Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 o viac ako 8 % v dôsledku pozoruhodného nárastu objemu energie z obnoviteľných zdrojov

Európska komisia uverejnila správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024, z ktorej vyplýva, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,3 %. Ide o najvýznamnejší ročný pokles za posledné desaťročia s výnimkou roku 2020, keď pandémia COVID-19 viedla k zníženiu emisií o 9,8 %. Čisté emisie skleníkových plynov sú v súčasnosti o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP v rovnakom období vzrástol o 68 %, čo preukazuje, že emisie sa naďalej oddeľujú od hospodárskeho rastu. EÚ zotrváva na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %.

• Emisie z elektrární a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, zaznamenali v roku 2023 rekordný pokles o 16,5 %. Emisie v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sú v súčasnosti približne o 47,6 % nižšie ako v roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2030, ktorým je znížiť emisie o 62 %.
• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa emisie z výroby elektrickej energie a vykurovania znížili o 24 % v porovnaní s rokom 2022, a to v dôsledku nárastu objemu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a slnečnej energie, a odklonu od uhlia. Emisie z leteckej dopravy vzrástli o 9,5 %, čím pokračoval trend spred pandémie COVID-19.
• Zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami vznikli v roku 2023 príjmy vo výške 43,6 miliardy eur na investície do opatrení v oblasti klímy. 7,4 miliardy eur je pridelených na Inovačný fond a Modernizačný fond, pričom zvyšok finančných prostriedkov je určený priamo členským štátom.
• V roku 2023 klesli emisie z budov, poľnohospodárstva, vnútroštátnej dopravy, malého priemyslu a odpadu (na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí) približne o 2 %. K zníženiu prispel najmä sektor budov, ktorého emisie sa znížili približne o 5,5 %. Emisie z poľnohospodárstva klesli o 2 %, zatiaľ čo emisie z dopravy klesli o menej ako 1 %.
• Prirodzený záchyt uhlíka v EÚ sa v roku 2023 zvýšil o 8,5 %, čím sa zvrátil klesajúci trend posledného desaťročia v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Na splnenie cieľa na rok 2030 však treba vyvinúť aj ďalšie úsilie.

Hoci z tejto správy plynú povzbudivé informácie o znižovaní emisií v EÚ, minulý rok viedla naša meniaca sa klíma aj k viacerým katastrofickým udalostiam a stratám životov a živobytí, pričom globálne emisie ešte nedosiahli vrchol. Treba podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby EÚ splnila svoje ciele do roku 2030 a vykročila na správnu cestu k dosiahnutiu svojho budúceho cieľa do roku 2040 a cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050. EÚ sa tiež musí naďalej angažovať na medzinárodnej úrovni, počnúc konferenciou COP29 na budúci mesiac, aby zabezpečila, že aj naši medzinárodní partneri prijímajú potrebné opatrenia.

Hoci sa členské štáty pomaly zlepšujú v adaptácii na zmenu klímy a budovaní odolnosti, zásadný význam majú ďalšie opatrenia. V roku 2023 Európa zaznamenala najväčšie prírodné požiare, aké boli kedy zaznamenané, jeden z najvlhších rokov od začiatku meraní, silné morské horúčavy, rozsiahle ničivé záplavy a pokračujúci nárast teplôt. V oznámení Komisie o riadení klimatických rizík aj v európskom posúdení klimatických rizík sa zdôraznilo, že vystavenie zmene klímy sa musí zohľadniť na všetkých úrovniach riadenia pri stanovovaní politických priorít a vo všetkých odvetvových politikách.

Minulý rok EÚ produktívne spolupracovala s medzinárodnými partnermi s cieľom posilniť opatrenia v oblasti klímy, najmä na konferencii COP28 v Dubaji. Na konferencii COP28 zmluvné strany uzavreli prvé globálne hodnotenie v rámci Parížskej dohody, pričom prijali rozhodnutia o urýchlení opatrení do roku 2030 a neskôr, a to vrátane odklonu od fosílnych palív, strojnásobenia celosvetovej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenia globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2030. EÚ, jej členské štáty a finančné inštitúcie, spoločne známe ako Tím Európa, naďalej ostávajú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci a najväčším svetovým prispievateľom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Z ich fondov pochádza približne tretina svetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy dopĺňa výročnú správu o stave energetickej únie. Opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií, ako sa vyžaduje v nariadení o riadení. V správe sa uvádzajú aj kľúčové úspechy a nedávny vývoj v boji proti zmene klímy. Zahŕňa skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre každý členský štát a informácie o politikách a opatreniach EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

Ďalšie informácie

Správa o pokroku pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy za rok 2024

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Tlačová správa – Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody