Koronavírus: Komisia mobilizuje všetky dostupné zdroje na ochranu životov a živobytia

Záchrana životov a podpora živobytia v týchto časoch akútnej krízy má najvyššiu prioritu. Komisia ďalej rozširuje svoju reakciu tým, že navrhuje zriadiť nástroj solidarity vo výške 100 miliárd EUR s cieľom pomôcť pracovníkom udržať si svoje príjmy a pomôcť podnikom udržať sa na trhu, nazvaný SURE. Takisto navrhuje presmerovať všetky dostupné štrukturálne fondy na reakciu na koronavírus.

Podpora bude určená aj poľnohospodárom, rybárom a najodkázanejším osobám. Všetky tieto opatrenia sú založené na súčasnom rozpočte EÚ a využijú sa všetky dostupné finančné prostriedky. Poukazujú na potrebu silného a flexibilného dlhodobého rozpočtu EÚ. Komisia vyvinie úsilie na zabezpečenie, aby EÚ mohla počítať s robustným rozpočtom, ktorý jej umožní začať s obnovou a dosiahnuť pokrok na ceste k oživeniu.

Pandémia koronavírusu je pre Európu skúškou, ktorá by pred niekoľkými týždňami bola nepredstaviteľná. Hĺbka a rozsah tejto krízy si vyžaduje reakciu, ktorá nemá obdobu, pokiaľ ide o rozsah, rýchlosť a solidaritu.

Komisia v posledných týždňoch prijala opatrenia s cieľom poskytnúť členským štátom všetku potrebnú flexibilitu, aby mohli finančne podporovať svoje systémy zdravotnej starostlivosti, podniky a pracovníkov. Prijala opatrenia na koordináciu, urýchlenie a posilnenie úsilia pri obstarávaní zdravotníckeho vybavenia a zamerala financovanie výskumu na vývoj vakcíny. Neprestajne pracovala na zaistení nerušeného pohybu tovaru a cezhraničných pracovníkov v celej EÚ, aby sa zaistilo fungovanie nemocníc, tovární a zásobovanie predajní. Naďalej pokračuje v podpore repatriácií občanov EÚ, ich rodinných príslušníkov a osôb s dlhodobým pobytom z celého sveta do Európy.

Komisia tieto opatrenia prijíma na základe presvedčenia, že jediné účinné riešenie krízy v Európe je založené na spolupráci, flexibilite a predovšetkým na solidarite.

Dnešné návrhy posúvajú reakciu na novú úroveň.

Predsedníčka von der Leyenová v reakcii na prijaté návrhy uviedla: „V tejto krízovej situácii, spôsobenej koronavírusom, musíme zareagovať čo najdôraznejšie. Musíme využiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Všetky finančné prostriedky, dostupné v rozpočte EÚ, budú presmerované na jej riešenie, všetky pravidlá budú uvoľnené, aby sa umožnilo rýchle a účinné čerpanie finančných prostriedkov. Týmto novým nástrojom solidarity zmobilizujeme 100 miliárd EUR na udržanie pracovných miest a zaistenie fungovania podnikov. Týmto opatrením spájame sily s členskými štátmi, aby sme chránili životy a živobytie občanov. Toto je európska solidarita.

100 miliárd eur na zachovanie pracovných miest a zaistenie fungovania podnikov: iniciatíva SURE

Potrebujeme zmierniť ekonomický šok, aby bolo hospodárstvo EÚ pripravené znovu sa naštartovať, keď na to budú vhodné podmienky. Musíme preto zachovať pracovné miesta a zaistiť fungovanie podnikov. Všetky členské štáty majú alebo čoskoro budú mať režimy skráteného pracovného času na dosiahnutie tohto cieľa.

Odpoveďou Komisie na túto situáciu je SURE: nový nástroj, ktorý poskytne úvery až do výšky 100 miliárd EUR krajinám, ktoré to potrebujú na to, aby mohli pracovníci dostávať príjem a podniky si mohli udržať svojich zamestnancov. Vďaka týmto prostriedkom ľudia naďalej budú môcť platiť svoje nájomné, faktúry a potravinové nákupy, a zároveň prostriedky prispejú k zachovaniu veľmi potrebnej stability hospodárstva.

Úvery budú založené na zárukách poskytnutých členskými štátmi a budú smerovať tam, kde je ich použitie najnaliehavejšie. Všetky členské štáty budú môcť nástroj využiť, kľúčový význam však bude mať pre tie, ktoré sú najviac postihnuté.

Nástroj SURE bude podporovať režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia zamerané na pomoc členským štátom pri ochrane pracovných miest, zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb pred rizikom prepustenia a straty príjmu. Firmy budú môcť dočasne skrátiť pracovný čas zamestnancov alebo úplne pozastaviť prácu, a to s podporou príjmu od štátu za neodpracované hodiny. Samostatne zárobkovo činné osoby dostanú náhradu príjmu za súčasnú núdzovú situáciu.

  • Opatrenia zamerané na tých najodkázanejších – Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

Ako sa v celej Európe obmedzujú kontakty medzi ľuďmi, aby sa spomalilo šírenie vírusu, je ešte dôležitejšie, aby tí, ktorí pri napĺňaní svojich najzákladnejších potrieb závisia od iných, neboli odrezaní od pomoci. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby bude upravený tak, aby reagoval na túto výzvu: zavedie sa najmä používanie elektronických poukážok, aby sa znížilo riziko nákazy, ako aj možnosť kúpy ochranných prostriedkov pre osoby poskytujúce pomoc.

  • Podpora pre rybárov a poľnohospodárov

Európske poľnohospodárstva a rybné hospodárstvo majú zásadnú úlohu, keďže nám poskytujú potraviny, ktoré konzumujeme. Kríza ich tvrdo zasiahla a následne zasiahla naše potravinové dodávateľské reťazce a miestne hospodárstva, ktoré tento sektor podporuje.

Podobne ako v prípade štrukturálnych fondov bude aj využívanie Európskeho námorného a rybárskeho fondu pružnejšie. Členské štáty budú môcť poskytovať podporu:

  • rybárom na dočasné zastavenie rybolovných činností,
  • akvakultúrnym chovateľom na dočasné pozastavenie alebo obmedzenie produkcie a poskytnutie podpory,
  • a organizáciám výrobcov na dočasné uskladnenie produktov rybolovu a akvakultúry.

Komisia tiež čoskoro navrhne súbor opatrení na to, aby farmári a iní príjemcovia mohli získať potrebnú podporu prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky, napríklad v podobe dlhšieho času na podávanie žiadostí o podporu a dlhšieho času pre správne orgány na ich spracovanie, vyšších zálohových platieb na priame platby a platby na rozvoj vidieka, a väčšej pružnosti, pokiaľ ide o kontroly na mieste, aby sa čo najviac obmedzila potreba fyzického kontaktu a znížila administratívna záťaž.

Ochraňujeme naše hospodárstva a ľudí všetkými dostupnými prostriedkami

  • Presmerovanie všetkých finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na boj proti núdzovej situácii

Na riešenie dôsledkov krízy v oblasti verejného zdravia sa zmobilizujú všetky neviazané prostriedky z troch fondov politiky súdržnosti – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu.

Na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky mohli presmerovať tam, kde sú naliehavo potrebné, sa umožnia presuny medzi fondmi, ako aj medzi kategóriami regiónov a medzi politickými cieľmi. Okrem toho sa upustí od požiadaviek na spolufinancovanie, pretože členské štáty už využívajú všetky svoje prostriedky na boj proti kríze. Administratíva sa zjednoduší.

  • Nástroj núdzovej podpory

Európska únia nikdy vo svojej histórii nečelila zdravotnej kríze v takomto rozsahu, ktorá sa šíri takouto rýchlosťou. Prvou prioritou v reakcii na krízu je záchrana životov a uspokojenie potrieb našich systémov zdravotnej starostlivosti a zdravotníkov, ktorí každý deň robia zázraky v celej Únii.

Komisia intenzívne pracuje na zabezpečení dodávok ochranného vybavenia a pľúcnych ventilácií. Napriek intenzívnemu úsiliu výrobného priemyslu členské štáty stále v niektorých oblastiach čelia vážnemu nedostatku ochranného vybavenia a pľúcnych ventilácií. Takisto trpia nedostatkov liečebných zariadení a uvítali by, keby mohli presúvať pacientov do oblastí s väčším objemom zdrojov a zdravotnícky personál na najviac postihnuté miesta. Podpora bude potrebná aj na hromadné testovanie, zdravotnícky výskum, zavedenie nových spôsobov liečby a na výrobu, nákup a distribúciu vakcín v celej EÚ.

EÚ navrhuje využiť všetky zostávajúce finančné prostriedky z tohtoročného rozpočtu EÚ s cieľom pomôcť reagovať na potreby európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

Suma 3 miliardy EUR sa vloží do nástroja núdzovej podpory a 300 miliónov EUR z tejto sumy sa pridelí na program RescEU na podporu spoločných zásob vybavenia. Prvou prioritou by bolo riadenie krízy v oblasti verejného zdravia a zabezpečenie životne dôležitého vybavenia a dodávok, od ventilácií po osobné ochranné vybavenie, od mobilných zdravotníckych tímov po lekársku pomoc pre najzraniteľnejšie osoby vrátane tých, ktoré sú v utečeneckých táboroch. Druhou prioritou bude umožnenie rozšírenia úsilia o testovanie. Návrh by tiež umožnil Komisii obstarávať priamo v mene členských štátov.

Ďalšie plánované opatrenia

Podľa toho, ako sa situácia bude vyvíjať, bude Komisia v záujme jej najrýchlejšieho riešenia predkladať ďalšie návrhy a spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ.

Čítať ďalej...

EÚ a pätnásti členovia Svetovej obchodnej organizácie zavedú núdzový odvolací mechanizmus na urovnávanie obchodných sporov

EÚ a ďalší pätnásti členovia WTO sa dohodli na mechanizme, ktorý im umožní podávať odvolania a urovnávať vzájomné obchodné spory aj napriek súčasnej nečinnosti Odvolacieho orgánu WTO. Zavedenie tohto núdzového opatrenia vo WTO iniciovala EÚ, ktorá dôrazne a neochvejne podporuje systém obchodovania založený na pravidlách.

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti povedal: „ Touto dohodou si plníme politický záväzok, ktorý sme prijali na ministerskej úrovni v januári v Davose. Toto opatrenie má preklenúť dočasné znefunkčnenie Odvolacieho orgánu WTO pri urovnávaní obchodných sporov. Naša dohoda svedčí o tom, že EÚ a mnohé ďalšie krajiny považujú v čase krízy za najlepšiu možnosť spoluprácu. Naďalej sa budeme prioritne snažiť o obnovenie odvolacieho konania mechanizmu WTO na urovnávanie sporov. Dovtedy vyzývam ostatných členov WTO, aby sa zapojili do tejto otvorenej dohody, ktorá má kľúčový význam pre dodržiavanie a presadzovanie pravidiel medzinárodného obchodu.“

V dočasnom mechanizme odvolacieho rozhodcovského konania sa uplatňujú zvyčajné pravidlá odvolacieho konania WTO a kým sa plne nesfunkční Odvolací orgán WTO, môžu ho využívať všetci členovia organizácie, ktorí sa chcú zapojiť.

Dohoda zdôrazňuje, aký význam prikladajú zúčastnení členovia WTO – Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Čile, Kolumbia, Kostarika, Európska únia, Guatemala, Hongkong, Čína, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Singapur, Švajčiarsko a Uruguaj funkčnému dvojstupňovému mechanizmu urovnávania sporov WTO. Tento mechanizmus zaručuje, že obchodné spory možno vyriešiť v nestrannom a nezávislom rozhodovaní, ktoré má zásadný význam pre multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách.

Očakávame, že viacstranný dočasný mechanizmus odvolacieho rozhodcovského konania sa oficiálne oznámi WTO a sfunkční v nadchádzajúcich týždňoch, keď jednotliví členovia WTO ukončia svoje vnútorné postupy.

Čítať ďalej...

Komisia je pripravená naďalej podporovať agropotravinársky sektor EÚ

Aj po prepuknutí koronavírusu dokazuje agropotravinársky sektor Európskej únie svoju odolnosť a naďalej poskytuje Európanom kvalitné a bezpečné potraviny. Poľnohospodári a výrobcovia však čelia ťažkostiam a rastúcemu tlaku. Zaistenie potravinovej bezpečnosti a účinného potravinového dodávateľského reťazca na celom kontinente zostáva jednou z priorít Komisie.

Komisia pozorne monitoruje všetky poľnohospodárske trhy a obchod s potravinárskymi výrobkami a európske strediská pre monitorovanie trhu pravidelne dostávajú tie najaktuálnejšie informácie. Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na videokonferencii informoval o situácii ministrov poľnohospodárstva EÚ.

Komisár Wojciechowski uviedol: „Čelíme bezprecedentnej kríze a ja som nesmierne vďačný našim poľnohospodárom a výrobcom za ich neúnavné úsilie, a to aj napriek čoraz väčším ťažkostiam a tlaku. Tieto náročné časy ukázali, aký odolný je náš potravinový reťazec. Dnešné stretnutie nám umožnilo získať prehľad o tejto rýchlo sa meniacej situácii. Pozorne som počúval všetky návrhy a požiadavky. Komisia ich teraz bude analyzovať a odpovie na ne. Situáciu budem v úzkom kontakte s členskými štátmi naďalej sledovať. V prípade potreby sme pripravení prijať ďalšie opatrenia.“

Od začiatku krízy prijala Komisia na podporu agropotravinárskeho sektora tieto opatrenia:

  • Predĺženie lehoty na predkladanie žiadostí o platby v rámci SPP: Nový termín podávania prihlášok bude 15. jún 2020, a nie 15. máj, čím sa poľnohospodárom v týchto ťažkých a bezprecedentných časoch poskytne väčšia flexibilita pri vypĺňaní žiadostí. Predĺženie už bolo oznámené v prípade Talianska a Komisia pracuje na právnych krokoch, aby ho mohla uplatniť na všetky členské štáty.
  • Zvýšenie objemu štátnej pomoci: Ako súčasť nedávno prijatého dočasného rámca pre štátnu pomoc môžu poľnohospodári získať podporu až do výšky 100 000 eur na každú farmu. Podnikom na spracovanie potravín a obchodným spoločnostiam môže byť pridelených až 800 000 eur. Túto sumu možno zvýšiť o pomoc de minimis, čo je druh vnútroštátnej podpory špecifickej pre odvetvie poľnohospodárstva, ktorú možno poskytnúť bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. Nedávno bol strop tejto pomoci zvýšený na 20 000 eur (a v osobitných prípadoch až na 25 000 eur). Celková vnútroštátna podpora, ktorú možno poskytnúť na poľnohospodársky podnik, teda podľa dočasného rámca predstavuje 120 000 eur (alebo 125 000 eur).
  • Neustály pohyb potravinárskych výrobkov v celej EÚ: Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť fungujúci jednotný trh s tovarom vytvorením prioritných koridorov – tzv. zelených jazdných pruhov. Ide o trasy idúce cez určené kľúčové hraničné priechody, na ktorých kontroly nepresiahnu 15 minút. Priechod sa teraz povoľuje na všetok tovar vrátane agropotravinových výrobkov.
Čítať ďalej...

Komisia vydáva usmernenia o ochrane kritických európskych aktív a technológií v súčasnej kríze

Európska komisia vydala usmernenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dôsledný celoeurópsky prístup k preverovaniu zahraničných investícií v čase krízy v oblasti verejného zdravia a súvisiacej hospodárskej zraniteľnosti. Cieľom je chrániť spoločnosti a kritické aktíva EÚ, najmä v oblastiach ako zdravotníctvo, lekársky výskum, biotechnológie a infraštruktúry, ktoré sú bytostne dôležité pre našu bezpečnosť a verejný poriadok, a to bez narušenia všeobecnej otvorenosti EÚ voči zahraničným investíciám.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Ak chceme, aby sa z tejto krízy Európa vynorila taká silná, aká bola v čase jej nástupu, musíme okamžite prijať preventívne opatrenia. Podobne, ako v každej kríze, keď sa naše priemyselné a podnikové aktíva môžu dostať do problémov, musíme chrániť našu bezpečnosť a hospodársku suverenitu. V rámci európskeho i vnútroštátneho práva máme k dispozícii nástroje, ktoré nám umožnia riešiť túto situáciu, a preto chcem apelovať na členské štáty, aby tieto nástroje v plnej miere využili. EÚ je pre priame zahraničné investície otvoreným trhom a zostane ním aj v budúcnosti. No táto otvorenosť nie je bezpodmienečná.“ 

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti dodal: „V súčasnosti zažívame bezprecedentnú krízu v oblasti verejného zdravia, ktorá bude mať nepredstaviteľné následky pre európske hospodárstvo. My v EÚ sme a chceme naďalej zostať otvorení voči zahraničným investíciám. Za súčasných okolností však musia túto otvorenosť sprevádzať aj primerané kontrolné mechanizmy. Musíme vedieť, kto investuje a za akým účelom. EÚ a jej členské štáty na to majú vhodné právne nástroje. Dnes uverejnené usmernenia sú výzvou pre členské štáty, aby tieto nástroje využívali v plnom rozsahu, a prinášajú jednoznačné informácie o tom, ako uplatňovať rámec na preverovanie investícií, aby sa zabránilo odpredaju strategických aktív EÚ za súčasnej krízy.“ 

Na základe existujúcich pravidiel EÚ sú členské štáty oprávnené preverovať priame zahraničné investície (PZI) pochádzajúce z krajín mimo EÚ z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Ochrana verejného zdravia sa považuje za naliehavý dôvod vo všeobecnom záujme. V dôsledku toho môžu členské štáty uložiť zmierňujúce opatrenia (napríklad záväzky súvisiace s dodávkami s cieľom splniť nevyhnutné potreby na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov) alebo zabrániť zahraničnému investorovi v tom, aby nadobudol určitú spoločnosť alebo aby nad ňou získal kontrolu. Vnútroštátne mechanizmy preverovania PZI sú v súčasnosti zavedené v 14 členských štátoch. Keďže nariadenie EÚ o preverovaní zahraničných investícií je od minulého roka účinné, EÚ je náležite vybavená na to, aby koordinovala kontrolu zahraničných akvizícií uskutočňovanú na úrovni jednotlivých členských štátov.

Vo vydaných usmerneniach Komisia apeluje na členské štáty, ktoré už majú zavedené existujúce mechanizmy preverovania investícií, aby v plnej miere využili nástroje, ktoré majú k dispozícii na základe práva EÚ i vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť tokom kapitálu z krajín mimo EÚ, ktoré by mohli oslabiť bezpečnosť Európy alebo verejný poriadok v nej.

Komisia zároveň vyzýva zostávajúce členské štáty, aby zriadili plnohodnotný mechanizmus preverovania investícií a kým sa tak stane, aby zvážili všetky možnosti dostupné v súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami, s cieľom riešiť potenciálne prípady, keď by nadobudnutie alebo získanie kontroly zahraničným investorom nad určitými podnikmi, infraštruktúrami alebo technológiami viedlo k riziku, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ.

Komisia zároveň vyzýva členské štáty k vzájomnej spolupráci, pretože sa môžu vyskytnúť prípady preverovania PZI, v ktorých by zahraničné investície mohli mať vplyv na celý jednotný trh EÚ. Zahraničné akvizície, ku ktorým aktuálne dochádza, už teraz patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií a mohli by sa preskúmať v rámci mechanizmu spolupráce zavedeného na základe nariadenia, ktorý bude plne funkčný od októbra 2020.

Pokiaľ ide o pohyb kapitálu, v usmerneniach sa zároveň pripomína, za akých špecifických okolností môže dôjsť k obmedzeniam v oblasti voľného pohybu kapitálu, a to najmä z tretích krajín a v súvislosti s nadobúdaním majetkových podielov.

Komisia bude zároveň pozorne sledovať vývoj v tejto oblasti a je pripravená prediskutovať a zabezpečiť koordináciu akejkoľvek zahraničnej investície s rozsiahlejším európskym vplyvom. Ochrana strategických aktív EÚ bude zároveň predmetom diskusie medzi predsedníčkou von der Leyenovou a lídrami krajín EÚ na zajtrajšej videokonferencii Európskej rady.

Súvislosti

Nariadenie EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií bolo prijaté v marci 2019. Po prvýkrát sa ním zavádza mechanizmus na úrovni EÚ na koordináciu preverovania zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok Únie a jej členských štátov. Tento mechanizmus je založený na povinnosti členských štátov a Komisie vzájomne si vymieňať informácie, ako aj na tom, aby sa Komisia a členské štáty mohli ku konkrétnym transakciám vyjadrovať a pripomienkovať ich. Mechanizmus sa začne uplatňovať 11. októbra 2020. Komisia a členské štáty už spolupracujú s cieľom prispôsobiť vnútroštátne mechanizmy preverovania investícií a zabezpečiť úplné a rýchle vykonanie nariadenia na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov.

Čítať ďalej...

COVID-19: Komisia zriaďuje európsky tím vedcov na posilnenie koordinácie a zdravotných protiopatrení v EÚ

Európska komisia zriadila poradný výbor pre pandémiu COVID-19 zložený z epidemiológov a virológov z rôznych členských štátov, aby vypracoval usmernenia EÚ týkajúce sa vedeckých opatrení a koordinovaných opatrení manažmentu rizík. Výboru vytvorenému na základe mandátu členských štátov EÚ predsedá predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a spolupredsedá komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Vítam vytvorenie tohto urgentne zriadeného poradného výboru. Za týchto výnimočných okolností je mimoriadne dôležité zachovať na úrovni EÚ koordinovanosť a pri prijímaní rozhodnutí vždy zohľadňovať vedecké odporúčania. Ďakujem odborníkom, ktorí v takom krátkom čase súhlasili so zapojením sa do úsilia prispieť k čo najväčšiemu zefektívneniu všetkých zdravotných opatrení v EÚ. Spoločné opatrenia a solidarita sú najlepším postupom ako zabrániť šíreniu vírusu.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Spoločne s našimi odborníkmi na verejné zdravie, praktickí lekári, epidemiológovia a virológovia stoja na čele boja proti šíreniu pandémie COVID-19. Ak chceme tento boj vyhrať, čas a veda rozhodnú o našom víťazstve. Poradný výbor zohrá dôležitú úlohu pre zdravotné opatrenia proti pandémii Únie. Jeho práca bude dopĺňať a zúročovať prácu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).“

Poradný výbor bude Komisii poskytovať poradenstvo v týchto oblastiach:

  • formulovanie protiopatrení, ktoré sa majú adresovať všetkým členským štátom v súlade s rôznymi štádiami epidémie v EÚ ako celku a pri zohľadnení konkrétnych okolností jednotlivých členských štátov,
  • identifikácia a zmiernenie závažných medzier, nezrovnalostí alebo nedostatkov v opatreniach, ktoré sa na obmedzenie šírenia a riadenia šírenia pandémie COVID-19 prijali alebo majú prijať, a to aj v rámci klinického riadenia a liečby, a na prekonanie jej dosahu,
  • prioritizácia zdravotnej starostlivosti, civilnej ochrany a iných zdrojov, ako aj podporné opatrenia, ktoré sa majú organizovať alebo koordinovať na úrovni EÚ,
  • následne odporúčanie politických opatrení na riešenie a zmierňovanie dlhodobých následkov pandémie COVID-19.

Výbor sa skladá zo siedmich členov zo šiestich členských štátov, ktorí budú konať samostatne a nezávisle. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európska agentúra pre lieky (EMA) a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) sa zapoja ako pozorovatelia.

Členovia výboru budú rokovať aspoň dvakrát týždenne, ak nie častejšie, prostredníctvom videokonferencií, a to na základe otázok predložených Komisiou alebo z vlastnej iniciatívy.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login