Európska komisia na prvom globálnom fóre o utečencoch, ktoré sa konalo v Ženeve, oznámila, že finančne podporí členské štáty, ktoré na rok 2020 prisľúbili spolu viac ako 30 000 miest na presídlenie.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Presídľovanie je európskym úspechom a musí ním aj naďalej zostať. Členské štáty Európskej únie spoločne prisľúbili doteraz najväčší počet miest na presídlenie. EÚ sa tým stala najväčším prispievateľom k presídľovaniu na svete. Boli by sme však radi, keby nás viacerí nasledovali a zvýšili svoje prísľuby tak, aby zodpovedali rastúcim potrebám. Spoluprácou a spoločným úsilím môžeme vytvoriť trvalé, efektívne a bezpečné systémy na ochranu tých najzraniteľnejších ľudí na svete.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová doplnila: „Presídľovanie je kľúčovým nástrojom, vďaka ktorému nemusia ľudia v núdzi riskovať svoje životy a môžu sa dostať do EÚ bezpečne a legálne. Ide o jeden z hlavných prvkov komplexného prístupu k migrácii, ktorý musíme ďalej rozvíjať. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj pevné partnerstvo s tretími krajinami. Je potrebné, aby členské štáty naďalej predkladali ambiciózne prísľuby, a EÚ im pri tom poskytne potrebnú podporu. V tejto súvislosti si nemôžeme dovoliť žiadne nedostatky. Komisia preto plánuje predložiť odporúčanie, ako spojiť úsilie členských štátov, a tak ešte väčšmi zosilniť hlas EÚ na globálnej scéne.“

Európska komisia bola na globálnom fóre o utečencoch v Ženeve zastúpená na vysokej úrovni. Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi sa zúčastnil na panelovej diskusii na tému „Sýrska utečenecká kríza – partnerská pomoc“. Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová dnes prednesie kľúčový prejav na záverečnom plenárnom zasadnutí a komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa zúčastní na panelovej diskusii na vysokej úrovni na tému vzdelávania.

Od roku 2015 našlo v Európe ochranu viac ako 65 000 zraniteľných utečencov, ktorí využili naše systémy presídľovania. Spoločný prísľub členských štátov poskytnúť v roku 2020 ďalších 30 000 miest na presídlenie potvrdzuje vedúce postavenie EÚ v tejto oblasti.

V súlade s celosvetovými potrebami v oblasti presídľovania, ktoré na rok 2020 predpokladá Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov, bude v rámci programu EÚ pre presídľovanie prioritou presídľovanie z Turecka, Libanonu, Jordánska a krajín pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie. Medzi hlavné priority bude aj naďalej patriť presídľovanie v rámci mechanizmov núdzového tranzitu v Nigeri a Rwande.

EÚ podporuje programy presídľovania uskutočňované členskými štátmi prostredníctvom operačnej podpory poskytovanej Európskym podporným úradom pre azyl (EASO).

Súvislosti

Presídľovanie je dôležitým nástrojom, s pomocou ktorého sa ľudia, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, môžu dostať do Európy bezpečne a legálne. Poskytuje utečencom ochranu, no zároveň posilňuje aj solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi.

V júli 2019 Európska komisia vyzvala členské štáty, aby rozšírili existujúce systémy presídľovania a zaviazali sa, že v roku 2020 presídlia určitý počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Členské štáty EÚ na túto výzvu zareagovali a spoločne prisľúbili viac ako 30 000 miest, na ktoré dostanú podporu z rozpočtu Európskej únie. Presídľujúci členský štát dostane z rozpočtu finančnú podporu vo výške 10 000 eur na každého presídleného utečenca.

Prioritou Komisie Ursuly von der Leyenovej je nový pakt o migrácii a azyle. Podpredseda Komisie Schinas a komisárka Johanssonová boli preto poverení úlohou vypracovať silnejšiu a ucelenejšiu európsku migračnú politiku. Presídľovanie je dôležitým prvkom komplexnej migračnej politiky EÚ a aj v nasledujúcich rokoch bude patriť medzi jej hlavné priority.

Európska komisia uverejnila svoju správu o vykonávaní včelárskych programov EÚ. Jedným z jej kľúčových zistení je, že počet včelstiev a včelárov v EÚ vzrástol, vďaka čomu sa v období 2014 až 2018 zvýšila produkcia medu v EÚ o 16 %.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti vyhlásil: „Sektor včelárstva zohráva kľúčovú úlohu v kontexte poľnohospodárstva a celkovo biodiverzity. Musíme podporovať včelárov v celej EÚ, a preto som veľkým zástancom toho, aby Komisia vo svojom ďalšom návrhu rozpočtu na poľnohospodárstvo zvýšila finančnú pomoc zo zdrojov EÚ na budúce trojročné včelárske programy zo 120 miliónov EUR na 180 miliónov EUR.“ Uverejnená správa ponúka prehľad o sektore a vykonávaní podporných opatrení, ktoré sú súčasťou včelárskych programov EÚ.

Za rok 2018 sa v EÚ zaznamenalo 17,5 milióna úľov, o ktoré sa stará 650 000 včelárov, a produkcia medu sa pohybovala na úrovni 280 000 ton. Včelári pôsobia vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom Európska únia je druhým najväčším výrobcom medu na svete. EÚ spolufinancuje včelárske programy, ktoré sa zostavujú na vnútroštátnej úrovni v spolupráci s daným sektorom a s cieľom zlepšiť tak podmienky preň, ako aj odbyt jeho výrobkov. Programy trvajú vždy tri roky. Príspevok zo zdrojov EÚ v rokoch 2017 – 2019 predstavoval 36 miliónov EUR a vnútroštátne fondy dostupnú sumu zdvojnásobili. Na obdobie 2020 – 2022 sa príspevok zo zdrojov EÚ zvýšil z 36 miliónov EUR na 40 miliónov EUR. Rozpočtové prostriedky sa každému členskému štátu prideľujú na základe počtu včelstiev nahlásených EÚ.

Spomedzi ôsmich opatrení, na ktoré v rámci programov včelárstva možno poskytovať podporu, plynulo v roku 2018 najviac dostupných kombinovaných prostriedkov (takmer 60 %) na technickú pomoc (napríklad na odbornú prípravu, podporu nákupu technického vybavenia, podporu mladým včelárom) a na boj proti škodcom včelstiev. Vyše 30 % kombinovaného rozpočtu plynulo na obnovenie stavu včelstiev a pomoc pri riadení presunov včelstiev počas obdobia kvitnutia. Medzi ostatné opatrenia patria napríklad aplikovaný výskum, analýzy včelích produktov, zlepšovanie produktov a monitorovanie trhu.

Pokiaľ ide o návrhy SPP na obdobie po roku 2020, Komisia navrhla zahrnúť včelárske programy do strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Tieto plány sa zostavujú na vnútroštátnej úrovni, pričom členské štáty si v nich určujú, ako plánujú dosiahnuť ciele SPP. Vďaka tomu sa zvýši viditeľnosť sektora včelárstva a zároveň zabezpečí jeho prínos k dosahovaniu celkových cieľov SPP, a to aj cieľov opatrení v oblasti klímy.

V záujme priebežnej realizácie a podpory budú tieto programy pre členské štáty zároveň povinné.