Koronavírus: Usmernenie EÚ pre bezpečný návrat na pracovisko

Ako zabezpečiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov pri návrate na pracovisko? Túto dôležitú otázku majú na mysli mnohí zamestnávatelia, keďže krajiny EÚ plánujú alebo už realizujú postupný návrat do práce po koronavírusovej pandémii. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) vydala usmernenie týkajúce sa návratu do práce.

Európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit uviedol: „Dnes je viac než kedykoľvek predtým jasné, že zachovanie a presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má pre pracovníkov, podniky, systémy sociálnej ochrany a celú spoločnosť mimoriadny význam. Toto usmernenie prináša odpovede na praktické otázky zamestnávateľov, napríklad ako minimalizovať nebezpečenstvo koronavírusu na pracovisku, ako aktualizovať hodnotenie rizika, ako sa postarať o pracovníkov, ktorí ochoreli. Zamestnávateľom a podnikom pomôže pri zvládaní návratu do práce a poskytovaní praktického poradenstva zamestnancom.“

Pre Komisiu je nanajvýš dôležité zaistiť, aby sa ľudia mohli vrátiť na pracovisko do bezpečného a zdravého prostredia. Preto dnes vydané usmernenie predstavuje v tomto dôležitom období kľúčový príspevok EÚ. Obsahuje aj odkazy na vnútroštátne informácie o konkrétnych sektoroch a povolaniach. Týka sa viacerých oblastí:

  • hodnotenie rizika a príslušné opatrenia,
  • zapojenie pracovníkov,
  • starostlivosť o chorých pracovníkov,
  • plánovanie a ponaučenie do budúcnosti,
  • zachovanie informovanosti,
  • informácie pre sektory a povolania.

K usmerneniu, ktoré vypracovala agentúra EU-OSHA v spolupráci s Európskou komisiou, prispeli aj tripartitný Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce. Usmernenie sa bude pravidelne aktualizovať spoľahlivými informáciami v závislosti od vývoja situácie.

Súvislosti

Šírenie koronavírusu poukazuje na rozhodujúci význam účelných opatrení a podmienok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo všetkých oblastiach činnosti.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) je informačná agentúra Európskej únie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

EU-OSHA už na začiatku koronavírusovej krízy vydala usmernenia pre pracoviská. Zostavila najdôležitejšie informácie a rady, ktoré sú k dispozícii v súvislosti so šírením koronavírusu.

Čítať ďalej...

EÚ spúšťa nový pilotný projekt s rozpočtom 50 miliónov EUR na rozvoj zručností a vzdelávania v celej Európe

Európsky investičný fond (EIF) a Európska komisia spúšťajú nový pilotný záručný nástroj na zlepšenie prístupu k financovaniu pre fyzické osoby a organizácie, ktoré chcú investovať do zručností a vzdelávania. Pilotný projekt s rozpočtom 50 miliónov EUR podporí financovanie pre študentov a vzdelávajúce sa osoby, podniky investujúce do zlepšovania zručností zamestnancov a organizácie poskytujúce vzdelávanie a odbornú prípravu.

Pilotný záručný nástroj pre zručnosti a vzdelávanie S&E Pilot predstavuje novú iniciatívu dlhového financovania zameranú na stimulovanie investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a zručností. Projekt sa spúšťa v rámci riešenia nezamestnanosti a ako reakcia na meniace sa potreby európskeho hospodárstva. Táto iniciatíva je obzvlášť dôležitá v ťažkej hospodárskej situácii, ktorej v súčasnosti čelia občania a podniky v Európe pre pandémiu koronavírusu. Vďaka projektu získajú podniky a študenti podporu počas krízy a následne aj po nej. Cieľom je zabezpečiť rozvoj Európy a udržať jej miesto na čele globálneho technologického vývoja a zároveň prispieť k rastu vedomostnej ekonomiky a urýchliť oživenie hospodárstva.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Pilotný záručný nástroj pre zručnosti a vzdelávanie, ktorý má potenciál zmobilizovať 200 miliónov EUR v investíciách na rozvoj vzdelávania a zručností, predstavuje odrazový mostík pre vytvorenie odolnejších a inkluzívnejších spoločností a hospodárstiev počas zotavovania EÚ z pandémie COVID-19. Projekt poskytne potrebnú podporu na vznik vzdelávacích príležitostí a vývoj zručností v kľúčových sektoroch, akými sú napr. zdravotníctvo, vzdelávanie, bezpečnosť, digitálne a zelené hospodárstvo. Sprístupnenie financovania pre vzdelávajúce sa osoby, podniky a vzdelávacie organizácie umožní čo najväčšiemu počtu ľudí a podnikov čerpať tieto výhody.“

Generálny riaditeľ EIF Alain Godard dodal: „Investície do zručností prispievajú k rastu, ku konkurencieschopnosti a k sociálnej konvergencii. Vďaka pilotnému záručnému nástroju pre zručnosti a vzdelávanie, ktorý bol dnes spustený, získajú študenti a podniky nové možnosti podpory potrebnej pre svoj rast. Zároveň sa budú riešiť výzvy spojené s digitalizáciou a prechodom na bezuhlíkové hospodárstvo.­­ Zlepšením dostupnosti príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu môžeme sformovať pracovnú silu, ktorá je vzhľadom na meniace sa prostredie adaptabilnejšia, čo je teraz počas krízy oveľa dôležitejšie než kedykoľvek predtým.“

V pilotnej fáze projektu S&E Pilot bude poskytnutá záruka EÚ až do výšky 50 miliónov EUR, ktorá bude garantovaná Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). Následne sa spustí dlhové financovanie projektov zameraných na rozvoj zručností a vzdelávania v Európe s cieľom zmobilizovať celkové finančné prostriedky vo výške viac ako 200 miliónov EUR. Finančné inštitúcie alebo poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, ktorí majú záujem, sa môžu na základe žiadosti stať finančnými sprostredkovateľmi. Na projekte sa môžu zúčastniť prostredníctvom otvorenej výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorú uverejnil EIF. Výber finančných sprostredkovateľov riadi EIF.

EIF poskytne bezplatnú záruku obmedzenú na prvú stratu (alebo protizáruku) vybraným finančným sprostredkovateľom, ktorí vytvoria nové portfólio dlhového financovania pre študentov a podniky. Oprávnení študenti a oprávnené podniky získajú prostredníctvom špecializovaných finančných sprostredkovateľov (ako napr. finančné inštitúcie, univerzity alebo strediská odbornej prípravy) prístup k rozličným druhom financovania (napr. úvery, odložené splátky, pôžičky viazané na príjmy), za ktoré ručí EÚ. Koneční príjemcovia tak budú môcť vďaka záruke získať ľahší prístup k financovaniu za lepších podmienok.

Iniciatíva sa v roku 2020 zavedie ako pilotný projekt s tým, že po roku 2020 sa v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ (2021 – 2027) zaradí medzi hlavné európske finančné nástroje. Európske centrum investičného poradenstva poskytne podporu pre budovanie kapacít na propagáciu projektu.

Súvislosti

Projekt S&E Pilot si kladie za cieľ podporiť týchto konečných príjemcov:

Jednotlivcov (študentov a vzdelávajúce sa osoby), ktorí majú záujem pokračovať v štúdiu a zlepšovať svoje zručnosti prostredníctvom akademického vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania a ostatných foriem vzdelávania (vrátane digitálnych). Projekt S&E Pilot podporí aj mobilitu osôb, ktoré majú záujem o vzdelávacie programy v inom členskom štáte, ako je členský štát ich pobytu.

Európske podniky, ktoré prispievajú k snahám o transformáciu zručností pomocou investícií do zlepšovania a zefektívňovania zručností svojich zamestnancov, čo pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť a produktivitu podniku a zároveň zachovať pracovné miesta.

Európske organizácie, ktoré pôsobia v oblasti rozvoja zručností, odbornej prípravy a vzdelávania alebo pracujú na projektoch v oblasti vzdelávania. Ich cieľom je výrazne zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností, a to aj digitálnymi prostriedkami. Do tejto kategórie patria aj materské školy, predškolské zariadenia a služby atď.

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia spúšťa platformu na zdieľanie údajov medzi výskumníkmi

Európska komisia spolu s niekoľkými partnermi spustila Európsku platformu údajov o COVID-19 s cieľom umožniť rýchle zhromažďovanie a zdieľanie dostupných údajov z výskumu. Platforma, ktorá je súčasťou akčného plánu ERAvsCorona, je ďalším míľnikom v úsilí EÚ o podporu európskych i celosvetových výskumníkov v boji proti šíreniu koronavírusu.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová v tejto súvislosti uviedla: Zriadenie európskej platformy údajov o COVID-19 je dôležitým konkrétnym opatrením na posilnenie spolupráce v boji proti koronavírusu. Cielená podpora pre otvorenú vedu a otvorený prístup má u nás dlhoročnú tradíciu. Teraz nastal čas, aby sme zintenzívnili úsilie a stáli pri našich výskumníkoch. Vďaka spoločnému úsiliu dokážeme túto pandémiu lepšie pochopiť, diagnostikovať a napokon aj zdolať.“

Nová platforma poskytne otvorené, dôveryhodné a viacúrovňové európske i globálne prostredie, v ktorom môžu výskumníci ukladať a zdieľať súbory údajov, ako sú sekvencie DNA, bielkovinové štruktúry, údaje z predklinického výskumu a klinického skúšania, ako aj epidemiologické údaje. Je výsledkom spoločného úsilia Európskej komisie, Európskeho inštitútu bioinformatiky Európskeho laboratória molekulárnej biológie (EMBL-EBI), infraštruktúry Elixir a projektu COMPARE, ako aj členských štátov EÚ a iných partnerov.

Rýchle otvorené zdieľanie údajov významne urýchľuje výskum a nové zistenia, a tým umožňuje účinne reagovať na núdzový stav súvisiaci s koronavírusom. Európska platforma údajov o COVID-19 je v súlade so zásadami stanovenými vo Vyhlásení o spoločnom využívaní údajov v stave ohrozenia verejného zdravia a zdôrazňuje záväzok Komisie, pokiaľ ide o otvorené výskumné údaje a otvorenú vedu. Jeho cieľom je dosiahnuť, aby veda bola efektívnejšia, spoľahlivejšia a aby lepšie reagovala na spoločenské výzvy. V tejto súvislosti je platforma zároveň prioritným pilotným projektom zameraným na plnenie cieľov európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC) a vychádza zo sietí vytvorených medzi EMBL-EBI a národnými verejnými infraštruktúrami v oblasti údajov o verejnom zdraví. 

Akčný plán ERAvsCorona

Ministri pre vedu a inovácie zo všetkých 27 členských štátov EÚ podporili desať prioritných opatrení v rámci akčného plánu ERAvsCorona. Akčný plán vychádza z celkových cieľov a nástrojov Európskeho výskumného priestoru (EVP) a zahŕňa krátkodobé opatrenia založené na úzkej koordinácii, spolupráci, zdieľaní údajov a úsilí o spoločné financovanie medzi Komisiou a členskými štátmi. Zameriava sa na kľúčové zásady Európskeho výskumného priestoru, ktoré sa teraz budú uplatňovať v najvyššej možnej miere, aby pomohli výskumníkom a členským štátom EÚ uspieť v boji proti pandémii koronavírusu.

Okrem Európskej platformy údajov o COVID-19, ktorá bola spustená, sa ďalšie opatrenia zameriavajú na koordináciu financovania, rozšírenie rozsiahlych klinických skúšaní v celej EÚ, posilnenie podpory pre inovačné podniky a podporu celoeurópskeho hakatónu, ktorý sa má konať koncom apríla s cieľom zmobilizovať európskych inovátorov a občiansku spoločnosť. Spoločný plán, v ktorom sa uvádzajú prioritné opatrenia, bude v nadchádzajúcich mesiacoch pravidelne aktualizovaný útvarmi Komisie a národnými vládami.

Súvislosti

EÚ prijíma rázne opatrenia na boj proti pandémii. Komisia takisto vyčleňuje stovky miliónov eur na opatrenia v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa majú použiť na vývoj vakcín, nových liečebných postupov, diagnostických testov a zdravotníckych systémov s cieľom zabrániť šíreniu koronavírusu.

Vychádzajúc zo svojich dlhodobých investícií zrealizovaných pred pandémiou koronavírusu (v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja a programu Horizont 2020), a to aj v oblasti dohľadu a pripravenosti, EÚ dokázala rýchlo uvoľniť 48,2 milióna eur na 18 projektov zaradených do užšieho výberu, ktoré sú zamerané na rýchle diagnostické testy v mieste poskytovania starostlivosti, nové liečebné postupy, nové vakcíny, ako aj na epidemiológiu a modely na zlepšenie pripravenosti a reakcie na vypuknutie pandémie. Projekty zahŕňajú 151 výskumných tímov z celého sveta.

Okrem toho EÚ zmobilizovala verejné i súkromné finančné prostriedky vo výške takmer 90 miliónov eur prostredníctvom iniciatívy za inovačnú medicínu a ponúkla finančnú podporu vo výške takmer 80 miliónov eur inovačnému podniku CureVac na urýchlenie vývoja a výroby vakcíny proti koronavírusu.

Nedávne zrýchlené verejné obstarávanie Európskej rady pre inováciu vo výške 164 miliónov eur prilákalo značný počet startupov a MSP ponúkajúcich inovácie, ktoré by mohli pomôcť aj v boji proti pandémii. V reakcii na pandémiu koronavírusu zohráva dôležitú úlohu aj vyše 50 prebiehajúcich alebo zrealizovaných projektov Európskej rady pre výskum. Poskytujú náhľad na pandémiu koronavírusu z viacerých vedeckých oblastí (virológia, epidemiológia, imunológia, verejné zdravie, zdravotnícke pomôcky, spoločenské správanie, krízové riadenie).

V záujme posilnenia globálnej spolupráce koordinuje EÚ medzinárodné iniciatívy v rámci siete Globálna výskumná spolupráca pre pripravenosť v prípade infekčných chorôb (GloPID-R), ktorá spája 29 financujúcich subjektov z 5 kontinentov a WHO. Sumou 20 miliónov eur prispieva takisto na Koalíciu pre inováciu pripravenosti v oblasti epidemiológie (CEPI). Napokon sa v rámci Programu partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP) financujú tri výzvy vo výške takmer 28 miliónov eur z programu Horizont 2020 na podporu výskumu v oblasti koronavírusu a posilnenie výskumných kapacít v subsaharskej Afrike.

Čítať ďalej...

Zemepisné označenia – európsky poklad v hodnote 75 miliárd EUR

Európska komisia zverejnila štúdiu, podľa ktorej majú poľnohospodárske výrobky, potraviny a nápoje, ktorých názvy sú chránené ako zemepisné označenia Európskej únie, predajnú hodnotu 74,76 mld. EUR. Viac ako pätina tejto sumy pripadá na vývoz mimo Európskej únie. Štúdia konštatovala, že predajná hodnota výrobku s chráneným názvom je oproti predajnej hodnote podobných, ale necertifikovaných výrobkov v priemere dvojnásobná. 

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Európske zemepisné označenia odzrkadľujú bohatstvo a rozmanitosť produktov, ktoré ponúka naše odvetvie poľnohospodárstva. Výhody pre výrobcov sú zjavné. Môžu svoje výrobky predávať za vyššiu cenu tým spotrebiteľom, ktorí majú záujem o autentické regionálne výrobky. Zemepisné označenia sú kľúčovým aspektom našich obchodných dohôd. Celosvetovou ochranou výrobkov predchádzame podvodnému používaniu názvov výrobkov a zachovávame dobré meno európskych poľnohospodárskych potravín a nápojov. Zemepisné označenia chránia lokálnu hodnotu na globálnej úrovni.“

Európske potraviny sú známe tým, že sú bezpečné, výživné a veľmi kvalitné. Tradičné spôsoby výroby prispievajú k cieľu EÚ vytvoriť celosvetový štandard udržateľnosti v potravinárskej výrobe. Systémy kvality EÚ sú zamerané na ochranu názvov špecifických výrobkov a propagáciu ich jedinečných vlastností súvisiacich s ich zemepisným pôvodom, ako aj s výrobným tajomstvom daného regiónu. Tieto názvy sú súčasťou systému práva duševného vlastníctva v EÚ, vďaka čomu sú právne chránené proti napodobovaniu a zneužívaniu. Ochranu poľnohospodárskych výrobkov a vín zabezpečujú „chránené označenie pôvodu“ (CHOP) a „chránené zemepisné označenie“ (CHZO), na liehoviny sa vzťahuje „zemepisné označenie“ (ZO). Európska únia zaviedla aj označenie „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ), ktoré slúži na vyzdvihnutie tradičných aspektov výrobku bez nutnosti ich prepojenia na konkrétnu zemepisnú oblasť. Predajná hodnota poľnohospodárskych výrobkov a potravín s označením ZTŠ je 2,3 mld. EUR.

Štúdia vzala do úvahy všetkých 3 207 názvov výrobkov, ktoré boli chránené v 28 členských štátoch EÚ ku koncu roka 2017 (do konca marca 2020 stúpol celkový počet chránených názvov na 3 322). Štúdia konštatovala, že predajná hodnota výrobku s chráneným názvom je oproti predajnej hodnote podobných, ale necertifikovaných výrobkov v priemere dvojnásobná. 

Takisto sa v nej uvádza, že z hľadiska uvádzania na trh a zvýšenia predaja existuje jasný hospodársky prínos pre výrobcov vďaka vysokej kvalite a dobrej povesti výrobkov, a ochota spotrebiteľov zaplatiť za autentické výrobky viac. 

Štúdia dospela k týmto hlavným zisteniam:

  • Vysoká predajná hodnota: Zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality mali v roku 2017 celkovú odhadovanú predajnú hodnotu 77,15 mld. EUR, čo predstavuje 7 % celkovej predajnej hodnoty potravín a nápojov vyrobených v Európe, ktorých odhadovaná hodnota v roku 2017 bola 1 101 mld. EUR. Vína predstavovali viac ako polovicu tejto hodnoty (39,4 mld. EUR), poľnohospodárske výrobky a potraviny 35 % (27,34 mld. EUR) a liehoviny 13 % (10,35 mld. EUR). Z 3 207 názvov výrobkov, ktoré sa v roku 2017 nachádzali v registri (zemepisné označenia aj ZTŠ), išlo v 49 % o vína, v 43 % o poľnohospodárske výrobky a potraviny a v 8 % o liehoviny.
  • Vyššia predajná hodnota chránených výrobkov: predajná hodnota výrobkov, na ktoré sa štúdia zamerala, bola oproti predajnej hodnote podobných, ale necertifikovaných výrobkov v priemere dvojnásobná. V prípade vín bola táto hodnota (value premium rate) 2,85, pri liehovinách 2,52 a pri poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách 1,5.
  • Skutočne európska politika: Každá krajina EÚ produkuje výrobky, ktorých názvy sú chránené na úrovni EÚ a ktoré reprezentujú tradičné kulinárske dedičstvo regiónov a podieľajú sa na hospodárskom rozvoji agropotravinárskeho odvetvia jednotlivých krajín.
  • Vývoz výrobkov so zemepisným označením: výrobky so zemepisným označením predstavujú 15,5 % celkového vývozu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z EÚ. Najväčší podiel majú aj naďalej vína, a to z hľadiska predajnej hodnoty (51 %), ako aj z hľadiska obchodu s krajinami mimo EÚ (50 %). Väčšina výrobkov z EÚ so zemepisným označením putuje do USA, Číny a Singapuru a predstavuje polovicu vývoznej hodnoty týchto výrobkov.

V záujme optimálneho fungovania politiky kvality EÚ sa od 4 novembra 2019 do 3. februára 2020 uskutočnila online verejná konzultácia s cieľom získať od zainteresovaných strán spätnú väzbu k politike. Okrem iných kľúčových zistení sa väčšina respondentov zhodla na tom, že systémy kvality EÚ sú prínosom pre výrobcov i spotrebiteľov. V súhrnnej správe sa uvádza podrobný prehľad spätnej väzby získanej počas verejnej konzultácie.

Súvislosti

Pri výrobkoch s chráneným označením pôvodu (CHOP), chráneným zemepisným označením (CHZO) a zemepisným označením (ZO) v prípade liehovín sa spotrebitelia môžu spoľahnúť na to, že výrobok bol skutočne vyrobený v uvedenom regióne pôvodu a pri jeho výrobe sa použili tradičné znalosti a techniky príslušného regiónu. Hlavný rozdiel medzi CHOP a CHZO spočíva v tom, koľko surovín musí pochádzať z danej oblasti, resp. koľko krokov výroby sa musí v tejto oblasti uskutočniť. Medzi najznámejšie výrobky so zemepisným označením patria: Bayerisches Bier, Champagne, Irish Whiskey, olivy Kalamata, Parmigiano Reggiano, Polska Wódka, Queso Manchego a Roquefort. 

Na druhej strane zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) vyzdvihuje tradičné aspekty výrobku, napríklad spôsob výroby alebo zloženie. Výrobok nemusí byť prepojený so žiadnou konkrétnou zemepisnou oblasťou. Ako príklady známych výrobkov so ZTŠ možno uviesť Bacalhau de Cura Tradicional Portuguesa, Amatriciana tradizionale, Hollandse maatjesharing a Kriek.

EÚ uzavrela vyše 30 medzinárodných dohôd, na základe ktorých je mnoho zemepisných označení EÚ uznávaných aj za jej hranicami a zemepisné označenia z tretích krajín sú zas uznávané v EÚ. Tieto zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri obchodných rokovaniach medzi EÚ a inými krajinami. Komisia okrem toho každoročne vynakladá na propagáciu kvalitných výrobkov v EÚ a na celom svete približne 50 mil. EUR.

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia oceňuje, že Parlament urýchlene schválil navrhované nové zdroje na ochranu životov a živobytia

Komisia oceňuje nedávne hlasovanie Európskeho parlamentu, ktoré umožní rýchle vykonávanie viacerých návrhov Komisie na riešenie krízy spôsobenej koronavírusom. Toto hlasovanie umožní: bezprecedentné presmerovanie finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na riešenie dôsledkov krízy v oblasti verejného zdravia (iniciatíva CRII+); poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov EÚ vo výške 3,08 miliardy EUR na zdravotnú starostlivosť (nástroj núdzovej podpory) a núdzovú zdravotnícku rezervu (rescEU); poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a viacero ďalších podporných opatrení. Schválenie Parlamentu nasleduje po tom, ako členské štáty EÚ v Rade urýchlene schválili väčšinu iniciatív, pričom iniciatíva CRII+ a odloženie uplatňovania nariadenia o zdravotníckych pomôckach sa ešte musia prijať v Rade.

Presmerovanie všetkých finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na boj proti núdzovej situácii

V súlade s návrhom Komisie sa teraz všetky neviazané finančné prostriedky z aktuálnych fondov politiky súdržnosti zmobilizujú na riešenie dôsledkov krízy v oblasti verejného zdravia. Na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky mohli presmerovať tam, kde sú najnaliehavejšie potrebné, sa umožnia presuny medzi jednotlivými fondmi, regiónmi a programami politiky. Iniciatíva poskytuje okamžitú likviditu s možnosťou využiť 100 % financovanie EÚ v prípade opatrení súvisiacich s krízou, čo znamená, že na uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ nie je potrebné spolufinancovanie z vnútroštátnych zdrojov. Umožnením flexibilného využívania všetkých dostupných finančných prostriedkov a zjednodušením administratívnych postupov Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus poskytuje bezprecedentnú podporu pre systémy zdravotnej starostlivosti, priemyselné odvetvia a ľudí v celej Európe. Na nákup osobných ochranných prostriedkov pre dobrovoľníkov, ktorí poskytujú pomoc, bude odteraz možné využiť aj Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Základná materiálna pomoc sa môže poskytovať prostredníctvom elektronických poukážok, čím sa zníži riziko nákazy dobrovoľníkov, ktorí môžu naďalej pomáhať bezdomovcom, deťom žijúcim v chudobe a ľuďom, ktorí sú závislí od potravinových bánk. 

2,7 miliardy EUR pre nástroj núdzovej podpory pre sektor zdravotníctva

Nástroj núdzovej podpory pomôže financovať naliehavé zdravotnícke potreby, ako sú masky a respirátory, preprava zdravotníckeho vybavenia a pacientov v cezhraničných regiónoch, vysielanie zdravotníckych pracovníkov do problémových oblastí nákazy a výstavba mobilných poľných nemocníc. Komisia bude môcť priamo obstarávať vybavenie v mene členských štátov EÚ a pomoc nasmeruje tam, kde je najviac potrebná. Komisia už spolupracuje s členskými štátmi na identifikácii a uprednostnení najnaliehavejších potrieb. Na zvládnutie tohto procesu bola zriadená pracovná skupina Komisie. EÚ bude môcť v strednodobom až dlhodobom horizonte dopĺňať úsilie členských štátov o hromadné testovanie a lekársky výskum, pričom počas krízy bude reakciu koordinovať Komisia.

380 miliónov EUR na zdravotnícku rezervu rescEU

S cieľom zlepšiť pripravenosť na krízu v celej EÚ sa vytvorí európska zdravotnícka rezerva a vybavenie sa bude nachádzať v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Za obstarávanie vybavenia bude zodpovedný hostiteľský štát alebo štáty a 100 % zdravotníckej rezervy bude financovať Komisia. Distribúciu vybavenia bude riadiť Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie, ktoré zabezpečí, aby sa vybavenie dostalo tam, kde je najviac potrebné. Prvým hostiteľským štátom bude Rumunsko. Výroba prvých pľúcnych ventilátorov sa už začala.

3,6 milióna EUR pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

Tieto nové finančné prostriedky posilnia schopnosť ECDC identifikovať, posudzovať a oznamovať ohrozenia ľudského zdravia prenosnými chorobami, a najmä zvýšia kapacitu odborníkov.

Odloženie uplatňovania nariadenia o zdravotníckych pomôckach

Európsky parlament podporil návrh Komisie odložiť uplatňovanie nariadenia o zdravotníckych pomôckach o jeden rok, aby členské štáty, zdravotnícke inštitúcie a sektor zdravotníctva mali možnosť uprednostniť boj proti koronavírusu. Tento návrh zohľadňuje bezprecedentné výzvy pandémie a potrebu zvýšenej dostupnosti životne dôležitých zdravotníckych pomôcok v celej EÚ. Pokiaľ ide o toto dôležité opatrenie, Komisia počíta s tým, že Rada ho čoskoro plne podporí.

Podpora pre rybárov a poľnohospodárov

Európsky námorný a rybársky fond sa teraz upraví, aby sa zmiernil vplyv koronavírusu v sektore produkcie plodov mora. Členské štáty budú môcť poskytovať podporu na dočasné zastavenie rybolovných činností a skladovanie produktov rybolovu a akvakultúry. Pomoc sa poskytne aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky: umožní sa väčšia flexibilita pri využívaní finančných nástrojov, členské štáty budú môcť ľahšie presúvať finančné prostriedky v rámci programov rozvoja vidieka a zmierni sa administratívny tlak na vnútroštátne orgány, ktoré sa zaoberajú programami rozvoja vidieka.

Dodatočné prostriedky na iné priority

Uvoľňujú sa dodatočné finančné prostriedky na reorganizáciu výdavkov EÚ na tento rok v súlade s najnovšími prioritami. Okrem toho, že tieto návrhy opravných rozpočtov uvoľňujú prostriedky na podporu sektoru zdravotníctva, poskytnú zároveň:

  • 45 miliónov EUR na repatriáciu štátnych príslušníkov, ktorí uviazli mimo EÚ,
  • 350 miliónov EUR na pomoc pri riadení migrácie v Grécku, a to nad rámec núdzovej pomoci vo výške 350 miliónov EUR, ktorá už bola poskytnutá, čím sa naplní záväzok Komisie urýchlene zmobilizovať ďalších 700 miliónov EUR na zvládnutie mimoriadnych výziev v oblasti migrácie a kontroly hraníc v Grécku,
  • 100 miliónov EUR na pomoc Albánsku na rekonštrukciu po ničivom zemetrasení z 26. novembra 2019,
  • dodatočné finančné prostriedky vo výške 3,3 milióna EUR pre európsku prokuratúru (EPPO) na navýšenie jej rozpočtu na rok 2020. Tieto financie umožnia EPPO napríklad rýchlejšie nabrať kvalifikovaný personál a zakúpiť IT vybavenie, aby mohla začať riešiť prvé prípady. Spolu s podporou pre EPPO, ktorá jej už bola poskytnutá na riadenie prípadov začiatkom roka, sa tak celkové finančné krytie EPPO na rok 2020 navýši o 48 %.

Ďalšie informácie

Prehľad: Reakcia EÚ na koronavírus – aktuálne informácie

Webová stránka reakcie Európskej komisie na koronavírus

Otázky a odpovede o Investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus Plus: Nové akcie na mobilizáciu kľúčových investícií a zdrojov

Prehľad: Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus

Prehľad: Reakcia na koronavírus: Podpora sektoru rybolovu a akvakultúry

Nástroj núdzovej podpory v rámci Únie pre sektor zdravotníctva – otázky a odpovede

Prehľad: Nástroj núdzovej podpory Európskej únie pre sektor zdravotníctva –

Koronavírus: Komisia zvyšuje rozpočet na leteckú repatriáciu občanov a rezervu rescEU

Návrh opravného rozpočtu č. 1

Návrh opravného rozpočtu č. 2

Úplný balík legislatívnych návrhov k nástroju núdzovej podpory pre sektor zdravotníctva

Komisia navrhuje odložiť uplatňovanie nariadenia o zdravotníckych pomôckach, aby uprednostnila boj proti pandémii koronavírusu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKY PARLAMENT

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login