Európska komisia predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie.

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnej politike z 3. marca 2021 uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať až po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 sa deaktivuje.

Fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022. Členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by naplno využiť financovanie z RRF. Investície a reformy uskutočnené v rámci RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciálny rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia verejné financie. V roku 2022 by sa fiškálne politiky členských štátov mali čoraz viac diferencovať a všetky členské štáty by mali zachovať investície do obnovy. Hneď ako to bude možné, by členské štáty mali zaviesť politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre všetky členské štáty EÚ okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko, žiadny iný členský štát ho nesplnil. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko).

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rumunsku Komisia odporúča aktualizovať postup fiškálnych úprav a odstrániť nadmerný deficit do roku 2024.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

V 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021 našla Komisia makroekonomicky slabé miesta súvisiace s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. V troch členských štátoch sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v ďalších deviatich členských štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Očakáva sa, že reformy a investície v rámci RRF pomôžu riešiť výzvy zistené v predošlých cykloch semestra a zohrajú dôležitú úlohu pri riešení súčasných makroekonomických nerovnováh.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

Komisia prijala desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V nej dospela k záveru, že Grécko napriek nepriaznivým okolnostiam spôsobeným pandémiou COVID-19 prijalo opatrenia, aby splnilo svoje osobitné záväzky.

Komisia prijala aj správy o dohľade nad Írskom, Španielskom, Cyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa stanovujú spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia prijaté v októbri 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, keď sa do nich premietlo oznámenie o silnejšej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zároveň sa zamerali na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a osobitne sa venovali otázke, ako zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť.

Keďže súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú aj naďalej relevantné, Komisia ich navrhuje preniesť aj do roku 2021. Zdôrazňuje pritom úlohu nových hlavných cieľov EÚ stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv a politických usmernení, ku ktorým sa dospelo na sociálnom samite v Porte.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Predkladáme osobitné vydanie jarného balíka, a to v mimoriadnom čase, keď už spoza rohu nakúka obnova, ale cesta pred nami je ešte stále vydláždená neznámymi nástrahami. Preto sa budeme naďalej snažiť dostať naše ekonomiky znovu do formy všetkými dostupnými nástrojmi. Predlžujeme platnosť všeobecnej únikovej doložky na rok 2022 s tým, že v roku 2023 sa predpokladá jej deaktivácia. Nabádame členské štáty, aby tento a budúci rok zachovali podporné fiškálne politiky s verejnými investíciami a čo najlepším využitím financovania z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa naštartoval rast. Návratu na obozretné pozície v strednodobom horizonte pomôže rozumná kombinácia výdavkov zameraných na investície s tým, že ostatné výdavky ostanú pod kontrolou, čo bude obzvlášť dôležité pre krajiny s vysokým dlhom.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: “Na sociálnom samite v Porte sme si v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv stanovili, aký sociálny program by Európa mala sledovať v najbližšom desaťaročí. Dnes navrhujeme usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré členským štátom dávajú spoločné priority zamerané na tvorbu pracovných miest, modernizáciu a inkluzívnosť pracovných trhov, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj primeranú sociálnu ochranu a zdravotníctvo. Prenos zásad sociálneho piliera do praxe prostredníctvom európskeho semestra prispeje k odolnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove Európy.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: “Po pochmúrnej zime prichádza v európskom hospodárstve svieža jar. Každý deň sa zaočkujú milióny Európanov a s poklesom infikovaných sa uvoľňujú obmedzenia a zvyšuje dôvera. Program NextGenerationEU sa konečne stáva skutočnosťou. Teraz sa musíme sústrediť na to, aby sme podnikli tie správne kroky. Obnova je stále nerovnomerná a miera neistoty vysoká, takže v roku 2021 aj 2022 treba zachovať podpornú hospodársku politiku. Aj vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosiahnu verejné investície najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie. Dnes všetkým krajinám odkazujeme, aby zachovali štátom financované investície. Keď ubudne zdravotných rizík, krajiny EÚ by mali opatrne prejsť na cielenejšie opatrenia, ktorými firmám a pracujúcim pomôžu zorientovať sa v postpandemickom svete.”

Ďalší postup

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Ďalšie informácie

Jarný balík európskeho semestra 2021: Otázky a odpovede

Jarný balík európskeho semestra 2021 – dokumenty

Oznámenie o odporúčaniach Komisie

Odporúčania Komisie

Správa podľa článku 126 ods. 3

Usmernenia pre politiky zamestnanosti na rok 2021

Desiata správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Správa o dohľade nad Cyprom po skončení programu

Správa o dohľade nad Írskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Španielskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Portugalskom po skončení programu

Európsky semester

Európsky semester 2021 – mimoriadny cyklus

Oznámenie o reakcii fiškálnej politiky

Jarná hospodárska prognóza 2021

Pakt stability a rastu

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe

Komisia uvítala politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu Komisie týkajúcom sa úverového nástroja pre verejný sektor. Znamená to, že boli odsúhlasené všetky návrhy týkajúce sa Mechanizmu spravodlivej transformácie a teraz sa čaká na ich konečné schválenie Európskym parlamentom a Radou.

Nástroj je osobitne zameraný na verejné subjekty a vytvára preferenčné úverové podmienky pre projekty, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné. Pozostáva z kombinácie grantov (1,5 miliardy EUR) z rozpočtu EÚ a úverov (10 miliárd EUR) poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Podpora vo forme grantov bude dopĺňať úvery EIB s cieľom znížiť finančnú záťaž prijímateľov a zvýšiť atraktívnosť príslušných investícií. Prijímateľom sa bude poskytovať poradenská podpora prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: Ide o dôležitý nástroj, ktorý našim regiónom a komunitám pomôže riešiť výzvy spojené s klimatickou transformáciou. Doplní náš súbor nástrojov na podporu osôb žijúcich v regiónoch zasiahnutých spravodlivou transformáciou, aby mohli získavať nové zručnosti a vytvárať nové podniky a pracovné miesta. Je veľmi dôležité, že sa táto dohoda dosiahla dnes, len niekoľko dní po dohode o právnom predpise v oblasti klímy. Vďaka zmierneniu nákladov na transformáciu pomôžeme EÚ ako celku splniť jej ciele v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050. So záujmom očakávam konečné schválenie nariadenia, ktoré prinesie ďalšie financovanie do súdržnej transformácie a nový začiatok pre dotknuté regióny a ľudí.“

Plnením cieľov Európskej zelenej dohody pomôže tento nástroj riešiť sociálno-ekonomické výzvy spojené s prechodom na klimatickú neutralitu v tých regiónoch, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia touto transformáciou najviac negatívne zasiahnuté. Bude dopĺňať ďalšie dva piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sú Fond na spravodlivú transformáciu a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU.

Celkovo sa očakáva, že prostredníctvom tohto nástroja sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov zmobilizujú investície vo výške 25 až 30 miliárd EUR. Jeho hlavným finančným partnerom bude EIB. V nariadení sa však stanovuje možnosť spolupracovať s inými finančnými partnermi v prípade možného budúceho navýšenia zdrojov.

Nástroj bude vykonávať Komisia a Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie v rámci priameho riadenia a podpora sa z neho bude poskytovať buď na individuálne projekty alebo prostredníctvom rámcových úverov.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• Zdroje: 1,525 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na grantovú zložku a úvery od EIB vo výške 10 miliárd EÚ.
• Cieľ: podpora verejnoprávnych subjektov pri riešení sociálno-ekonomických výziev na územiach, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia najviac negatívne zasiahnuté klimatickou transformáciou EÚ.
• Grantová zložka sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia.
• Granty sa budú udeľovať v dvoch krokoch: granty udelené na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré nepresahujú prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny, a granty udelené na súťažnom základe na úrovni EÚ až do vyčerpania zostávajúcich zdrojov.
• Poradenská podpora pri príprave, vypracovaní a realizácii oprávnených projektov sa prijímateľom bude poskytovať prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.
• Podmienky oprávnenosti a kritériá výberu projektov, ako aj ich prioritizácie v prípade, že dopyt presahuje finančné zdroje vyčlenené pre jednotlivé krajiny, budú špecifikované v pracovných programoch.
• Kritériá na vyhodnotenie návrhov, ktoré sa neskôr podrobne opíšu v pracovných programoch a ktoré možno uplatniť v prípade, že počet oprávnených projektov presiahne dostupné zdroje. Prednosť by mali prijímatelia nachádzajúci sa v najmenej rozvinutých regiónoch,
• Zoznam horizontálnych zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri všetkých iniciatívach vrátane rešpektovania základných práv, rodovej rovnosti, zásady nediskriminácie a sociálnej a environmentálnej ochrany. Súčasťou týchto prvkov je aj zásada „nespôsobovať významnú škodu“.
• Zvýšená grantová zložka pre menej rozvinuté regióny, ktorá by mohla dosiahnuť až 25 % úverovej zložky.
• Vyšší prídel prostriedkov na technickú pomoc v prospech realizátorov projektov v menej rozvinutých regiónoch.

Ďalšie kroky

Po technickej finalizácii znenia, ktoré odráža politickú dohodu, budú musieť Európsky parlament a Rada toto znenie schváliť, aby nariadenie mohlo nadobudnúť účinnosť budúci rok. Súčasne je potrebné uverejniť nariadenie o Fonde na spravodlivú transformáciu v úradnom vestníku a plány spravodlivej transformácie územia je potrebné predložiť Komisii, ktorá ich musí prijať. Prvé výzvy na predkladane návrhov v rámci nástroja by sa mali vyhlásiť v druhej polovici roka 2021.

Súvislosti

Úverový nástroj pre verejný sektor je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Ten tvorí súčasť Európskej zelenej dohody, ktorá je zameraná na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Komisia navrhla úverový nástroj pre verejný sektor 28. mája 2020. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú Fond na spravodlivú transformáciu (spoluzákonodarcovia o ňom dosiahli dohodu v decembri 2020) a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (odsúhlasená 17. marca 2021 ako súčasť nariadenia o Programe InvestEU).

Jadrom riadiaceho rámca Mechanizmu spravodlivej transformácie sú plány spravodlivej transformácie územia, ktoré by mali vypracovať členské štáty s cieľom určiť územia, ktoré sú najviac negatívne zasiahnuté prechodom na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z Fondu na spravodlivú transformáciu a iných pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a na základe dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Ďalšie informácie

Fond na spravodlivú transformáciu

Takto pred rokom Európska komisia a vysoký predstaviteľ predložili plán cielenej akcie EÚ na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii koronavírusu, na ktorú mal poskytnúť zdroje Tím Európa – pozostávajúci z EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Do 1. januára 2021 Tím Európa podporil partnerské krajiny na celom svete sumou viac ako 26 miliárd eur, čo je 65 % celkového balíka protipandemických opatrení. Ten už prekročil hodnotu 40 miliárd eur oproti pôvodne sľúbeným 20 miliardám eur.

Tím Európa pracuje aj na zabezpečení spravodlivého globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a podpore očkovacích kampaní. Zároveň skúma možnosti, ako posilniť miestnu výrobnú kapacitu. EÚ sa zaslúžila o vznik globálneho nástroja COVAX, ktorý krajinám s vysokými príjmami umožňuje financovať vakcíny pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Jedným z jeho najväčších darcov s viac ako 2,2 miliardy eur je práve Tím Európa.

Podpora pre viac ako 130 krajín sveta

Tím Európa venoval v roku 2020 3,2 miliardy eur na núdzovú reakciu na humanitárne potreby, čo je viac ako 90 % z prisľúbených 3,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

• na dodávku viac ako 11,3 milióna kusov ochranného a zdravotníckeho vybavenia, ako sú ventilátory, lôžka intenzívnej starostlivosti, priestory na triedenie pacientov, sanitky a 30 000 menších zdravotníckych pomôcok pre západný Balkán. Z núdzovej podpory sa poskytlo aj viac ako 80 000 testov na ochorenie COVID, materiál na kalibráciu ďalších 580 000 testov a 25 000 litrov dezinfekčného prostriedku.
• na množstvo zdravotníckeho vybavenia vrátane viac ako 11 miliónov kusov osobných ochranných prostriedkov, 12 000 laboratórnych súprav, viac ako 1 500 ventilátorov, kyslíkových koncentrátorov a pulzných oximeterov a viac ako 20 000 testovacích súprav PCR prostredníctvom iniciatívy EÚ a WHO Solidaritou za zdravie vo východnom susedstve.
• na cielenú pomoc zraniteľným migrantom a utečencom v severnej Afrike prostredníctvom regionálneho programu trustového fondu EÚ pre Afriku zameraného na núdzové situácie.
• na nepretržité poskytovanie humanitárnych a zdravotníckych potrieb a personálu tretím krajinám prostredníctvom humanitárneho leteckého mosta EÚ, ktorý začal prevádzku v máji 2020. Od mája do októbra 2020 sa úspešne uskutočnilo 67 letov do 20 krajín na štyroch kontinentoch. Umožnili doručiť 1 150 ton základných zdravotníckych a humanitárnych potrieb, ako aj zdravotníckeho a humanitárneho personálu. na životne dôležité zdravotnícke vybavenie, ako sú ventilátory a kyslíkové koncentrátory, ochranné prostriedky a vybavenie intenzívnej starostlivosti pre zdravotnícke zariadenia a pracovníkov vďaka 10 miliónom eur poskytnutých z EÚ a Nemecka pre Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov.
• na podporu prístupu k bezpečnej vode, rozšírenia hygienických zariadení a osvedčených hygienických postupov v boji proti šíreniu vírusu v Africkom rohu. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vytvoril pri vstupe do nemocníc v Somálsku priestory na triedenie, poskytol nemocnici v Mogadiše stany na izoláciu a zaviedol monitorovanie podozrivých prípadov na klinikách podporovaných somálskym Červeným polmesiacom. Okrem toho MVČK najal ďalších zdravotníckych pracovníkov na podporu protipandemických operácií, nainštaloval umývačky rúk, poskytol vyškolený personál, osobné ochranné prostriedky a organizované zdravotnícke vzdelávanie.
• na posilnenie reakcie a pripravenosti na núdzové situácie v desiatich krajinách, a to z príspevku 30 miliónov eur na strategický plán pripravenosti a reakcie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), napríklad v Afganistane. Osvetou o rizikách a zapojením komunity sa podarilo osloviť viac ako 1,5 milióna ľudí. Viac ako 3 000 zdravotníckych pracovníkov absolvovalo odbornú prípravu v oblasti prevencie a kontroly infekcií, viac ako 100 000 ľudí využilo laboratórne testovanie a viac ako 4 000 pacientov bolo hospitalizovaných a bola im poskytnutá nemocničná starostlivosť.
• na vyškolenie miestnych komunít, aby vedeli lepšie čeliť pandémii, ako napríklad v Kolumbii, kde bolo nasadených päť zásahových tímov na zabezpečenie prevencie, pripravenosti a reakcie na núdzové situácie. Vo Venezuele sa v rámci projektu financovaného z prostriedkov EÚ podarilo vyškoliť 200 matiek, aby vedeli predchádzať ochoreniu COVID-19, a zraniteľným rodinám a zamestnancom polievkových výdajní sa rozdalo 15 600 hygienických balíčkov.

Tím Európa venoval v roku 2020 3,5 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotníctva, zásobovania vodou a sanitácie, čiže 41 % z prisľúbených 8,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

• na podporu západného Balkánu a východného susedstva, v spolupráci s WHO, pri príprave na prijímanie a podávanie vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zlepšovaní odolnosti v núdzových zdravotných situáciách.
• na financovanie konkrétnych opatrení proti šíreniu koronavírusu v oblasti zdravia, zásobovania vodou a sanitácie v Jordánsku a Libanone prostredníctvom Regionálneho trustového fondu EÚ zriadeného v odozve na krízu v Sýrii.
• na zvýšenie technickej a finančnej podpory pre ministerstvo zdravotníctva Maroka, aby zreformovalo sektor zdravotníctva a rozšírilo pokrytie zdravotníckych služieb obyvateľstvu. V Tunisku došlo k rozšíreniu programu Essaha Aziza tak, aby zahŕňal všetky štátne nemocnice.
• na nové partnerstvo medzi africkými centrami na kontrolu a prevenciu chorôb a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, vďaka ktorému sa má zvýšiť schopnosť afrických centier pripraviť sa na ohrozenie verejného zdravia v Afrike a reagovať naň. Tento štvorročný projekt v celej Afrike umožní uplatniť harmonizovaný dohľad nad infekčnými chorobami, výmenu údajov a včasné odhaľovanie hrozieb, ako aj pripravenosť, hodnotenie rizík, rýchlu reakciu a núdzové operácie.
• na podporu okamžitého sprevádzkovania systému SORMAS na sledovanie chorôb vrátane nového koronavírusu v Nigérii a Ghane. Vďaka podpore Tímu Európa už túto technológiu využívajú na sledovanie šírenia koronavírusu aj Pobrežie Slonoviny a Nepál.
• na podporu regionálnej operácie zameranej na posilnenie pripravenosti na katastrofy v Kambodži, Mjanmarsku, na Filipínach a vo Vietname. Táto inovačná operácia sa ako doplnok k úsiliu vlády o pomoc domácnostiam postihnutým ochorením COVID-19 dostala aj k tým ľuďom, ktorí zostali mimo vládnych programov alebo z nich boli vylúčení a ktorým hrozilo viac otrasov súčasne.
• na podporu činností zameraných na pripravenosť a reakčnú schopnosť zdravotníctva v Tichomorí a Východnom Timore, a to v spolupráci so spoločným tímom pre riadenie incidentov v Tichomorí pod vedením WHO. Týmito činnosťami sa zlepšuje obmedzená diagnostická kapacita, liečba a zaobchádzanie s ochorením COVID-19 a poskytujú sa základné služby, vybavenie a lieky.
• na posilnenie kapacít miestnej výroby materiálov a zariadení na boj proti ochoreniu COVID-19 na Kube. V krajine sa vyrobí a distribuuje 250 ventilátorov. Vznikli výrobné linky aj pre výrobky, ako sú chirurgické rúška, ochranné okuliare a rúška, a na výrobu a sterilizáciu tampónov určených na odber sterov z nosa. Okrem toho sa vyvíja prototyp neinvazívneho pľúcneho ventilátora.

V roku 2020 Tím Európa poskytol 19,5 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Zo svojho záväzku 28,4 miliardy eur doteraz poskytol 68 %. Tieto prostriedky išli okrem iného:

• na záchranu podnikov na západnom Balkáne zapojením 70-tich bánk v regióne, ktoré poskytli súkromnému sektoru ľahší prístup k úverom. EÚ poskytuje finančné prostriedky aj cez EIB, a to na dodatočné úvery pre investície verejného sektora a ďalšie úvery podnikom, s cieľom chrániť pracovné miesta mnohých ľudí pracujúcich v tomto regióne v MSP.
• na makrofinančnú pomoc západnému Balkánu a krajinám európskeho susedstva vo výške 3 miliárd eur s cieľom podporiť ich pri prekonávaní platobnej krízy.
• na úverové linky a granty v miestnej mene poskytnuté cez iniciatívu EU4Business a na granty na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v Arménsku a Gruzínsku, ktoré tvoria súčasť celkovej podpory na obmedzenie sociálneho a hospodárskeho dosahu na MSP v krajinách Východného partnerstva.
• na posilnenie regionálnych finančných nástrojov pre MSP a poskytnutie okamžitej likvidity, zvýšenie objemu financovania v miestnej mene a financovania obchodu v južnom susedstve, aby vedelo reagovať na hospodárske výzvy spojené s krízou.
• Úzka spolupráca s Palestínskou samosprávou s cieľom reagovať na hospodárske výzvy a širší sociálny vplyv krízy, a to podporou príjmov a poskytovaním pomoci najchudobnejším domácnostiam a vytvorením priaznivého prostredia pre rozvoj súkromného sektora okrem iného aj financovaním programu podnikateľského poradenstva v Palestíne, ktorý riadi EBOR.
• na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie v stredoafrickom regióne, a to podpornými platbami z rozpočtu EÚ v Kamerune, Stredoafrickej republike a Sao Tome e Principe, cez projekty zamerané na potravinovú bezpečnosť v Kongu a Malawi a vďaka tvorbe pracovných miest a posilňovania postavenia mladých ľudí v Kamerune a Gabone.
• Napríklad Ghana získala vďaka núdzovej rozpočtovej podpore vo výške 86,5 milióna eur fiškálny priestor na riešenie pandémie koronavírusu a ďalšie financovanie základných verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a zvýšila tým svoju odolnosť.

Keďže prístup Tímu Európa žne úspechy, EÚ a jej členské štáty sa dohodli, že ho spoločným navrhovaním, financovaním a vykonávaním iniciatív Tímu Európa ďalej zintenzívnia. V ďalšom programovom cykle pôjde o transformačné projekty pre naše partnerské krajiny, ktoré sa zamerajú na prioritné oblasti EÚ v súlade s potrebami partnerských krajín.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vírus otriasol celým svetom. Ako Tím Európa neúnavne spolupracujeme s partnermi na celom svete s cieľom zmierniť vplyv pandémie a nastoliť cestu k udržateľnej obnove. Na tom, aby sme boli lepšie pripravení na spoločné riešenie budúcich zdravotných kríz, totiž musíme začať pracovať už teraz. Preto Európska komisia a talianske predsedníctvo skupiny G20 zvolajú na 21. mája svetový samit o zdraví.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti dodal: „Pandémia COVID-19 ukázala, že účinná reakcia na globálnu krízu si vyžaduje multilaterálny prístup. Tím Európa je dobrým príkladom toho, ako by mal multilateralizmus prinášať výsledky pre všetkých a na nikoho v spoločnom úsilí o prekonanie pandémie nezabudnúť.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Som hrdá na to, že Tím Európa si v odozve na pandémiu nielen ďalej zvyšuje záväzky voči našim partnerským krajinám, ale zároveň spoľahlivo plní sľuby a prináša konkrétne výsledky, o čom svedčia už takmer dve tretiny zrealizovaných podporných opatrení. Tím Európa mobilizuje 8 miliárd eur na činnosti v Afrike a už takmer 4 miliardy eur v subsaharskej Afrike. Túto pandémiu zastavíme a prekonáme len spoločne.“

Komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Olivér Várhelyi dodal: „Tím Európa ukázal, že spolu sme silnejší. EÚ ako celok podporila v prvom rade a predovšetkým svojich bezprostredných susedov. Na podporu našich partnerov zo západného Balkánu a východných a južných susedov bolo vyplatených približne 12 miliárd eur s cieľom pomôcť im riešiť núdzovú zdravotnú situáciu, posilniť odolnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti, zachovať zamestnanosť a sociálnu ochranu a poskytnúť podporu na oživenie hospodárstva.“

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, sa vyjadril takto: „Prístup Tím Európa už preukázal svoju hodnotu v našom spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, keď sa vďaka nemu spojili európske kapacity humanitárnej pomoci a civilnej ochrany a zasiahli v prospech návratu uviaznutých občanov EÚ do vlasti a keď sa v dôsledku pandémie zastavili komerčné lety, pomocou humanitárnych leteckých mostov došlo k záchrane mnohých životov. Pri našich budúcich iniciatívach sme odhodlaní ďalej využívať všetky možnosti vrátane napríklad európskej kapacity pre reakcie na núdzové humanitárne situácie.“

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ bol uvedený do života 8. apríla 2020 a jeho cieľom bolo podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej sociálno-ekonomickým dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, sanitárnych a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Webová stránka a údaje o Tíme Európa

Stránka Rady o solidarite EÚ