Komisia víta predbežnú dohodu o novom nariadení EÚ na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našich globálnych dodávateľských reťazcoch, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada. Metán je silný skleníkový plyn, ktorého vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2). Výrazne tiež znečisťuje ovzdušie. Predmetná dohoda má preto zásadný význam pri plnení Európskej zelenej dohody a znižovaní čistých emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 %. Priemyselné odvetvie fosílneho plynu, ropy a uhlia bude podľa nej povinné riadne merať, monitorovať, vykazovať a overovať svoje emisie metánu v súlade s najprísnejšími normami monitorovania a prijať opatrenia na ich zníženie. Táto dohoda sa dosiahla len niekoľko týždňov pred konferenciou COP28, na ktorej bude EÚ pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi na znižovaní emisií metánu.

Znižovanie emisií metánu v EÚ

Cieľom nariadenia, ktoré sa aktuálne dohodlo, je zastaviť uvoľňovanie metánu do atmosféry, ktoré sa dá odvrátiť, a minimalizovať úniky metánu, za ktoré zodpovedajú podniky pôsobiace v EÚ v oblasti energie z fosílnych zdrojov.

• Vyžaduje sa v ňom, aby prevádzkovatelia pravidelne podávali príslušným orgánom správy o kvantifikácii a meraniach emisií metánu na úrovni zdroja, a to aj v prípade neprevádzkovaných zariadení.
• Ropné a plynárenské spoločnosti sú podľa nariadenia povinné vykonávať pravidelné prieskumy svojich zariadení s cieľom zisťovať a opraviť úniky metánu na území EÚ v rámci konkrétnych lehôt.
• Zakazuje sa ním bežné odplyňovanie a spaľovanie v ropnom a plynárenskom odvetví a obmedzuje sa nerutinné odplyňovanie a spaľovanie za nevyhnutných okolností, napríklad z bezpečnostných dôvodov alebo v prípade poruchy zariadenia.
• Od roku 2027 sa ním obmedzí odplyňovanie z baní na energetické uhlie, pričom tieto podmienky sa po roku 2031 ešte sprísnia.
• Od podnikov v ropnom, plynárenskom a uhoľnom priemysle sa v nariadení vyžaduje, aby vykonali súpis uzavretých, neaktívnych, zrušených a opustených zariadení, ako sú vrty a bane, monitorovali svoje emisie a čo najskôr prijali plán na zmiernenie týchto emisií. 

Zvýšenie transparentnosti a opatrení v oblasti emisií z dovážanej ropy, plynu a uhlia

EÚ pre svoju spotrebu veľkú časť ropy, plynu a uhlia dováža. Týmto nariadením sa budú riešiť aj emisie metánu súvisiace s týmito dovozmi.

• Zriaďuje sa ním databáza transparentnosti metánu, pričom údaje o emisiách metánu nahlasované dovozcami a prevádzkovateľmi z EÚ sa sprístupnia verejnosti.
• V nariadení sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila výkonnostné profily krajín a podnikov týkajúce sa metánu a umožnila tak dovozcom prijímať informované rozhodnutia o svojom dovoze energií.  
• Komisia zavedie aj nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu a mechanizmus rýchleho varovania v prípade udalostí s nepomerne vysokými emisiami, pričom sa poskytnú informácie o množstve, výskyte a polohe zdrojov veľkého množstva emisií metánu, či už v rámci EÚ alebo mimo nej. V rámci tohto nástroja bude môcť Komisia požadovať rýchle informácie o opatreniach dotknutých krajín na riešenie týchto únikov. 
• V nariadení sa vyžaduje, aby sa od januára 2027 mohli nové zmluvy na dovoz ropy, plynu a uhlia uzatvárať len vtedy, ak si vývozcovia plnia rovnaké povinnosti týkajúce sa monitorovania, vykazovania a overovania ako výrobcovia z EÚ. V nariadení sa stanoví metodika intenzity metánu a určia sa aj maximálne úrovne, ktoré majú spĺňať nové zmluvy na ropu, plyn a uhlie.

Tieto nové povinnosti medzinárodných partnerov v oblasti transparentnosti budú podkladom pre dvojstranné a viacstranné dialógy EÚ s globálnymi partnermi v oblasti energetiky. Znížiť emisie metánu sa zaviazalo viac než 150 krajín prihlásením sa ku globálnemu záväzku o metáne s cieľom znížiť emisie metánu do roku 2030 o 30 %, pričom tento nástroj nám pomôže v spolupráci s partnermi dosiahnuť tieto dôležité ciele.

Ďalšie kroky

Aktuálnu predbežnú dohodu teraz musí oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Kontext

Nariadenie EÚ o metáne v odvetví energetiky bolo navrhnuté v decembri 2021 ako súčasť návrhov na plnenie Európskej zelenej dohody. Ide o vôbec prvý právny predpis EÚ na obmedzenie škodlivých emisií metánu v odvetví energetiky. Legislatívny návrh nadväzuje na stratégiu EÚ pre metán prijatú v roku 2020.

Metán je silný skleníkový plyn, ktorého celkový vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý a ktorý je zodpovedný približne za jednu tretinu súčasného otepľovania klímy. V najnovšej správe IPCC sa uvádza, že úrovne metánu sú na historicky najvyššej úrovni a výrazne nad úrovňami emisií zlučiteľnými s obmedzením otepľovania na cieľ 1,5 °C stanovený v Parížskej dohode. Znižovanie emisií metánu je jedným z najrýchlejších a najúčinnejších spôsobov, ako spomaliť globálne otepľovanie. Na dosiahnutie zmysluplného pokroku sú však potrebné presné údaje o emisiách metánu na úrovni zdroja z jednotlivých krajín a priemyselných odvetví na celom svete.

EÚ je na čele medzinárodného úsilia o zníženie emisií metánu. EÚ spolu s USA iniciovala globálny záväzok o metáne na konferencii OSN o zmene klímy COP26 v Glasgowe v roku 2021. Na vlaňajšej konferencii COP27 EÚ, ako aj Spojené štáty, Japonsko, Kanada, Nórsko, Singapur a Spojené kráľovstvo prijali spoločné vyhlásenie dovozcov a vývozcov energie o znižovaní emisií skleníkových plynov z fosílnych palív, v ktorom sa zaviazali prijať rýchle opatrenia na zníženie emisií metánu.

Ďalšie informácie 

Návrh Komisie

Emisie metánu 

Z modernizačného fondu Európskej únie bolo vyplatených 2,4 miliardy eur na 31 projektov v siedmich prijímajúcich krajinách s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zlepšiť energetickú účinnosť. Ide o doteraz najviac spoločne vyplatených prostriedkov a podporí sa nimi zelená transformácia Európy. Tieto investície pomáhajú uvedeným členským štátom znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, splniť ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a prispieť k dlhodobému záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vďaka príjmom zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa ďalšie investície realizovali v Rumunsku (1,1 miliardy eur), Česku (1 miliarda eur), Bulharsku (197 miliónov eur), Poľsku (47 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Lotyšsku (5 miliónov eur) a Litve (1 milión eur). Sumy, ktoré boli vyplatené, sú súčasťou celkových úhrad z modernizačného fondu od januára 2021 vo výške približne 7,5 miliardy eur, z ktorých bude profitovať 10 oprávnených členských štátov. Projekty, ktoré získali podporu, sa zameriavajú na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí a energetickú účinnosť.

K týmto projektom patria napríklad:

• modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie;
• zavedenie fotovoltaiky a kapacít na uskladňovanie energie pre verejných poskytovateľov vodohospodárskych služieb v Chorvátsku;
• zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie v nových budovách pre verejný sektor prostredníctvom programu ENERGov v Česku; 
• zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku;
• obnova bytových domov v Litve;
• podpora kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na diaľkové vykurovanie v Poľsku;
• nové kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, diaľkové vykurovanie a plynárenská infraštruktúra, ktorá nahradí uhoľnú energiu v Rumunsku.

Ďalším termínom, do ktorého môžu prijímajúce krajiny predkladať investičné návrhy na prípadnú podporu z modernizačného fondu, je v prípade neprioritných návrhov 15. august 2023 a v prípade prioritných návrhov 12. september 2023.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu prijímajúcim členským štátom pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné jeho prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Revidovaný systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) bol do právnych predpisov EÚ začlenený 10. mája 2023. Posilnený systém EU ETS rozširuje rozsah pôsobnosti modernizačného fondu a od roku 2024 poskytne finančnú podporu trom ďalším prijímajúcim členským štátom – Portugalsku, Grécku a Slovinsku.

Činnosti EIB v oblasti posudzovania investičného návrhu v rámci modernizačného fondu sú oddelené od štandardných operácií EIB v oblasti financovania a technickej pomoci, aby sa zabránilo prípadnému konfliktu záujmov pri vykonávaní činností, ktoré sú povinné v súlade so smernicou o ETS a s vykonávacím nariadením Komisie z 9. júla 2020.

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení 

Potvrdenia prioritných investícií 

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu 

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov 

Webové stránky modernizačného fondu 

Plníme ciele Európskej zelenej dohody