Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová na akčnom samite o umelej inteligencii v Paríži spustila iniciatívu InvestAI na mobilizáciu 200 miliárd EUR na investície do umelej inteligencie vrátane nového európskeho fondu vo výške 20 miliárd EUR pre gigatovárne v oblasti umelej inteligencie. Táto veľká infraštruktúra umelej inteligencie je potrebná na umožnenie otvoreného a kolaboratívneho vývoja najzložitejších modelov umelej inteligencie a na to, aby sa Európa stala kontinentom umelej inteligencie.  

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Umelá inteligencia zlepší našu zdravotnú starostlivosť, podnieti náš výskum a inovácie a posilní našu konkurencieschopnosť. Chceme, aby sa umelá inteligencia stala hnacou silou dobra a rastu. Robíme to prostredníctvom nášho vlastného európskeho prístupu – založeného na otvorenosti, spolupráci a excelentnom talente. Náš prístup je však stále potrebné preťažiť. Preto spolu s našimi členskými štátmi a našimi partnermi zmobilizujeme bezprecedentný kapitál prostredníctvom InvestAI pre európske gigatovárne v oblasti umelej inteligencie. Toto jedinečné verejno-súkromné partnerstvo podobné CERN-u pre umelú inteligenciu umožní všetkým našim vedcom a spoločnostiam – nielen tým najväčším – vyvinúť najpokročilejšie veľmi veľké modely potrebné na to, aby sa Európa stala kontinentom umelej inteligencie.“ 

Prezidentka Európskej investičnej banky Nadia Calviñová v tejto súvislosti uviedla: „Spolu s Európskou komisiou skupina EIB zintenzívňuje podporu umelej inteligencie, ktorá je kľúčovou hnacou silou inovácie a produktivity v Európe.“

Z fondu EÚ InvestAI sa budú financovať štyri budúce gigatovárne pre umelú inteligenciu v celej EÚ. Nové gigatovárne pre umelú inteligenciu sa budú špecializovať na výcvik najzložitejších, veľmi veľkých modelov umelej inteligencie. Takéto modely novej generácie si vyžadujú rozsiahlu výpočtovú infraštruktúru pre prelomové objavy v konkrétnych oblastiach, ako je medicína alebo veda. Gigatovárne budú mať približne 100 000 čipov umelej inteligencie poslednej generácie, čo je približne štyrikrát viac ako továrne na umelú inteligenciu, ktoré sa práve zriaďujú.

Gigatovárne financované prostredníctvom InvestAI budú najväčším verejno-súkromným partnerstvom na svete pre rozvoj dôveryhodnej umelej inteligencie. Budú slúžiť európskemu modelu kooperatívnych, otvorených inovácií so zameraním na komplexné priemyselné aplikácie a aplikácie rozhodujúce z hľadiska misie. Cieľom je, aby každá spoločnosť, nielen najväčší hráči, mali prístup k rozsiahlemu výpočtovému výkonu na vybudovanie budúcnosti.

InvestAI bude zahŕňať viacvrstvový fond s podielmi rôznych rizikových a výnosových profilov. Rozpočet EÚ by ohrozil investície iných partnerov. Počiatočné financovanie InvestAI zo strany Komisie bude pochádzať z existujúcich programov financovania EÚ, ktoré majú digitálnu zložku, ako sú programy Digitálna Európa a Horizont Európa a InvestEU. Členské štáty môžu prispieť aj programovaním finančných prostriedkov zo svojich balíkov finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti. Financovanie gigatovární v oblasti umelej inteligencie kombináciou grantov a vlastného kapitálu bude slúžiť ako jeden z pilotných prípadov strategických technológií oznámených v kompase pre konkurencieschopnosť.

Komisia už v decembri oznámila prvých sedem tovární na umelú inteligenciu a čoskoro oznámi ďalších päť. Existujúca podpora pre továrne umelej inteligencie vo výške 10 miliárd EUR, ktorú spolufinancuje EÚ a členské štáty, je už teraz najväčšou verejnou investíciou do umelej inteligencie na svete a uvoľní viac ako desaťkrát viac súkromných investícií. Už teraz poskytuje začínajúcim podnikom a priemyslu masívny prístup k superpočítačom.

Súvislosti

Okrem fondu InvestAI, ktorý bol nedávno spustený, Komisia prijíma mnohé opatrenia v rôznych oblastiach na podporu inovácií v oblasti umelej inteligencie v Európe. Továrne umelej inteligencie sú vrcholom inovačného balíka Komisie v oblasti umelej inteligencie, ktorý bol predložený v januári 2024, spolu s:

• finančná podpora prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa zameraná na generatívnu umelú inteligenciu;
• sprievodné iniciatívy na posilnenie generatívneho fondu talentov EÚ v oblasti umelej inteligencie prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, získavania zručností a rekvalifikácie,
• ďalšia podpora verejných a súkromných investícií do startupov a scaleupov v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom rizikového kapitálu alebo kapitálovej podpory;
• urýchlenie vývoja a zavádzania spoločných európskych dátových priestorov sprístupnených komunite umelej inteligencie, pre ktorú sú údaje kľúčovým zdrojom na trénovanie a zlepšovanie ich modelov;
• iniciatíva GenAI4EU,ktorej cieľom je podporiť vývoj nových prípadov použitia a nových aplikácií v 14 priemyselných ekosystémoch Európy, ako aj vo verejnom sektore. Oblasti použitia zahŕňajú robotiku, zdravie, biotechnológie, výrobu, mobilitu, klímu a virtuálne svety.

Komisia takisto zriadi Európsku radu pre výskum umelej inteligencie, v ktorej môže Európa združovať zdroje a skúmať, ako môže využiť nevyužitý potenciál údajov na podporu umelej inteligencie a iných technológií. Neskôr v tomto roku Komisia spustí iniciatívu „Uplatňovať umelú inteligenciu“ s cieľom stimulovať priemyselné zavádzanie umelej inteligencie v kľúčových odvetviach.

Komisia predstavuje kompas konkurencieschopnosti, ktorý je jej prvou významnou iniciatívou počas tohto mandátu a poskytuje strategický a jasný rámec na usmernenie jej práce.

Kompas ukazuje Európe cestu, po ktorej sa má vydať, aby sa stala miestom, kde sa budú vynachádzať, vyrábať a uvádzať na trh technológie, služby a čisté výrobky budúcnosti, a stala sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.

V posledných dvoch desaťročiach Európa zaostávala za ostatnými veľkými ekonomikami pre pretrvávajúci rozdiel v raste produktivity. EÚ má vďaka svojej talentovanej a vzdelanej pracovnej sile, kapitálu, úsporám, jednotnému trhu a jedinečnej sociálnej infraštruktúre všetky predpoklady na zvrátenie tohto trendu, pokiaľ urýchlene podnikne kroky na riešenie dlhodobých prekážok a štrukturálnych nedostatkov, ktoré ju brzdia.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európa má všetko, čo potrebuje, na to, aby uspela vo vrcholových pretekoch. Zároveň však musíme odstrániť naše slabiny, aby sme znovu nadobudli konkurencieschopnosť. Kompas pre konkurencieschopnosť premieňa vynikajúce odporúčania Draghiho správy na plán. Takže plán už máme. Máme politickú vôľu. Dôležitá je rýchlosť a jednota. Svet na nás nepočká. Všetky členské štáty sú v tomto zajedno. Poďme teda tento konsenzus premeniť na činy.“

Tri hlavné okruhy činnosti: inovácie, dekarbonizácia a bezpečnosť

V Draghiho správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti boli určené tri transformačné požiadavky na posilnenie konkurencieschopnosti. V kompase sa vytýčil prístup a vybrali sa hlavné opatrenia, aby sa každá z týchto požiadaviek zrealizovala:

• Odstránenie rozdielu v inováciách: EÚ musí znovu roztočiť svoj inovačný motor. Chceme vytvoriť vhodné prostredie pre mladé inovačné startupy, podporovať vedúce postavenie priemyslu v odvetviach vyznačujúcich sa vysokým rastom na základe špičkových technológií a presadzovať šírenie technológií medzi etablovanými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi. Komisia v tejto súvislosti navrhne iniciatívu tzv. gigatovární umelej inteligencie a iniciatívu zameranú na využitie umelej inteligencie (Apply AI), aby stimulovala rozvoj a priemyselné zavádzanie umelej inteligencie v kľúčových odvetviach. Predloží akčné plány pre progresívne materiály, kvantové technológie, biotechnológie, robotiku a vesmírne technológie. Osobitná stratégia EÚ pre startupy a scaleupy sa bude zaoberať prekážkami, ktoré bránia vzniku nových spoločností a ich rozširovaniu. Návrhom 28. právneho režimu sa zjednodušia uplatniteľné pravidlá vrátane príslušných aspektov práva obchodných spoločností, konkurzného, pracovného a daňového práva a znížia sa náklady spojené so zlyhaním. Inovatívne spoločnosti budú môcť vďaka tomu využívať jednotný súbor pravidiel bez ohľadu na to, kde na jednotnom trhu investujú a pôsobia.
• Spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti: Za hlavnú výzvu sa v kompase považujú vysoké a nestále ceny energie. Stanovujú sa v ňom preto oblasti, v ktorých treba zasiahnuť, aby sa uľahčil prístup k čistej cenovo dostupnej energii. V nadchádzajúcej Dohode o čistom priemysle sa stanoví prístup k dekarbonizácii založený na konkurencieschopnosti zameraný na dosiahnutie toho, aby sa EÚ stala atraktívnym miestom pre výrobu, a to aj pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, a na podporu čistých technológií a nových obehových obchodných modelov. Akčný plán pre prijateľné ceny energie pomôže znížiť ceny energie a náklady na ňu, a akt na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu rozšíri zrýchlené udeľovanie povolení na odvetvia prechádzajúce transformáciou. Okrem toho sa v kompase predpokladajú individualizované akčné plány pre energeticky náročné odvetvia, ako je oceliarstvo, kovospracujúci a chemický priemysel, ktoré sú pilierom európskeho výrobného systému, avšak v tejto fáze prechodu sú najzraniteľnejšie.
• Znižovanie nadmernej závislosti a zvyšovanie bezpečnosti: Schopnosť EÚ diverzifikovať a znižovať závislosti bude závisieť od účinných partnerstiev. EÚ už má najrozsiahlejšiu a najrýchlejšie rastúcu sieť obchodných dohôd na svete, ktorá pokrýva 76 krajín, na ktoré pripadá takmer polovica obchodu EÚ. V snahe o ďalšiu diverzifikáciu a posilňovanie našich dodávateľských reťazcov sa v kompase odkazuje na nový rad partnerstiev pre čistý obchod a investície, ktoré majú pomôcť zabezpečiť dodávky surovín, čistej energie, udržateľných dopravných palív a čistých technológií z celého sveta. Preskúmanie pravidiel verejného obstarávania umožní, aby sa v rámci vnútorného trhu zaviedla európska preferencia pri zadávaní zákaziek vo verejnom obstarávaní v kritických odvetviach a technológiách.

Päť horizontálnych faktorov umožňujúcich konkurencieschopnosť

Dané tri piliere dopĺňa päť horizontálnych faktorov, ktoré sú nevyhnutné na podporu konkurencieschopnosti vo všetkých odvetviach:

1. Zjednodušenie: Tento faktor má drasticky znížiť regulačné a administratívne zaťaženie. Zahŕňa aj systematické úsilie o to, aby sa postupy potrebné na prístup k finančným prostriedkom EÚ a na získanie administratívnych rozhodnutí EÚ zjednodušili, urýchlili a uľahčili. Pripravovaným súhrnným návrhom sa zjednoduší vykazovanie informácií o udržateľnosti, náležitá starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti a taxonómia. Komisia zároveň uľahčí podnikanie tisícom malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. V kompase sa stanovuje cieľ znížiť administratívnu záťaž pre firmy prinajmenšom o 25 % a pre malé a stredné podniky prinajmenšom o 35 %.
2. Znižovanie prekážok na jednotnom trhu: Jednotný trh je už 30 rokov skúseným a osvedčeným motorom konkurencieschopnosti Európy. V záujme zlepšenia jeho fungovania vo všetkých odvetviach sa horizontálnou stratégiou jednotného trhu zmodernizuje rámec riadenia, odstránia sa prekážky v rámci EÚ a predíde sa vytváraniu nových. Komisia okrem toho využije túto príležitosť, aby zrýchlila a viac sprístupnila procesy stanovovania noriem, najmä pre MSP a startupy.
3. Financovanie konkurencieschopnosti. EÚ nemá efektívny kapitálový trh, ktorý by premieňal úspory na investície. Komisia predstaví európsku úniu úspor a investícií s cieľom vytvoriť nové sporiace a investičné produkty, poskytnúť stimuly pre rizikový kapitál a zabezpečiť plynulý tok investícií v celej EÚ. Rozpočet EÚ s upraveným zameraním zjednoduší prístup k finančným prostriedkom EÚ v súlade s prioritami EÚ. 
4. Podpora zručností a kvalitných pracovných miest. Konkurencieschopnosť Európy stojí na jej občanoch. V snahe o zladenie zručností s požiadavkami trhu práce Komisia predloží iniciatívu na vybudovanie únie zručností, ktorá sa zameria na investície, vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie, vytváranie nadčasových zručností, udržanie si zručností, spravodlivú mobilitu, prilákanie a integráciu kvalifikovaných talentov zo zahraničia a uznávanie rôznych druhov odbornej prípravy s cieľom umožniť ľuďom pracovať v celej Únii.
5. Lepšia koordinácia politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Komisia zavedie nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý bude slúžiť na spoluprácu s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť vykonávanie spoločných politických cieľov EÚ na celoúnijnej a vnútroštátnej úrovni, určiť cezhraničné projekty európskeho záujmu a uskutočňovať súvisiace reformy a investície. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci nahradí fond pre konkurencieschopnosť viacero existujúcich finančných nástrojov EÚ s podobnými cieľmi. Bude poskytovať finančnú podporu na vykonávanie opatrení v rámci nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová 27. novembra 2024 oznámila kompas konkurencieschopnosti ako prvú významnú iniciatívu Komisie v tomto funkčnom období, ktorá vychádza zo správy o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti a poskytuje rámec pre prácu Komisie v oblasti konkurencieschopnosti v tomto funkčnom období.

Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie z roku 2023 uviedla, že požiadala bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho, aby vypracoval správu o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. Táto správa je varovaním, že Európa sa už nebude môcť spoliehať na mnohé faktory, ktoré v minulosti podporovali rast. Určila sa v nej jasná diagnóza a nastolili sa konkrétne odporúčania, na základe ktorých má Európa zmeniť svoje smerovanie.  Mnohé z odporúčaní sú už zohľadnené v politických usmerneniach a poverovacích listoch predsedníčky adresovaných členom a členkám kolégia.

Ďalšie informácie

Kompas konkurencieschopnosť EÚ

Prehľad o kompase konkurencieschopnosti