Európska komisia uverejnila prvú celoeurópsku správu o právnom štáte. Táto správa obsahuje príspevky od každého členského štátu a týka sa pozitívneho a negatívneho vývoja v celej EÚ. Vyplýva z nej, že mnohé členské štáty dosiahli vysoký štandard právneho štátu, v EÚ však v oblasti právneho štátu existujú závažné výzvy. Zaoberá sa aj vývojom vyplývajúcim z núdzových opatrení, ktoré členské štáty prijali v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Týka sa štyroch hlavných pilierov, ktoré majú na právny štát silný vplyv: vnútroštátne justičné systémy, protikorupčné rámce, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky týkajúce sa systému bŕzd a protiváh, ktoré sú zásadné pre účinný systém demokratickej správy vecí verejných. 

Cieľom novej správy o právnom štáte je rozšíriť existujúci súbor nástrojov EÚ o nový preventívny nástroj a povzbudiť inkluzívnu diskusiu a kultúru právneho štátu v celej EÚ. Mala by pomôcť všetkým členským štátom preskúmať, ako možno riešiť problémy, vzájomne sa poučiť zo svojich skúseností a ukázať, ako možno právny štát ďalej posilniť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných systémov a tradícií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Právny štát a naše spoločné hodnoty sú základom našich spoločností. Sú súčasťou našej spoločnej európskej identity. Právny štát chráni ľudí pred vládou mocných. Hoci máme v EÚ veľmi vysoký štandard právneho štátu, musíme zvládať aj rôzne výzvy. Európska komisia bude naďalej spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom nájsť riešenia, ktoré ľuďom zaručia každodenné práva a slobodu.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Dnes sa nám podarilo preklenúť výraznú medzeru v súbore nástrojov na podporu právneho štátu. Nová správa sa po prvýkrát zaoberá všetkými členskými štátmi rovnako, v ktorých identifikuje trendy v oblasti právneho štátu a pomáha predchádzať vzniku závažných problémov. Každý občan si zaslúži, aby mal prístup k nezávislým sudcom a slobodným a pluralitným médiám a aby mohol dôverovať, že jeho základné práva sú dodržiavané. Len vtedy sa môžeme nazývať skutočnou Úniou demokracií.“

Komisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders povedal: „Nová správa o právnom štáte je začiatkom otvoreného a pravidelného dialógu so všetkými členskými štátmi, v ktorom sa môžeme podeliť o osvedčené postupy a predchádzať problémom skôr, ako sa zakorenia. Cieľom je vytvoriť skutočnú kultúru právneho štátu v celej Európskej únii a podnietiť úprimnú diskusiu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

1. Justičné systémy

Niekoľko členských štátov uskutočňuje reformy s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a znížiť vplyv výkonnej alebo zákonodarnej moci na súdnictvo. Tieto reformy vykonávajú aj členské štáty, v ktorých sa nezávislosť súdnictva tradične považuje za vysokú alebo dokonca veľmi vysokú. Z posúdení jednotlivých krajín vyplýva, že nezávislosť súdnictva zostáva v niektorých členských štátoch problémom, čo vo viacerých prípadoch viedlo ku konaniam o nesplnení povinnosti alebo konaniam podľa článku 7 ods. 1. Ďalšou celoeurópskou výzvou je zabezpečiť, aby justičné systémy boli pripravené na digitálny vek. Súčasná pandémia dala ďalší impulz na urýchlenie potrebných digitálnych reforiem.

2. Protikorupčné rámce

Niekoľko členských štátov prijalo komplexné protikorupčné stratégie, zatiaľ čo iné tieto stratégie pripravujú. Na zaistenie pokroku má aj naďalej kľúčový význam účinné vykonávanie a monitorovanie. Mnohé členské štáty takisto prijali alebo plánujú prijať opatrenia na posilnenie svojho rámca na predchádzanie korupcii a zabezpečenie bezúhonnosti a niektoré prijali opatrenia na posilnenie schopnosti systému trestnej justície bojovať proti korupcii. Na druhej strane účinnosť vyšetrovania trestných činov, trestného stíhania a rozhodovania o korupcii vrátane korupcie na vysokých miestach sú vo viacerých členských štátoch stále problematické.

3. Sloboda a pluralita médií

Občania EÚ majú vo všeobecnosti vysokú úroveň slobody a plurality médií. Médiá sa najmä počas pandémie koronavírusu ukázali ako zásadne dôležité v boji proti dezinformáciám. Napriek tomu správa poukazuje na obavy v súvislosti s účinnosťou a primeranými zdrojmi, ako aj rizikami politizácie mediálnych orgánov v niektorých členských štátoch. V niektorých posúdeniach krajín sa ďalej identifikovali prípady, v ktorých boli vyjadrené vážne obavy z politického tlaku na médiá. Novinári a ďalší mediálni aktéri čelia v súvislosti so svojou prácou vo viacerých členských štátoch hrozbám a útokom, hoci niektoré krajiny na podporu a ochranu novinárov takisto vypracovali postupy, zriadili štruktúry a prijali opatrenia.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh je jadrom právneho štátu a zabezpečuje, aby právomoci, ktoré vykonáva jeden štátny orgán, podliehali demokratickému dohľadu. Vo viacerých členských štátoch sa v záujme posilnenia inštitucionálneho systému bŕzd a protiváh začali ústavné reformy. Mnohé členské štáty takisto zaviedli systematické politiky zamerané na zapájanie zainteresovaných strán a usilujú sa o to, aby štrukturálne reformy pramenili zo širokej spoločenskej diskusie. Zo správy zároveň vyplýva, že nadmerné využívanie skrátených a mimoriadnych legislatívnych konaní môže vyvolať obavy o právny štát, Občianska spoločnosť je v celej EÚ aj naďalej kľúčovým aktérom pri obrane právneho štátu a vo väčšine členských štátov pre ňu existuje priaznivé a podporné prostredie. Existujú však príklady občianskej spoločnosti, ktorá v niektorých členských štátoch čelí vážnym problémom v dôsledku prijatia právnych predpisov obmedzujúcich prístup k zahraničnému financovaniu alebo očierňujúcim kampaniam.

Núdzové opatrenia prijaté v súvislosti s koronavírusom

Pandémia stále trvá a vo viacerých členských štátoch sú naďalej zavedené núdzové režimy alebo núdzové opatrenia. V správe sa poukazuje na niektoré otázky, ktoré vyplynuli z vnútroštátnych diskusií a z právnej a politickej reakcie na krízu. Napríklad zmena alebo pozastavenie zvyčajného systému bŕzd a protiváh môže pre právny štát predstavovať osobitné výzvy. Zároveň existuje niekoľko dobrých príkladov, keď rozhodnutia vnútroštátnych súdov alebo zapojenie ombudsmanov mali na prijaté núdzové opatrenia pozitívny vplyv. Komisia bude vo svojom monitorovaní pokračovať až do postupného ukončenia núdzových opatrení.

Ďalšie kroky

Správa o právnom štáte bude podkladom pre širšiu diskusiu o právnom štáte na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov. Komisia očakáva aktívnu súčinnosť s Európskym parlamentom a Radou v otázkach právneho štátu, a domnieva sa, že táto správa poskytuje pevný základ pre ďalšiu medziinštitucionálnu prácu.

Komisia tiež vyzýva národné parlamenty a vnútroštátne orgány, aby prediskutovali túto správu vrátane jej kapitol o jednotlivých krajinách a vzájomnou podporou a prijímaním európskej solidarity sa povzbudzovali k uskutočňovaniu reforiem. Zapojiť by sa mali aj príslušné zainteresované strany na vnútroštátnej úrovni aj európskej úrovni EÚ.

Na základe dialógu o správe za rok 2020 Komisia začne pripravovať správu o právnom štáte na rok 2021, pričom bude vychádzať zo skúseností získaných v prvom roku fungovania európskeho mechanizmu právneho štátu a nadviaže na úspešné úsilie o zvýšenie odolnosti právneho štátu v našich demokraciách.

Súvislosti

Prvá výročná správa o právnom štáte je jednou z hlavných iniciatív pracovného programu Komisie na rok 2020 a súčasťou komplexného európskeho mechanizmu právneho štátu ohláseného v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej. Je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne pokrýva všetky členské štáty. Kvalitatívne posúdenie Komisie sa zameriava na významný vývoj od januára 2019 a uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty zabezpečuje jednotný prístup primeraný vývoju.

Správa je súčasťou mechanizmu právneho štátu – nového ročného cyklu preskúmania právneho štátu . Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, ako aj zainteresovaných strán vrátane Benátskej komisie, pomôcť členským štátom nájsť riešenia

Cieľ mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Mechanizmus sa odlišuje sa aj od navrhovaného postupu podmienenosti rozpočtu, ktorého zámerom je chrániť rozpočet EÚ v situáciách, keď by mohli byť ohrozené finančné záujmy Únie vinou všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v niektorom členskom štáte.

Viac informácií

Správa o právnom štáte 2020 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2020 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2020 – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2020 – otázky a odpovede

Správa o právnom štáte 2020 – webové sídlo

Európska komisia navrhuje nový pakt o migrácii a azyle, ktorý bude zahŕňať všetky prvky potrebné pre komplexný európsky prístup k migrácii. Stanovujú sa v ňom vylepšené a rýchlejšie postupy pre celý azylový a migračný systém. Zároveň sa ním nastoľuje rovnováha medzi zásadami spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity. Je to kľúčové pre obnovenie dôvery medzi členskými štátmi, ako aj dôvery v schopnosť Európskej únie riadiť migráciu.

Migrácia je zložitou problematikou, ktorá zahŕňa mnohé aspekty, ktoré treba zvážiť spoločne: bezpečnosť osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu alebo hľadajú lepší život, obavy krajín na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré sa obávajú, že migračné tlaky presiahnu ich kapacity a ktoré potrebujú solidaritu ostatných. Alebo obavy ostatných členských štátov EÚ, ktoré sa boja, že ak by sa nerešpektovali postupy na vonkajších hraniciach, ich vlastné vnútroštátne systémy pre azyl, integráciu alebo návrat by nedokázali zvládať prípadný rozsiahly prílev prichádzajúcich osôb.

Súčasný systém už nefunguje. A za posledných päť rokov ho EÚ nedokázala opraviť. EÚ musí prekonať súčasnú patovú situáciu a zhostiť sa tejto úlohy. V novom pakte o migrácii a azyle Komisia navrhuje spoločné európske riešenia tejto európskej výzvy. EÚ sa musí odkloniť od ad hoc riešení a zaviesť predvídateľný a spoľahlivý systém riadenia migrácie.

V nadväznosti na rozsiahle konzultácie a realistické a holistické posúdenie situácie Komisia navrhuje vylepšiť celkový systém. To zahŕňa preskúmanie spôsobov, akými by sa dala zlepšiť spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, zabezpečiť účinné postupy, úspešnú integráciu utečencov a návrat tých osôb, ktoré nemajú právo zostať. Neexistuje žiadne osamotené riešenie v oblasti migrácie, ktoré by dokázalo samo osebe uspokojiť všetky strany a vo všetkých aspektoch – ak však EÚ vyvinie spoločné úsilie, môže nájsť spoločné riešenie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Dnes navrhujeme európske riešenie s cieľom obnoviť dôveru medzi členskými štátmi a opäť si získať dôveru občanov v našu schopnosť riadiť migráciu ako Únia. EÚ už v iných oblastiach preukázala, že dokáže podniknúť mimoriadne kroky na zosúladenie rozdielnych pohľadov. Vytvorili sme komplexný vnútorný trh, spoločnú menu a bezprecedentný plán obnovy na oživenie našich hospodárstiev. Nastal čas postaviť sa výzve spoločného riadenia migrácie, pričom musíme nastoliť tú správnu rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Utečenecký tábor Moria nám naliehavým spôsobom pripomína, že nemôžeme donekonečna otáľať a zotrvávať na polovičnom riešení. Nastal čas dohodnúť sa na spoločnej európskej migračnej politike. Tento pakt je chýbajúcou časťou skladačky, ktorej výsledkom je komplexný prístup k migrácii. Žiadny členský štát nezažíva migráciu rovnako a rôzne a jedinečné výzvy, ktorým všetci čelia, si zasluhujú, aby sme ich uznali, ocenili a riešili.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová povedala: „Migrácia vždy bola a vždy bude súčasťou našej spoločnosti. Dnešným návrhom sa vybuduje dlhodobá migračná politika, vďaka ktorej sa európske hodnoty premietnu do praktického riadenia. Tento súbor návrhov bude predstavovať jasné, spravodlivé a rýchlejšie konania na hraniciach, aby ľudia nemuseli čakať v neistote. Znamená to posilnenú spoluprácu s tretími krajinami v oblasti rýchlych návratov, viaceré legálne možnosti migrácie a rázne opatrenia na boj proti prevádzačom ľudí. Ústrednou myšlienkou je ochrana práva požiadať o azyl“.

Silnejšia dôvera podporená lepšími a účinnejšími postupmi

Prvý pilier prístupu Komisie k budovaniu dôvery spočíva v efektívnejších a rýchlejších postupoch. Komisia predovšetkým navrhuje zaviesť integrované konanie na hraniciach, ktoré po prvýkrát zahŕňa skríning pred vstupom, ktorý znamená identifikáciu všetkých osôb prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ bez povolenia alebo osôb, ktoré sa na území Únie vylodili po pátracej a záchrannej operácii.

To bude zahŕňať aj kontrolu zdravotného stavu a bezpečnostnú kontrolu, odobratie odtlačkov prstov a registráciu v databáze Eurodac. Po skríningu môžu byť jednotlivci nasmerovaní na správne konanie, či už na hranici pre určité kategórie žiadateľov alebo v rámci bežného konania o azyle. V rámci týchto konaní na hraniciach sa prijme rýchle rozhodnutie o azyle alebo návrate, čím sa zabezpečí rýchla istota pre osoby, ktorých prípady možno rýchlo preskúmať.

Zároveň dôjde k zlepšeniu všetkých ostatných postupov, pričom tieto postupy budú podliehať prísnejšiemu monitorovaniu a získajú operačnú podporu zo strany agentúr EÚ. Digitálna infraštruktúra EÚ na riadenie migrácie sa zmodernizuje tak, aby odzrkadľovala a podporovala tieto konania. 

Spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity

Druhým pilierom jadra paktu je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity.Členské štáty budú musieť konať zodpovedne a solidárne. Všetky členské štáty musia bez akejkoľvek výnimky prispievať solidárne v čase vysokého tlaku, aby pomohli stabilizovať celkový systém, podporili tie členské štáty, ktoré sa ocitli pod takýmto tlakom, a zabezpečili, aby si Únia plnila humanitárne záväzky.

Pokiaľ ide o rozličné situácie v členských štátoch a kolísanie migračných tlakov, Komisia navrhuje systém flexibilných príspevkov členských štátov. Môžu siahať od premiestnenia žiadateľov o azyl z krajiny prvého vstupu cez prevzatie zodpovednosti za návrat osôb, ktoré nemajú právo zostať, až po rôzne formy operačnej podpory.

Zatiaľ čo nový systém je založený na spolupráci a flexibilných formách podpory, ktoré by sa začínali dobrovoľnou podporou, v časoch tlaku na jednotlivé členské štáty budú potrebné záväznejšie príspevky založené na záchrannej sieti.

Mechanizmus solidarity sa bude vzťahovať na rozličné situácie vrátane vylodenia osôb po pátracích a záchranných operáciách, tlaku, krízových situácií alebo iných osobitných okolností.

Zmena paradigmy v prípade spolupráce s krajinami mimo EÚ

EÚ sa bude snažiť podporovať prispôsobené a vzájomne prínosné partnerstvá s tretími krajinami.Tieto partnerstvá nám pomôžu riešiť spoločné výzvy, ako je napríklad prevádzačstvo migrantov, prispejú k vytvoreniu legálnych možností migrácie a budú sa zaoberať účinným vykonávaním readmisných dohôd a dojednaní. EÚ a jej členské štáty budú konať jednotne s využitím širokej škály nástrojov na podporu spolupráce s tretími krajinami v oblasti readmisie.

Komplexný prístup

Cieľom balíka bude aj posilniť spoločný systém EÚ pre návraty v snahe zvýšiť dôveryhodnosť pravidiel EÚ v oblasti migrácie. Bude to zahŕňať účinnejší právny rámec a silnejšiu úlohu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom novovymenovaný koordinátor EÚ pre návrat so sieťou národných zástupcov pomôže zabezpečiť konzistentnosť opatrení v celej EÚ.

Zároveň sa navrhuje spoločné riadenie migrácie s lepším strategickým plánovaním, ktorého cieľom bude zabezpečiť, aby boli politiky EÚ a vnútroštátne politiky vo vzájomnom súlade, a zároveň posilnené monitorovanie riadenia migrácie v teréne v záujme väčšej vzájomnej dôvery.

Zlepší sa aj riadenie vonkajších hraníc. Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý má začať pôsobiť od 1. januára 2021, bude poskytovať intenzívnejšiu podporu kedykoľvek a kdekoľvek to bude potrebné.

Dôveryhodná politika legálnej migrácie a integrácie bude prínosom pre európske spoločnosti i hospodárstva. Komisia nadviaže s kľúčovými krajinami mimo EÚ partnerstvá zamerané na talenty, ktoré budú slúžiť na pokrytie potrieb EÚ v oblasti pracovných síl a zručností. Pakt posilní presídľovanie a podporí aj ďalšie doplnkové možnosti s cieľom vytvoriť európsky model komunitného alebo súkromného sponzorstva. Komisia zároveň prijme nový komplexný akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2024.

Ďalšie kroky

Teraz je na Európskom parlamente a Rade, aby preskúmali a prijali celý súbor právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorila skutočne spoločná azylová a migračná politika EÚ. Vzhľadom na naliehavosť situácie v lokalitách v niekoľkých členských štátoch sa spoluzákonodarcovia vyzývajú, aby dospeli k politickej dohode o hlavných zásadách nariadenia o riadení azylu a migrácie a do konca roka prijali nariadenie o agentúre EÚ pre azyl, ako aj nariadenie o Eurodac. Vychádzajúc z pokroku, ktorý sa už dosiahol od roku 2016, by sa urýchlene mala prijať aj revidovaná smernica o podmienkach prijímania, kvalifikačné nariadenie a prepracované znenie smernice o návrate.

Súvislosti

Predkladané návrhy napĺňajú záväzok predsedníčky von der Leyenovej, ktorý uviedla vo svojich politických usmerneniach a ktorého cieľom bolo predložiť nový pakt o migrácii a azyle. Pakt je založený na hĺbkových konzultáciách s Európskym parlamentom, všetkými členskými štátmi, občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a podnikmi a nastoľuje sa ním opatrná rovnováha zohľadňujúca ich pohľady na túto problematiku.

Ďalšie informácie

Právne dokumenty – Nový pakt o migrácii a azyle 

OZNAM: Nový pakt o migrácii a azyle 

OZNAM: Ako využiť pokrok dosiahnutý od roku 2016 – nový pakt o migrácii a azyle 

Webová stránka: Nový pakt o migrácii a azyle

Štatistické údaje o migrácii do Európy