejších čipov sa stáva ekonomickou a geopolitickou prioritou. Máme vysoký cieľ, zdvojnásobiť podiel na svetovom trhu do roku 2030 na 20 % a vyrábať najsofistikovanejšie a energeticky najúčinnejšie polovodiče v Európe. Zákonom o čipoch EÚ posilníme špičkovú úroveň nášho výskumu a pomôžeme mu prejsť z laboratória do výroby. Mobilizujeme značné verejné finančné prostriedky, ktoré už priťahujú značné súkromné investície. A pripravujeme všetko na to, aby sme zabezpečili celý dodávateľský reťazec a zabránili budúcim otrasom v našom hospodárstve, podobným tým, ktoré vidíme pri súčasnom nedostatku čipov. Investovaním do najvýznamnejších trhov budúcnosti a znovuzavedením rovnováhy v globálnych dodávateľských reťazcoch sa postaráme o to, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný, vytváral kvalitné pracovné miesta a uspokojoval rastúci celosvetový dopyt.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová k tomu dodala: „Iniciatíva Čipy pre Európu je úzko prepojená s programom Horizont Európa a bude sa opierať o nepretržitý výskum a inovácie vo vývoji ďalšej generácie menších a energeticky účinnejších čipov. Táto budúca iniciatíva ponúkne našim výskumným pracovníkom, inovátorom a začínajúcim podnikom skvelú príležitosť na to, aby vyvolali novú vlnu inovácií, v rámci ktorej sa budú vyvíjať špičkové hardvérové riešenia. Vývoj a výroba čipov v Európe bude prínosom pre naše hospodárske subjekty v kľúčových hodnotových reťazcoch a pomôže nám dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti stavebníctva, dopravy, energetiky a digitalizácie.“

Ďalšie kroky

Členským štátom je adresovaná výzva, aby v súlade s odporúčaním začali bezodkladne s koordinačným úsilím, a mohli tak lepšie pochopiť aktuálny stav hodnotového reťazca polovodičov v celej EÚ, predvídať možné narušenia a prijať nápravné opatrenia na prekonanie súčasného nedostatku, až kým nebude prijaté nariadenie. Bude potrebné, aby Európsky parlament a členské štáty prerokovali návrhy Komisie týkajúce sa európskeho aktu o čipoch v rámci riadneho legislatívneho postupu. Keď sa tak stane, bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Súvislosti

Čipy sú strategickým aktívom kľúčových priemyselných hodnotových reťazcov. S digitálnou transformáciou vznikajú pre odvetvie výroby čipov nové trhy, napríklad vysoko automatizované autá, cloud, internet vecí, konektivita (5G/6G), kozmický priestor/obrana, výpočtové kapacity či superpočítače. Polovodiče sú zároveň predmetom silných geopolitických záujmov, určujú schopnosť krajín konať (vojensky, ekonomicky, priemyselne) a poháňať digitálnu a zelenú transformáciu.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 predstavila víziu európskej stratégie čipov, ktorá má za cieľ spoločne vytvoriť najmodernejší európsky čipový ekosystém vrátane výroby, ako aj prepojiť špičkové výskumné, dizajnérske a testovacie kapacity EÚ. Predsedníčka navštívila aj ASML, jedného z hlavných európskych aktérov globálneho hodnotového reťazca polovodičov so sídlom v Eindhovene.

V júli 2021 zriadila Európska komisia Priemyselnú alianciu pre procesory a polovodičové technológie s cieľom identifikovať súčasné nedostatky vo výrobe mikročipov a technologický vývoj, ktorý podnikom a organizáciám zabezpečí prosperitu, a to bez ohľadu na ich veľkosť. Aliancia spolu s ďalšími zainteresovanými stranami pomôže posilniť spoluprácu pri súčasných i budúcich iniciatívach EÚ, zároveň zohrá dôležitú poradnú úlohu a poskytne strategický plán pre iniciatívu Čipy pre Európu.

Doteraz sa 22 členských štátov v spoločnom vyhlásení podpísanom v decembri 2020 zaviazalo spolupracovať na posilnení európskeho hodnotového reťazca elektroniky a zabudovaných systémov i na posilnení špičkovej výrobnej kapacity.

Nové opatrenia pomôžu Európe splniť ciele digitálneho desaťročia EÚ do roku 2030, a to dosiahnuť 20 % podiel na celosvetovom trhu čipov do roku 2030.

Komisia spolu so zákonom o čipoch uverejnila aj cielený prieskum zainteresovaných strán, ktorého cieľom bolo získať podrobné informácie o súčasnom, ako aj budúcom dopyte po čipoch a kremíkových doštičkách. Výsledky tohto prieskumu pomôžu lepšie pochopiť, aký dosah má nedostatok čipov na európsky priemysel.

Ďalšie informácie

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: Online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: informačný prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Akt o čipoch: nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec opatrení na posilnenie európskeho polovodičového ekosystému

Odporúčanie Komisie členským štátom o spoločnom súbore nástrojov Únie na riešenie krízy nedostatku polovodičov a o mechanizme EÚ na monitorovanie polovodičového ekosystému

Cielený prieskum zainteresovaných strán