Európsky parlament a Európska komisia uverejňujú výsledky prieskumu spoločného osobitného Eurobarometra o budúcnosti Európy.

 – deväť z desiatich mladých Európanov sa zhoduje v tom, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života (91 % osôb vo veku 15 – 24 rokov) a celkovo má tento pocit 87 % respondentov,

– 81 % respondentov uvádza, že sú radi, že žijú v EÚ,

– 68 % Európanov súhlasí s tým, že EÚ je v nepokojnom svete miestom stability, pričom 67 % Európanov si myslí, že projekt Európskej únie ponúka mladým Európanom perspektívu do budúcnosti.

Budúcnosť Európy

Hneď na začiatku roka 2022, ktorý je vyhlásený za Európsky rok mládeže, poukazujú výsledky daného prieskumu na to, ako mladí Európania vnímajú výzvy, ktorým Európska únia čelí, ako aj na kľúčovú úlohu, ktorú mladí ľudia zohrávajú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Podľa predmetných výsledkov Eurobarometra 91 % ľudí vo veku 15 – 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života, s čím súhlasí 84 % respondentov vo veku nad 55 rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) pokladá zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody: podľa 88 % Európanov je dôležité zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v našom hospodárstve a dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, pričom 80 % pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa podporoval rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami.

Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %).

Za dva najvýznamnejšie aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 % opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 % spoločnú politiku v oblasti zdravia. Za ďalšie priority označili Európania aj väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Výhody, výzvy a hodnoty EÚ

Štyri najčastejšie uvádzané výzvy, ktorým samotná EÚ čelí, sú sociálna nerovnosť (36 %), nezamestnanosť (32 %) a otázky migrácie (31 %). Rovnako ako pri globálnych výzvach, aj v zozname výziev, ktorým čelí EÚ, sú podľa 32 % respondentov na poprednom mieste environmentálne otázky a zmena klímy.

Za hlavnú výhodu EÚ považuje 27 % Európanov dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a 25 % opýtaných jej hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu.

V porovnaní s inými krajinami sú podľa respondentov hodnoty, ktoré EÚ najlepšie stelesňuje, mier (49 %), sloboda presvedčenia (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči druhým (44 %).

Život v Európskej únii

Prevažná väčšina Európanov je rada, že žije v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %) a je spokojná so svojim rodinným životom (89 %).

Konferencia o budúcnosti Európy

Približne 43 % Európanov uvádza, že účasť mladej generácie na konferencii je prínosná najmä preto, že sa do pozornosti dostávajú témy, ktoré ich zaujímajú. Ďalšie prínosy ich kľúčovej úlohy v rámci konferencie spočívajú v energii, ktorú prinášajú, a v motivácii uskutočňovať reformy a zmeny (podľa 35 %), ako aj v zameraní úsilia na budovanie budúcnosti takej Európy, ktorá bude lepšie reagovať na výzvy dnešnej spoločnosti (33 %).

Občania Európskej únie majú nepretržitý záujem prispievať ku Konferencii o budúcnosti Európy a zapájať sa do nej. Hoci podľa 59 % Európanov je obľúbený spôsob takéhoto prispievania a zapájania účasť v prieskume, takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť aj účasť na zasadnutiach vo svojej oblasti pôsobnosti. Ďalšími najviac atraktívnymi formami zapojenia občanov sú účasť na online konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národnými politikom (39 %) a účasť na kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %).

Celkovo pokladajú Európania za kľúčové otázky konferencie klimatickú zmenu a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a pracovné miesta (40 %).

Jednoznačne sa očakáva, že konferencia prinesie hmatateľné výsledky. Respondentov by vskutku do účasti na aktivitách konferencie najviac podnietilo presvedčenie, že ich účasť bude mať skutočný vplyv na ďalšie dianie (53 %).

Hlas občanov v EÚ

90 % Európanov sa zhoduje v tom, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ. 55 % Európanov uviedlo hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu ako najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby rozhodovacie orgány na úrovni EÚ zohľadnili názory občanov.

Súvislosti

Popri prebiehajúcich európskych panelových diskusiách občanov, v rámci ktorých sa prijímajú odporúčania pre Konferenciu o budúcnosti Európy, poskytujú dané výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra 517 s názvom Budúcnosť Európy náhľady na to, ako Európania vnímajú Konferenciu o budúcnosti Európy a kľúčové výzvy, ktorým naša Únia čelí, a aký je ich postoj k nim.

Tento prieskum prebiehal pod spoločnou taktovkou Európskej komisie a Európskeho parlamentu od 16. septembra do 17. októbra 2021 (vlna zisťovania EB 96.1) v 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov a v dôsledku pandémie koronavírusu bol v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi online. Celkovo prebehlo 26 530 rozhovorov.

Všetci Európania sa môžu podeliť o svoje názory o vytváraní spoločnej budúcnosti na mnohojazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy.

Predmetné výsledky osobitného Eurobarometra sú k dispozícii na novom osobitnom webovom sídle Eurobarometra s prístupom k prieskumom Eurobarometra a údajom uverejneným oboma inštitúciami od roku 1974.

Ďalšie informácie

Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy (január 2022).

Eurobarometer – verejná mienka v Európskej únii

Komisia prijala oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka, v ktorom sa uvádza, ako posilniť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov emisií CO₂ bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo tak, aby bolo možné ukladať viac uhlíka v prírode, a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na splnenie právne záväzného prísľubu EÚ, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Odstraňovanie uhlíka je nevyhnutné na dosiahnutie našich záväzkov v oblasti klímy. Okrem výrazného znižovania emisií potrebujeme udržateľné riešenia na odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktoré zvýšia odolnosť nášho hospodárstva a ktoré nám pomôžu bojovať proti kríze v oblasti klímy a biodiverzity. Dnes sme stanovili hlavné zásady a ciele našej práce na príprave potrebných pravidiel. Týmito pravidlami sa zaistí, že odstraňovanie uhlíka bude dôveryhodné a že bude mať želaný účinok, a zároveň pomôžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov, lesníkov a iných pôdohospodárov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú v boji proti zmene klímy našimi spojencami, keďže odstraňovaním uhlíka z atmosféry zmierňujú jej dosah. Uhlíkové poľnohospodárstvo posilní príspevok poľnohospodárov a lesníkov k dekarbonizácii nášho hospodárstva tým, že poľnohospodárom prinesie dodatočný príjem a zároveň ochráni biodiverzitu, zvýši odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči prírodným katastrofám a zaistí potravinovú bezpečnosť. K tomuto cieľu prispejú aj výskum a inovácie tým, že poľnohospodárom a lesníkom ponúknu ďalšie riešenia.“

V oznámení sa stanovujú krátkodobé až strednodobé opatrenia na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a rozšírenie tohto ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by príspevok iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva k prírodným záchytom uhlíka v Európe mal prestavovať 42 miliónov ton uloženého CO₂. K opatreniam na dosiahnutie tohto cieľa patria:

• podpora postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a iných programov EÚ, ako sú program LIFE a výskumná misia Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom vnútroštátneho verejného a súkromného financovania,
• štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania potrebných na zabezpečenie jasného a spoľahlivého certifikačného rámca pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý umožní rozvoj dobrovoľných trhov s uhlíkom,
• poskytovanie lepších znalostí, správa údajov a poradenské služby prispôsobené pôdohospodárom, a to tak na pôde, ako aj v rámci ekosystému modrého uhlíka.

Oznámenie sa zameriava aj na rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka, keďže využívanie riešení inšpirovaných prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre poskytuje ďalšie výhody pre obnovu oceánov, produkciu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Európska zelená dohoda sa síce sústreďuje na drastické zníženie využívania fosílneho uhlíka, no hospodárstvo EÚ bude uhlík stále potrebovať ako surovinu pre priemyselné procesy, ako je výroba syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných pokročilých materiálov. Tento uhlík bude v čoraz väčšej miere pochádzať z biohospodárstva a z technologických riešení na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO₂. Komisia nadviaže dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom, aby do roku 2030 aspoň 20 % uhlíka používaného v chemických a plastových výrobkoch pochádzalo z udržateľných nefosílnych zdrojov. Pri tom sa plne zohľadnia ciele EÚ v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva a pripravovaný politický rámec pre bioplasty, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Aby bolo možné lepšie riadiť tieto nové toky uhlíka, podporovať inovačné technológie a dosiahnuť odstraňovanie uhlíka vo veľkom rozsahu, pomôže Komisia vytvoriť vnútorný trh na zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka a potrebnú cezhraničnú infraštruktúru na prepravu CO₂. Do roku 2030 by sa malo každoročne odstrániť z atmosféry a vďaka technologickým riešeniam trvalo uskladniť 5 miliónov ton CO₂. Kľúčovým nástrojom financovania týchto technológií v krátkodobom horizonte je inovačný fond financovaný zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Ďalšie kroky

Do konca roka 2022 Komisia navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa bude zakladať na spoľahlivých a transparentných pravidlách započítavania uhlíka a požiadavkách na monitorovanie a overovanie pravosti a environmentálnej integrity kvalitného udržateľného odstraňovania uhlíka. Tieto pravidlá poskytnú právny rámec potrebný na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. V januári 2022 sa zverejní aj výzva na predloženie dôkazov.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o udržateľných cykloch uhlíka

Oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve

Technické usmernenia – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch (k dispozícii aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine)

Viac informácií o udržateľných cykloch uhlíka

Plníme Európsku zelenú dohodu

Európska komisia prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V týchto návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

Rozsiahly a vnútorne prepojený súbor návrhov

Aktuálne návrhy umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Tieto návrhu kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %. Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
• Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
• V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
• Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO₂ do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO₂, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
• Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
• V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
• Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO₂ pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
• Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
• Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
• A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO₂ vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Tento vyvážený balík a príjmy, ktoré vytvára, potrebujeme na zabezpečenie transformácie, vďaka ktorej bude Európa spravodlivá, zelená a konkurencieschopná, pričom zodpovednosť v nej bude rozložená rovnomerne medzi rôznymi odvetviami a členskými štátmi a v prípade potreby sa poskytne dodatočná pomoc.

Sociálne spravodlivá transformácia

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou predkladaného balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú.

Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácie, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Sociálny fond na ochranu klímy by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave. Na základe cielenej zmeny viacročného finančného rámca na obdobie 2025 – 2032 poskytne členským štátom prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S návrhom na čerpanie rovnakej sumy finančných prostriedkov od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy daného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

Súvislosti

V Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, sa do platnej legislatívy integruje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobý cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Záväzok EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % bol v decembri 2020 oznámený zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako príspevok EÚ k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 60 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami. Tento odskúšaný a overený legislatívny rámec tvorí základ uvedeného balíka právnych predpisov.

Komisia pred predložením týchto návrhov vykonala rozsiahle posúdenia vplyvu, aby zistila, aké príležitosti a náklady prinesie zelená transformácia. Návrh Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 podporili aj závery komplexného posúdenia vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2020. Ukázalo sa, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj prínosný. Tieto legislatívne návrhy sa opierajú o podrobné posúdenia vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje prepojenie s ostatnými časťami balíka.

Zelená transformácia sa podporí z dlhodobého rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov. Na podporu opatrení v oblasti klímy je zameraných 30 % programov financovaných z 2 biliónov eur viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU. Na opatrenia v oblasti klímy je vyčlenených 37 % zo 723,8 miliardy eur (v bežných cenách) určených na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa budú financovať národné programy obnovy členských štátov v rámci nástroja NextGenerationEU.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Hospodárstvo založené na fosílnych palivách dosiahlo svoje limity. Ďalšej generácii chceme zanechať zdravú planétu, ako aj kvalitné pracovné miesta a rast, ktorý neškodí našej prírode. Európska zelená dohoda je našou stratégiou rastu, ktorá smeruje k bezuhlíkovému hospodárstvu. Európa ako prvý kontinent vyhlásila, že v roku 2050 bude klimaticky neutrálna. Teraz opäť ako prví predkladáme konkrétny plán. Držíme slovo a svoje klimatické politiky staviame na inovácii, investíciách a sociálnej kompenzácii.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans doplnil: „Toto desaťročie je v boji proti kríze klímy a biodiverzity zlomové. Európska únia si stanovila ambiciózne ciele a dnes sme ukázali, ako ich môžeme naplniť. Dosiahnutie zelenej a zdravej budúcnosti pre všetkých si bude vyžadovať značné úsilie vo všetkých odvetviach a v každom členskom štáte. Naše návrhy spoločne podnietia potrebné zmeny, umožnia všetkým občanom čo najskôr pocítiť prínosy klimatických opatrení a poskytnú podporu najzraniteľnejším domácnostiam. Transformácia Európy bude spravodlivá, zelená a konkurencieschopná.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Naše úsilie o riešenie zmeny klímy musí byť politicky ambiciózne, globálne koordinované a sociálne spravodlivé. Aktualizujeme svoje 20-ročné pravidlá zdaňovania energie, aby sme podporili využívanie ekologickejších palív a obmedzili škodlivú súťaž v oblasti daní z energie. Zároveň navrhujeme mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, na základe ktorého sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu, aby zodpovedala cene platnej v EÚ. Pri plnom rešpektovaní svojich záväzkov v rámci WTO tak zabezpečíme, aby naše ambície v oblasti klímy nepodkopávali zahraničné firmy, ktoré podliehajú menej prísnym environmentálnym požiadavkám. Zároveň povzbudíme k zelenším normám aj zahraničie. Toto je rozhodujúca chvíľa – teraz alebo nikdy. Desivá realita zmeny klímy je každým rokom zreteľnejšia. Dnes potvrdzujeme svoje odhodlanie konať skôr, než bude naozaj neskoro.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová vyhlásila: „Dosiahnutie cieľov zelenej dohody nebude možné bez pretvorenia nášho energetického systému, v ktorom sa produkuje väčšina našich emisií. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, musíme evolúciu obnoviteľných zdrojov zmeniť na revolúciu a zabezpečiť, aby pritom nedochádzalo k plytvaniu energiou. V dnešných návrhoch sa stanovujú ambicióznejšie ciele, odstraňujú prekážky a dopĺňajú stimuly, aby sme sa k energetickému systému s nulovými čistými emisiami priblížili ešte rýchlejšie.“

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová uviedla: „Vďaka našim trom iniciatívam osobitne zameraným na dopravu – ReFuel Aviation, FuelEU Maritime a nariadeniu o infraštruktúre pre alternatívne palivá – podporíme premenu odvetvia dopravy na nadčasový systém. Vytvoríme trh pre udržateľné alternatívne palivá a nízkouhlíkové technológie a zavedieme tú správnu infraštruktúru, aby sa čo najviac rozšírili vozidlá a plavidlá s nulovými emisiami. Tento balík nás posunie nad rámec bežného úsilia o zelenšiu mobilitu a logistiku. Je príležitosťou na to, aby sa EÚ stala vedúcim trhom pre špičkové technológie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesy sú významnou súčasťou riešenia mnohých výziev, ktorým čelíme v boji proti kríze klímy a biodiverzity. Zároveň sú kľúčom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2030. Súčasný stav ochrany lesov v EÚ však nie je priaznivý. Musíme zintenzívniť využívanie postupov šetrných k biodiverzite a zabezpečiť zdravie a odolnosť lesných ekosystémov. Stratégia pre lesy skutočne prelomovo mení spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy v prospech planéty, ľudí a hospodárstva.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy zohrávajú v boji proti zmene klímy zásadnú úlohu. Zároveň pre našu spoločnosť zabezpečujú pracovné miesta a rast vo vidieckych oblastiach, udržateľný materiál na rozvoj biohospodárstva a cenné ekosystémové služby. Keďže stratégia pre lesy sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zaistiť a posilniť multifunkčnosť našich lesov a zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú milióny lesníkov pracujúcich v teréne. Nová spoločná poľnohospodárska politika bude príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja našich lesov.“

Ďalšie informácie

Oznámenie: balík predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

Webové sídlo venované plneniu Európskej zelenej dohody (vrátane legislatívnych návrhov)

Webové sídlo s audiovizuálnymi materiálmi o návrhoch

Otázky a odpovede o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Otázky a odpovede o nariadení o spoločnom úsilí a nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve

Otázky a odpovede o zosúladení našich energetických systémov s našimi klimatickými cieľmi

Otázky a odpovede o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Otázky a odpovede o revízii smernice o zdaňovaní energie

Otázky a odpovede o udržateľnej dopravnej infraštruktúre a palivách

Štruktúra prehľadu o balíku

Prehľad o sociálne spravodlivej transformácii

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad o doprave

Prehľad o energetike

Prehľad o budovách

Prehľad o priemysle

Prehľad o vodíku

Prehľad o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Prehľad: Meníme zdaňovanie energie na zelenšie

Brožúra s názvom Plníme Európsku zelenú dohodu