Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou balíka je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Predložením balíka návrhov Komisia prispieva k plneniu svojho záväzku chrániť občanov EÚ a jej finančný systém pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Cieľom balíka je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. Ako sa pripomína v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025, posilnenie rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pomôže zároveň chrániť Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou.

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickou inováciou. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Predložený balík návrhov zahŕňa štyri legislatívne návrhy:

• nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
• nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva,
• šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, ako napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva,
• revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Vyjadrenia členov Komisie:

• Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Každý nový škandál týkajúci sa prania špinavých peňazí je škandálom, ktorému bolo treba zabrániť, a varovným signálom, že naše úsilie o odstránenie medzier v našom finančnom systéme musí pokračovať. V posledných rokoch sme dosiahli obrovský pokrok a naše pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí patria k najprísnejším na svete. Teraz ich však musíme jednotne uplatňovať a dôsledne kontrolovať, aby sme zaistili, že prinesú očakávaný účinok. Preto dnes podnikáme tieto odvážne kroky, aby sme znemožnili pranie špinavých peňazí a zabránili páchateľom trestnej činnosti, aby si plnili vrecká nezákonne získanými prostriedkami.“
• Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Pranie špinavých peňazí je jednoznačnou a neustále prítomnou hrozbou pre občanov, demokratické inštitúcie i finančný systém. Rozsah tohto problému nemožno podceňovať a medzery, ktoré môžu páchatelia trestnej činnosti zneužiť, treba odstrániť. Dnešný balík návrhov výrazne posilňuje naše úsilie zabrániť, aby sa nelegálne prostriedky prali prostredníctvom finančného systému. Zaistíme ním väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi v členských štátoch a vytvoríme nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí. S pomocou týchto opatrení ochránime integritu finančného systému a jednotného trhu.“

Nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí

Ústredným prvkom zmieneného legislatívneho balíka je vytvorenie nového orgánu EÚ, ktorý zmení dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii a posilní spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Nový orgán bude hlavným orgánom, ktorý bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým:

• vytvoriť jednotný integrovaný systém dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ, ktorý bude založený na spoločných metódach dohľadu a zbližovaní prísnych noriem v oblasti dohľadu,
• priamo dohliadať na niektoré z najrizikovejších finančných inštitúcií, ktoré pôsobia vo veľkom počte členských štátov alebo si vyžadujú okamžité opatrenia na riešenie bezprostredne hroziacich rizík,
• monitorovať a koordinovať vnútroštátne orgány dohľadu zodpovedné za iné finančné subjekty a takisto koordinovať orgány vykonávajúce dohľad nad nefinančnými subjektmi,
• podporovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi finančnými spravodajskými jednotkami a uľahčovať koordináciu a spoločné analýzy, ktoré vykonávajú, v záujme lepšieho odhaľovania nezákonných finančných tokov cezhraničnej povahy.

Jednotné pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Vďaka jednotnému súboru pravidiel v tejto oblasti sa zharmonizujú pravidlá naprieč celou EÚ, a to vrátane podrobnejších pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi, skutočného vlastníctva a právomocí a úloh orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek. Finančné spravodajské jednotky budú mať vďaka prepojeniu existujúcich vnútroštátnych registrov bankových účtov rýchlejší prístup k informáciám o bankových účtoch a bezpečnostných schránkach. Komisia poskytne prístup k tomuto systému aj orgánom presadzovania práva, čím urýchli finančné vyšetrovania a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch. Na prístup k finančným informáciám sa budú vzťahovať rozsiahle záruky podľa smernice (EÚ) 2019/1153 o výmene finančných informácií.

Plné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na sektor kryptoaktív

Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa v súčasnosti vzťahujú len na určité kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív. Navrhovanou reformou sa ich platnosť rozšíri na celý sektor kryptoaktív, pričom všetci poskytovatelia služieb budú mať povinnosť vykonávať hĺbkovú analýzu vo vzťahu k svojim klientom. Týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa zabezpečí plná vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív, ako je bitcoin, a umožní sa predchádzať ich prípadnému použitiu na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a takéto použitie odhaľovať. Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa plne uplatnia aj tým, že budú zakázané anonymné peňaženky kryptoaktív.

Hotovostné platby v EÚ iba do výšky 10 000 eur

Veľké hotovostné platby umožňujú páchateľom trestnej činnosti jednoducho preprať peniaze, keďže takéto transakcie je veľmi ťažké odhaliť. Preto aktuálne Komisia navrhla, aby bolo možné v celej EÚ uskutočňovať hotovostné platby iba do výšky 10 000 eur. Tento celoúniový limit je dostatočne vysoký na to, aby sa nespochybnilo euro ako zákonné platidlo, a uznáva kľúčovú úlohu hotovosti. Približne dve tretiny členských štátov už takéto limity zaviedli, ich výška sa však líši. Doterajšie vnútroštátne limity nepresahujúce 10 000 eur môžu zostať naďalej v platnosti. Vďaka obmedzeniu veľkých hotovostných platieb bude pre páchateľov trestnej činnosti ťažšie prať špinavé peniaze. Okrem toho bude zakázané poskytovať anonymné peňaženky kryptoaktív, ako je to aj v prípade anonymných bankových účtov, ktoré už pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zakazujú.

Tretie krajiny

Pranie špinavých peňazí je celosvetový jav, ktorý si vyžaduje veľmi dobrú medzinárodnú spoluprácu. Komisia už úzko spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi, aby bojovala proti obehu špinavých peňazí po celom svete. Finančná akčná skupina (FATF), ktorá monitoruje pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu po celom svete, vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. Krajinu, ktorú táto skupina zaradí do zoznamu, uvedie v zozname aj EÚ. EÚ bude mať dva zoznamy – čierny a sivý –, ktoré budú zodpovedať zoznamom vypracovaným FATF. Po zaradení krajiny do zoznamu bude EÚ vo vzťahu k nej uplatňovať opatrenia primerané rizikám, ktoré daná krajina predstavuje. EÚ bude môcť na základe nezávislého hodnotenia zaradiť do zoznamu aj krajiny, ktoré nie sú uvedené v zoznamoch FATF, ale ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ.

Vďaka rôznorodosti nástrojov, ktoré budú mať Komisia a orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí k dispozícii, bude môcť EÚ držať krok s rýchlo sa rozvíjajúcim a zložitým medzinárodným prostredím, v ktorom sa rýchlo vyvíjajú rôzne riziká.

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada. Komisia očakáva, že legislatívny postup prebehne rýchlo. Budúci orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí by mal začať fungovať v roku 2024. Priamy dohľad začne vykonávať o niečo neskôr, keď bude smernica prenesená do práva členských štátov a začne sa uplatňovať nový regulačný rámec.

Súvislosti

Zložitý problém riešenia toku špinavých peňazí nie je ničím novým. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má zásadný význam pre zaistenie finančnej stability a bezpečnosti v Európe. Legislatívne nedostatky v jednom členskom štáte majú vplyv na celú EÚ. V záujme boja proti trestnej činnosti a ochrany nášho finančného systému je preto potrebné pravidlá EÚ účinne vykonávať a monitorovať. Je nanajvýš dôležité zaistiť, aby bol rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí účinný a jednotne sa uplatňoval. Týmto legislatívnym balíkom sa plnia záväzky uvedené v našom akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý Komisia prijala 7. mája 2020.

Rámec EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí zahŕňa aj nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva, smernicu, ktorou sa stanovujú pravidlá využívania finančných a iných informácií na boj proti závažnej trestnej činnosti, Európsku prokuratúru a európsky systém finančného dohľadu.

Ďalšie informácie

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Návrh týkajúci sa centralizovaných registrov bankových účtov

Otázky a odpovede

Prehľad

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet EÚ, uviedol: „Dnes navrhujeme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory, ktorá má posilniť obnovu Európy po zdravotnej a ekonomickej kríze. Pomôžeme ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré boli touto pandémiou postihnuté najviac. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie. Našou hlavnou prioritou je vrátiť Európu späť do správnych koľají, urýchliť jej obnovu a pripraviť ju na budúcnosť.„

Návrh rozpočtu na rok 2022, posilnený nástrojom NextGenerationEU, usmerňuje finančné prostriedky tam, kde môžu pomôcť najviac, v súlade s najdôležitejšími potrebami na obnovu členských štátov EÚ a našich partnerov na celom svete.

Financovanie pomôže znovu vybudovať a modernizovať našu Úniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, vytvárania pracovných miest a posilnenia úlohy Európy vo svete.

Rozpočet odráža politické priority Európy, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej obnovy. Na tento účel Komisia navrhuje prideliť finančné prostriedky takto:

• 118,4 miliardy eur vo forme grantov z NextGenerationEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) s cieľom zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie koronavírusu a dosiahnuť, aby boli hospodárstva a spoločnosti EÚ udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti zelenej a digitálnej transformácie.
• 53 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 972 miliónov eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj s cieľom posilniť odolnosť rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistiť potrebný priestor pre krízové riadenie. Ďalších 5,7 miliardy eur z NextGenerationEU by mohlo byť pridelených na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
• 36,5 miliardy eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, navýšených o 10,8 miliardy eur z NextGenerationEU v rámci REACT-EU na podporu reakcie na krízy a zotavenie z kríz.
• 14,8 miliardy eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho 12,5 miliardy eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a 1,6 miliardy eur na humanitárnu pomoc (HUMA).
• 13,1 miliardy eur na výskum a inovácie, z toho 12,2 miliardy eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Na tento program by z nástroja NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 1,8 miliardy eur.
• 5,5 miliardy eur na Európske strategické investície, z toho 1,2 miliardy eur pre Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie), 2,8 miliardy eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry a 1,2 miliardy eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie. Program InvestEU by mohol dostať dodatočnú sumu 1,8 miliardy eur z NextGenerationEU.
• 17,9 miliardy eur na investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt, z toho 13,3 miliardy eur na Európsky sociálny fond plus na podporu zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia, 3,4 miliardy eur na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 401 miliónov eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 253 miliónov eur na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt*;
• 2,1 miliardy eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Vesmírny program Únie, ktorý spojí jej činnosť v tejto strategickej oblasti.
• 1,9 miliardy eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho 708 miliónov eur na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene a 1,2 miliardy eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby prechod na zelené hospodárstvo fungoval pre všetkých. Do Fondu na spravodlivú transformáciu by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 4,3 miliardy eur.
• 1,9 miliardy eur na ochranu našich hraníc, z toho 780 miliónov eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 758 miliónov eur na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
• 1,9 miliardy eur na podporu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pri plnení požiadaviek prístupového procesu Únie, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
• 1,3 miliardy eur na výdavky súvisiace s migráciou, z toho 1,1 miliardy eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.
• 1,2 miliardy eur na riešenie výziev v oblasti obrany a spoločnej bezpečnosti, z toho 950 miliónov eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (ERF), ako aj 232 miliónov eur na podporu vojenskej mobility.
• 905 miliónov eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 584 miliónov eur na Program pre jednotný trh a takmer 200 miliónov eur na prácu v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel.
• 789 miliónov eur na program EU4Health pre zabezpečenie celkovej zdravotnej reakcie na potreby ľudí, ako aj 95 miliónov eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo v prípade krízy možné rýchlo poskytnúť operačnú pomoc. Na kapacity RescEU by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 680 miliónov eur.
• 600 miliónov eur na bezpečnosť, z toho 227 miliónov eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého na konci roka 2020 a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele. Významná časť finančných prostriedkov bude preto venovaná na boj proti zmene klímy v súlade s cieľom vynaložiť 30 % dlhodobého rozpočtu a nástroja obnovy NextGenerationEU na túto politickú prioritu.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2022 sú zahrnuté výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU, ktoré budú financované prostredníctvom pôžičiek na kapitálových trhoch a výdavkov, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové prostriedky v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Pri druhej kategórii výdavkov sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno dohodnúť v zmluvách v danom roku a „platby“ sú finančné prostriedky, ktoré sa skutočne vyplatia. Rozpočet EÚ na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a viac ako 169,4 miliardy eur vo forme platieb. Všetky sumy sú v bežných cenách.

Skutočné platby z NextGenerationEU a potreby financovania, pri ktorých sa bude Európska komisia snažiť o trhové financovanie, môžu byť nižšie a budú založené na presných odhadoch, ktoré budú časom aktualizované. Komisia bude v nadchádzajúcich mesiacoch aj naďalej uverejňovať polročné plány financovania s informáciami o plánovaných objemoch emisií.

Nástroj NextGenerationEU s rozpočtom 807 miliárd eur v bežných cenách pomôže napraviť bezprostredné hospodárske a spoločenské škody spôsobené pandémiou koronavírusu a pripraviť EÚ na budúcnosť. Po skončení pandémie COVID-19 pomôže obnoviť EÚ tak, aby bola zelenšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená čeliť súčasných aj budúcim výzvam. Kľúčovým prvkom NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – nástroj na poskytovanie grantov a pôžičiek na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ. Zmluvy/záväzky v rámci NextGenerationEU možno uzatvárať do konca roka 2023, platby naviazané na pôžičky budú nasledovať do konca roka 2026.

Po schválení rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi EÚ teraz Komisia môže v rámci nástroja NextGenerationEU začať získavať zdroje na financovanie obnovy Európy.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: návrh rozpočtu na rok 2022

Dokumenty

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Pôžičky EÚ na kapitálových trhoch