Digitálna suverenita: Komisia navrhuje akt o čipoch s cieľom riešiť problém nedostatku polovodičov a posilniť Európu ako technologického lídra

Komisia navrhla komplexný súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok do EÚ a posilnenie jej odolnosti a pozície technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní konkurencieschopnosť a odolnosť Európy a pomôže dosiahnuť digitálnu aj zelenú transformáciu.

Celosvetový nedostatok polovodičov prinútil v nedávnej minulosti zatvoriť závody v širokej škále odvetví – od automobilov až po zdravotnícke zariadenia. Napríklad v automobilovom sektore sa výroba v niektorých členských štátoch znížila v roku 2021 až o tretinu. Tým sa ešte viac zvýraznila extrémna globálna závislosť hodnotového reťazca polovodičov od obmedzeného počtu aktérov pôsobiacich v zložitom geopolitickom kontexte. Poukázala však aj na to, aké dôležité postavenie majú polovodiče pre celý európsky priemysel a spoločnosť.

Akt EÚ o čipoch bude stavať na silných stránkach Európy – svetových výskumných a technologických organizáciách a sieťach, ako aj na fakte, že náš kontinent je sídlom množstva priekopníckych výrobcov zariadení – a bude riešiť pretrvávajúce nedostatky. Prinesie prosperujúce odvetvie polovodičov od výskumu až po výrobu a odolný dodávateľský reťazec. Spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi sa vďaka nemu zmobilizujú verejné a súkromné investície vo výške viac ako 43 miliárd EUR a stanovia opatrenia, vďaka ktorým bude možná prevencia, príprava, predvídanie a rýchla reakcia na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov v budúcnosti. Umožní EÚ splniť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie súčasného podielu na trhu do roku 2030 na 20 %.

Vďaka európskemu aktu o čipoch bude mať EÚ potrebné nástroje, zručnosti a technologické schopnosti na to, aby sa stala lídrom v tejto oblasti, a to aj nad rámec výskumu a technológií dizajnu, výroby a balenia pokročilých čipov. Zároveň si zabezpečí dodávky polovodičov a zníži závislosť. Jeho základnými zložkami sú:

  • Iniciatíva Čipy pre Európu, v ktorej sa združia zdroje Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zdroje zo súkromného sektora, a to prostredníctvom posilneného spoločného podniku pre čipy, ktorý vznikne strategickým preorientovaním súčasného spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie. Na posilnenie súčasného výskumu, vývoja a inovácií, na zavádzanie moderných polovodičových nástrojov a pilotných liniek pre výrobu prototypov, testovanie a experimentovanie s novými zariadeniami pre inovačné reálne aplikácie, na odbornú prípravu zamestnancov a na podporu dôkladného pochopenia polovodičového ekosystému a hodnotového reťazca vyčlení EÚ 11 miliárd eur.
  • Nový rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok formou prilákania investícií a zvýšenia výrobných kapacít, ktoré sú veľmi potrebné na to, aby sa darilo inováciám v oblasti vyspelých uzlov či inovatívnych a energeticky účinných čipov. Fond pre čipy, ktorý uľahčí prístup startupov k financovaniu pomôže im tak zdokonaliť inovácie a prilákať investorov. Jeho súčasťou bude aj špecializovaný nástroj kapitálového investovania do polovodičov v rámci Programu InvestEU na podporu rozširujúcich sa podnikov a MSP s cieľom uľahčiť ich expanziu na trhu.
  • Koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na monitorovanie ponuky, odhadovanie dopytu a predvídanie nedostatku polovodičov. Bude monitorovať hodnotový reťazec polovodičov, a to tak, že od podnikov bude čerpať kľúčové spravodajské informácie s cieľom zmapovať hlavné slabé stránky a nedostatky. V rámci neho bude prebiehať spoločné krízové posúdenie a budú sa koordinovať vhodné opatrenia z nového súboru nástrojov pre núdzové situácie. Zároveň umožní rýchlo a rozhodne reagovať, a to plným využitím vnútroštátnych nástrojov a nástrojov EÚ.

Komisia okrem toho navrhuje sprievodné odporúčanie pre členské štáty. Ide nástroj s okamžitou účinnosťou, ktorý umožní ihneď spustiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou. Vďaka tomu bude odteraz možné diskutovať a rozhodovať o včasnej a primeranej reakcii na krízu.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európsky zákon o čipoch zásadne zmení podobu globálnej konkurencieschopnosti jednotného európskeho trhu. Z krátkodobého hľadiska zvýši našu odolnosť voči budúcim krízam tým, že nám umožní predvídať narušenia dodávateľského reťazca a predchádzať im. A v strednodobom horizonte prispeje k tomu, aby sa Európa stala v tejto strategickej oblasti priemyselným lídrom. Európskym aktom o čipoch si pripravujeme investície a stratégiu. Kľúčom k nášmu úspechu sú však európski inovátori, špičkoví výskumníci a ľudia ktorí sa v priebehu desaťročí postarali o prosperitu nášho kontinentu.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová k tomu dodala: „Čipy sú potrebné pre zelenú a digitálnu transformáciu a pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok by sme sa nemali spoliehať len na jednu krajinu či jednu spoločnosť. Musíme toho urobiť viac spoločne – v oblasti výskumu, inovácií, dizajnu, výrobných zariadení – a zabezpečiť, aby bola Európa silnejším kľúčovým aktérom v globálnom hodnotovom reťazci. Prínos z toho budú mať aj naši medzinárodní partneri. Budeme s nimi spolupracovať, aby sme sa vyhli budúcim problémom s dodávkami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton doplnil: „Bez čipov nebude ani digitálna ani zelená transformácia a ani vedúce postavenie v oblasti technológií. Zabezpečenie dodávok najvyspelejších čipov sa stáva ekonomickou a geopolitickou prioritou. Máme vysoký cieľ, zdvojnásobiť podiel na svetovom trhu do roku 2030 na 20 % a vyrábať najsofistikovanejšie a energeticky najúčinnejšie polovodiče v Európe. Zákonom o čipoch EÚ posilníme špičkovú úroveň nášho výskumu a pomôžeme mu prejsť z laboratória do výroby. Mobilizujeme značné verejné finančné prostriedky, ktoré už priťahujú značné súkromné investície. A pripravujeme všetko na to, aby sme zabezpečili celý dodávateľský reťazec a zabránili budúcim otrasom v našom hospodárstve, podobným tým, ktoré vidíme pri súčasnom nedostatku čipov. Investovaním do najvýznamnejších trhov budúcnosti a znovuzavedením rovnováhy v globálnych dodávateľských reťazcoch sa postaráme o to, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný, vytváral kvalitné pracovné miesta a uspokojoval rastúci celosvetový dopyt.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová k tomu dodala: „Iniciatíva Čipy pre Európu je úzko prepojená s programom Horizont Európa a bude sa opierať o nepretržitý výskum a inovácie vo vývoji ďalšej generácie menších a energeticky účinnejších čipov. Táto budúca iniciatíva ponúkne našim výskumným pracovníkom, inovátorom a začínajúcim podnikom skvelú príležitosť na to, aby vyvolali novú vlnu inovácií, v rámci ktorej sa budú vyvíjať špičkové hardvérové riešenia. Vývoj a výroba čipov v Európe bude prínosom pre naše hospodárske subjekty v kľúčových hodnotových reťazcoch a pomôže nám dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti stavebníctva, dopravy, energetiky a digitalizácie.“

Ďalšie kroky

Členským štátom je adresovaná výzva, aby v súlade s odporúčaním začali bezodkladne s koordinačným úsilím, a mohli tak lepšie pochopiť aktuálny stav hodnotového reťazca polovodičov v celej EÚ, predvídať možné narušenia a prijať nápravné opatrenia na prekonanie súčasného nedostatku, až kým nebude prijaté nariadenie. Bude potrebné, aby Európsky parlament a členské štáty prerokovali návrhy Komisie týkajúce sa európskeho aktu o čipoch v rámci riadneho legislatívneho postupu. Keď sa tak stane, bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Súvislosti

Čipy sú strategickým aktívom kľúčových priemyselných hodnotových reťazcov. S digitálnou transformáciou vznikajú pre odvetvie výroby čipov nové trhy, napríklad vysoko automatizované autá, cloud, internet vecí, konektivita (5G/6G), kozmický priestor/obrana, výpočtové kapacity či superpočítače. Polovodiče sú zároveň predmetom silných geopolitických záujmov, určujú schopnosť krajín konať (vojensky, ekonomicky, priemyselne) a poháňať digitálnu a zelenú transformáciu.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 predstavila víziu európskej stratégie čipov, ktorá má za cieľ spoločne vytvoriť najmodernejší európsky čipový ekosystém vrátane výroby, ako aj prepojiť špičkové výskumné, dizajnérske a testovacie kapacity EÚ. Predsedníčka navštívila aj ASML, jedného z hlavných európskych aktérov globálneho hodnotového reťazca polovodičov so sídlom v Eindhovene.

V júli 2021 zriadila Európska komisia Priemyselnú alianciu pre procesory a polovodičové technológie s cieľom identifikovať súčasné nedostatky vo výrobe mikročipov a technologický vývoj, ktorý podnikom a organizáciám zabezpečí prosperitu, a to bez ohľadu na ich veľkosť. Aliancia spolu s ďalšími zainteresovanými stranami pomôže posilniť spoluprácu pri súčasných i budúcich iniciatívach EÚ, zároveň zohrá dôležitú poradnú úlohu a poskytne strategický plán pre iniciatívu Čipy pre Európu.

Doteraz sa 22 členských štátov v spoločnom vyhlásení podpísanom v decembri 2020 zaviazalo spolupracovať na posilnení európskeho hodnotového reťazca elektroniky a zabudovaných systémov i na posilnení špičkovej výrobnej kapacity.

Nové opatrenia pomôžu Európe splniť ciele digitálneho desaťročia EÚ do roku 2030, a to dosiahnuť 20 % podiel na celosvetovom trhu čipov do roku 2030.

Komisia spolu so zákonom o čipoch uverejnila aj cielený prieskum zainteresovaných strán, ktorého cieľom bolo získať podrobné informácie o súčasnom, ako aj budúcom dopyte po čipoch a kremíkových doštičkách. Výsledky tohto prieskumu pomôžu lepšie pochopiť, aký dosah má nedostatok čipov na európsky priemysel.

Ďalšie informácie

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: Online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: informačný prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Akt o čipoch: nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec opatrení na posilnenie európskeho polovodičového ekosystému

Odporúčanie Komisie členským štátom o spoločnom súbore nástrojov Únie na riešenie krízy nedostatku polovodičov a o mechanizme EÚ na monitorovanie polovodičového ekosystému

Cielený prieskum zainteresovaných strán

Čítať ďalej...

Digitálna suverenita: Komisia štartuje aliancie pre polovodiče a technológie priemyselného cloud computingu

Európska komisia štartuje dve nové priemyselné aliancie, ktorými sú: Aliancia pre procesory a polovodičové technológie a Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing.

Tieto dve nové aliancie budú presadzovať novú generáciu mikročipov a technológií priemyselného cloud/edge computingu, pričom budú EÚ poskytovať podporu na posilnenie jej kritickej digitálnej infraštruktúry, produktov a služieb. Tieto aliancie budú združovať podniky, zástupcov členských štátov, akademickú obec a používateľov, ako aj výskumné a technologické organizácie.

Margrethe Vestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, v tejto súvislosti uviedla: „Technológie cloud a edge computingu majú obrovský hospodársky potenciál pre občanov, podniky a verejnú správu napríklad z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti a uspokojovania potrieb špecifických pre konkrétne odvetvia. Mikročipy sú nevyhnutnou súčasťou každého v súčasnosti používaného zariadenia. Tieto malé komponenty prinášajú množstvo príležitostí na technologický pokrok, a to počnúc mobilnými telefónmi až po cestovné pasy. Podpora inovácií je preto v týchto kritických odvetviach kľúčová a môže pomôcť Európe napredovať spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Európa má všetky predpoklady na to, aby bola lídrom technologického pokroku. Obidve aliancie vypracujú ambiciózne technologické plány s cieľom vyvinúť novú generáciu technológií spracúvania údajov od polovodičov cloud computingu až po polovodiče edge a cutting-edge computingu, a tieto technológie v Európe zavádzať. Cieľom aliancie pre cloud a edge computing je vývoj európskych priemyselných cloudov, ktoré sú energeticky účinné a majú vysoký stupeň zabezpečenia, nie sú pod kontrolou orgánov tretích krajín a ku ktorým takéto orgány nemajú prístup. Aliancia pre polovodiče pretvorí globálne dodávateľské reťazce v odvetví polovodičov, pričom zabezpečí, aby Európa nadobudla kapacitu navrhovať a vyrábať najpokročilejšie čipy v rozmedzí 2 nm a menej.“

Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie

Mikročipy vrátane procesorov sú kľúčovými technológiami, ktoré poháňajú všetky v súčasnosti používané elektronické zariadenia a stroje. Na čipoch je založená široká škála hospodárskych činností, pričom sú určujúcim prvkom ich energetickej účinnosti a úrovní bezpečnosti. Kapacity v oblasti vývoja procesorov a čipov majú zásadný význam pre budúcnosť najvyspelejších ekonomík súčasnosti. Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie bude kľúčovým nástrojom ďalšieho priemyselného pokroku EÚ v tejto oblasti.

Vďaka nej dôjde k identifikácii a riešeniu aktuálnych prekážok, potrieb a závislostí v celom odvetví. Vymedzia sa technologické plány na zabezpečenie schopnosti Európy navrhovať a vyrábať najpokročilejšie čipy pri súčasnom znižovaní jej celkových strategických závislostí, a to zvýšením podielu na celosvetovej výrobe polovodičov na 20 % do roku 2030.

Na tento účel sa aliancia zameriava na vytvorenie kapacity v oblasti navrhovania a výroby tak, aby bolo možné vyrábať novú generáciu dôveryhodných procesorov a elektronických komponentov. Bude to znamenať posun Európy smerom k výrobnej kapacite uzlov v rozsahu 16 nanometrov (nm) až 10 nm s cieľom reagovať na súčasné potreby Európy, ako aj pod 5 až 2 nm a menej s ohľadom na budúce technologické potreby. Najpokročilejšie typy polovodičov sú výkonnejšie a majú potenciál výrazne znížiť energiu, ktorú používajú všetky zariadenia od telefónov až po dátové centrá.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing

Ako sa zdôrazňuje v Európskej dátovej stratégii, objem vytvorených údajov sa výrazne zvyšuje a očakáva sa, že značný podiel údajov sa spracuje prostredníctvom edge computingu (80 % do roku 2025 v porovnaní s aktuálnym podielom len vo výške 20 %) bližšie k používateľom a tam, kde sa údaje vytvárajú. Tento posun predstavuje pre EÚ veľkú príležitosť na posilnenie vlastných kapacít cloud a edge computingu, a teda aj vlastnej technologickej suverenity. Vyžiada si vývoj a zavedenie úplne nových technológií spracúvania údajov vrátane edge computingu s odklonom od modelov plne centralizovanej infraštruktúry spracúvania údajov.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing podporí vznik prelomových technológií cloud a edge computingu, ktoré majú vysoký stupeň bezpečnosti, sú energeticky účinné, efektívne využívajú zdroje a sú plne interoperabilné, čím sa posilní dôvera používateľov cloud computingu vo všetkých odvetviach. Aliancia bude slúžiť osobitným potrebám občanov, podnikov a verejného sektora EÚ (a to aj na vojenské a bezpečnostné účely) pri spracúvaní vysoko citlivých údajov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v oblasti technológií cloud a edge computingu.

Činnosť aliancie bude počas celej jej existencie rešpektovať tieto kľúčové zásady a normy:

  • najprísnejšie normy z hľadiska interoperability a prenosnosti/reverzibility, otvorenosti a transparentnosti,
  • najprísnejšie normy, pokiaľ ide o ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť a dátovú suverenitu,
  • najnovšie poznatky, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a udržateľnosť,
  • súlad s najlepšími postupmi pre cloud v Európe, a to aj prostredníctvom dodržiavania príslušných noriem, kódexov správania a systémov certifikácie.

Účasť v alianciách

Tieto aliancie sú otvorené účasti všetkých verejných a súkromných subjektov, ktoré majú právneho zástupcu v Únii a vykonávajú relevantné činnosti, pokiaľ spĺňajú podmienky vymedzené v referenčnom rámci.

Vzhľadom na strategický význam činností v príslušných odvetviach podlieha členstvo v alianciách splneniu viacerých podmienok. Príslušné zainteresované strany musia spĺňať kritériá oprávnenosti týkajúce sa najmä bezpečnosti (vrátane kybernetickej bezpečnosti), bezpečnosti dodávok, ochrany duševného vlastníctva, ochrany údajov a prístupu k údajom, ako aj praktického prínosu pre alianciu. Musia podpísať vyhlásenia a vyplniť formulár žiadosti, ktorý posúdi Európska komisia.

Kontext

Európska aliancia pre priemyselné procesory a polovodičové technológie vychádza z ambícií Komisie posilniť európsku mikroelektroniku a hodnotové reťazce zabudovaných počítačových systémov, ako aj špičkové výrobné kapacity. V decembri 2020 sa členské štáty zaviazali spolupracovať na posilnení kapacít Európy v oblasti polovodičových technológií a ponúkať najlepší výkon aplikácií v širokom spektre odvetví. Signatármi tejto iniciatívy je v súčasnosti 22 členských štátov.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing vychádza z politickej vôle, ktorú vyjadrilo všetkých 27 členských štátov v októbri 2020, a to podporiť vývoj novej generácie kapacít cloud a edge computingu pre verejný a súkromný sektor. Signatárske členské štáty sa vo svojom spoločnom vyhlásení zaviazali, že budú spolupracovať pri zavádzaní odolnej a konkurencieschopnej infraštruktúry a služieb cloud computingu v celej Európe.

Ďalšie informácie

Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie

Spoločné vyhlásenie o procesoroch a polovodičových technológiách

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing

Európska priemyselná stratégia

Čítať ďalej...

Kybernetická bezpečnosť v EÚ: Komisia navrhuje spoločnú kybernetickú jednotku na zintenzívnenie reakcie na rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty

Cieľom spoločnej kybernetickej jednotky, ktorú predsedníčka Ursula von der Leyenová prvýkrát predstavila vo svojich politických usmerneniach a ktorú aktuálne Komisia navrhuje, je zlúčiť zdroje a odborné znalosti dostupné v EÚ a jej členských štátoch s cieľom účinne predchádzať hromadným kybernetickobezpečnostným incidentom a krízam, odrádzať od nich a reagovať na ne. Kybernetickobezpečnostné komunity, vrátane civilnej oblasti, presadzovania práva, diplomacie a kybernetickej obrany, ako aj partneri zo súkromného sektora konajú príliš často samostatne. Vďaka spoločnej kybernetickej jednotke budú mať k dispozícii virtuálnu a fyzickú platformu pre spoluprácu: príslušné inštitúcie, orgány a agentúry EÚ spolu s členskými štátmi postupne vybudujú európsku platformu pre solidaritu a pomoc v boji proti rozsiahlym kybernetickým útokom.

Odporúčanie o zriadení spoločnej kybernetickej jednotky je dôležitým krokom k dokončeniu európskeho rámca krízového riadenia kybernetickej bezpečnosti. Je konkrétnym výsledkom stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu a prispieva k bezpečnému digitálnemu hospodárstvu a spoločnosti.

Súčasťou tohto balíka je aj správa Komisie o pokroku, ktorý sa v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu za posledné mesiace dosiahol. Okrem toho Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili prvú správu o vykonávaní v rámci stratégie kybernetickej bezpečnosti, ako to požadovala Európska rada, spolu s piatou správou o pokroku vo vykonávaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2016 a spoločného oznámenia z roku 2018 o zvyšovaní odolnosti a posilňovaní kapacít na riešenie hybridných hrozieb. Komisia ďalej vydala rozhodnutie o zriadení kancelárie Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v Bruseli v súlade s aktom o kybernetickej bezpečnosti.

Úlohou novej spoločnej kybernetickej jednotky je predchádzať rozsiahlym kybernetickým incidentom a reagovať na ne

Spoločná kybernetická jednotka bude slúžiť ako platforma na zabezpečenie koordinovanej reakcie EÚ na rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty a krízy, ako aj na poskytovanie pomoci pri zotavovaní sa z týchto útokov. V súčasnosti pôsobia v EÚ a jej členských štátoch v rôznych oblastiach a sektoroch viaceré subjekty. Sektory síce môžu byť rozdielne, často však čelia rovnakým hrozbám – preto je potrebná koordinácia, výmena poznatkov a dokonca včasné varovanie.

Členovia budú vyzvaní, aby poskytli operačné zdroje na vzájomnú pomoc v rámci spoločnej kybernetickej jednotky (zoznam navrhnutých členov tu). Spoločná kybernetická jednotka im umožní vymieňať si najlepšie postupy, ako aj v reálnom čase poskytovať informácie o hrozbách, ktoré by sa mohli objaviť v ich príslušných oblastiach. Jednotka bude fungovať na operačnej a technickej úrovni s cieľom vypracovať plán reakcie EÚ na kybernetické incidenty a krízy, a to na základe národných plánov; zriadiť a mobilizovať tímy rýchlej reakcie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; uľahčiť prijatie protokolov pre vzájomnú pomoc medzi účastníkmi; zriadiť vnútroštátne a cezhraničné monitorovacie a detekčné spôsobilosti vrátane centier bezpečnostných operácií atď.

Ekosystém kybernetickej bezpečnosti EÚ je široký a rôznorodý a spoločnou kybernetickou jednotkou sa vytvorí spoločný priestor na spoluprácu medzi rôznymi komunitami a oblasťami, čo umožní existujúcim sieťam využiť ich plný potenciál. Nadväzuje na prácu, ktorá sa začala v roku 2017, a to odporúčaním o koordinovanej reakcii na incidenty a krízy – tzv. koncepciou.

Komisia navrhuje vybudovať spoločnú kybernetickú jednotku prostredníctvom postupného a transparentného procesu v štyroch krokoch v rámci spoluzodpovednosti s členskými štátmi a rôznymi subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti. Cieľom je zabezpečiť, aby spoločná kybernetická jednotka prešla do operačnej fázy do 30. júna 2022 a aby sa úplne zriadila o rok neskôr, a to do 30. júna 2023. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) bude slúžiť ako sekretariát pre prípravnú fázu a oddelenie bude pôsobiť v blízkosti svojich bruselských kancelárií a úradu CERT-EU, tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach.

Investície potrebné na zriadenie spoločnej kybernetickej jednotky bude zabezpečovať Komisia najmä prostredníctvom programu Digitálna Európa. Finančné prostriedky budú slúžiť na vybudovanie fyzickej a virtuálnej platformy, vytvorenie a udržiavanie bezpečných komunikačných kanálov, ako aj na zlepšenie schopností detekcie. Ďalšie príspevky, najmä na rozvoj spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, môžu pochádzať z Európskeho obranného fondu.

Chrániť Európanov online a offline

Komisia predkladá správu o pokroku dosiahnutom v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu s cieľom chrániť Európanov. Spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predkladá aj prvú správu o vykonávaní v rámci novej stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Komisia a vysoký predstaviteľ predstavili stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ v decembri 2020. Daná správa hodnotí pokrok dosiahnutý v rámci každej z 26 iniciatív stanovených v tejto stratégii a odkazuje na to, že Európsky parlament a Rada Európskej únie nedávno schválili nariadenie, ktorým sa zriaďuje centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier. Značný pokrok sa dosiahol pri posilňovaní právneho rámca na zabezpečenie odolnosti základných služieb prostredníctvom navrhovanej smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (revidovaná smernica NIS alebo „NIS 2“). Pokiaľ ide o bezpečnosť komunikačných sietí 5G, väčšina členských štátov napreduje vo vykonávaní súboru nástrojov EÚ pre 5G a má už zavedené alebo takmer pripravené rámce, ktoré dodávateľom 5G ukladajú primerané obmedzenia. Požiadavky na prevádzkovateľov mobilných sietí sa posilňujú transpozíciou európskeho kódexu elektronických komunikácií, zatiaľ čo Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) pripravuje kandidátsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti EÚ pre siete 5G.

Správa vyzdvihuje aj pokrok, ktorý vysoký predstaviteľ dosiahol v oblasti presadzovania zodpovedného správania štátov v kybernetickom priestore, najmä prostredníctvom pokroku pri vytváraní akčného programu na úrovni Organizácie Spojených národov. Vysoký predstaviteľ okrem toho začal proces preskúmania politického rámca pre kybernetickú obranu s cieľom zlepšiť spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany a uskutočňuje s členskými štátmi vyhodnotenie nadobudnutých skúseností s cieľom zlepšiť súbor nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ a identifikovať príležitosti na ďalšie posilnenie EÚ v tejto súvislosti. Správa o pokroku dosiahnutom v boji proti hybridným hrozbám, ktorú Komisia a vysoký predstaviteľ takisto uverejnili, poukazuje na to, že od zriadenia spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám v roku 2016, t. j. reakcie Európskej únie, opatrenia EÚ podporujú zvýšenú situačnú informovanosťodolnosť kritických sektorovprimeranú reakciu a zotavenie z čoraz väčšieho počtu hybridných hrozieb vrátane dezinformácie a kybernetických útokov od vypuknutia pandémie koronavírusu.

V posledných 6 mesiacoch sa prijali aj dôležité kroky v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu s cieľom zaistiť bezpečnosť v našom fyzickom a digitálnom prostredí. Zaviedli sa prelomové pravidlá EÚ, na základe ktorých musia online platformy odstrániť teroristický obsah nahlásený orgánmi členských štátov do jednej hodiny. Komisia takisto navrhla akt o digitálnych službách, v ktorom sú predložené harmonizované pravidlá odstraňovania nezákonného tovaru, služieb alebo obsahu online, ako aj nová štruktúra dohľadu nad veľmi veľkými online platformami. Návrh sa zaoberá aj zraniteľnosťou platforiem, pokiaľ ide o rozšírenie škodlivého obsahu alebo šírenie dezinformácií. Európsky parlament a Rada Európskej únie sa dohodli na dočasných právnych predpisoch o dobrovoľnom odhaľovaní sexuálneho zneužívania detí online prostredníctvom komunikačných služieb. Pracuje sa aj na lepšej ochrane verejných priestorov. Patrí sem podpora členských štátov pri riadení hrozby, ktorú predstavujú bezpilotné lietadlá, a posilnenie ochrany miest bohoslužieb a veľkých športovísk pred teroristickými hrozbami pomocou prebiehajúceho programu podpory vo výške 20 miliónov eur. V záujme lepšej podpory členských štátov v boji proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu Komisia v decembri 2020 zároveň navrhla posilniť mandát Europolu, agentúry EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva.

Členovia kolégia v tejto súvislosti uviedli:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová povedala: „Kybernetická bezpečnosť je základným kameňom digitálnej a prepojenej Európy. A v tej spoločnosti je mimoriadne dôležite reagovať na hrozby koordinovane. Spoločná kybernetická jednotka prispeje k tomuto cieľu. Spoločnými silami môžeme skutočne dosiahnuť zmenu.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell uviedol: „Spoločná kybernetická jednotka je pre Európu veľmi dôležitým krokom, aby mohla chrániť svoje vlády, občanov a podniky pred globálnymi kybernetickými hrozbami. Pokiaľ ide o kybernetické útoky, všetci sme zraniteľní, a preto je spolupráca na všetkých úrovniach kľúčová. Veľkosť tu nezohráva úlohu. Musíme sa brániť, ale zároveň byť vzorom pre ostatných pri podpore globálneho, otvoreného, stabilného a bezpečného kybernetického priestoru.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Nedávne ransomwarové útoky by mali slúžiť ako varovanie, že sa musíme chrániť pred hrozbami, ktoré by mohli ohroziť našu bezpečnosť a náš európsky spôsob života. Dnes už nemôžeme rozlišovať medzi online a offline hrozbami. Musíme spojiť všetky naše zdroje, aby sme odstránili kybernetické riziká a posilnili našu operačnú kapacitu. Budovanie dôveryhodného a bezpečného digitálneho sveta založeného na našich hodnotách si vyžaduje záväzok všetkých vrátane presadzovania práva.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Spoločná kybernetická jednotka je stavebným kameňom na ochranu pred rastúcimi a čoraz zložitejšími kybernetickými hrozbami. Stanovili sme jasné míľniky a harmonogramy, ktoré nám – spolu s členskými štátmi – umožnia konkrétne zlepšiť spoluprácu v oblasti krízového riadenia v EÚ. Je to operačná zložka európskeho kybernetického štítu.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Boj proti kybernetickým útokom je čoraz väčšou výzvou. Komunita v oblasti presadzovania práva v celej EÚ môže najlepšie čeliť tejto novej hrozbe prostredníctvom spoločnej koordinácie. Spoločná kybernetická jednotka pomôže policajtom v členských štátoch vymieňať si odborné znalosti. Pomôže vybudovať kapacity presadzovania práva na boj proti týmto útokom.“

Súvislosti

Kybernetická bezpečnosť je hlavná priorita Komisie a základný prvok digitálnej a prepojenej Európy. Nárast kybernetických útokov počas krízy spôsobenej koronavírusom ukázal, aké dôležité je chrániť systémy zdravotnej starostlivosti, výskumné centrá a inú kritickú infraštruktúru. Na to, aby hospodárstvo a spoločnosť EÚ obstáli v budúcnosti, je potrebné prijať v tejto oblasti rázne opatrenia.

EÚ je odhodlaná plniť stratégiu kybernetickej bezpečnosti bezprecedentnou úrovňou investícií do zelenej a digitálnej transformácie Európy prostredníctvom dlhodobého rozpočtu EÚ 2021 – 2027, najmä prostredníctvom programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa, ako aj Plánu obnovy pre Európu.

Okrem toho, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, sme chránení len natoľko, nakoľko je chránený náš najslabší článok. Kybernetické útoky sa nezastavujú na fyzických hraniciach. Posilnenie spolupráce vrátane cezhraničnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti je preto aj prioritou EÚ. Komisia viedla a podporila za posledné roky niekoľko iniciatív na zlepšenie kolektívnej pripravenosti. Spoločné štruktúry EÚ takto už poskytli podporu pre členské štáty na technickej aj operačnej úrovni. Toto odporúčanie o zriadení spoločnej kybernetickej jednotky je ďalším krokom k väčšej spolupráci a koordinovanej reakcii na kybernetické hrozby.

Spoločná diplomatická reakcia EÚ na škodlivé kybernetické činnosti, známa ako súbor nástrojov kybernetickej diplomacie, zároveň podporuje spoluprácu a vyzýva k zodpovednému správaniu štátov v kybernetickom priestore, čo EÚ a jej členským štátom umožňuje využívať všetky opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane reštriktívnych opatrení na predchádzanie škodlivým kybernetickým činnostiam, odrádzanie od nich a reakciu na ne. 

S cieľom zaistiť bezpečnosť v našom fyzickom aj digitálnom prostredí Komisia v júli 2020 predložila Stratégiu EÚ pre bezpečnostnú úniu na obdobie 2020 až 2025. Zameriava sa na prioritné oblasti, v ktorých môže EÚ prispieť k podpore členských štátov pri posilňovaní bezpečnosti všetkých, ktorí žijú v Európe: boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; predchádzanie hybridným hrozbám a ich odhaľovanie a zvyšovanie odolnosti našej kritickej infraštruktúry, ako aj podpora kybernetickej bezpečnosti a podpora výskumu a inovácií.

Viac informácií

Prehľad: Spoločná kybernetická jednotka

Infografika: Ekosystém kybernetickej bezpečnosti EÚ

Odporúčanie o vybudovaní spoločnej kybernetickej jednotky

Prvá správa o vykonávaní stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ

Rozhodnutie o zriadení kancelárie Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v Bruseli

Druhá správa o pokroku v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu (pozri tiež prílohu 1 a prílohu 2)

Piata správa o pokroku vo vykonávaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2016

Tlačová správa: Nová stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ a nové pravidlá na posilnenie odolnosti fyzických a digitálnych kritických subjektov

Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login