Lepšia finančná gramotnosť: Komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie vytvorili spoločný rámec

Európska komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie (OECD-INFE) uverejnili spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých. Má slúžiť na zlepšenie finančných zručností jednotlivcov, aby vedeli správne rozhodovať o svojich osobných financiách. Bude podporne pôsobiť na členské štáty, vzdelávacie inštitúcie a celé odvetvie pri tvorbe verejných politík, programov finančnej gramotnosti a vzdelávacích materiálov. Zároveň bude stimulovať tvorcov politík a zainteresované subjekty v EÚ k vzájomnej výmene osvedčených postupov.

S lepším pochopením financií sa zvýši schopnosť jednotlivcov riadiť svoje osobné financie a umožní im bezpečnejšie a sebaistejšie sa zapájať do finančných trhov. Predloženýrámec finančnej spôsobilosti nadväzuje na opatrenia oznámené v akčnom pláne únie kapitálových trhov z roku 2020. Komisia ním dosiahla zásadný míľnik v oblasti finančnej gramotnosti, ktorým nadviazala na úsilie OECD-INFE o jej zvýšenie.

V predmetnom spoločnom rámci finančnej spôsobilosti pre dospelých: sa opisujú kľúčové zručnosti, ktoré jednotlivcom pomáhajú prijímať správne finančné rozhodnutiasa nadväzuje na vymedzenie základných spôsobilostí finančnej gramotnosti dospelých v rámci G20/OECD-INFE, ktorý sa prispôsobuje kontextu EÚ a do ktorého sa pridávajú zručnosti digitálneho a udržateľného financovania.

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Ak dáme ľuďom know-how, ako robiť o svojich osobných financiách informované rozhodnutia, bude sa im finančne dariť a budú mať chuť zapájať sa do finančných trhov. S rozširovaním digitalizácie financií sa význam tohto úsilia ešte zvýšil. Súčasná úroveň finančnej gramotnosti v EÚ je poľutovaniahodne nízka a neúmerne vplýva na najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti. Dnešné oznámenie a spoločná práca Komisie a OECD-INFE sú dôležitým krokom k posilneniu finančnej gramotnosti v EÚ, keďže vďaka nim členské štáty a iné zainteresované subjekty získajú nástroje na rozvoj príslušných politík a programov. Tento rámec tvorí kľúčový prvok nášho akčného plánu únie kapitálových trhov a približuje nás k dokončeniu jednotného trhu, na ktorom sa môžu spotrebitelia bezpečne orientovať na kapitálových trhoch.“

Ďalšie kroky

Úsilie Komisie a OECD sa teraz zameria na zavedenie spoločného rámca finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z praxe. Od začiatku roka 2022 budú útvary Komisie a OECD organizovať a moderovať výmeny s členskými štátmi a so zainteresovanými subjektmi.

Komisia a OECD zároveň začnú v spolupráci s členskými štátmi vyvíjať spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre deti a mládež, ktorý by mal byť dokončený v roku 2023.

Súvislosti

Podľa odporúčania OECD o finančnej gramotnosti z roku 2020 finančná gramotnosť pokrýva kombináciu finančného povedomia, znalostí, zručností, postojov a správania, ktoré sú potrebné na prijímanie správnych finančných rozhodnutí a v konečnom dôsledku na dosiahnutie finančnej pohody jednotlivcov. Keďže úroveň finančnej gramotnosti jednotlivcov je však naďalej nízka, dostala sa do popredia záujmu tvorcov politík a iných zainteresovaných subjektov v EÚ.

Komisia preto zahrnula do akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020 dve opatrenia zamerané na zvýšenie finančnej gramotnosti jednotlivcov v EÚ:

  • do 2. štvrťroka 2021 posúdiť uskutočniteľnosť rámca EÚ pre finančnú spôsobilosť:

V apríli 2021 bolo uverejnené posúdenie uskutočniteľnosti rámca finančnej spôsobilosti v EÚ, ktorým sa podporilo vytvorenie celoeurópskych rámcov finančnej spôsobilosti v spolupráci s OECD-INFE.

  • pokiaľ bude posúdenie vplyvu pozitívne, predložiť legislatívny návrh, v ktorom sa bude od členských štátov vyžadovať, aby presadzovali opatrenia na podporu finančného vzdelávania spotrebiteľov:

Toto opatrenie sa ďalej spresní v kontexte retailovej investičnej iniciatívy, ktorá sa má prijať vo štvrtom štvrťroku 2022.

Daný spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vypracovali Komisia a OECD-INFE v koordinovanej spolupráci. Členské štáty a experti si vymenili názory a pripomienkovali vývoj rámca v osobitnej podskupine vládnej expertnej skupiny EÚ pre retailové finančné služby (GEGRFS). Okrem toho útvary Komisie a OECD zorganizovali diskusiu odborných znalcov, ktorí v nej informovali o využiteľnosti rámca.

Cieľom rámca finančnej spôsobilosti bude poskytnúť spoločné celoeurópske pojmy a rámec pre rozvoj politík a programov zvyšovania finančnej gramotnosti, identifikovať nedostatky vo vzdelávaní a vytvoriť hodnotiace nástroje.

Ďalšie informácie

Rámec finančnej spôsobilosti 

Čítať ďalej...

Spravodlivé zdaňovanie: Komisia navrhuje rýchlu transpozíciu medzinárodnej dohody o minimálnom zdaňovaní nadnárodných spoločností

Európska komisia navrhla smernicu, ktorou sa zabezpečí minimálna efektívna sadzba dane pre globálne činnosti veľkých nadnárodných skupín. EÚ týmto návrhom plní svoj záväzok, že bude konať mimoriadne rýchlo a bude medzi prvými, kto vykoná nedávnu historickú dohodu o globálnej daňovej reforme [1], ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivosť, transparentnosť a stabilitu medzinárodného rámca pre dane z príjmov právnických osôb.

Predmetný návrh sa dôsledne pridržiava medzinárodnej dohody a stanovuje, ako sa zásady 15 % efektívnej sadzby dane, na ktorej sa dohodlo 137 krajín, budú v praxi uplatňovať v EÚ. Návrh obsahuje spoločný súbor pravidiel výpočtu tejto efektívnej sadzby dane a jeho cieľom je, aby sa riadne a dôsledne uplatňovala v celej EÚ.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tým, že Európa rýchlo koná, aby zaistila súlad s prelomovou dohodou OECD, plní svoju úlohu pri vytváraní spravodlivejšieho globálneho systému zdaňovania právnických osôb. Je to obzvlášť dôležité v čase, keď treba zvýšiť verejné financovanie pre spravodlivý udržateľný rast a investície a uspokojiť aj potreby financované z verejných zdrojov, ako sú riešenie dôsledkov pandémie a podpora zelenej a digitálnej transformácie. Začlenenie dohody OECD o minimálnom efektívnom zdaňovaní do právnych predpisov EÚ bude mať zásadný význam pre boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Zároveň zabráni pretekom o čo najnižšiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb, a teda nezdravej daňovej konkurencii medzi krajinami. Ide o významný krok vpred pre náš program spravodlivého zdaňovania.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „V októbri tohto roku 137 krajín podporilo historickú mnohostrannú dohodu s cieľom zmeniť globálne zdaňovanie právnických osôb, riešiť dlhodobú nespravodlivosť a zároveň zachovať konkurencieschopnosť. Len o dva mesiace neskôr podnikáme prvý krok na ukončenie nezdravej daňovej súťaže, ktorá poškodzuje Európsku úniu a jej hospodárstva. Smernicou, ktorú predkladáme, sa zabezpečí, aby sa nová 15 % minimálna efektívna sadzba dane pre veľké spoločnosti uplatňovala spôsobom, ktorý je plne zlučiteľný s právnymi predpismi EÚ. Budúce leto, hneď ako bude podpísaná súvisiaca mnohostranná dohoda, predložíme nadväzujúcu druhú smernicu s cieľom vykonať druhý pilier dohody o prerozdelení daňových práv. Európska komisia sa podstatným spôsobom pričinila o prijatie tejto dohody a som hrdý, že sme dnes medzi prvými na svete, kto túto dohodu vykoná.“

Navrhované pravidlá sa budú vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ. Navrhujú sa aj ustanovenia pre situáciu, ak krajina, v ktorej má spoločnosť s nízkym zdanením sídlo, neukladá minimálnu efektívnu sadzbu. V takom prípade členský štát, v ktorom sídli materská spoločnosť, uplatní tzv. doplňujúcu daň. Návrhom sa takisto zabezpečuje efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá.

V súlade s globálnou dohodou sa v návrhu stanovujú aj určité výnimky. S cieľom znížiť vplyv na skupiny vykonávajúce skutočné hospodárske činnosti budú mať spoločnosti možnosť nezahrnúť do základu dane sumu príjmu rovnajúcu sa 5 % hodnoty hmotného majetku a 5 % miezd. V pravidlách sa takisto stanovuje vylúčenie minimálnych súm zisku s cieľom znížiť zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov v situáciách s nízkym rizikom. To znamená, že ak priemerný zisk a príjmy nadnárodnej skupiny v jurisdikcii nedosahujú určité minimálne prahové hodnoty, tento príjem sa pri výpočte sadzby nezohľadňuje.

Súvislosti

Minimálne zdaňovanie právnických osôb je jedným z dvoch pracovných okruhov globálnej dohody – druhým je čiastočné prerozdelenie práv zdaňovať (známe ako pilier 1). Prispôsobia sa tak medzinárodné pravidlá týkajúce sa toho, ako sa zdaňovanie ziskov najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností delí medzi krajinami, aby sa zohľadnila meniaca sa povaha obchodných modelov a schopnosť spoločností podnikať bez fyzickej prítomnosti. V roku 2022, keď sa dohodnú technické aspekty mnohostrannej dohody, Komisia predloží návrh na prerozdelenie práv zdaňovať.

Ďalšie kroky

Program Komisie v oblasti zdaňovania zahŕňa prvky, na ktoré sa vzťahuje dohoda OECD, má však aj širší záber. Do konca roka 2023 uverejníme aj nový rámec pre zdaňovanie podnikov v EÚ, ktorým sa zníži administratívna záťaž pre podniky pôsobiace vo viacerých členských štátoch, odstránia sa daňové prekážky a vytvorí sa priaznivejšie podnikateľské prostredie na jednotnom trhu.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Prehľad

Odkaz na právne znenia

[1] Inkluzívny rámec OECD/G20 pre dohodu týkajúcu sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva.

Čítať ďalej...

Balík bankových opatrení 2021: s novými pravidlami budú banky EÚ odolnejšie a pripravenejšie na budúcnosť

Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ budú vďaka novým pravidlám odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite.

Predmetným balíkom sa završuje vykonávanie dohody Bazilej III v EÚ. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Tieto návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá.

Dané preskúmanie pozostáva z týchto legislatívnych prvkov:

  • legislatívny návrh na zmenu smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ);
  • legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách [nariadenie (EÚ) č. 575/2013];
  • samostatný legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti riešenia krízových situácií (tzv. reťazový návrh).

Balík opatrení tvoria tieto časti:

  1. Vykonávanie dohody Bazilej III – posilňovanie odolnosti voči hospodárskym otrasom

Týmto balíkom opatrení sa podrobne vykonáva medzinárodná dohoda Bazilej III, pričom sa zohľadňujú osobitosti bankového sektora EÚ, napríklad pokiaľ ide o hypotekárne úvery s nízkym rizikom. Cieľom predloženého návrhu je konkrétne zabezpečiť, aby sa v „interných modeloch“, ktoré banky používajú na výpočet svojich kapitálových požiadaviek, nepodceňovali riziká, čím sa zabezpečí, aby kapitál potrebný na krytie týchto rizík dosahoval dostatočnú úroveň. Vďaka tomu bude teda jednoduchšie porovnávať pomery rizikového kapitálu medzi jednotlivými bankami, čo pomôže obnoviť dôveru v tieto ukazovatele a v celkové zdravie sektora.

Cieľom návrhu je posilniť odolnosť bez toho, aby to viedlo k výraznému zvyšovaniu kapitálových požiadaviek. Celkový vplyv na kapitálové požiadavky sa obmedzí na úroveň, ktorá je bezprostredne nevyhnutná, takže konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ ostane zachovaná. Balíkom sa ďalej znížia náklady na dodržiavanie predpisov – obzvlášť v prípade menších bánk – bez toho, aby sa zvoľnili prudenciálne normy.

  1. Udržateľnosť – ako prispieť k zelenej transformácii

Posilňovanie odolnosti bankového sektora voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (tzv. riziká ESG) je kľúčovou oblasťou stratégie Komisie pre udržateľné financovanie. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým banky merajú a riadia tieto riziká, pričom rovnako dôležité je zabezpečiť, aby trhy mohli konanie bánk monitorovať. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu prudenciálna regulácia.

Aktuálny návrh ukladá bankám povinnosť, aby v rámci svojho systému na riadenie rizík systematicky identifikovali, zverejňovali a riadili aj riziká ESG. Patria sem napríklad aj pravidelné stresové testy v oblasti klímy, ktoré vykonávajú orgány dohľadu aj samotné banky. Orgány dohľadu budú musieť posudzovať riziká ESG v rámci pravidelných preskúmaní orgánmi dohľadu. Všetky banky budú musieť zároveň zverejňovať aj to, do akej miery sú vystavené rizikám ESG. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu menších bánk, pravidlá zverejňovania budú odstupňované.

Navrhovanými opatreniami sa nielen zvýši odolnosť bankového sektora, ale zabezpečí sa aj to, aby banky brali ohľad aj na aspekty udržateľnosti.

  1. Silnejší dohľad – aby sa v bankách EÚ zabezpečilo riadne hospodárenie a aby sa lepšie chránila finančná stabilita

Tento balík poskytuje orgánom dohľadu nad bankami EÚ posilnené nástroje. Stanovuje sa v ňom jasný, spoľahlivý a vyvážený súbor pravidiel týkajúcich sa odbornosti a vhodnosti (fit and proper), v rámci ktorých orgány dohľadu posudzujú, či majú vedúci pracovníci zručnosti a znalosti požadované na riadenie banky.

V reakcii na škandál WireCard budú mať orgány dohľadu po novom navyše k dispozícii lepšie nástroje na dohľad nad skupinami spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií (FinTech) vrátane pobočiek bánk. Týmto vylepšeným súborom nástrojov sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie bánk EÚ.

V tomto preskúmaní sa primeraným spôsobom rieši aj problematika zakladania pobočiek bánk z tretích krajín v EÚ. V súčasnosti sa na tieto pobočky vzťahujú najmä vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú harmonizované len vo veľmi obmedzenej miere. Balíkom opatrení dochádza k harmonizácii pravidiel EÚ v tejto oblasti, čo orgánom dohľadu umožní lepšie riadiť riziká súvisiace s týmito subjektmi, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili mieru svojej činnosti v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Európa potrebuje silný bankový sektor, ktorý by naďalej poskytoval úvery na zotavenie hospodárstva po pandémii COVID-19. Dnešnými návrhmi sa zabezpečuje, aby sme vykonali kľúčové časti medzinárodných noriem Bazilej III. Má to veľký význam pre stabilitu a odolnosť našich bánk. Dosiahneme to tak, že zohľadníme špecifiká bankového sektora EÚ, pričom sa posnažíme výrazne nezvyšovať kapitálové požiadavky. Vďaka dnešnému balíku budú banky EÚ silnejšie a budú môcť podporiť obnovu hospodárstva a jeho zelenú a digitálnu transformáciu.“

Komisárka EÚ zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová povedala: „Banky zohrávajú zásadnú úlohu pri oživovaní hospodárstva, a je teda v našom záujme, aby boli banky EÚ v budúcnosti odolné. Dnešný balík zabezpečuje, aby bol bankový sektor EÚ pripravený na budúcnosť a aby mohol byť aj naďalej spoľahlivým a udržateľným zdrojom financií pre hospodárstvo EÚ. Tým, že do hodnotenia rizík začleníme aj riziká ESG, umožníme bankám, aby boli lepšie pripravené a aby dokázali lepšie zvládať budúce výzvy, ako sú napríklad riziká súvisiace s klímou.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií bánk môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať činnosť úverovej inštitúcie. Zohrávajú kľúčovú úlohu v opatrnom a spoľahlivom riadení podnikania a činností bánk. Na posúdenie toho, či sú členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií spôsobilí plniť si povinnosti, bolo potrebné zaviesť harmonizované pravidlá. Dnes prijatými pravidlami dochádza k objasneniu relevantných povinností úverových inštitúcií a príslušných orgánov. Tieto subjekty následne zabezpečia konzistentnosť na úrovni EÚ, a v konečnom dôsledku tak prispejú k zvýšeniu odolnosti samotných bánk.“

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada.

Súvislosti

V dôsledku finančnej krízy sa regulačné orgány z 28 jurisdikcií z celého sveta v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) dohodli na nových medzinárodných normách na posilnenie bánk, ktoré sú známe ako dohoda Bazilej III. K finalizácii dohody došlo v roku 2017. EÚ už prevažnú väčšinu týchto pravidiel zaviedla, čo viedlo k značnému upevneniu kapitalizácie bankového sektora EÚ.

V dôsledku toho si banky EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 dokázali zachovať odolnosť, čoho dôkazom je skutočnosť, že neprestali poskytovať úvery. Aktuálne prijaté reformy završujú program pokrízových opatrení, ktorého cieľom bolo výrazne posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť bankového sektora EÚ.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Právne texty

Prudenciálne požiadavky

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Login