O právach cestujúcich v EÚ vie menej ako polovica občanov Únie

Európska komisia zverejnila výsledky prieskumu Eurobarometer o právach cestujúcich v Európskej únii (EÚ). Podľa prieskumu vie o zavedení práv pre cestujúcich Európskou úniou 43 % občanov Únie, ktorí v predchádzajúcich 12 mesiacoch cestovali lietadlom, diaľkovým vlakom, diaľkovým autobusom, loďou alebo trajektom (ďalej len „cestujúci“).

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Európska únia je jediným miestom na svete, kde sú občania chránení kompletným súborom práv cestujúcich. Je však potrebné, aby boli tieto práva ľahšie pochopiteľné a lepšie dodržiavané a aby o nich vedelo čoraz viac ľudí. Naše pravidlá by mali zároveň poskytovať väčšiu právnu istotu tak cestujúcim, ako aj samotnému odvetviu. Preto Komisia navrhla modernizáciu práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave. V tejto chvíli potrebujeme, aby sa Rada a Európsky parlament na týchto právach rýchlo dohodli a zabezpečili tak účinnú ochranu cestujúcich v EÚ.“

Práva cestujúcich sú vymedzené na úrovni EÚ. Uplatňované sú dopravnými spoločnosťami a kontrolované vnútroštátnymi orgánmi. Vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych postupoch môže byť pre cestujúcich ťažké získať jasný obraz o tom, čo robiť a na koho sa obrátiť, najmä vtedy, ak často cestujú z jedného štátu EÚ do druhého.

Komisia už predtým zintenzívnila úsilie o zlepšenie zrozumiteľnosti pravidiel a zvýšenie úrovne informovanosti o právach cestujúcich. Urobila tak formou legislatívnych návrhov týkajúcich sa práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave, ale aj vypracovaním usmernení a pravidelným informovaním o právnych predpisoch platných v jednotlivých krajinách. Komisia okrem toho spustila kampaň na zvýšenie informovanosti.

Ďalšie výsledky prieskumu:

  • 32 % všetkých respondentov (vrátane tých, ktorí počas posledných 12 mesiacov necestovali jedným z uvedených dopravných prostriedkov) vie, že v EÚ existujú práva cestujúcich v leteckej, železničnej, autokarovej doprave alebo v doprave loďou či trajektom. Iba 14 % však vie o právach, ktoré platia konkrétne v leteckej, 8 % v železničnej, 5 % v autokarovej doprave a 3 % v doprave loďou či trajektom. Viac informácií o právach cestujúcich majú skôr respondenti, ktorí cestovali aspoň jedným z týchto dopravných prostriedkov (43 % oproti 32 %), hoci toto číslo naďalej zostáva pod úrovňou 50 %.
  • Percentuálny podiel cestujúcich, ktorí sa cítia byť dobre informovaní o svojich právach dopravnými spoločnosťami skôr, ako využijú jeden zo spôsobov dopravy, kolíše: kým medzi cestujúcimi v leteckej doprave dosahuje 40 %, u cestujúcich loďou alebo trajektom je to 29 %, u cestujúcich v železničnej doprave 26 % a cestujúcich diaľkovými autobusmi rovnako 26 %. Percentuálne hodnoty sú ešte nižšie v prípade informácií získaných počas cesty a po nej. 
  • Respondenti, ktorí sa stretli s problémami v leteckej doprave, sa sťažujú viac ako tí, ktorí použijú iný spôsob dopravy: 37 % cestujúcich v leteckej doprave v porovnaní s 26 % cestujúcich v autokarovej doprave, s 24 % cestujúcich v železničnej doprave a 18 % cestujúcich loďou alebo trajektom. Za všetky druhy dopravy spolu je to 26 %. U respondentov, ktorí zažili problémy s cestovaním, no oficiálnu sťažnosť nepodali (72 %), bol najpravdepodobnejší dôvod na nepodanie žiadosti pocit, že by to bolo zbytočné (45 %) a dôvod, že išlo o zanedbateľnú sumu peňazí (25 %).
  • 53 % z opýtaných, ktorí sa v posledných 12 mesiacoch stretli s problémami v leteckej doprave, uviedlo, že im letecké spoločnosti poskytli nejakú formu pomoci (buď jedlo a nápoje, alebo alternatívny let, vrátenie peňazí, finančnú kompenzáciu, ubytovanie atď.), a to bez ohľadu na to, či podali sťažnosť alebo nie. Ponúknutú pomoc dopravných spoločností pri problémoch s cestovaním uviedlo 43 % cestujúcich železničnou dopravou a 38 % cestujúcich diaľkovým autobusom, loďou alebo trajektom.
  • 55 % respondentov, ktorí sa u dopravcov sťažovali na problémy pri cestovaní, uviedlo, že boli spokojní so spôsobom, akým sa ich sťažnosť riešila, no len 37 % z tých, ktorí zažili problémy počas cesty, vyjadrilo spokojnosť s tým, ako ich dopravca informoval o postupoch vybavovania sťažností.
  • Veľká väčšina (81 %) tých, ktorí v istom momente požiadali o pomoc pre osobu so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou (celkom 8 % respondentov), vyjadrila spokojnosť s reakciou dopravcu. Menej (60 %) bolo spokojných s využitím viac ako jedného spôsobu dopravy.

Ďalšie kroky

Výsledky prieskumu sa premietnu do dvoch prebiehajúcich legislatívnych postupov týkajúcich sa práv cestujúcich v železničnej a leteckej doprave, ako aj do hodnotení práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej dopravepráv cestujúcich v lodnej a trajektovej doprave a práv cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave. V tejto súvislosti sa zváži aj dostupnosť tzv. multimodálnej dopravy pre týchto, ale aj iných cestujúcich.

 

Ďalšie informácie

Úplné výsledky prieskumu Eurobarometer o právach cestujúcich.

Informácie o právach cestujúcich v EÚ sú dostupné na webových stránkach Vaša Európa.

Čítať ďalej...

Európska komisia sprísňuje ochranu európskeho duševného vlastníctva na globálnych trhoch

Európska komisia zverejnila najnovšiu správu o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Napriek tomu, že od uverejnenia predchádzajúcej správy došlo k pokroku, nepodarilo sa vyriešiť všetky obavy a zostáva niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenia a ďalšie opatrenia. Porušovaním práv duševného vlastníctva na celosvetovej úrovni prichádzajú európske firmy o príjmy vo výške niekoľko miliárd eur, pričom sú ohrozené tisícky pracovných miest. V správe sa píše o troch skupinách krajín, na ktoré EÚ zameria svoje úsilie.

Komisár pre obchod Phil Hogan uviedol: „Ochrana duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky, patenty, alebo zemepisné označenia, je kľúčová tak pre hospodársky rast EÚ, ako aj našu schopnosť podporovať inovácie a zachovať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni. Až 82 % celkového vývozu EÚ tvoria odvetvia, pre ktoré je duševné vlastníctvo významným aktívom. Porušovanie práv duševného vlastníctva vrátane núteného transferu technológií, krádeží duševného vlastníctva, falšovania a pirátstva každoročne ohrozuje státisíce pracovných miest v EÚ. Informácie uvedené v správe nám umožnia ešte viac zefektívniť ochranu firiem a pracovníkov v EÚ pred porušovaním práv duševného vlastníctva, ako sú falšovanie alebo pirátstvo autorských práv.“

Geografické a tematické priority pre opatrenia EÚ na ochranu práv duševného vlastníctva sa riadia mierou hospodárskej ujmy spôsobenej podnikom z EÚ. Vďaka tejto správe bude možné vyvíjané úsilie lepšie koordinovať a zacieliť. Aktualizovaný zoznam prioritných krajín uvedený v správe zostáva naďalej rozdelený do troch kategórií podľa rozsahu a závažnosti problémov: 1. Čína; 2. India, Indonézia, Rusko, Turecko, Ukrajina; 3. Argentína, Brazília, Ekvádor, Malajzia, Nigéria, Saudská Arábia a Thajsko.

Čína má najväčší podiel na falšovanom a pirátskom tovare prichádzajúcom do EÚ z hľadiska jeho ceny i objemu. Viac ako 80 % falšovaného a pirátskeho tovaru zabaveného colnými orgánmi EÚ je z Číny a Hongkongu.

Vysoká úroveň ochrany duševného vlastníctva je štandardným prvkom všetkých obchodných dohôd EÚ. Komisia sa zapája aj do dialógov, pracovných skupín a technických programov s kľúčovými krajinami a regiónmi, ako sú Čína, Latinská Amerika, juhovýchodná Ázia alebo Afrika. Medzi konkrétne opatrenia v posledných dvoch rokoch patrili:

  • technická podpora krajinám, ktoré sa zaujímajú o pristúpenie k medzinárodným zmluvám v oblasti práv duševného vlastníctva,
  • seminár na zvyšovanie informovanosti zástupcov malých podnikov o význame práv duševného vlastníctva,
  • školenie colných úradníkov, sudcov a polície venované presadzovaniu dodržiavania práv duševného vlastníctva,
  • školenie zamestnancov patentových úradov,
  • školenie v oblasti udeľovania licencií pre chránené rastlinné odrody.

Komisia sa aktívne podieľa na ochrane a presadzovaní dodržiavania práv duševného vlastníctva aj na multilaterálnych úrovniach, ako sú Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Správa sa zameriava aj na duševné vlastníctvo v oblasti rastlinných odrôd. Šľachtenie rastlín môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní produktivity a kvality v poľnohospodárstve a zároveň minimalizácii tlaku na životné prostredie. EÚ chce podporovať investície a výskum v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o vývoj nových plodín odolných voči suchu, záplavám, teplu a slanosti, a tak lepšie reagovať na negatívne dôsledky zmeny klímy. Ochrana rastlinných odrôd sa preto v nadchádzajúcom období stane jednou z priorít Komisie.

Kontext

Efektívne, dobre navrhnuté a vyvážené systémy duševného vlastníctva majú kľúčový význam pre podporu investícií, inovácií, rastu a globálnych obchodných činností našich podnikov. V tejto súvislosti sa Európska komisia aktívne zapája do posilňovania ochrany a presadzovania dodržiavania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Využíva na to aj svoju obchodnú politiku.

Priemyselné odvetvia, ktoré vo veľkej miere využívajú duševné vlastníctvo, zabezpečovali v rokoch 2014 – 2016 približne 84 miliónov európskych pracovných miest a 45 % celkového HDP Únie. Zároveň sa uvedené odvetvia postarali o 82 % vývozu EÚ. V týchto odvetviach má EÚ prebytok obchodnej bilancie okolo 182 miliárd eur. Pritom sa odhaduje, že zo všetkého tovaru dovezeného do EÚ až 121 miliárd eur, t. j. 6,8 % je tovar falšovaný alebo pirátsky.

Čítať ďalej...

Komisia posilňuje nástroje na zaistenie európskych záujmov v oblasti medzinárodného obchodu

Európska komisia predstavila návrh, ktorý Európskej únii umožní chrániť svoje obchodné záujmy napriek paralýze mnohostranného mechanizmu Svetovej obchodnej organizácii (WTO) na urovnávanie sporov. Okrem toho zriadila pozíciu hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, aby ešte viac posilnila dôraz na dodržiavanie a presadzovanie obchodných dohôd EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Ak chceme upevniť postavenie Európy vo svete, musíme sa snažiť o jej účinnú vedúcu úlohu v oblasti globálneho obchodu a vybaviť ju primeranými právomocami, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie pravidiel v oblasti medzinárodného obchodu. Z tohto dôvodu chcem hneď na začiatku mandátu prijať rýchle kroky na posilnenie našich nástrojov v oblasti obchodu. Vďaka týmto návrhom budeme môcť chrániť naše záujmy v období, ktoré je pre medzinárodný obchod mimoriadne ťažké. V stávke je veľa európskych pracovných miest, a preto musí byť EÚ vybavená tak, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov zo strany našich partnerov. Práve to je cieľom tohto návrhu.“

Komisár pre obchod Phil Hogan uviedol: „Nastal zásadný moment pre multilateralizmus aj pre globálny systém obchodovania. V dôsledku toho, že prestal fungovať Odvolací orgán, sme prišli o vymáhateľný mechanizmus na urovnávanie sporov, ktorý bol nezávislým garantom nestranného uplatňovania pravidiel WTO. Hoci sa snažíme reformovať WTO a obnoviť jeho dobre fungujúci systém, nemôžeme si dovoliť byť bezbranní, ak WTO momentálne neponúka možnosť dosiahnuť uspokojivé riešenie. Zmeny, ktoré navrhujeme, nám umožnia brániť záujmy našich spoločností, pracovníkov a spotrebiteľov, ak naši partneri prestanú dodržiavať pravidlá.“

Návrh na zmenu súčasného nariadenia o presadzovaní je priamou reakciou na včerajšie blokovanie činnosti Odvolacieho orgánu WTO. Podľa súčasného nariadenia, ktoré tvorí v rámci právnych predpisov EÚ základ na prijatie protiopatrení v oblasti obchodu, sa vyžaduje, aby bol spor najprv vedený prostredníctvom postupov WTO, vrátane fázy odvolania. Únia môže reagovať až následne. Absencia fungujúceho Odvolacieho orgánu WTO umožňuje členom WTO vyhnúť sa povinnostiam aj záväznému rozhodnutiu tým, že sa jednoducho odvolajú proti správe poroty.

Vďaka návrhu Komisie bude môcť EÚ reagovať aj v prípade, že WTO nevydá na stupni odvolacieho konania konečné rozhodnutie z dôvodu, že iný člen WTO postup riešenia blokuje tým, že sa účelovo odvoláva.

Tento nový mechanizmus sa bude vzťahovať aj na ustanovenia o urovnávaní sporov zahrnuté v regionálnych alebo dvojstranných obchodných dohodách, ktorých je EÚ zmluvnou stranou. EÚ musí byť schopná rázne reagovať v prípade, ak obchodní partneri bránia účinnému riešeniu urovnávania sporov, napríklad blokovaním rozhodnutí o zložení členov poroty.

V súlade s politickými usmerneniami predsedníčky von der Leyenovej Komisia pokračuje v posilňovaní nástrojov Únie s dôrazom na dodržiavanie a presadzovanie obchodných dohôd EÚ a vytvorila pozíciu hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorý bude vymenovaný začiatkom roka 2020.

Zabezpečenie dodržiavania záväzkov dohodnutých s ostatnými obchodnými partnermi je jednou z hlavných priorít Komisie von der Leyenovej. EÚ sa preto čoraz viac zameriava na presadzovanie záväzkov svojich partnerov v mnohostranných, regionálnych a dvojstranných obchodných dohodách. Bude mať pri tom k dispozícii súbor nástrojov. Dnes predložený návrh bude musieť schváliť Európsky parlament a členské štáty EÚ v Rade v rámci bežného legislatívneho procesu.

Čítať ďalej...

Čistejší vzduch v roku 2020: vo svete začne platiť limit obsahu síry v lodných palivách na úrovni 0,5 %

Od začiatku tohto roka sa maximálny obsah síry v lodných palivách celosvetovo zníži na 0,5 % (pokles z 3,5 %), čím sa zníži znečistenie ovzdušia a zlepší ochrana zdravia a životného prostredia. Emisie oxidov síry (SOx) zo spaľovacích lodných motorov spôsobujú kyslé dažde a produkujú jemný prach, ktorý môže vyvolávať respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a znižovať očakávanú dĺžku života.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová k tomu uviedla: „Námorná doprava je globálne priemyselné odvetvie, preto si znižovanie emisií v nej vyžaduje globálne riešenia. Zavedenie celosvetového limitu obsahu síry je významným míľnikom pre celé odvetvie námornej dopravy. Pomôže ešte viac znížiť emisie škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie a prinesie priame výhody mestám a komunitám na celom svete vrátane tých, ktoré žijú na našich juhoeurópskych pobrežiach. Zároveň dokazuje, že spoločné úsilie EÚ a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) môže spolu s pevným odhodlaním zástupcov tohto priemyselného odvetvia prinášať mnohé výhody pre zdravie našich obyvateľov a naše životné prostredie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodáva: „Európsky ekologický dohovor je nastavený tak, aby dokázal naplniť ambíciu nulového znečisťovania v prípade klimatickej neutrality, ale aj životného prostredia bez toxických látok. Touto ambíciou chráni EÚ dobré životné podmienky svojich občanov a zároveň zaisťuje zdravé a čisté prostredia, moria a oceány v rámci bezuhlíkového a udržateľného ,modréhoʻ hospodárstva, kde všetky strany vrátane námornej dopravy spájajú svoje sily. Vítame prijatie noriem nízkeho obsahu síry celosvetovo i v oblastiach s kontrolou emisií, aby vďaka ním mohlo čistý vzduch dýchať čoraz viac občanov žijúcich na pobrežiach EÚ.“

Prístup EÚ k nízkemu obsahu síry je medzinárodným príkladom

Európska únia prijala od roku 2012 rázne opatrenia na zníženie obsahu síry v lodných palivách v podobe smernice o síre. V roku 2016 určila Medzinárodná námorná organizácia (IMO) rok 2020 za rok zavedenia celosvetového limitu obsahu síry na úrovni 0,5 %.

Okrem toho sa v niektorých veľmi „krehkých“ ekosystémoch, akými sú napríklad Baltské more a Severné more, ktoré sú označované ako „oblasti kontroly emisií oxidov síry (SECA)“, znížil maximálny obsah síry už v roku 2015 na 0,10 %. Vďaka týmto prísnym limitom obsahu síry sa koncentrácia oxidu siričitého v týchto oblastiach znížila o viac ako polovicu, čím sa zlepšilo zdravie obyvateľov pobrežných oblastí a prístavov, pričom celkový vplyv na hospodárenie v tomto odvetví zostal minimálny.

Ďalšie kroky na ceste k udržateľnosti v lodnej doprave

Po úspešnom zavedení limitov v oblastiach kontroly emisií (ECA) sa očakáva, že podobné výsledky prinesie aj zavedenie celosvetového limitu pre obsah síry. EÚ sa v kontexte Barcelonského dohovoru snaží o to, aby IMO v budúcnosti určila oblasti s kontrolou emisií aj v ďalších vodách EÚ napríklad v Stredozemnom mori.

EÚ chce zohrávať aktívnu úlohu v znižovaní emisií z námornej dopravy v širšom kontexte, a to tak doma, ako aj vo svete. V roku 2018 sa IMO dohodla na znížení emisií skleníkových plynov z lodnej dopravy o najmenej 50 % do roku 2050. EÚ a jej členské štáty zohrali kľúčovú úlohu pri vyjednávaní a schvaľovaní tejto dohody v tomto odvetví, ktoré dnes produkuje 2 až 3 % emisií CO2 vo svete. V IMO sa už diskutuje o tom, ako túto dohodu premietnuť do konkrétnych opatrení.

V boji proti znečisťovaniu našich oceánov plastmi prijala EÚ nové pravidlá týkajúce sa prístavných zberných zariadení, ktorými sa zabezpečí zber a spracovanie odpadu vyprodukovaného na palube lodí alebo vyloveného z mora priamo v prístavoch. 

EÚ tiež spolupracuje s IMO na riešení obáv vznikajúcich z vypúšťania vôd zo systémov následného spracovania používaných na lodiach. Cieľom je zabezpečiť plnú udržateľnosť týchto systémov napríklad zavedením prísnejších a jednotných právnych požiadaviek. Okrem toho sa Európskym ekologickým dohovorom, ktorý predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstavila v decembri 2019, stanovujú ďalšie opatrenia na zvýšenie udržateľnosti lodnej dopravy, medzi inými aj rozšírenie obchodovania s emisiami v Európe o odvetvie námornej dopravy.

Kontext

Námorná doprava priamo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia mnohých európskych pobrežných miest. Výfukové plyny z lodí sú významným zdrojom znečistenia ovzdušia, okrem iného emisiami oxidov síry, ktoré vznikajú spaľovaním vykurovacieho oleja. Oxidy síry poškodzujú u ľudí dýchaciu sústavu a sťažujú im dýchanie.

Lode tradične používajú na pohon vykurovacie oleje, ktoré môžu obsahovať až 3,50 % síry. Len na porovnanie: obsah síry v palivách používaných v nákladných alebo osobných automobiloch nesmie prekročiť 0,001 %. Smernicou o síre z roku 2012, ktorá prešla v roku 2016 revíziou, sa znížili emisie oxidov síry stanovením maximálneho obsahu síry v lodných palivách a zapracovali nové normy stanovené Medzinárodnou námornou organizáciou do právnych predpisov EÚ, ktoré platia v regionálne chránených oblastiach, ale aj mimo nich.

Čítať ďalej...

Komisia víta predbežnú dohodu o zlepšení kvality pitnej vody a jej dostupnosti

Komisia víta predbežnú dohodu na prepracovanom znení smernice o pitnej vode, ku ktorej v Štrasburgu dospeli Európsky parlament a Rada. Dohoda vychádza z návrhu prijatého ešte vo februári 2018 Komisiou v priamej reakcii na európsku občiansku iniciatívu „Right2Water“ (právo na vodu). Jej cieľom je zlepšiť kvalitu pitnej vody a prístup k nej a zároveň lepšie informovať občanov.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Občania dôrazne a jasne vyzvali Komisiu, aby navrhla iniciatívu, ktorá by Európanom garantovala prístup k nezávadnej pitnej vode. Komisia na túto výzvu adresovanú formou európskej občianskej iniciatívy reagovala ambicióznym návrhom. S výzvou dnes súhlasili aj spoluzákonodarcovia a dohodli sa na modernizácii pravidiel EÚ, ktorá by zvýšila kvalitu pitnej vody podľa najnovších noriem, zlepšila jej dostupnosť pre všetkých a priniesla väčšiu transparentnosť v tomto kľúčovom odvetví. Spoločne dokážeme a budeme chrániť zdravie a bezpečnosť našich občanov.

Pitná voda je dnes kontrolovaná iba v mieste odberu. Podľa nových dohodnutých pravidiel sa bude uplatňovať tzv. prístup založený na rizikových faktoroch, ktorým sa umožní zavedenie ďalších preventívnych a nápravných opatrení na ochranu zdrojov pitnej vody. Vďaka ďalšej významnej zmene v právnych predpisoch získajú občania jednoduchý a zrozumiteľný (okrem iného aj online) prístup k informáciám o kvalite a dodávke pitnej vody v mieste ich bydliska, čím sa zvýši ich dôvera k vode z vodovodu.

Znenie dohody vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a v niektorých prípadoch dokonca prekračuje ich rámec. Nové pravidlá EÚ sa stanú celosvetovou normou a zohľadnia sa v nich najnovšie technologické inovácie. Obmedzí sa tak škodlivý vplyv znečisťovania na ľudské zdravie, ale aj na naše prírodné zdroje. Pravidlá sú preto plne v súlade s európskym ekologickým dohovorom. Vďaka nim bude možné bojovať s novými znečisťujúcimi látkami, ako sú mikroplasty, endokrinné disruptory a nové druhy chemikálií (per- a polyfluóroalkyly). Súčasťou dohody sú podrobné hygienické požiadavky na materiály, ktoré sa dostávajú do styku s pitnou vodou. Kľúčovú úlohu zohráva Európska chemická agentúra, ktorá má zaručiť, že v potrubiach a vo vodovodoch prichádzajúcich do styku s vodou budú použité iba bezpečné látky. Vďaka tejto harmonizácii pravidiel bude možné ľahšie zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu s výrobkami prichádzajúcimi do styku s pitnou vodou a zároveň zlepšiť ochranu verejného zdravia.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada.

Smernica bude po schválení uverejnená v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr.

Súvislosti

Mnohí ľudia žijúci v EÚ majú už dnes bezproblémový prístup ku kvalitnej pitnej vode aj vďaka viac ako 30-ročnej existencii právnych predpisov EÚ týkajúcich sa kvality pitnej vody. Komisia navrhla v roku 2018 revíziu smernice o pitnej vode (98/83/ES) v reakcii na európsku občiansku iniciatívu „Right2Water“. Návrhu predchádzalo hodnotenie regulačnej vhodnosti a efektívnosti smernice o pitnej vode v rámci programu REFIT a sprevádzalo ho posúdenie vplyvu a odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login