Európska komisia navrhla smernicu, ktorou sa zabezpečí minimálna efektívna sadzba dane pre globálne činnosti veľkých nadnárodných skupín. EÚ týmto návrhom plní svoj záväzok, že bude konať mimoriadne rýchlo a bude medzi prvými, kto vykoná nedávnu historickú dohodu o globálnej daňovej reforme [1], ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivosť, transparentnosť a stabilitu medzinárodného rámca pre dane z príjmov právnických osôb.

Predmetný návrh sa dôsledne pridržiava medzinárodnej dohody a stanovuje, ako sa zásady 15 % efektívnej sadzby dane, na ktorej sa dohodlo 137 krajín, budú v praxi uplatňovať v EÚ. Návrh obsahuje spoločný súbor pravidiel výpočtu tejto efektívnej sadzby dane a jeho cieľom je, aby sa riadne a dôsledne uplatňovala v celej EÚ.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tým, že Európa rýchlo koná, aby zaistila súlad s prelomovou dohodou OECD, plní svoju úlohu pri vytváraní spravodlivejšieho globálneho systému zdaňovania právnických osôb. Je to obzvlášť dôležité v čase, keď treba zvýšiť verejné financovanie pre spravodlivý udržateľný rast a investície a uspokojiť aj potreby financované z verejných zdrojov, ako sú riešenie dôsledkov pandémie a podpora zelenej a digitálnej transformácie. Začlenenie dohody OECD o minimálnom efektívnom zdaňovaní do právnych predpisov EÚ bude mať zásadný význam pre boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Zároveň zabráni pretekom o čo najnižšiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb, a teda nezdravej daňovej konkurencii medzi krajinami. Ide o významný krok vpred pre náš program spravodlivého zdaňovania.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „V októbri tohto roku 137 krajín podporilo historickú mnohostrannú dohodu s cieľom zmeniť globálne zdaňovanie právnických osôb, riešiť dlhodobú nespravodlivosť a zároveň zachovať konkurencieschopnosť. Len o dva mesiace neskôr podnikáme prvý krok na ukončenie nezdravej daňovej súťaže, ktorá poškodzuje Európsku úniu a jej hospodárstva. Smernicou, ktorú predkladáme, sa zabezpečí, aby sa nová 15 % minimálna efektívna sadzba dane pre veľké spoločnosti uplatňovala spôsobom, ktorý je plne zlučiteľný s právnymi predpismi EÚ. Budúce leto, hneď ako bude podpísaná súvisiaca mnohostranná dohoda, predložíme nadväzujúcu druhú smernicu s cieľom vykonať druhý pilier dohody o prerozdelení daňových práv. Európska komisia sa podstatným spôsobom pričinila o prijatie tejto dohody a som hrdý, že sme dnes medzi prvými na svete, kto túto dohodu vykoná.“

Navrhované pravidlá sa budú vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ. Navrhujú sa aj ustanovenia pre situáciu, ak krajina, v ktorej má spoločnosť s nízkym zdanením sídlo, neukladá minimálnu efektívnu sadzbu. V takom prípade členský štát, v ktorom sídli materská spoločnosť, uplatní tzv. doplňujúcu daň. Návrhom sa takisto zabezpečuje efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá.

V súlade s globálnou dohodou sa v návrhu stanovujú aj určité výnimky. S cieľom znížiť vplyv na skupiny vykonávajúce skutočné hospodárske činnosti budú mať spoločnosti možnosť nezahrnúť do základu dane sumu príjmu rovnajúcu sa 5 % hodnoty hmotného majetku a 5 % miezd. V pravidlách sa takisto stanovuje vylúčenie minimálnych súm zisku s cieľom znížiť zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov v situáciách s nízkym rizikom. To znamená, že ak priemerný zisk a príjmy nadnárodnej skupiny v jurisdikcii nedosahujú určité minimálne prahové hodnoty, tento príjem sa pri výpočte sadzby nezohľadňuje.

Súvislosti

Minimálne zdaňovanie právnických osôb je jedným z dvoch pracovných okruhov globálnej dohody – druhým je čiastočné prerozdelenie práv zdaňovať (známe ako pilier 1). Prispôsobia sa tak medzinárodné pravidlá týkajúce sa toho, ako sa zdaňovanie ziskov najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností delí medzi krajinami, aby sa zohľadnila meniaca sa povaha obchodných modelov a schopnosť spoločností podnikať bez fyzickej prítomnosti. V roku 2022, keď sa dohodnú technické aspekty mnohostrannej dohody, Komisia predloží návrh na prerozdelenie práv zdaňovať.

Ďalšie kroky

Program Komisie v oblasti zdaňovania zahŕňa prvky, na ktoré sa vzťahuje dohoda OECD, má však aj širší záber. Do konca roka 2023 uverejníme aj nový rámec pre zdaňovanie podnikov v EÚ, ktorým sa zníži administratívna záťaž pre podniky pôsobiace vo viacerých členských štátoch, odstránia sa daňové prekážky a vytvorí sa priaznivejšie podnikateľské prostredie na jednotnom trhu.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Prehľad

Odkaz na právne znenia

[1] Inkluzívny rámec OECD/G20 pre dohodu týkajúcu sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva.

Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ budú vďaka novým pravidlám odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite.

Predmetným balíkom sa završuje vykonávanie dohody Bazilej III v EÚ. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Tieto návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá.

Dané preskúmanie pozostáva z týchto legislatívnych prvkov:

• legislatívny návrh na zmenu smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ);
• legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách [nariadenie (EÚ) č. 575/2013];
• samostatný legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti riešenia krízových situácií (tzv. reťazový návrh).

Balík opatrení tvoria tieto časti:

1. Vykonávanie dohody Bazilej III – posilňovanie odolnosti voči hospodárskym otrasom

Týmto balíkom opatrení sa podrobne vykonáva medzinárodná dohoda Bazilej III, pričom sa zohľadňujú osobitosti bankového sektora EÚ, napríklad pokiaľ ide o hypotekárne úvery s nízkym rizikom. Cieľom predloženého návrhu je konkrétne zabezpečiť, aby sa v „interných modeloch“, ktoré banky používajú na výpočet svojich kapitálových požiadaviek, nepodceňovali riziká, čím sa zabezpečí, aby kapitál potrebný na krytie týchto rizík dosahoval dostatočnú úroveň. Vďaka tomu bude teda jednoduchšie porovnávať pomery rizikového kapitálu medzi jednotlivými bankami, čo pomôže obnoviť dôveru v tieto ukazovatele a v celkové zdravie sektora.

Cieľom návrhu je posilniť odolnosť bez toho, aby to viedlo k výraznému zvyšovaniu kapitálových požiadaviek. Celkový vplyv na kapitálové požiadavky sa obmedzí na úroveň, ktorá je bezprostredne nevyhnutná, takže konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ ostane zachovaná. Balíkom sa ďalej znížia náklady na dodržiavanie predpisov – obzvlášť v prípade menších bánk – bez toho, aby sa zvoľnili prudenciálne normy.

2. Udržateľnosť – ako prispieť k zelenej transformácii

Posilňovanie odolnosti bankového sektora voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (tzv. riziká ESG) je kľúčovou oblasťou stratégie Komisie pre udržateľné financovanie. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým banky merajú a riadia tieto riziká, pričom rovnako dôležité je zabezpečiť, aby trhy mohli konanie bánk monitorovať. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu prudenciálna regulácia.

Aktuálny návrh ukladá bankám povinnosť, aby v rámci svojho systému na riadenie rizík systematicky identifikovali, zverejňovali a riadili aj riziká ESG. Patria sem napríklad aj pravidelné stresové testy v oblasti klímy, ktoré vykonávajú orgány dohľadu aj samotné banky. Orgány dohľadu budú musieť posudzovať riziká ESG v rámci pravidelných preskúmaní orgánmi dohľadu. Všetky banky budú musieť zároveň zverejňovať aj to, do akej miery sú vystavené rizikám ESG. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu menších bánk, pravidlá zverejňovania budú odstupňované.

Navrhovanými opatreniami sa nielen zvýši odolnosť bankového sektora, ale zabezpečí sa aj to, aby banky brali ohľad aj na aspekty udržateľnosti.

3. Silnejší dohľad – aby sa v bankách EÚ zabezpečilo riadne hospodárenie a aby sa lepšie chránila finančná stabilita

Tento balík poskytuje orgánom dohľadu nad bankami EÚ posilnené nástroje. Stanovuje sa v ňom jasný, spoľahlivý a vyvážený súbor pravidiel týkajúcich sa odbornosti a vhodnosti (fit and proper), v rámci ktorých orgány dohľadu posudzujú, či majú vedúci pracovníci zručnosti a znalosti požadované na riadenie banky.

V reakcii na škandál WireCard budú mať orgány dohľadu po novom navyše k dispozícii lepšie nástroje na dohľad nad skupinami spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií (FinTech) vrátane pobočiek bánk. Týmto vylepšeným súborom nástrojov sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie bánk EÚ.

V tomto preskúmaní sa primeraným spôsobom rieši aj problematika zakladania pobočiek bánk z tretích krajín v EÚ. V súčasnosti sa na tieto pobočky vzťahujú najmä vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú harmonizované len vo veľmi obmedzenej miere. Balíkom opatrení dochádza k harmonizácii pravidiel EÚ v tejto oblasti, čo orgánom dohľadu umožní lepšie riadiť riziká súvisiace s týmito subjektmi, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili mieru svojej činnosti v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Európa potrebuje silný bankový sektor, ktorý by naďalej poskytoval úvery na zotavenie hospodárstva po pandémii COVID-19. Dnešnými návrhmi sa zabezpečuje, aby sme vykonali kľúčové časti medzinárodných noriem Bazilej III. Má to veľký význam pre stabilitu a odolnosť našich bánk. Dosiahneme to tak, že zohľadníme špecifiká bankového sektora EÚ, pričom sa posnažíme výrazne nezvyšovať kapitálové požiadavky. Vďaka dnešnému balíku budú banky EÚ silnejšie a budú môcť podporiť obnovu hospodárstva a jeho zelenú a digitálnu transformáciu.“

Komisárka EÚ zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová povedala: „Banky zohrávajú zásadnú úlohu pri oživovaní hospodárstva, a je teda v našom záujme, aby boli banky EÚ v budúcnosti odolné. Dnešný balík zabezpečuje, aby bol bankový sektor EÚ pripravený na budúcnosť a aby mohol byť aj naďalej spoľahlivým a udržateľným zdrojom financií pre hospodárstvo EÚ. Tým, že do hodnotenia rizík začleníme aj riziká ESG, umožníme bankám, aby boli lepšie pripravené a aby dokázali lepšie zvládať budúce výzvy, ako sú napríklad riziká súvisiace s klímou.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií bánk môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať činnosť úverovej inštitúcie. Zohrávajú kľúčovú úlohu v opatrnom a spoľahlivom riadení podnikania a činností bánk. Na posúdenie toho, či sú členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií spôsobilí plniť si povinnosti, bolo potrebné zaviesť harmonizované pravidlá. Dnes prijatými pravidlami dochádza k objasneniu relevantných povinností úverových inštitúcií a príslušných orgánov. Tieto subjekty následne zabezpečia konzistentnosť na úrovni EÚ, a v konečnom dôsledku tak prispejú k zvýšeniu odolnosti samotných bánk.“

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada.

Súvislosti

V dôsledku finančnej krízy sa regulačné orgány z 28 jurisdikcií z celého sveta v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) dohodli na nových medzinárodných normách na posilnenie bánk, ktoré sú známe ako dohoda Bazilej III. K finalizácii dohody došlo v roku 2017. EÚ už prevažnú väčšinu týchto pravidiel zaviedla, čo viedlo k značnému upevneniu kapitalizácie bankového sektora EÚ.

V dôsledku toho si banky EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 dokázali zachovať odolnosť, čoho dôkazom je skutočnosť, že neprestali poskytovať úvery. Aktuálne prijaté reformy završujú program pokrízových opatrení, ktorého cieľom bolo výrazne posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť bankového sektora EÚ.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Právne texty

Prudenciálne požiadavky

Komisia prijala oznámenie o cenách energie s cieľom reagovať na mimoriadne zvýšenie celosvetových cien energie, ktoré bude pravdepodobne trvať celú zimu, a pomôcť tak európskym občanom a podnikom. Oznámenie obsahuje súbor nástrojov, ktorými môžu EÚ a jej členské štáty zmierniť bezprostredný vplyv zvyšovania cien a posilniť odolnosť pred budúcimi otrasmi. Medzi krátkodobými vnútroštátnymi opatreniami sa uvádza núdzová podpora príjmu domácností, štátna pomoc pre podniky a cielené zníženie daní. Komisia zároveň podporí investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; preskúma možné opatrenia týkajúce sa uskladňovania energie a nákupu zásob plynu a posúdi súčasný model trhu s elektrinou.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová pri prezentácii súboru nástrojov uviedla: „Zvyšovanie svetových cien energie vyvoláva v EÚ vážne obavy. Keďže sa práve zotavujeme z pandémie a začíname obnovovať naše hospodárstvo, je dôležité chrániť zraniteľných spotrebiteľov a podporovať európske podniky. Komisia pomáha členským štátom zaviesť okamžité opatrenia, aby túto zimu znížili vplyv rastu cien na domácnosti a podniky. Zároveň prichádzame s ďalšími strednodobými opatreniami, ktoré majú zabezpečiť, aby bol náš energetický systém odolnejší a pružnejší, aby počas transformácie ustál akúkoľvek budúcu kolísavosť cien. Vnútorný trh s energiou nám posledných 20 rokov dobre slúžil – súčasná situácia je naozaj výnimočná. Musíme si však byť istí, že v budúcnosti bude nielen dobre slúžiť, ale aj dodržiavať Európsku zelenú dohodu, posilňovať našu energetickú nezávislosť a plniť naše klimatické ciele.“

Súbor krátkodobých a strednodobých opatrení

Súčasný nárast cien si vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu. Platný právny rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom prijať opatrenia, ktoré budú riešiť bezprostredný vplyv na spotrebiteľov a podniky.

Prioritou by mali byť cielené opatrenia, ktoré môžu rýchlo zmierniť dopad zvyšovania cien na zraniteľných spotrebiteľov a malé podniky. Tieto opatrenia by sa mali dať na jar, keď sa očakáva stabilizácia situácie, ľahko upraviť. Nemali by sa narušiť našu dlhodobú transformáciu a investície do čistejších zdrojov energie.

Okamžité opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov:

• Núdzová podpora príjmu poskytovaná energeticky chudobným spotrebiteľom, napríklad formou poukazov alebo čiastočných platieb účtov za energie, ktoré možno podporiť z príjmov systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii;
• Povolenie dočasných odkladov platieb účtov za energie;
• Ochranné opatrenia, aby sa zabránilo odpojeniu zo siete;
• Dočasné cielené zníženie daňových sadzieb pre zraniteľné domácnosti;
• Pomoc pre spoločnosti alebo priemyselné odvetvia v súlade s pravidlami štátnej pomoci v EÚ;
• Silnejší medzinárodný vplyv na energetiku s cieľom zabezpečiť transparentnosť, likviditu a flexibilitu medzinárodných trhov;
• Vyšetrenie možného protisúťažného správania na trhu s energiou a požiadavka na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby ďalej zlepšoval monitorovanie vývoja na trhu s uhlíkom;
• Širší prístup k dohodám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a ich podpora sprievodnými opatreniami.

Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba urýchliť. EÚ bude naďalej rozvíjať efektívny energetický systém s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov. Zatiaľ čo pri celkovom zásobovaní energetickej siete a určovaní cien zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu lacnejšie obnoviteľné zdroje energie, v obdobiach zvýšeného dopytu sú stále žiadané aj iné zdroje energie vrátane plynu. V súčasnom trhovom modeli je to stále distribuovaný plyn, ktorý určuje celkovú cenu elektrickej energie, keďže všetci výrobcovia dostávajú rovnakú cenu za ten istý produkt pri vstupe do siete – elektrickú energiu. Panuje všeobecná zhoda v tom, že súčasný marginálny cenový model je najúčinnejší, no žiada sa ďalšia analýza. Kríza upriamila pozornosť aj na význam skladovania pre fungovanie trhu EÚ s plynom. EÚ má v súčasnosti skladovacie kapacity pre viac ako 20 % svojej ročnej spotreby plynu, ale nie všetky členské štáty majú skladovacie zariadenia a ich povinnosti takéto zariadenia využívať a udržiavať sa rôznia.

Strednodobé opatrenia v prospech dekarbonizácie a odolnosti energetického systému:

• Vyššie investície do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy a energetickej efektívnosti a bezodkladné spustenie aukcií energie z obnoviteľných zdrojov a povoľovacích procesov;
• Väčšia kapacita uskladňovania energie na podporu zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane batérií a vodíka;
• Požiadavka na európske regulačné orgány pre energetiku (ACER), aby preskúmali výhody a nevýhody súčasného modelu trhu s elektrickou energiou a navrhli Komisii náležité odporúčania;
• Prípadná revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie a skladovanie plynu v Európe;
• Preskúmanie potenciálnych výhod dobrovoľného spoločného obstarávania zásob plynu členskými štátmi;
• Zriadenie nových cezhraničných regionálnych rizikových skupín pre plyn s cieľom analyzovať riziká a radiť členským štátom pri navrhovaní ich národných preventívnych a núdzových akčných plánov;
• Posilniť úlohu spotrebiteľov na trhu s energiou tým, že sa im umožní vybrať si a zmeniť dodávateľov, vyrábať vlastnú elektrickú energiu a pripojiť sa k energetickým komunitám.

Opatrenia stanovené v tomto súbore nástrojov umožnia včas reagovať na súčasný nárast cien energie, ktorý je dôsledkom výnimočnej celosvetovej situácie. Zároveň prispejú k cenovo dostupnej, spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácii Európy a k zvýšeniu jej energetickej nezávislosti. Investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti nielen znížia závislosť od dovážaných fosílnych palív, ale prinesú aj dostupnejšie veľkoobchodné ceny energie, ktoré nebudú natoľko podliehať globálnym obmedzeniam dodávok. Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba aj v prospech klímy urýchliť.

Súvislosti

Podobne ako mnohé iné regióny sveta aj EÚ v súčasnosti zaznamenáva prudký nárast cien energií. Spôsobilo ho najmä zvýšenie celosvetového dopytu po energii, predovšetkým po plyne, keďže hospodárska obnova po vyvrcholení pandémie COVID-19 naberá obrátky. V roku 2021 sa v Európe výrazne zvýšila aj cena uhlíka, hoci v menšej miere ako cena plynu. Vplyv zvýšenia ceny plynu na cenu elektrickej energie je deväťkrát väčší ako vplyv zvýšenia ceny uhlíka.

Komisia konzultovala, ako primerane zareagovať na súčasnú situáciu, s mnohými partnermi vrátane poslancov Európskeho parlamentu a ministrov v Rade Európskej únie a oslovila aj priemyselné odvetvie a medzinárodných dodávateľov energie. Niekoľko členských štátov už oznámilo vnútroštátne opatrenia na zmiernenie zvyšovania cien, iné však žiadajú Komisiu o usmernenie, aké kroky môžu podniknúť. Niektorí medzinárodní partneri už naznačili, že plánujú zvýšiť dodávky energie do Európy.

Aktuálne bol predstavený súbor nástrojov, ktorý umožňuje koordinovane zareagovať tak, aby boli naši najviac ohrození občania chránení. Riešenia sú starostlivo navrhnuté, aby uspokojili krátkodobú potrebu znížiť náklady na energie pre domácnosti a podniky bez toho, aby to v strednodobom horizonte poškodilo vnútorný trh EÚ s energiou alebo zelenú transformáciu.

Ďalšie kroky

Komisárka Simsonová predstaví oznámenie a súbor nástrojov poslancom Európskeho parlamentu 14. októbra a ministrom energetiky 26. októbra. Európski lídri majú potom diskutovať o cenách energie na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady 21. – 22. októbra. Komisia poskytne toto oznámenie ako svoj príspevok k pokračujúcej diskusii tvorcov politík EÚ. Bude pokračovať vo výmene názorov na túto dôležitú tému s vnútroštátnymi orgánmi, priemyselným odvetvím, spotrebiteľskými skupinami a medzinárodnými partnermi a je pripravená odpovedať na akékoľvek ďalšie žiadosti členských štátov.

Ďalšie informácie

Oznámenie o cenách energie

Otázky a odpovede k oznámeniu o cenách energie

Prehľad o trhu s energiou a cenách energie v EÚ

Prehľad o súbore nástrojov

Webová stránka EÚ o cenách energie