Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. Je to prvýkrát, čo Česko získalo finančné prostriedky v rámci tohto nástroja. Zvyšných šesť krajín EÚ už úvery v rámci SURE využilo.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dané úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by Komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur.

Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne.

Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov: 

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Prostredníctvom nástroja SURE zmobilizujeme až 100 miliárd eur vo forme úverov na pomoc pri financovaní režimov skráteného pracovného času. Dnešná piata platba je skvelou správou pre sedem dotknutých krajín EÚ, a najmä pre Českú republiku, ktorá dostáva podporu z nástroja SURE prvýkrát. Pomôže chrániť pracovné miesta a podporí podniky v celej Únii. Sme v tom všetci spolu.“  

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na piatu úspešnú emisiu dlhopisov v rámci nástroja SURE sme teraz vyplatili 62,5 miliardy EUR 16 členským štátom s cieľom pomôcť ich hospodárstvam a obyvateľom zotaviť sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Program SURE opäť preukazuje záväzok EÚ pomôcť členským štátom zmierniť sociálny vplyv súčasnej pandémie. Ďalšie opatrenia budú nasledovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Uplynul rok od zavedenia prvých obmedzení pohybu vo veľkej časti Európy. Tieto a následné obmedzenia boli absolútne nevyhnutné, ale mali samozrejme vážny dosah na naše hospodárstva. V boji proti ochoreniu COVID-19 stále pokračujeme, a preto je skvelé vidieť ďalší tok finančných prostriedkov SURE do krajín EÚ: Európa tak poskytuje veľmi potrebnú podporu pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí sa snažia zvládnuť túto bezprecedentnú krízu.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 9. marca 2021 piaty sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 druhý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 9 miliárd eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júni 2036.

Dlhopis vyvolal silný záujem investorov, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ. Tento úspech sa dosiahol v kontexte nedávnej volatility na kapitálových trhoch a celosvetového zvyšovania úrokových sadzieb.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o piatej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Toto miliardové slovenské opatrenie významne prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž.“

Podporné opatrenie Slovenska

Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Cieľom schémy je: i) zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení; ii) motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje; a iii) stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení.

Slovensko vyberie príjemcov na základe:

• verejnej súťaže pre viaceré technológie pre nové zariadenia s kapacitou najmenej 1 megawatt (MW);
• správneho konania pre malé a existujúce zariadenia. V tomto prípade stanovujú pomoc slovenské orgány podľa ich nákladov na výrobu elektrickej energie (harmonizované náklady na energiu – LCOE).

Všetky vybraté zariadenia nad 250 kilowattov (kW) dostanú pomoc vo forme výkupného príplatku (t. j. zariadenie predá svoj produkt na trhu a dostane doplatok k trhovej cene).

Zariadenia s výkonom nižším ako 250 kilowattov dostanú pevnú výkupnú sadzbu (t. j. zaručenú cenu za vyrobenú elektrinu).

Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne).

Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Posúdenie Komisie

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie.

V usmerneniach sa konkrétne uvádza, že s cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, musí pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spĺňať kritériá vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktoré sú stanovené v smernici o energetickej efektívnosti. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu: stanovuje sa na základe postupu otvorenej súťaže pre nové veľké zariadenia a neprekračuje hodnotu LCOE pre malé a existujúce zariadenia.

Komisia dospela k záveru, že schéma bude podporovať výrobu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to bez toho, aby neprimerane narušila hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s únijnými pravidlami štátnej pomoci.

Ďalšie informácie

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Európska komisia predstavila svoju obchodnú stratégiu na nadchádzajúce roky. Stratégia vychádza z koncepcie otvorenej strategickej autonómie. Základom je snaha EÚ prispieť k hospodárskemu oživeniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, ako aj opätovné zameranie sa na posilnenie multilateralizmu a reformu pravidiel globálneho obchodu tak, aby boli spravodlivé a udržateľné. Keď to bude potrebné, EÚ zaujme asertívnejší postoj pri obrane svojich záujmov a hodnôt, a využije pritom aj nové nástroje.

V snahe riešiť jednu z najväčších výziev našej doby a reagovať na očakávania občanov Komisia stavia svoju novú obchodnú stratégiu na udržateľnosti. Podporuje tak zásadnú transformáciu únijného hospodárstva na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Stratégia obsahuje súbor hlavných opatrení zameraných na vytvorenie prísnejších pravidiel globálneho obchodu a podporu hospodárskeho oživenia EÚ.

Výkonný podpredseda a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis k novej stratégii uviedol: „Výzvy, ktorým čelíme, si vyžadujú novú stratégiu obchodnej politiky EÚ. Potrebujeme otvorený obchod založený na pravidlách, ktorý po pandémii COVID-19 pomôže obnoviť hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta. Obchodná politika musí takisto plne podporovať zelenú a digitálnu transformáciu nášho hospodárstva a stáť na čele globálneho úsilia o reformu WTO. Mala by nám tiež poskytnúť nástroje, ktoré nám umožnia brániť sa proti nekalým obchodným praktikám. Ideme cestou otvorenej, strategickej a asertívnej obchodnej politiky, ktorá kladie dôraz na schopnosť EÚ zvoliť si svoju cestu a vďaka svojmu vedeniu a spolupráci utvárať okolitý svet v duchu našich strategických záujmov a hodnôt.“

V reakcii na súčasné výzvy je prioritou stratégie zásadná reforma Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane globálnych záväzkov v oblasti obchodu a klímy, nových pravidiel pre digitálny obchod, prísnejších pravidiel na odstraňovanie narušení hospodárskej súťaže a opätovného sfunkčnenia systému WTO na záväzné urovnávanie sporov.

Vďaka novej stratégii bude obchod viac prispievať k digitálnej a klimatickej transformácii. V prvom rade tým, že sa podieľa na napĺňaní cieľov Európskej zelenej dohody, a aj odstránením neopodstatnených obchodných prekážok v digitálnom hospodárstve, aby bolo možné využívať v obchode výhody digitálnych technológií. EÚ bude môcť vďaka posilneniu svojich spojenectiev, ako je transatlantické partnerstvo, a vďaka väčšiemu zameraniu sa na susedné krajiny a Afriku výraznejšie utvárať podobu zmien na celosvetovej úrovni.

Zároveň bude EÚ dôslednejšie a asertívnejšie pristupovať k vykonávaniu a presadzovaniu svojich obchodných dohôd, bojovať proti nespravodlivému obchodu a riešiť problémy spojené s udržateľnosťou. EÚ sa neprestajne usiluje o to, aby jej dohody prinášali pracovníkom, poľnohospodárom a občanom dohodnuté výhody.

Táto stratégia vychádza z rozsiahlej a inkluzívnej verejnej konzultácie, ktorá zahŕňala viac ako 400 príspevkov širokého spektra zainteresovaných strán, verejné podujatia takmer v každom členskom štáte a úzku spoluprácu s Európskym parlamentom, vládami EÚ, podnikmi, občianskou spoločnosťou a verejnosťou.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Príloha k oznámeniu

Otázky a odpovede

Prehľady

Kľúčové skutočnosti a údaje

Malé a stredné podniky

Udržateľnosť a klíma

Otvorená strategická autonómia

Digitálny obchod

Reforma WTO

Vykonávanie a presadzovanie