Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje zosúladiť hospodárstvo a spoločnosť EÚ s klimatickými cieľmi

Európska komisia prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V týchto návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

 

Rozsiahly a vnútorne prepojený súbor návrhov

Aktuálne návrhy umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Tieto návrhu kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

  • V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
  • Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
  • V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
  • Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO2 do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO2, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
  • Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
  • V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
  • Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO2 pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
  • Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
  • Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
  • A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO2 vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Tento vyvážený balík a príjmy, ktoré vytvára, potrebujeme na zabezpečenie transformácie, vďaka ktorej bude Európa spravodlivá, zelená a konkurencieschopná, pričom zodpovednosť v nej bude rozložená rovnomerne medzi rôznymi odvetviami a členskými štátmi a v prípade potreby sa poskytne dodatočná pomoc.

 

Sociálne spravodlivá transformácia

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou predkladaného balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú.

Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácie, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Sociálny fond na ochranu klímy by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave. Na základe cielenej zmeny viacročného finančného rámca na obdobie 2025 – 2032 poskytne členským štátom prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S návrhom na čerpanie rovnakej sumy finančných prostriedkov od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy daného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

 

Súvislosti

Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, sa do platnej legislatívy integruje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobý cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Záväzok EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % bol v decembri 2020 oznámený zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako príspevok EÚ k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 60 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami. Tento odskúšaný a overený legislatívny rámec tvorí základ uvedeného balíka právnych predpisov.

Komisia pred predložením týchto návrhov vykonala rozsiahle posúdenia vplyvu, aby zistila, aké príležitosti a náklady prinesie zelená transformácia. Návrh Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 podporili aj závery komplexného posúdenia vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2020. Ukázalo sa, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj prínosný. Tieto legislatívne návrhy sa opierajú o podrobné posúdenia vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje prepojenie s ostatnými časťami balíka.

Zelená transformácia sa podporí z dlhodobého rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov. Na podporu opatrení v oblasti klímy je zameraných 30 % programov financovaných z 2 biliónov eur viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU. Na opatrenia v oblasti klímy je vyčlenených 37 % zo 723,8 miliardy eur (v bežných cenách) určených na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa budú financovať národné programy obnovy členských štátov v rámci nástroja NextGenerationEU.

 

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Hospodárstvo založené na fosílnych palivách dosiahlo svoje limity. Ďalšej generácii chceme zanechať zdravú planétu, ako aj kvalitné pracovné miesta a rast, ktorý neškodí našej prírode. Európska zelená dohoda je našou stratégiou rastu, ktorá smeruje k bezuhlíkovému hospodárstvu. Európa ako prvý kontinent vyhlásila, že v roku 2050 bude klimaticky neutrálna. Teraz opäť ako prví predkladáme konkrétny plán. Držíme slovo a svoje klimatické politiky staviame na inovácii, investíciách a sociálnej kompenzácii.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans doplnil: „Toto desaťročie je v boji proti kríze klímy a biodiverzity zlomové. Európska únia si stanovila ambiciózne ciele a dnes sme ukázali, ako ich môžeme naplniť. Dosiahnutie zelenej a zdravej budúcnosti pre všetkých si bude vyžadovať značné úsilie vo všetkých odvetviach a v každom členskom štáte. Naše návrhy spoločne podnietia potrebné zmeny, umožnia všetkým občanom čo najskôr pocítiť prínosy klimatických opatrení a poskytnú podporu najzraniteľnejším domácnostiam. Transformácia Európy bude spravodlivá, zelená a konkurencieschopná.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Naše úsilie o riešenie zmeny klímy musí byť politicky ambiciózne, globálne koordinované a sociálne spravodlivé. Aktualizujeme svoje 20-ročné pravidlá zdaňovania energie, aby sme podporili využívanie ekologickejších palív a obmedzili škodlivú súťaž v oblasti daní z energie. Zároveň navrhujeme mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, na základe ktorého sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu, aby zodpovedala cene platnej v EÚ. Pri plnom rešpektovaní svojich záväzkov v rámci WTO tak zabezpečíme, aby naše ambície v oblasti klímy nepodkopávali zahraničné firmy, ktoré podliehajú menej prísnym environmentálnym požiadavkám. Zároveň povzbudíme k zelenším normám aj zahraničie. Toto je rozhodujúca chvíľa – teraz alebo nikdy. Desivá realita zmeny klímy je každým rokom zreteľnejšia. Dnes potvrdzujeme svoje odhodlanie konať skôr, než bude naozaj neskoro.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová vyhlásila: „Dosiahnutie cieľov zelenej dohody nebude možné bez pretvorenia nášho energetického systému, v ktorom sa produkuje väčšina našich emisií. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, musíme evolúciu obnoviteľných zdrojov zmeniť na revolúciu a zabezpečiť, aby pritom nedochádzalo k plytvaniu energiou. V dnešných návrhoch sa stanovujú ambicióznejšie ciele, odstraňujú prekážky a dopĺňajú stimuly, aby sme sa k energetickému systému s nulovými čistými emisiami priblížili ešte rýchlejšie.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová uviedla: „Vďaka našim trom iniciatívam osobitne zameraným na dopravu – ReFuel Aviation, FuelEU Maritime a nariadeniu o infraštruktúre pre alternatívne palivá – podporíme premenu odvetvia dopravy na nadčasový systém. Vytvoríme trh pre udržateľné alternatívne palivá a nízkouhlíkové technológie a zavedieme tú správnu infraštruktúru, aby sa čo najviac rozšírili vozidlá a plavidlá s nulovými emisiami. Tento balík nás posunie nad rámec bežného úsilia o zelenšiu mobilitu a logistiku. Je príležitosťou na to, aby sa EÚ stala vedúcim trhom pre špičkové technológie.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesy sú významnou súčasťou riešenia mnohých výziev, ktorým čelíme v boji proti kríze klímy a biodiverzity. Zároveň sú kľúčom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2030. Súčasný stav ochrany lesov v EÚ však nie je priaznivý. Musíme zintenzívniť využívanie postupov šetrných k biodiverzite a zabezpečiť zdravie a odolnosť lesných ekosystémov. Stratégia pre lesy skutočne prelomovo mení spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy v prospech planéty, ľudí a hospodárstva.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy zohrávajú v boji proti zmene klímy zásadnú úlohu. Zároveň pre našu spoločnosť zabezpečujú pracovné miesta a rast vo vidieckych oblastiach, udržateľný materiál na rozvoj biohospodárstva a cenné ekosystémové služby. Keďže stratégia pre lesy sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zaistiť a posilniť multifunkčnosť našich lesov a zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú milióny lesníkov pracujúcich v teréne. Nová spoločná poľnohospodárska politika bude príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja našich lesov.“

 

Ďalšie informácie

Oznámenie: balík predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

Webové sídlo venované plneniu Európskej zelenej dohody (vrátane legislatívnych návrhov)

Webové sídlo s audiovizuálnymi materiálmi o návrhoch

Otázky a odpovede o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Otázky a odpovede o nariadení o spoločnom úsilí a nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve

Otázky a odpovede o zosúladení našich energetických systémov s našimi klimatickými cieľmi

Otázky a odpovede o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Otázky a odpovede o revízii smernice o zdaňovaní energie

Otázky a odpovede o udržateľnej dopravnej infraštruktúre a palivách

Štruktúra prehľadu o balíku

Prehľad o sociálne spravodlivej transformácii

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad o doprave

Prehľad o energetike

Prehľad o budovách

Prehľad o priemysle

Prehľad o vodíku

Prehľad o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Prehľad: Meníme zdaňovanie energie na zelenšie

Brožúra s názvom Plníme Európsku zelenú dohodu

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania považujú zmenu klímy za najzávažnejší problém, ktorému svet čelí

Podľa prieskumu Eurobarometra sa európski občania domnievajú, že zmena klímy je tým najzávažnejším problémom, ktorému svet čelí. Viac ako deväť z desiatich opýtaných považuje zmenu klímy za vážny problém (93 %), pričom takmer osem z desiatich (78 %) ju považuje za veľmi vážny problém. Keď mali respondenti vybrať ten najzávažnejší problém súčasného sveta, viac ako štvrtina (29 %) si zvolila zmenu klímy (18 %), zhoršovanie stavu prírody (7 %) alebo zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %).

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Napriek pandémii a hospodárskym ťažkostiam, ktoré Európania zažívajú, zostáva podpora opatrení v oblasti klímy vysoká. Európania uznávajú dlhodobé riziká spojené s klimatickou krízou a krízou biodiverzity a očakávajú, že priemysel, jednotlivé vlády a Európska únia budú konať. Čísla v tomto prieskume Eurobarometra sú pre politikov aj podniky výzvou k činu. Európska komisia má vďaka nim ešte väčšiu motiváciu dokončiť právne predpisy z balíka ,Fit for 55ʻ, ktoré predložíme neskôr v tomto mesiaci, aby sme zabezpečili dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy.

Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Jednoznačne sa uznáva, že boj proti zmene klímy prináša príležitosti pre občanov EÚ aj pre európsku ekonomiku. Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 513 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 669 občanov z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 15. marca do 14. apríla 2021. Ak to bolo možné, uskutočnili sa osobné rozhovory, no niektorí respondenti vyplnili prieskum online v súlade s obmedzeniami spojenými s pandémiou COVID-19.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou prioritou číslo jeden. Na základe návrhov predložených Komisiou sa Európsky parlament a členské štáty zaviazali, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050 a že do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov znížia aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto záväzky sú teraz zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý bol formálne podpísaný 30. júna 2021. Na splnenie týchto cieľov Komisia 14. júla 2021 predloží svoj balík legislatívnych návrhov s názvom „Fit for 55“. Táto komplexná reforma súboru nástrojov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky bude zahŕňať revízie existujúcich právnych predpisov a niekoľko nových nástrojov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Informačné prehľady o jednotlivých členských štátoch

Európska zelená dohoda

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Čítať ďalej...

Budujeme odolnosť proti zmene klímy pre budúcnosť – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európska komisia prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy, v ktorej vytýčila smerovanie príprav na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy. EÚ robí všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila zmenu klímy, a to na svojom území i na medzinárodnej scéne. Na nevyhnutné dôsledky sa však musíme pripraviť. Zmena klímy si v Európe a na celom svete už vyberá svoju daň – či v podobe smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Predložené návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 a ich účelom je preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a začať plány aj realizovať.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Pandémia COVID-19 nám bolestivo pripomenula, že nedostatočná príprava môže mať strašné dôsledky. Proti klimatickej kríze vakcína neexistuje. Môžeme však proti nej bojovať a pripraviť sa na jej nevyhnutné dôsledky. Vplyvy zmeny klímy sú už citeľné všade – v Európskej únii, ako aj za jej hranicami. Nová stratégia adaptácie na zmenu klímy nám ponúka nástroje na zrýchlenie a prehĺbenie prípravných prác. Ak sa pripravíme dnes, ešte stále sa nám môže podariť vybudovať odolnosť do budúcnosti.“

Hospodárske straty vyplývajúce z čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku zmeny klímy neustále narastajú. Len v EÚ tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd eur ročne. Z opatrnejších odhadov vyplýva, že vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepleniu o 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami by viedlo k ročnej strate najmenej 170 miliárd eur. Zmena klímy ovplyvňuje nielen hospodárstvo, ale takisto zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2 500 obetí na životoch.

Do našich opatrení pri adaptácii na zmenu klímy sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy, na území EÚ i mimo nej. Naším cieľom je vybudovať spoločnosť odolnú proti zmene klímy a na to budeme prehlbovať naše poznatky o klimatických vplyvoch a riešeniach adaptácie, zintenzívnime plánovanie adaptácie a posudzovanie rizík spojených so zmenou klímy, zrýchlime adaptačné opatrenia a budeme pomáhať posilňovať odolnosť proti zmene klímy na celom svete.

Inteligentnejšia, pohotovejšia a systémovejšia adaptácia

Opatrenia na adaptáciu musia byť založené na spoľahlivých údajoch a nástrojoch na posudzovanie rizika, ktoré sú k dispozícii všetkým: od rodín kupujúcich, stavajúcich a renovujúcich príbytky, cez podniky v pobrežných regiónoch až po poľnohospodárov plánujúcich, aké plodiny budú pestovať. Stratégia na tento účel obsahuje návrhy opatrení, ktoré nám pomôžu naučiť sa oveľa viac o adaptácii na zmenu klímy, aby sme mohli získavať viac kvalitných údajov o rizikách a stratách súvisiacich so zmenou klímy a sprístupňovať ich všetkým. Európska platforma pre poznatky o adaptácii na zmenu klímy Climate-ADAPT sa vylepší a rozšíri a vytvorí sa špecializované stredisko monitorovania zdravia, ktorého úlohou bude lepšie stopovať a analyzovať vplyvy zmeny klímy na zdravie a predchádzať im.

Zmena klímy sa dotýka všetkých úrovní spoločnosti a pociťujú ju všetky hospodárske odvetvia, preto potrebujeme systémovejšie opatrenia na adaptáciu. Komisia bude otázku odolnosti proti zmene klímy naďalej zaraďovať do všetkých relevantných oblastí politiky. Bude podporovať ďalší rozvoj a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov, pričom sa zameria na tri prierezové priority: začlenenie adaptácie na zmenu klímy do makrofiškálnej politiky, adaptačné riešenia blízke prírode a miestne adaptačné opatrenia.

Intenzívnejšie úsilie na medzinárodnej scéne

Naše politiky adaptácie na zmenu klímy musia zodpovedať nášmu vedúcemu postaveniu pri zmierňovaní zmeny klímy. Parížska dohoda vytýčila celosvetový cieľ adaptácie. Zdôraznila pritom, že adaptácia na zmenu klímy je kľúčovým faktorom prispievajúcim k udržateľnému rozvoju. EÚ bude podporovať vnútroštátne koncepcie, koncepcie na nižšej úrovni i regionálne koncepcie adaptácie a osobitne sa zameria na adaptáciu na zmenu klímy v Afrike a malých ostrovných rozvojových štátoch. Zvýšime podporu na odolnosť proti zmene klímy a pripravenosť na ňu na medzinárodnej úrovni. Na to poskytneme zdroje, určíme prioritné činnosti a zvýšime účinnosť, rozšírime medzinárodné financovanie a posilníme celosvetovú angažovanosť a výmeny o otázke adaptácie na zmenu klímy. Takisto budeme spolupracovať s medzinárodnými partnermi pri úsilí odstrániť rozdiely v medzinárodnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Zmena klímy prebieha už dnes, a preto sa musíme pripraviť na odolnejší zajtrajšok. Svet bol práve svedkom najhorúcejšieho desaťročia od začiatku vedenia záznamov, pričom titul najhorúcejší rok postupne získalo až osem rokov. Klimatické a podnebné extrémy sa opakujú čoraz častejšie a narastá aj ich závažnosť. Ide o celú škálu javov, od nebývalých lesných požiarov a vĺn horúčav za severným polárnym kruhom po ničivé suchá v Stredozemí; od hurikánov pustošiacich najvzdialenejšie regióny EÚ po lesy, ktoré padli za obeť bezpríkladnému prieniku lykožrúta v strednej a východnej Európe. Pozvoľna nastupujúce javy, ako je dezertifikácia, strata biodiverzity, degradácia pôdy a ekosystémov, okysľovanie oceánov alebo zvyšovanie hladiny morí, sú z dlhodobého hľadiska rovnako ničivé.

Európska komisia ohlásila túto novú, ambicióznejšiu stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v oznámení o Európskej zelenej dohode po tom, ako v roku 2018 vykonala posúdenie stratégie z roku 2013 a v máji až auguste 2020 viedla otvorenú verejnú konzultáciuNávrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je základom pre vyššie ambície a väčšiu súdržnosť politík v oblasti adaptácie. Do práva EÚ zakomponúva globálny cieľ adaptácie ukotvený v článku 7 Parížskej dohody, ako aj opatrenia cieľa udržateľného rozvoja č. 13. Týmto návrhom sa EÚ a členské štáty zaväzujú k trvalému pokroku s cieľom zvýšiť adaptívnu kapacitu, posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy. Nová adaptačná stratégia nám pomôže, aby sa pokrok stal realitou.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021

Questions and Answers

Webová stránka venovaná adaptácii na zmenu klímy

Európska zelená dohoda

Audiovizuálne materiály k adaptácii na zmenu klímy

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login