Ceny energií: Komisia predstavuje riešenia výnimočnej situácie a jej dôsledkov

Komisia prijala oznámenie o cenách energie s cieľom reagovať na mimoriadne zvýšenie celosvetových cien energie, ktoré bude pravdepodobne trvať celú zimu, a pomôcť tak európskym občanom a podnikom. Oznámenie obsahuje súbor nástrojov, ktorými môžu EÚ a jej členské štáty zmierniť bezprostredný vplyv zvyšovania cien a posilniť odolnosť pred budúcimi otrasmi. Medzi krátkodobými vnútroštátnymi opatreniami sa uvádza núdzová podpora príjmu domácností, štátna pomoc pre podniky a cielené zníženie daní. Komisia zároveň podporí investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; preskúma možné opatrenia týkajúce sa uskladňovania energie a nákupu zásob plynu a posúdi súčasný model trhu s elektrinou.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová pri prezentácii súboru nástrojov uviedla: „Zvyšovanie svetových cien energie vyvoláva v EÚ vážne obavy. Keďže sa práve zotavujeme z pandémie a začíname obnovovať naše hospodárstvo, je dôležité chrániť zraniteľných spotrebiteľov a podporovať európske podniky. Komisia pomáha členským štátom zaviesť okamžité opatrenia, aby túto zimu znížili vplyv rastu cien na domácnosti a podniky. Zároveň prichádzame s ďalšími strednodobými opatreniami, ktoré majú zabezpečiť, aby bol náš energetický systém odolnejší a pružnejší, aby počas transformácie ustál akúkoľvek budúcu kolísavosť cien. Vnútorný trh s energiou nám posledných 20 rokov dobre slúžil – súčasná situácia je naozaj výnimočná. Musíme si však byť istí, že v budúcnosti bude nielen dobre slúžiť, ale aj dodržiavať Európsku zelenú dohodu, posilňovať našu energetickú nezávislosť a plniť naše klimatické ciele.

Súbor krátkodobých a strednodobých opatrení

Súčasný nárast cien si vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu. Platný právny rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom prijať opatrenia, ktoré budú riešiť bezprostredný vplyv na spotrebiteľov a podniky.

Prioritou by mali byť cielené opatrenia, ktoré môžu rýchlo zmierniť dopad zvyšovania cien na zraniteľných spotrebiteľov a malé podniky. Tieto opatrenia by sa mali dať na jar, keď sa očakáva stabilizácia situácie, ľahko upraviť. Nemali by sa narušiť našu dlhodobú transformáciu a investície do čistejších zdrojov energie.

Okamžité opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov:

  • Núdzová podpora príjmu poskytovaná energeticky chudobným spotrebiteľom, napríklad formou poukazov alebo čiastočných platieb účtov za energie, ktoré možno podporiť z príjmov systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii;
  • Povolenie dočasných odkladov platieb účtov za energie;
  • Ochranné opatrenia, aby sa zabránilo odpojeniu zo siete;
  • Dočasné cielené zníženie daňových sadzieb pre zraniteľné domácnosti;
  • Pomoc pre spoločnosti alebo priemyselné odvetvia v súlade s pravidlami štátnej pomoci v EÚ;
  • Silnejší medzinárodný vplyv na energetiku s cieľom zabezpečiť transparentnosť, likviditu a flexibilitu medzinárodných trhov;
  • Vyšetrenie možného protisúťažného správania na trhu s energiou a požiadavka na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby ďalej zlepšoval monitorovanie vývoja na trhu s uhlíkom;
  • Širší prístup k dohodám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a ich podpora sprievodnými opatreniami.

Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba urýchliť. EÚ bude naďalej rozvíjať efektívny energetický systém s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov. Zatiaľ čo pri celkovom zásobovaní energetickej siete a určovaní cien zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu lacnejšie obnoviteľné zdroje energie, v obdobiach zvýšeného dopytu sú stále žiadané aj iné zdroje energie vrátane plynu. V súčasnom trhovom modeli je to stále distribuovaný plyn, ktorý určuje celkovú cenu elektrickej energie, keďže všetci výrobcovia dostávajú rovnakú cenu za ten istý produkt pri vstupe do siete – elektrickú energiu. Panuje všeobecná zhoda v tom, že súčasný marginálny cenový model je najúčinnejší, no žiada sa ďalšia analýza. Kríza upriamila pozornosť aj na význam skladovania pre fungovanie trhu EÚ s plynom. EÚ má v súčasnosti skladovacie kapacity pre viac ako 20 % svojej ročnej spotreby plynu, ale nie všetky členské štáty majú skladovacie zariadenia a ich povinnosti takéto zariadenia využívať a udržiavať sa rôznia.

Strednodobé opatrenia v prospech dekarbonizácie a odolnosti energetického systému:

  • Vyššie investície do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy a energetickej efektívnosti a bezodkladné spustenie aukcií energie z obnoviteľných zdrojov a povoľovacích procesov;
  • Väčšia kapacita uskladňovania energie na podporu zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane batérií a vodíka;
  • Požiadavka na európske regulačné orgány pre energetiku (ACER), aby preskúmali výhody a nevýhody súčasného modelu trhu s elektrickou energiou a navrhli Komisii náležité odporúčania;
  • Prípadná revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie a skladovanie plynu v Európe;
  • Preskúmanie potenciálnych výhod dobrovoľného spoločného obstarávania zásob plynu členskými štátmi;
  • Zriadenie nových cezhraničných regionálnych rizikových skupín pre plyn s cieľom analyzovať riziká a radiť členským štátom pri navrhovaní ich národných preventívnych a núdzových akčných plánov;
  • Posilniť úlohu spotrebiteľov na trhu s energiou tým, že sa im umožní vybrať si a zmeniť dodávateľov, vyrábať vlastnú elektrickú energiu a pripojiť sa k energetickým komunitám.

Opatrenia stanovené v tomto súbore nástrojov umožnia včas reagovať na súčasný nárast cien energie, ktorý je dôsledkom výnimočnej celosvetovej situácie. Zároveň prispejú k cenovo dostupnej, spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácii Európy a k zvýšeniu jej energetickej nezávislosti. Investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti nielen znížia závislosť od dovážaných fosílnych palív, ale prinesú aj dostupnejšie veľkoobchodné ceny energie, ktoré nebudú natoľko podliehať globálnym obmedzeniam dodávok. Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba aj v prospech klímy urýchliť.

Súvislosti

Podobne ako mnohé iné regióny sveta aj EÚ v súčasnosti zaznamenáva prudký nárast cien energií. Spôsobilo ho najmä zvýšenie celosvetového dopytu po energii, predovšetkým po plyne, keďže hospodárska obnova po vyvrcholení pandémie COVID-19 naberá obrátky. V roku 2021 sa v Európe výrazne zvýšila aj cena uhlíka, hoci v menšej miere ako cena plynu. Vplyv zvýšenia ceny plynu na cenu elektrickej energie je deväťkrát väčší ako vplyv zvýšenia ceny uhlíka.

Komisia konzultovala, ako primerane zareagovať na súčasnú situáciu, s mnohými partnermi vrátane poslancov Európskeho parlamentu a ministrov v Rade Európskej únie a oslovila aj priemyselné odvetvie a medzinárodných dodávateľov energie. Niekoľko členských štátov už oznámilo vnútroštátne opatrenia na zmiernenie zvyšovania cien, iné však žiadajú Komisiu o usmernenie, aké kroky môžu podniknúť. Niektorí medzinárodní partneri už naznačili, že plánujú zvýšiť dodávky energie do Európy.

Aktuálne bol predstavený súbor nástrojov, ktorý umožňuje koordinovane zareagovať tak, aby boli naši najviac ohrození občania chránení. Riešenia sú starostlivo navrhnuté, aby uspokojili krátkodobú potrebu znížiť náklady na energie pre domácnosti a podniky bez toho, aby to v strednodobom horizonte poškodilo vnútorný trh EÚ s energiou alebo zelenú transformáciu.

Ďalšie kroky

Komisárka Simsonová predstaví oznámenie a súbor nástrojov poslancom Európskeho parlamentu 14. októbra a ministrom energetiky 26. októbra. Európski lídri majú potom diskutovať o cenách energie na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady 21. – 22. októbra. Komisia poskytne toto oznámenie ako svoj príspevok k pokračujúcej diskusii tvorcov politík EÚ. Bude pokračovať vo výmene názorov na túto dôležitú tému s vnútroštátnymi orgánmi, priemyselným odvetvím, spotrebiteľskými skupinami a medzinárodnými partnermi a je pripravená odpovedať na akékoľvek ďalšie žiadosti členských štátov.

Ďalšie informácie

Oznámenie o cenách energie

Otázky a odpovede k oznámeniu o cenách energie

Prehľad o trhu s energiou a cenách energie v EÚ

Prehľad o súbore nástrojov

Webová stránka EÚ o cenách energie

Čítať ďalej...

Tím Európa: na boj proti COVID-19 v partnerských krajinách bolo doteraz vyplatených 34 miliárd eur

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatil 34 miliárd eur na podporu partnerských krajín. Tieto vyplatené prostriedky už teraz značne presahujú pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 46 miliárd eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „ Minulý rok na jar svet čelil bezprecedentnej kríze. Bola potrebná spoločná rekcia medzinárodného spoločenstva. Na poskytnutie cielenej podpory s väčším dosahom Tím Európa spojil naše odborné znalosti a zdroje čerpajúc z našich silných stránok. Programy EÚ sme takisto prispôsobili tak, aby lepšie reagovali na potreby rozvojových krajín. Tím Európa môže byť hrdý na to, že len za jeden rok zmobilizoval takýto významný balík na podporu našich partnerov na celom svete.“

Tím Európa doteraz zmobilizoval podporu pre viac ako 130 krajín. Z celkovej sumy 46 miliárd eur bolo k aprílu 2021 vyplatených 34 miliárd eur: 1,8 miliardy eur na zabezpečenie humanitárnych potrieb v mimoriadnej situácii, 6,3 miliardy eur na posilnenie zdravotníckych, vodohospodárskych a hygienických systémov a 25,8 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Súčasný stav vyplácania prostriedkov vo vzťahu k záväzkom podľa jednotlivých regiónov k aprílu 2021:

  • Susedstvo: 10,3 miliardy eur z 13,8 miliardy eur
  • Subsaharská Afrika: 6,7 miliardy eur z 8,1 miliardy eur
  • Západný Balkán a Turecko: 4,9 miliardy eur z 5,8 miliardy eur
  • Ázia a Tichomorie: 2,7 miliardy eur z 3,2 miliardy eur
  • Latinská Amerika a Karibik: 1,5 miliardy eur z 3,0 miliardy eur
  • Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 445 miliónov eur zo 658 miliónov eur
  • Zámorské územia a Grónsko: 203 miliónov eur zo 627 miliónov eur
  • Globálne programy: 5,1 miliardy eur zo 7,5 miliardy eur

Príspevok Tímu Európa okrem toho zahŕňa záruky (2,1 miliardy eur z 3,3 miliardy EUR).

EÚ zohrala takisto vedúcu úlohu pri zriaďovaní nástroja COVAX, jedinej celosvetovej iniciatívy na podporu spravodlivej distribúcie očkovacích látok na celom svete so zameraním na krajiny s nízkymi a strednými príjmami. K júnu 2021 predstavuje príspevok Tímu Európa na nástroj COVAX viac ako 3 miliardy eur.

Pokiaľ ide o vyplatenie prostriedkov, Tím Európa do apríla 2021 uvoľnil 74 % z prisľúbených 46 miliárd eur. V januári 2021 dosiahli vyplatené sumy 26,2 miliardy eur a v apríli 2021 sa vyšplhali až na 34 miliárd eur (o 7,8 miliardy eur viac).

Súvislosti

Balík opatrení „Tím Európa“ predstavila predsedkyňa von der Leyenová 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy EUR. K aprílu 2021 sa ďalej navýšili na 46 miliárd eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, hygienických a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Na webovom sídle Tímu Európa sa môžete oboznámiť s týmito tlačovými materiálmi:

  • Vonkajšia reakcia Tímu Európa na COVID-19 (do 8. apríla 2021) (rozčlenenie podľa geografických regiónov a oblastí politiky)
  • Vonkajšia reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 (do 8. apríla 2021) (rozčlenenie podľa krajín)
  • Vonkajšia reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 (rámec)
Čítať ďalej...

Komisia a odvetvie priemyslu investujú 22 miliárd eur do nových európskych partnerstiev pri hľadaní riešenia hlavných spoločenských výziev

Komisia spustila 11 nových európskych partnerstiev so zástupcami odvetvia priemyslu, ktorých cieľom je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá budú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:

  1. Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
  2. Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
  3. Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
  4. Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
  5. Európske partnerstvo „Made in Europe“. Bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
  6. Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
  7. Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
  8. Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
  9. Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
  10. Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
  11. Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z Únie lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Komisia schválila memorandá o porozumení tak, aby mohli partnerstvá začať svoju činnosť už teraz. Slávnostné podpísanie memoránd o porozumení sa uskutoční 23. júna pri príležitosti Európskych dní výskumu a inovácií.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Spolupráca je kľúčom k prekonávaniu výziev spojených so zelenou a digitálnou transformáciou Európy. A digitálne technológie sú zasa jej hnacou silou prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolnejšie hospodárstvo. V rámci jedenástich partnerstiev, ktoré dnes Komisia a zástupcovia priemyslu spoločne navrhli, sa akumulujú finančné zdroje vo výške približne 22 miliárd eur, vďaka ktorým budeme môcť spoločne získať spoľahlivú umelú inteligenciu, dáta, robotiku a mnohé iné technologické nástroje na dosiahnutie našich cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pre čistejšiu a zdravšiu budúcnosť.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Všetky tieto partnerstvá majú za cieľ spojiť výskumné a inovačné zdroje a zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do užitočných inovácií, ktoré budú slúžiť ľuďom. Program Horizont Európa je naším odhodlaním prekonať klimatickú krízu, prichádzať s udržateľnými riešeniami hlavných environmentálnych problémov a urýchliť udržateľnú obnovu. Ku prospechu všetkých Európanov.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Vďaka novým partnerstvám sa Európa dostane na čelo globálneho technologického rozvoja, budovania kľúčových priemyselných kapacít a urýchľovania zelenej a digitálnej transformácie, ktoré s tým nevyhnutne súvisia. To pomôže nasmerovať Európu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k obehovému hospodárstvu. Pri svojich činnostiach budú partnerstvá klásť dôraz aj na rozvoj digitálnych technológií potrebných na podporu vedúceho postavenia Európy v odvetví priemyslu.

Súvislosti

Jedenásť partnerstiev, ku ktorým boli prijaté memorandá o porozumení, patrí k tzv. spoločne programovaným európskym partnerstvám – partnerstvám medzi Komisiou a väčšinou súkromnými, ale aj verejnými partnermi. Budú prebiehať v rokoch 2021 – 2030, takže svojimi výsledkami môžu pomôcť posledným výzvam na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa a následne svoju činnosť ukončiť.

Memorandum o porozumení je základom spolupráce v rámci partnerstva a stanovuje jeho ciele, záväzky oboch strán a štruktúru riadenia. Partnerstvá zároveň poskytujú Komisii podnety k relevantným témam, ktoré sa majú stať súčasťou pracovných činností programu Horizont Európa. Budú realizované najmä formou pracovných činností v rámci programu Horizont Európa a ich výziev na predkladanie návrhov. Súkromní partneri budú vyvíjať aj ďalšie činnosti, ktoré nie sú financované z programu Horizont Európa, ale sú zahrnuté do strategických výskumných a inovačných programov partnerstva a riešia otázky ako uvádzanie na trh, rozvoj zručností alebo regulačné aspekty.

Tieto „spoločne programované“ európske partnerstvá sú iné, no zároveň dopĺňajú komplexnejšie „inštitucionalizované“ európske partnerstvá, ktoré sú založené na legislatívnom návrhu Komisie a majú „špecializovanú realizačnú štruktúru“. Komisia vo februári tohto roka navrhla vytvoriť 10 nových „inštitucionalizovaných“ európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo odvetvím priemyslu. S investíciami vo výške takmer 10 miliárd eur, ku ktorým partneri pridajú minimálne raz toľko, je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Viac informácií

Európske partnerstvá

Často kladené otázky – Európske partnerstvá

Prehľad

Infografika

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login