- Zverejnené v Aktuality
- veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Balík bankových opatrení 2021: s novými pravidlami budú banky EÚ odolnejšie a pripravenejšie na budúcnosť
Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ budú vďaka novým pravidlám odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite.
Predmetným balíkom sa završuje vykonávanie dohody Bazilej III v EÚ. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Tieto návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá.
Dané preskúmanie pozostáva z týchto legislatívnych prvkov:
- legislatívny návrh na zmenu smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ);
- legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách [nariadenie (EÚ) č. 575/2013];
- samostatný legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti riešenia krízových situácií (tzv. reťazový návrh).
Balík opatrení tvoria tieto časti:
- Vykonávanie dohody Bazilej III – posilňovanie odolnosti voči hospodárskym otrasom
Týmto balíkom opatrení sa podrobne vykonáva medzinárodná dohoda Bazilej III, pričom sa zohľadňujú osobitosti bankového sektora EÚ, napríklad pokiaľ ide o hypotekárne úvery s nízkym rizikom. Cieľom predloženého návrhu je konkrétne zabezpečiť, aby sa v „interných modeloch“, ktoré banky používajú na výpočet svojich kapitálových požiadaviek, nepodceňovali riziká, čím sa zabezpečí, aby kapitál potrebný na krytie týchto rizík dosahoval dostatočnú úroveň. Vďaka tomu bude teda jednoduchšie porovnávať pomery rizikového kapitálu medzi jednotlivými bankami, čo pomôže obnoviť dôveru v tieto ukazovatele a v celkové zdravie sektora.
Cieľom návrhu je posilniť odolnosť bez toho, aby to viedlo k výraznému zvyšovaniu kapitálových požiadaviek. Celkový vplyv na kapitálové požiadavky sa obmedzí na úroveň, ktorá je bezprostredne nevyhnutná, takže konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ ostane zachovaná. Balíkom sa ďalej znížia náklady na dodržiavanie predpisov – obzvlášť v prípade menších bánk – bez toho, aby sa zvoľnili prudenciálne normy.
- Udržateľnosť – ako prispieť k zelenej transformácii
Posilňovanie odolnosti bankového sektora voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (tzv. riziká ESG) je kľúčovou oblasťou stratégie Komisie pre udržateľné financovanie. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým banky merajú a riadia tieto riziká, pričom rovnako dôležité je zabezpečiť, aby trhy mohli konanie bánk monitorovať. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu prudenciálna regulácia.
Aktuálny návrh ukladá bankám povinnosť, aby v rámci svojho systému na riadenie rizík systematicky identifikovali, zverejňovali a riadili aj riziká ESG. Patria sem napríklad aj pravidelné stresové testy v oblasti klímy, ktoré vykonávajú orgány dohľadu aj samotné banky. Orgány dohľadu budú musieť posudzovať riziká ESG v rámci pravidelných preskúmaní orgánmi dohľadu. Všetky banky budú musieť zároveň zverejňovať aj to, do akej miery sú vystavené rizikám ESG. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu menších bánk, pravidlá zverejňovania budú odstupňované.
Navrhovanými opatreniami sa nielen zvýši odolnosť bankového sektora, ale zabezpečí sa aj to, aby banky brali ohľad aj na aspekty udržateľnosti.
- Silnejší dohľad – aby sa v bankách EÚ zabezpečilo riadne hospodárenie a aby sa lepšie chránila finančná stabilita
Tento balík poskytuje orgánom dohľadu nad bankami EÚ posilnené nástroje. Stanovuje sa v ňom jasný, spoľahlivý a vyvážený súbor pravidiel týkajúcich sa odbornosti a vhodnosti (fit and proper), v rámci ktorých orgány dohľadu posudzujú, či majú vedúci pracovníci zručnosti a znalosti požadované na riadenie banky.
V reakcii na škandál WireCard budú mať orgány dohľadu po novom navyše k dispozícii lepšie nástroje na dohľad nad skupinami spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií (FinTech) vrátane pobočiek bánk. Týmto vylepšeným súborom nástrojov sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie bánk EÚ.
V tomto preskúmaní sa primeraným spôsobom rieši aj problematika zakladania pobočiek bánk z tretích krajín v EÚ. V súčasnosti sa na tieto pobočky vzťahujú najmä vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú harmonizované len vo veľmi obmedzenej miere. Balíkom opatrení dochádza k harmonizácii pravidiel EÚ v tejto oblasti, čo orgánom dohľadu umožní lepšie riadiť riziká súvisiace s týmito subjektmi, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili mieru svojej činnosti v EÚ.
Vyjadrenia členov kolégia:
Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Európa potrebuje silný bankový sektor, ktorý by naďalej poskytoval úvery na zotavenie hospodárstva po pandémii COVID-19. Dnešnými návrhmi sa zabezpečuje, aby sme vykonali kľúčové časti medzinárodných noriem Bazilej III. Má to veľký význam pre stabilitu a odolnosť našich bánk. Dosiahneme to tak, že zohľadníme špecifiká bankového sektora EÚ, pričom sa posnažíme výrazne nezvyšovať kapitálové požiadavky. Vďaka dnešnému balíku budú banky EÚ silnejšie a budú môcť podporiť obnovu hospodárstva a jeho zelenú a digitálnu transformáciu.“
Komisárka EÚ zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová povedala: „Banky zohrávajú zásadnú úlohu pri oživovaní hospodárstva, a je teda v našom záujme, aby boli banky EÚ v budúcnosti odolné. Dnešný balík zabezpečuje, aby bol bankový sektor EÚ pripravený na budúcnosť a aby mohol byť aj naďalej spoľahlivým a udržateľným zdrojom financií pre hospodárstvo EÚ. Tým, že do hodnotenia rizík začleníme aj riziká ESG, umožníme bankám, aby boli lepšie pripravené a aby dokázali lepšie zvládať budúce výzvy, ako sú napríklad riziká súvisiace s klímou.“
Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií bánk môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať činnosť úverovej inštitúcie. Zohrávajú kľúčovú úlohu v opatrnom a spoľahlivom riadení podnikania a činností bánk. Na posúdenie toho, či sú členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií spôsobilí plniť si povinnosti, bolo potrebné zaviesť harmonizované pravidlá. Dnes prijatými pravidlami dochádza k objasneniu relevantných povinností úverových inštitúcií a príslušných orgánov. Tieto subjekty následne zabezpečia konzistentnosť na úrovni EÚ, a v konečnom dôsledku tak prispejú k zvýšeniu odolnosti samotných bánk.“
Ďalšie kroky
Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada.
Súvislosti
V dôsledku finančnej krízy sa regulačné orgány z 28 jurisdikcií z celého sveta v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) dohodli na nových medzinárodných normách na posilnenie bánk, ktoré sú známe ako dohoda Bazilej III. K finalizácii dohody došlo v roku 2017. EÚ už prevažnú väčšinu týchto pravidiel zaviedla, čo viedlo k značnému upevneniu kapitalizácie bankového sektora EÚ.
V dôsledku toho si banky EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 dokázali zachovať odolnosť, čoho dôkazom je skutočnosť, že neprestali poskytovať úvery. Aktuálne prijaté reformy završujú program pokrízových opatrení, ktorého cieľom bolo výrazne posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť bankového sektora EÚ.
Ďalšie informácie