Podľa prieskumu Eurobarometra sa európski občania domnievajú, že zmena klímy je tým najzávažnejším problémom, ktorému svet čelí. Viac ako deväť z desiatich opýtaných považuje zmenu klímy za vážny problém (93 %), pričom takmer osem z desiatich (78 %) ju považuje za veľmi vážny problém. Keď mali respondenti vybrať ten najzávažnejší problém súčasného sveta, viac ako štvrtina (29 %) si zvolila zmenu klímy (18 %), zhoršovanie stavu prírody (7 %) alebo zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %).

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Napriek pandémii a hospodárskym ťažkostiam, ktoré Európania zažívajú, zostáva podpora opatrení v oblasti klímy vysoká. Európania uznávajú dlhodobé riziká spojené s klimatickou krízou a krízou biodiverzity a očakávajú, že priemysel, jednotlivé vlády a Európska únia budú konať. Čísla v tomto prieskume Eurobarometra sú pre politikov aj podniky výzvou k činu. Európska komisia má vďaka nim ešte väčšiu motiváciu dokončiť právne predpisy z balíka ,Fit for 55ʻ, ktoré predložíme neskôr v tomto mesiaci, aby sme zabezpečili dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy.“

Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Jednoznačne sa uznáva, že boj proti zmene klímy prináša príležitosti pre občanov EÚ aj pre európsku ekonomiku. Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 513 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 669 občanov z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 15. marca do 14. apríla 2021. Ak to bolo možné, uskutočnili sa osobné rozhovory, no niektorí respondenti vyplnili prieskum online v súlade s obmedzeniami spojenými s pandémiou COVID-19.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou prioritou číslo jeden. Na základe návrhov predložených Komisiou sa Európsky parlament a členské štáty zaviazali, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050 a že do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov znížia aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto záväzky sú teraz zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý bol formálne podpísaný 30. júna 2021. Na splnenie týchto cieľov Komisia 14. júla 2021 predloží svoj balík legislatívnych návrhov s názvom „Fit for 55“. Táto komplexná reforma súboru nástrojov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky bude zahŕňať revízie existujúcich právnych predpisov a niekoľko nových nástrojov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Informačné prehľady o jednotlivých členských štátoch

Európska zelená dohoda

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Európska komisia prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy, v ktorej vytýčila smerovanie príprav na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy. EÚ robí všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila zmenu klímy, a to na svojom území i na medzinárodnej scéne. Na nevyhnutné dôsledky sa však musíme pripraviť. Zmena klímy si v Európe a na celom svete už vyberá svoju daň – či v podobe smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Predložené návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 a ich účelom je preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a začať plány aj realizovať.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Pandémia COVID-19 nám bolestivo pripomenula, že nedostatočná príprava môže mať strašné dôsledky. Proti klimatickej kríze vakcína neexistuje. Môžeme však proti nej bojovať a pripraviť sa na jej nevyhnutné dôsledky. Vplyvy zmeny klímy sú už citeľné všade – v Európskej únii, ako aj za jej hranicami. Nová stratégia adaptácie na zmenu klímy nám ponúka nástroje na zrýchlenie a prehĺbenie prípravných prác. Ak sa pripravíme dnes, ešte stále sa nám môže podariť vybudovať odolnosť do budúcnosti.“

Hospodárske straty vyplývajúce z čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku zmeny klímy neustále narastajú. Len v EÚ tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd eur ročne. Z opatrnejších odhadov vyplýva, že vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepleniu o 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami by viedlo k ročnej strate najmenej 170 miliárd eur. Zmena klímy ovplyvňuje nielen hospodárstvo, ale takisto zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2 500 obetí na životoch.

Do našich opatrení pri adaptácii na zmenu klímy sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy, na území EÚ i mimo nej. Naším cieľom je vybudovať spoločnosť odolnú proti zmene klímy a na to budeme prehlbovať naše poznatky o klimatických vplyvoch a riešeniach adaptácie, zintenzívnime plánovanie adaptácie a posudzovanie rizík spojených so zmenou klímy, zrýchlime adaptačné opatrenia a budeme pomáhať posilňovať odolnosť proti zmene klímy na celom svete.

Inteligentnejšia, pohotovejšia a systémovejšia adaptácia

Opatrenia na adaptáciu musia byť založené na spoľahlivých údajoch a nástrojoch na posudzovanie rizika, ktoré sú k dispozícii všetkým: od rodín kupujúcich, stavajúcich a renovujúcich príbytky, cez podniky v pobrežných regiónoch až po poľnohospodárov plánujúcich, aké plodiny budú pestovať. Stratégia na tento účel obsahuje návrhy opatrení, ktoré nám pomôžu naučiť sa oveľa viac o adaptácii na zmenu klímy, aby sme mohli získavať viac kvalitných údajov o rizikách a stratách súvisiacich so zmenou klímy a sprístupňovať ich všetkým. Európska platforma pre poznatky o adaptácii na zmenu klímy Climate-ADAPT sa vylepší a rozšíri a vytvorí sa špecializované stredisko monitorovania zdravia, ktorého úlohou bude lepšie stopovať a analyzovať vplyvy zmeny klímy na zdravie a predchádzať im.

Zmena klímy sa dotýka všetkých úrovní spoločnosti a pociťujú ju všetky hospodárske odvetvia, preto potrebujeme systémovejšie opatrenia na adaptáciu. Komisia bude otázku odolnosti proti zmene klímy naďalej zaraďovať do všetkých relevantných oblastí politiky. Bude podporovať ďalší rozvoj a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov, pričom sa zameria na tri prierezové priority: začlenenie adaptácie na zmenu klímy do makrofiškálnej politiky, adaptačné riešenia blízke prírode a miestne adaptačné opatrenia.

Intenzívnejšie úsilie na medzinárodnej scéne

Naše politiky adaptácie na zmenu klímy musia zodpovedať nášmu vedúcemu postaveniu pri zmierňovaní zmeny klímy. Parížska dohoda vytýčila celosvetový cieľ adaptácie. Zdôraznila pritom, že adaptácia na zmenu klímy je kľúčovým faktorom prispievajúcim k udržateľnému rozvoju. EÚ bude podporovať vnútroštátne koncepcie, koncepcie na nižšej úrovni i regionálne koncepcie adaptácie a osobitne sa zameria na adaptáciu na zmenu klímy v Afrike a malých ostrovných rozvojových štátoch. Zvýšime podporu na odolnosť proti zmene klímy a pripravenosť na ňu na medzinárodnej úrovni. Na to poskytneme zdroje, určíme prioritné činnosti a zvýšime účinnosť, rozšírime medzinárodné financovanie a posilníme celosvetovú angažovanosť a výmeny o otázke adaptácie na zmenu klímy. Takisto budeme spolupracovať s medzinárodnými partnermi pri úsilí odstrániť rozdiely v medzinárodnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Zmena klímy prebieha už dnes, a preto sa musíme pripraviť na odolnejší zajtrajšok. Svet bol práve svedkom najhorúcejšieho desaťročia od začiatku vedenia záznamov, pričom titul najhorúcejší rok postupne získalo až osem rokov. Klimatické a podnebné extrémy sa opakujú čoraz častejšie a narastá aj ich závažnosť. Ide o celú škálu javov, od nebývalých lesných požiarov a vĺn horúčav za severným polárnym kruhom po ničivé suchá v Stredozemí; od hurikánov pustošiacich najvzdialenejšie regióny EÚ po lesy, ktoré padli za obeť bezpríkladnému prieniku lykožrúta v strednej a východnej Európe. Pozvoľna nastupujúce javy, ako je dezertifikácia, strata biodiverzity, degradácia pôdy a ekosystémov, okysľovanie oceánov alebo zvyšovanie hladiny morí, sú z dlhodobého hľadiska rovnako ničivé.

Európska komisia ohlásila túto novú, ambicióznejšiu stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v oznámení o Európskej zelenej dohode po tom, ako v roku 2018 vykonala posúdenie stratégie z roku 2013 a v máji až auguste 2020 viedla otvorenú verejnú konzultáciu. Návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je základom pre vyššie ambície a väčšiu súdržnosť politík v oblasti adaptácie. Do práva EÚ zakomponúva globálny cieľ adaptácie ukotvený v článku 7 Parížskej dohody, ako aj opatrenia cieľa udržateľného rozvoja č. 13. Týmto návrhom sa EÚ a členské štáty zaväzujú k trvalému pokroku s cieľom zvýšiť adaptívnu kapacitu, posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy. Nová adaptačná stratégia nám pomôže, aby sa pokrok stal realitou.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021

Questions and Answers

Webová stránka venovaná adaptácii na zmenu klímy

Európska zelená dohoda

Audiovizuálne materiály k adaptácii na zmenu klímy