Európska komisia navrhla nové ambiciózne ciele v oblasti emisií CO₂ od roku 2030 pre nové ťažké úžitkové vozidlá. Uvedené ciele pomôžu znížiť emisie CO₂ v odvetví dopravy – na nákladné automobily, mestské autobusy a diaľkové autobusy pripadá viac ako 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako 25 % emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy. Vďaka uvedeným prísnejším emisným normám by mohol tento segment odvetvia cestnej dopravy prispieť k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami a k cieľom EÚ v oblasti klímy a nulového znečistenia.

Komisia navrhuje postupné zavádzanie prísnejších emisných noriem CO2 oproti roku 2019 pre takmer všetky nové ťažké úžitkové vozidlá s certifikovanými emisiami CO2, a to konkrétne:

• 45 % zníženie emisií od roku 2030;
• 65 % zníženie emisií od roku 2035;
• 90 % zníženie emisií od roku 2040.

Komisia s cieľom stimulovať rýchlejšie zavádzanie autobusov s nulovými emisiami v mestách takisto navrhuje, aby mali do roku 2030 všetky nové mestské autobusy nulové emisie.

V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU bude mať tento návrh pozitívny vplyv aj na energetickú transformáciu, a to vďaka zníženiu dopytu po dovážaných fosílnych palivách a zvýšeniu úspor energie a energetickej účinnosti v odvetví dopravy EÚ. Vďaka zníženiu nákladov na pohonné hmoty a celkových nákladov na obstaranie a prevádzku z toho budú mať úžitok aj európski prevádzkovatelia dopravy a jej používatelia a okrem toho sa návrhom zabezpečí, že sa budú vo väčšom rozsahu využívať energeticky účinnejšie vozidlá. Návrh okrem toho prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia najmä v mestách, ako aj zdravia Európanov.

Okrem toho ide o kľúčový sektor, pokiaľ ide o podporu európskeho odvetvia čistých technológií a posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti. EÚ má vedúce postavenie na trhu v oblasti výroby nákladných automobilov a autobusov a spoločný právny rámec pomáha túto pozíciu zabezpečiť do budúcnosti. Revidované normy predovšetkým poskytujú jasný a dlhodobý signál na nasmerovanie investícií priemyslu EÚ do inovačných technológií s nulovými emisiami a zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc.

Súvislosti

Emisie v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel sa od roku 2014 (s výnimkou roku 2020 z dôvodu pandémie COVID-19) medziročne zvyšujú. Emisie sa rýchlo zvyšujú najmä v odvetví nákladnej dopravy Je to najmä v dôsledku rastúceho dopytu po cestnej doprave, ktorý by sa mal podľa očakávaní v budúcnosti ďalej zvyšovať. V roku 2019 boli emisie z nákladnej dopravy o 44 % vyššie ako emisie z odvetvia leteckej dopravy a o 37 % vyššie ako emisie z námornej dopravy.

Prevažná väčšina ťažkých úžitkových vozidiel vo vozovom parku EÚ (99 %) v súčasnosti používa spaľovacie motory, ktoré sú prevažne poháňané dovážanými fosílnymi palivami, ako je napríklad nafta. To zvyšuje energetickú závislosť EÚ a súčasnú volatilitu trhu s energiou.

Súčasné emisné normy pre ťažké úžitkové vozidlá pochádzajú z roku 2019, ale už nie sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy. Existujúce právne predpisy neposkytujú dostatočne jasný a dlhodobý signál pre investorov ani nezodpovedajú novej realite energetického sektora a rýchlemu vývoju v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel na globálnej úrovni. Navrhované nové normy CO₂ sú v súlade s vyššími ambíciami EÚ v oblasti klímy, balíkom návrhov Fit for 55 a Parížskou dohodou.

V záujme podpory tohto návrhu treba nasmerovať investície do vozidiel s nulovými emisiami a nabíjacej a čerpacej infraštruktúry; Komisia už navrhla nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá, aby sa vybudovala potrebná nabíjacia infraštruktúra, a tak sa podporila ekologická transformácia v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel. Komisia predovšetkým navrhla, aby sa na hlavných diaľniciach v pravidelných rozstupoch nainštalovali nabíjacie body a čerpacie miesta, a síce každých 60 km na nabíjanie elektrických vozidiel a každých 150 km na čerpanie vodíka. Komisia intenzívne spolupracuje so spoluzákonodarcami s cieľom dokončiť rokovania o týchto návrhoch.

Ďalšie informácie

Návrh

Prílohy k návrhu

Posúdenie vplyvu návrhu

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Webová stránka o ťažkých úžitkových vozidlách

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, uverejnil dokument s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Z údajov uvedených v správe vyplýva, že EÚ zaznamenala za posledných päť rokov pokrok pri dosahovaní väčšiny cieľov, a to v súlade s prioritami Komisie v kľúčových oblastiach politiky, ako je Európska zelená dohoda, digitálna stratégia a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Hoci rýchlosť pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov bola rôzna, k odklonu od cieľov udržateľného rozvoja došlo len v niekoľkých špecifických oblastiach.

Bezprecedentný nástroj NextGenerationEU, ktorý Komisia prijala v reakcii na pandémiu, a reformy a investície, s ktorými členské štáty počítajú vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, v budúcnosti významne prispejú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Európa čelí už druhej nečakanej udalosti za tri roky. V snahe zvládnuť vplyv hospodárskeho otrasu, ktorý spôsobila invázia Ruska na Ukrajinu, však nesmieme zabúdať na náš cieľ, ktorým je transformovať hospodársky model EÚ. Práve naopak, musí nás to podnietiť k zdvojnásobeniu úsilia o posilnenie našej odolnosti a udržateľnosti našich výrobných procesov a každodenných činností. V tomto kolektívnom úsilí zostávajú ciele udržateľného rozvoja naším kompasom aj meradlom úspechu.“

Kľúčové zistenia

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní piatich cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných. Konkrétne:

• Podobne ako v predchádzajúcich rokoch EÚ opäť najviac pokročila pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti, ako aj dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja č. 16). Podiel obyvateľov EÚ, ktorí nahlasujú kriminalitu, násilie a vandalizmus vo svojom susedstve, klesol z 13,2 % v roku 2015 na 10,9 % v roku 2020. Okrem toho podiel obyvateľov EÚ, ktorí považujú justičný systém vo svojej krajine za dostatočne nezávislý, sa od roku 2016 do roku 2021 zvýšil o 4 percentuálne body (z 50 % na 54 %).
• Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v týchto oblastiach: znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ č. 1), hospodárstvo a trh práce (cieľ č. 8), čistá a cenovo dostupná energia (cieľ č. 7), ako aj inovácie a infraštruktúra (cieľ č. 9). V oblasti chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1) sa dostupné údaje čiastočne týkajú predpandemického obdobia, a preto ešte v plnej miere nezachytávajú dosah pandémie.
• Na priaznivé posúdenie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 malo výrazný vplyv pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 (mínus 8 % v porovnaní s rokom 2019) v dôsledku obmedzení verejného života a nižšej hospodárskej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EÚ bola preto schopná dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a na základe doteraz zaznamenaného pokroku sa zdá, že je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2030. Okrem toho energia z obnoviteľných zdrojov sa využívala čoraz viac, pričom jej podiel sa od roku 2005 zdvojnásobil. Do roku 2020 predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov 22,1 % hrubej konečnej spotreby energie. Dovoz fosílnych palív však stále pokrýva viac ako polovicu dopytu EÚ po energii a nižšia spotreba energie zaznamenaná v roku 2020 bola pravdepodobne len dočasná.
• Podobne možno konštatovať, že na pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa hospodárstva a trhu práce, v prípade ktorého máme najnovšie dostupné údaje z roku 2021, mal pozitívny vplyv silný hospodársky rast a výkonnosť trhu práce v minulom roku. Napríklad miera zamestnanosti sa v roku 2021 zvýšila na 73,1 %, takže dokonca prekročila svoju úroveň pred pandémiou.
• Pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zdravia a kvality života (cieľ č. 3), života pod vodou (cieľ č. 14), rodovej rovnosti (cieľ č. 5), udržateľných miest a komunít (cieľ č. 11), zníženia nerovností (cieľ č. 10), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ č. 12), kvalitného vzdelania (cieľ č. 4), ochrany klímy (cieľ č. 13) a žiadneho hladu (cieľ č. 2) bol mierny.
• Celkové hodnotenie pokroku EÚ v oblasti partnerstiev (cieľ č. 17) a čistej vody a hygieny (cieľ č. 6) bolo neutrálne, čo znamená, že sa vyznačovali takmer rovnakým podielom udržateľného a neudržateľného rozvoja.
• Za posledných päť rokov došlo aj k miernemu odklonu od príslušných cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o život na pevnine (cieľ č. 15), čo naznačuje, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudskej činnosti. Hoci sa podiel lesnatej plochy aj chránených suchozemských oblastí v EÚ mierne zvýšil, tlak na biodiverzitu sa naďalej zintenzívňoval. Ukazovateľom biodiverzity je napríklad výskyt bežných vtákov, pretože mnohé z nich potrebujú na rozmnožovanie a hľadanie potravy špecifické biotopy, ktoré sú zároveň často domovom mnohých ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Odhaduje sa, že od roku 2000 sa počet bežných vtákov znížil o 10 %. Po mnohých rokoch poklesu sa však zdá, že ich počet sa začal stabilizovať.

Súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja sa každoročne prehodnocuje. Na účely správy za rok 2022 bol tento súbor ukazovateľov prehodnotený tak, aby sa zosúladil s 8. environmentálnym akčným programom a novými cieľmi akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zlepšila sa aj analýza účinkov presahovania zahŕňajúcich emisie CO₂, pôdnu stopu, surovinovú stopu a hrubú pridanú hodnotu, ktorú mimo EÚ vytvára spotreba v rámci EÚ. Správa napokon obsahuje osobitnú analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na ciele udržateľného rozvoja. 

Súvislosti

Ciele udržateľného rozvoja sú už dlhodobo v centre záujmu tvorby európskych politík, sú pevne zakotvené v európskych zmluvách a začlenené do kľúčových projektov, odvetvových politík a iniciatív Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v septembri 2015, poskytli nový stimul pre globálne úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup, EÚ sa plne zaviazala k Agende 2030 a jej vykonávaniu.

Predmetná publikácia je šiestou zo série každoročných monitorovacích aktivít, ktoré začal Eurostat v roku 2017. Vychádza zo súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorý bol vypracovaný na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ. Zámerom správy o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja je poskytnúť objektívne posúdenie toho, či EÚ (podľa vybraných ukazovateľov) pokročila za posledné päťročné a pätnásťročné obdobia v plnení týchto cieľov.

Trendy ukazovateľov sa hodnotia na základe ich priemernej ročnej miery rastu za posledných päť rokov. V prípade 22 ukazovateľov s kvantitatívnymi cieľmi EÚ sa posudzuje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Príslušné ciele existujú najmä v oblasti zmeny klímy, spotreby energie a vzdelávania. Všetky ostatné ukazovatele sa posudzujú podľa smerovania a rýchlosti zmeny.

Ďalšie informácie

Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022

Udržateľný rozvoj v Európskej únii. Prehľad pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ

Digitálna publikácia „Ciele udržateľného rozvoja a ja“

Vizualizačný nástroj „Skóre jednotlivých krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja“

Vysvetlenie štatistík – články o udržateľnom rozvoji v EÚ

Osobitný oddiel venovaný ukazovateľom udržateľného rozvoja EÚ

Databáza ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ

Oznámenie Komisie: „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup