Európska komisia zverejnila najnovšiu správu o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Napriek tomu, že od uverejnenia predchádzajúcej správy došlo k pokroku, nepodarilo sa vyriešiť všetky obavy a zostáva niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenia a ďalšie opatrenia. Porušovaním práv duševného vlastníctva na celosvetovej úrovni prichádzajú európske firmy o príjmy vo výške niekoľko miliárd eur, pričom sú ohrozené tisícky pracovných miest. V správe sa píše o troch skupinách krajín, na ktoré EÚ zameria svoje úsilie.

Komisár pre obchod Phil Hogan uviedol: „Ochrana duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky, patenty, alebo zemepisné označenia, je kľúčová tak pre hospodársky rast EÚ, ako aj našu schopnosť podporovať inovácie a zachovať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni. Až 82 % celkového vývozu EÚ tvoria odvetvia, pre ktoré je duševné vlastníctvo významným aktívom. Porušovanie práv duševného vlastníctva vrátane núteného transferu technológií, krádeží duševného vlastníctva, falšovania a pirátstva každoročne ohrozuje státisíce pracovných miest v EÚ. Informácie uvedené v správe nám umožnia ešte viac zefektívniť ochranu firiem a pracovníkov v EÚ pred porušovaním práv duševného vlastníctva, ako sú falšovanie alebo pirátstvo autorských práv.“

Geografické a tematické priority pre opatrenia EÚ na ochranu práv duševného vlastníctva sa riadia mierou hospodárskej ujmy spôsobenej podnikom z EÚ. Vďaka tejto správe bude možné vyvíjané úsilie lepšie koordinovať a zacieliť. Aktualizovaný zoznam prioritných krajín uvedený v správe zostáva naďalej rozdelený do troch kategórií podľa rozsahu a závažnosti problémov: 1. Čína; 2. India, Indonézia, Rusko, Turecko, Ukrajina; 3. Argentína, Brazília, Ekvádor, Malajzia, Nigéria, Saudská Arábia a Thajsko.

Čína má najväčší podiel na falšovanom a pirátskom tovare prichádzajúcom do EÚ z hľadiska jeho ceny i objemu. Viac ako 80 % falšovaného a pirátskeho tovaru zabaveného colnými orgánmi EÚ je z Číny a Hongkongu.

Vysoká úroveň ochrany duševného vlastníctva je štandardným prvkom všetkých obchodných dohôd EÚ. Komisia sa zapája aj do dialógov, pracovných skupín a technických programov s kľúčovými krajinami a regiónmi, ako sú Čína, Latinská Amerika, juhovýchodná Ázia alebo Afrika. Medzi konkrétne opatrenia v posledných dvoch rokoch patrili:

• technická podpora krajinám, ktoré sa zaujímajú o pristúpenie k medzinárodným zmluvám v oblasti práv duševného vlastníctva,
• seminár na zvyšovanie informovanosti zástupcov malých podnikov o význame práv duševného vlastníctva,
• školenie colných úradníkov, sudcov a polície venované presadzovaniu dodržiavania práv duševného vlastníctva,
• školenie zamestnancov patentových úradov,
• školenie v oblasti udeľovania licencií pre chránené rastlinné odrody.

Komisia sa aktívne podieľa na ochrane a presadzovaní dodržiavania práv duševného vlastníctva aj na multilaterálnych úrovniach, ako sú Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Správa sa zameriava aj na duševné vlastníctvo v oblasti rastlinných odrôd. Šľachtenie rastlín môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní produktivity a kvality v poľnohospodárstve a zároveň minimalizácii tlaku na životné prostredie. EÚ chce podporovať investície a výskum v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o vývoj nových plodín odolných voči suchu, záplavám, teplu a slanosti, a tak lepšie reagovať na negatívne dôsledky zmeny klímy. Ochrana rastlinných odrôd sa preto v nadchádzajúcom období stane jednou z priorít Komisie.

Kontext

Efektívne, dobre navrhnuté a vyvážené systémy duševného vlastníctva majú kľúčový význam pre podporu investícií, inovácií, rastu a globálnych obchodných činností našich podnikov. V tejto súvislosti sa Európska komisia aktívne zapája do posilňovania ochrany a presadzovania dodržiavania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Využíva na to aj svoju obchodnú politiku.

Priemyselné odvetvia, ktoré vo veľkej miere využívajú duševné vlastníctvo, zabezpečovali v rokoch 2014 – 2016 približne 84 miliónov európskych pracovných miest a 45 % celkového HDP Únie. Zároveň sa uvedené odvetvia postarali o 82 % vývozu EÚ. V týchto odvetviach má EÚ prebytok obchodnej bilancie okolo 182 miliárd eur. Pritom sa odhaduje, že zo všetkého tovaru dovezeného do EÚ až 121 miliárd eur, t. j. 6,8 % je tovar falšovaný alebo pirátsky.

Od začiatku tohto roka sa maximálny obsah síry v lodných palivách celosvetovo zníži na 0,5 % (pokles z 3,5 %), čím sa zníži znečistenie ovzdušia a zlepší ochrana zdravia a životného prostredia. Emisie oxidov síry (SOx) zo spaľovacích lodných motorov spôsobujú kyslé dažde a produkujú jemný prach, ktorý môže vyvolávať respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a znižovať očakávanú dĺžku života.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová k tomu uviedla: „Námorná doprava je globálne priemyselné odvetvie, preto si znižovanie emisií v nej vyžaduje globálne riešenia. Zavedenie celosvetového limitu obsahu síry je významným míľnikom pre celé odvetvie námornej dopravy. Pomôže ešte viac znížiť emisie škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie a prinesie priame výhody mestám a komunitám na celom svete vrátane tých, ktoré žijú na našich juhoeurópskych pobrežiach. Zároveň dokazuje, že spoločné úsilie EÚ a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) môže spolu s pevným odhodlaním zástupcov tohto priemyselného odvetvia prinášať mnohé výhody pre zdravie našich obyvateľov a naše životné prostredie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodáva: „Európsky ekologický dohovor je nastavený tak, aby dokázal naplniť ambíciu nulového znečisťovania v prípade klimatickej neutrality, ale aj životného prostredia bez toxických látok. Touto ambíciou chráni EÚ dobré životné podmienky svojich občanov a zároveň zaisťuje zdravé a čisté prostredia, moria a oceány v rámci bezuhlíkového a udržateľného ,modréhoʻ hospodárstva, kde všetky strany vrátane námornej dopravy spájajú svoje sily. Vítame prijatie noriem nízkeho obsahu síry celosvetovo i v oblastiach s kontrolou emisií, aby vďaka ním mohlo čistý vzduch dýchať čoraz viac občanov žijúcich na pobrežiach EÚ.“

Prístup EÚ k nízkemu obsahu síry je medzinárodným príkladom

Európska únia prijala od roku 2012 rázne opatrenia na zníženie obsahu síry v lodných palivách v podobe smernice o síre. V roku 2016 určila Medzinárodná námorná organizácia (IMO) rok 2020 za rok zavedenia celosvetového limitu obsahu síry na úrovni 0,5 %.

Okrem toho sa v niektorých veľmi „krehkých“ ekosystémoch, akými sú napríklad Baltské more a Severné more, ktoré sú označované ako „oblasti kontroly emisií oxidov síry (SECA)“, znížil maximálny obsah síry už v roku 2015 na 0,10 %. Vďaka týmto prísnym limitom obsahu síry sa koncentrácia oxidu siričitého v týchto oblastiach znížila o viac ako polovicu, čím sa zlepšilo zdravie obyvateľov pobrežných oblastí a prístavov, pričom celkový vplyv na hospodárenie v tomto odvetví zostal minimálny.

Ďalšie kroky na ceste k udržateľnosti v lodnej doprave

Po úspešnom zavedení limitov v oblastiach kontroly emisií (ECA) sa očakáva, že podobné výsledky prinesie aj zavedenie celosvetového limitu pre obsah síry. EÚ sa v kontexte Barcelonského dohovoru snaží o to, aby IMO v budúcnosti určila oblasti s kontrolou emisií aj v ďalších vodách EÚ napríklad v Stredozemnom mori.

EÚ chce zohrávať aktívnu úlohu v znižovaní emisií z námornej dopravy v širšom kontexte, a to tak doma, ako aj vo svete. V roku 2018 sa IMO dohodla na znížení emisií skleníkových plynov z lodnej dopravy o najmenej 50 % do roku 2050. EÚ a jej členské štáty zohrali kľúčovú úlohu pri vyjednávaní a schvaľovaní tejto dohody v tomto odvetví, ktoré dnes produkuje 2 až 3 % emisií CO₂ vo svete. V IMO sa už diskutuje o tom, ako túto dohodu premietnuť do konkrétnych opatrení.

V boji proti znečisťovaniu našich oceánov plastmi prijala EÚ nové pravidlá týkajúce sa prístavných zberných zariadení, ktorými sa zabezpečí zber a spracovanie odpadu vyprodukovaného na palube lodí alebo vyloveného z mora priamo v prístavoch. 

EÚ tiež spolupracuje s IMO na riešení obáv vznikajúcich z vypúšťania vôd zo systémov následného spracovania používaných na lodiach. Cieľom je zabezpečiť plnú udržateľnosť týchto systémov napríklad zavedením prísnejších a jednotných právnych požiadaviek. Okrem toho sa Európskym ekologickým dohovorom, ktorý predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstavila v decembri 2019, stanovujú ďalšie opatrenia na zvýšenie udržateľnosti lodnej dopravy, medzi inými aj rozšírenie obchodovania s emisiami v Európe o odvetvie námornej dopravy.

Kontext

Námorná doprava priamo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia mnohých európskych pobrežných miest. Výfukové plyny z lodí sú významným zdrojom znečistenia ovzdušia, okrem iného emisiami oxidov síry, ktoré vznikajú spaľovaním vykurovacieho oleja. Oxidy síry poškodzujú u ľudí dýchaciu sústavu a sťažujú im dýchanie.

Lode tradične používajú na pohon vykurovacie oleje, ktoré môžu obsahovať až 3,50 % síry. Len na porovnanie: obsah síry v palivách používaných v nákladných alebo osobných automobiloch nesmie prekročiť 0,001 %. Smernicou o síre z roku 2012, ktorá prešla v roku 2016 revíziou, sa znížili emisie oxidov síry stanovením maximálneho obsahu síry v lodných palivách a zapracovali nové normy stanovené Medzinárodnou námornou organizáciou do právnych predpisov EÚ, ktoré platia v regionálne chránených oblastiach, ale aj mimo nich.