Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci mapu Slovenska na poskytovanie regionálnej pomoci od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Slovenská mapa regionálnej pomoci je jednou z prvých máp schválených Komisiou v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci.

Revidované usmernenia o regionálnej pomoci, ktoré Komisia prijala 19. apríla 2021 a ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, umožňujú členským štátom pomáhať najviac znevýhodneným európskym regiónom „dobiehať“ vyspelejšie regióny, a vyrovnávať tak rozdiely v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti – ciele v oblasti súdržnosti, ktoré sú jadrom politiky Únie. Poskytujú takisto členským štátom lepšie príležitosti podporiť regióny, ktoré čelia transformačným alebo štrukturálnym výzvam, ako je vyľudňovanie, v snahe prispieť v plnej miere k zelenej a digitálnej transformácii. V revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci sa zároveň zachovávajú silné záruky s cieľom zabrániť členským štátom využívať verejné prostriedky spôsobom, ktorý by mal za následok premiestňovanie pracovných miest z jedného členského štátu EÚ do druhého. Zachovanie záruk je nevyhnutné z hľadiska spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V mape regionálnej pomoci Slovenska sa vymedzujú slovenské regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc. Takisto sa v nej stanovujú maximálne intenzity pomoci v oprávnených regiónoch. Intenzita pomoci je maximálna výška štátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na príjemcu, vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených investičných nákladov.

Podľa revidovaných usmernení o regionálnej pomoci pokrývajú regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc 87,97 % obyvateľstva Slovenska. Tieto regióny patria medzi najviac znevýhodnené regióny v EÚ, s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ. Všetky sú preto oprávnené na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (tzv. oblasti „a“) s týmito maximálnymi intenzitami pomoci pre veľké podniky v závislosti od HDP na obyvateľa v príslušných oblastiach „a“:

  • región Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 %,
  • región Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 %,
  • región Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 %.

Vo všetkých týchto oblastiach sa maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných strednými podnikmi a o 20 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných malými podnikmi, pri ich počiatočných investíciách s oprávnenými nákladmi až do výšky 50 miliónov EUR.

Po zavedení budúceho plánu spravodlivej transformácie územia v súvislosti s nariadením o Fonde na spravodlivú transformáciu má Slovensko možnosť oznámiť Komisii zmenu mapy regionálnej pomoci, ktorá bola aktuálne schválená, s cieľom uplatniť možné zvýšenie maximálnej intenzity pomoci v budúcich oblastiach spravodlivej transformácie, ako sa uvádza v revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci pre oblasti „a“.

Kontext

Európa sa vždy vyznačovala výraznými regionálnymi rozdielmi v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti. Cieľom regionálnej pomoci je podporovať hospodársky rozvoj v znevýhodnených oblastiach Európy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty.

V usmerneniach o regionálnej pomoci Komisia stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a zároveň stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oblasti „a“ a „c“). V prílohách k usmerneniam sa identifikujú najviac znevýhodnené regióny, tzv. oblasti „a“, medzi ktoré patria najvzdialenejšie regióny a regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší alebo rovný 75 % priemeru EÚ, a vopred vymedzené oblasti „c“, ktoré predstavujú bývalé oblasti „a“ a riedko osídlené oblasti.

Členské štáty môžu určiť tzv. vopred nevymedzené oblasti „c“ až do maximálneho vopred vymedzeného pokrytia oblasti „c“ (pre ktoré sú k dispozícii aj číselné údaje v prílohách I a II k usmerneniam) a v súlade s určitými kritériami. Členské štáty musia svoj návrh máp regionálnej pomoci oznámiť Komisii na účely schválenia.

Znenie predmetného rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64151 (v registri štátnej pomoci) na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku o hospodárskej súťaži Competition Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Boj proti finančnej trestnej činnosti: Komisia prepracovala pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou balíka je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Predložením balíka návrhov Komisia prispieva k plneniu svojho záväzku chrániť občanov EÚ a jej finančný systém pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Cieľom balíka je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. Ako sa pripomína v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025, posilnenie rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pomôže zároveň chrániť Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou.

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickou inováciou. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Predložený balík návrhov zahŕňa štyri legislatívne návrhy:

  • nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
  • nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva,
  • šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, ako napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva,
  • revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Vyjadrenia členov Komisie:

  • Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Každý nový škandál týkajúci sa prania špinavých peňazí je škandálom, ktorému bolo treba zabrániť, a varovným signálom, že naše úsilie o odstránenie medzier v našom finančnom systéme musí pokračovať. V posledných rokoch sme dosiahli obrovský pokrok a naše pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí patria k najprísnejším na svete. Teraz ich však musíme jednotne uplatňovať a dôsledne kontrolovať, aby sme zaistili, že prinesú očakávaný účinok. Preto dnes podnikáme tieto odvážne kroky, aby sme znemožnili pranie špinavých peňazí a zabránili páchateľom trestnej činnosti, aby si plnili vrecká nezákonne získanými prostriedkami.“
  • Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Pranie špinavých peňazí je jednoznačnou a neustále prítomnou hrozbou pre občanov, demokratické inštitúcie i finančný systém. Rozsah tohto problému nemožno podceňovať a medzery, ktoré môžu páchatelia trestnej činnosti zneužiť, treba odstrániť. Dnešný balík návrhov výrazne posilňuje naše úsilie zabrániť, aby sa nelegálne prostriedky prali prostredníctvom finančného systému. Zaistíme ním väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi v členských štátoch a vytvoríme nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí. S pomocou týchto opatrení ochránime integritu finančného systému a jednotného trhu.“

 

Nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí

Ústredným prvkom zmieneného legislatívneho balíka je vytvorenie nového orgánu EÚ, ktorý zmení dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii a posilní spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Nový orgán bude hlavným orgánom, ktorý bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým:

  • vytvoriť jednotný integrovaný systém dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ, ktorý bude založený na spoločných metódach dohľadu a zbližovaní prísnych noriem v oblasti dohľadu,
  • priamo dohliadať na niektoré z najrizikovejších finančných inštitúcií, ktoré pôsobia vo veľkom počte členských štátov alebo si vyžadujú okamžité opatrenia na riešenie bezprostredne hroziacich rizík,
  • monitorovať a koordinovať vnútroštátne orgány dohľadu zodpovedné za iné finančné subjekty a takisto koordinovať orgány vykonávajúce dohľad nad nefinančnými subjektmi,
  • podporovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi finančnými spravodajskými jednotkami a uľahčovať koordináciu a spoločné analýzy, ktoré vykonávajú, v záujme lepšieho odhaľovania nezákonných finančných tokov cezhraničnej povahy.

 

Jednotné pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Vďaka jednotnému súboru pravidiel v tejto oblasti sa zharmonizujú pravidlá naprieč celou EÚ, a to vrátane podrobnejších pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi, skutočného vlastníctva a právomocí a úloh orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek. Finančné spravodajské jednotky budú mať vďaka prepojeniu existujúcich vnútroštátnych registrov bankových účtov rýchlejší prístup k informáciám o bankových účtoch a bezpečnostných schránkach. Komisia poskytne prístup k tomuto systému aj orgánom presadzovania práva, čím urýchli finančné vyšetrovania a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch. Na prístup k finančným informáciám sa budú vzťahovať rozsiahle záruky podľa smernice (EÚ) 2019/1153 o výmene finančných informácií.

 

Plné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na sektor kryptoaktív

Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa v súčasnosti vzťahujú len na určité kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív. Navrhovanou reformou sa ich platnosť rozšíri na celý sektor kryptoaktív, pričom všetci poskytovatelia služieb budú mať povinnosť vykonávať hĺbkovú analýzu vo vzťahu k svojim klientom. Týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa zabezpečí plná vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív, ako je bitcoin, a umožní sa predchádzať ich prípadnému použitiu na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a takéto použitie odhaľovať. Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa plne uplatnia aj tým, že budú zakázané anonymné peňaženky kryptoaktív.

 

Hotovostné platby v EÚ iba do výšky 10 000 eur

Veľké hotovostné platby umožňujú páchateľom trestnej činnosti jednoducho preprať peniaze, keďže takéto transakcie je veľmi ťažké odhaliť. Preto aktuálne Komisia navrhla, aby bolo možné v celej EÚ uskutočňovať hotovostné platby iba do výšky 10 000 eur. Tento celoúniový limit je dostatočne vysoký na to, aby sa nespochybnilo euro ako zákonné platidlo, a uznáva kľúčovú úlohu hotovosti. Približne dve tretiny členských štátov už takéto limity zaviedli, ich výška sa však líši. Doterajšie vnútroštátne limity nepresahujúce 10 000 eur môžu zostať naďalej v platnosti. Vďaka obmedzeniu veľkých hotovostných platieb bude pre páchateľov trestnej činnosti ťažšie prať špinavé peniaze. Okrem toho bude zakázané poskytovať anonymné peňaženky kryptoaktív, ako je to aj v prípade anonymných bankových účtov, ktoré už pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zakazujú.

 

Tretie krajiny

Pranie špinavých peňazí je celosvetový jav, ktorý si vyžaduje veľmi dobrú medzinárodnú spoluprácu. Komisia už úzko spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi, aby bojovala proti obehu špinavých peňazí po celom svete. Finančná akčná skupina (FATF), ktorá monitoruje pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu po celom svete, vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. Krajinu, ktorú táto skupina zaradí do zoznamu, uvedie v zozname aj EÚ. EÚ bude mať dva zoznamy – čierny a sivý –, ktoré budú zodpovedať zoznamom vypracovaným FATF. Po zaradení krajiny do zoznamu bude EÚ vo vzťahu k nej uplatňovať opatrenia primerané rizikám, ktoré daná krajina predstavuje. EÚ bude môcť na základe nezávislého hodnotenia zaradiť do zoznamu aj krajiny, ktoré nie sú uvedené v zoznamoch FATF, ale ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ.

Vďaka rôznorodosti nástrojov, ktoré budú mať Komisia a orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí k dispozícii, bude môcť EÚ držať krok s rýchlo sa rozvíjajúcim a zložitým medzinárodným prostredím, v ktorom sa rýchlo vyvíjajú rôzne riziká.

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada. Komisia očakáva, že legislatívny postup prebehne rýchlo. Budúci orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí by mal začať fungovať v roku 2024. Priamy dohľad začne vykonávať o niečo neskôr, keď bude smernica prenesená do práva členských štátov a začne sa uplatňovať nový regulačný rámec.

Súvislosti

Zložitý problém riešenia toku špinavých peňazí nie je ničím novým. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má zásadný význam pre zaistenie finančnej stability a bezpečnosti v Európe. Legislatívne nedostatky v jednom členskom štáte majú vplyv na celú EÚ. V záujme boja proti trestnej činnosti a ochrany nášho finančného systému je preto potrebné pravidlá EÚ účinne vykonávať a monitorovať. Je nanajvýš dôležité zaistiť, aby bol rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí účinný a jednotne sa uplatňoval. Týmto legislatívnym balíkom sa plnia záväzky uvedené v našom akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý Komisia prijala 7. mája 2020.

Rámec EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí zahŕňa aj nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného právasmernicu, ktorou sa stanovujú pravidlá využívania finančných a iných informácií na boj proti závažnej trestnej činnostiEurópsku prokuratúru a európsky systém finančného dohľadu.

Ďalšie informácie

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Návrh týkajúci sa centralizovaných registrov bankových účtov

Otázky a odpovede

Prehľad

Čítať ďalej...

Komisia a odvetvie priemyslu investujú 22 miliárd eur do nových európskych partnerstiev pri hľadaní riešenia hlavných spoločenských výziev

Komisia spustila 11 nových európskych partnerstiev so zástupcami odvetvia priemyslu, ktorých cieľom je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá budú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:

  1. Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
  2. Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
  3. Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
  4. Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
  5. Európske partnerstvo „Made in Europe“. Bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
  6. Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
  7. Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
  8. Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
  9. Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
  10. Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
  11. Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z Únie lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Komisia schválila memorandá o porozumení tak, aby mohli partnerstvá začať svoju činnosť už teraz. Slávnostné podpísanie memoránd o porozumení sa uskutoční 23. júna pri príležitosti Európskych dní výskumu a inovácií.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Spolupráca je kľúčom k prekonávaniu výziev spojených so zelenou a digitálnou transformáciou Európy. A digitálne technológie sú zasa jej hnacou silou prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolnejšie hospodárstvo. V rámci jedenástich partnerstiev, ktoré dnes Komisia a zástupcovia priemyslu spoločne navrhli, sa akumulujú finančné zdroje vo výške približne 22 miliárd eur, vďaka ktorým budeme môcť spoločne získať spoľahlivú umelú inteligenciu, dáta, robotiku a mnohé iné technologické nástroje na dosiahnutie našich cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pre čistejšiu a zdravšiu budúcnosť.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Všetky tieto partnerstvá majú za cieľ spojiť výskumné a inovačné zdroje a zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do užitočných inovácií, ktoré budú slúžiť ľuďom. Program Horizont Európa je naším odhodlaním prekonať klimatickú krízu, prichádzať s udržateľnými riešeniami hlavných environmentálnych problémov a urýchliť udržateľnú obnovu. Ku prospechu všetkých Európanov.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Vďaka novým partnerstvám sa Európa dostane na čelo globálneho technologického rozvoja, budovania kľúčových priemyselných kapacít a urýchľovania zelenej a digitálnej transformácie, ktoré s tým nevyhnutne súvisia. To pomôže nasmerovať Európu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k obehovému hospodárstvu. Pri svojich činnostiach budú partnerstvá klásť dôraz aj na rozvoj digitálnych technológií potrebných na podporu vedúceho postavenia Európy v odvetví priemyslu.

Súvislosti

Jedenásť partnerstiev, ku ktorým boli prijaté memorandá o porozumení, patrí k tzv. spoločne programovaným európskym partnerstvám – partnerstvám medzi Komisiou a väčšinou súkromnými, ale aj verejnými partnermi. Budú prebiehať v rokoch 2021 – 2030, takže svojimi výsledkami môžu pomôcť posledným výzvam na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa a následne svoju činnosť ukončiť.

Memorandum o porozumení je základom spolupráce v rámci partnerstva a stanovuje jeho ciele, záväzky oboch strán a štruktúru riadenia. Partnerstvá zároveň poskytujú Komisii podnety k relevantným témam, ktoré sa majú stať súčasťou pracovných činností programu Horizont Európa. Budú realizované najmä formou pracovných činností v rámci programu Horizont Európa a ich výziev na predkladanie návrhov. Súkromní partneri budú vyvíjať aj ďalšie činnosti, ktoré nie sú financované z programu Horizont Európa, ale sú zahrnuté do strategických výskumných a inovačných programov partnerstva a riešia otázky ako uvádzanie na trh, rozvoj zručností alebo regulačné aspekty.

Tieto „spoločne programované“ európske partnerstvá sú iné, no zároveň dopĺňajú komplexnejšie „inštitucionalizované“ európske partnerstvá, ktoré sú založené na legislatívnom návrhu Komisie a majú „špecializovanú realizačnú štruktúru“. Komisia vo februári tohto roka navrhla vytvoriť 10 nových „inštitucionalizovaných“ európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo odvetvím priemyslu. S investíciami vo výške takmer 10 miliárd eur, ku ktorým partneri pridajú minimálne raz toľko, je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Viac informácií

Európske partnerstvá

Často kladené otázky – Európske partnerstvá

Prehľad

Infografika

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Login