Komisia uverejnila index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI). Ide o úplne revidovanú verziu už dlho používaného nástroja, ktorý meria rozmanité aspekty konkurencieschopnosti vo všetkých regiónoch EÚ.

Výsledky úplne revidovaného RCI 2.0 ukazujú, že medzi regiónmi EÚ pretrvávajú veľké rozdiely, ale takisto, že menej rozvinutým regiónom sa darí svoju konkurencieschopnosť zlepšovať. Podľa indexu sú najviac konkurencieschopné regióny v EÚ Utrecht, Zuid-Holland a región francúzskeho hlavného mesta Île-de-France.

Menej rozvinuté regióny sa doťahujú

V období medzi RCI z roku 2016 a z roku 2022 sa regionálna konkurencieschopnosť v menej rozvinutých regiónoch zlepšila. Naproti tomu výsledky prechodných regiónov sú zmiešané. Rozvinutejšie regióny sú naďalej medzi špičkou.

Naproti tomu najnižšie hodnoty sa ešte stále sústreďujú v regiónoch východných členských štátov EÚ.

Všetky regióny východných členských štátov EÚ sa v období medzi RCI z roku 2016 a z roku 2019 zlepšili. Výsledky v južných regiónoch EÚ, ktoré takisto vykazujú pomerne nízke úrovne konkurencieschopnosti, sú zmiešané. V období medzi indexom z roku 2019 a z roku 2022 väčšina východných regiónov EÚ svoje výsledky naďalej zlepšovala. Sú medzi nimi regióny Pobaltia, Chorvátska, Maďarska, Poľska a Slovinska. Naproti tomu niektoré regióny Česka, Rumunska, Slovenska a Bulharska si v porovnaní s priemerom EÚ pohoršili.

V južných regiónoch EÚ sa výsledky podarilo zlepšiť Portugalsku a Španielsku, a predovšetkým Grécku (v jeho prípade však z veľmi slabého východiskového stavu). Väčšina regiónov Talianska a Cypru sa však vzdialila od priemeru EÚ.

Najviac konkurencieschopné sú takmer vo všetkých prípadoch regióny hlavných miest, ale v konkurencieschopnejších členských štátoch sú rozdiely oproti iným regiónom menšie.

V každej krajine sú najviac konkurencieschopné regióny hlavných miest, s výnimkou Nemecka, Talianska a Holandska. Rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi môžu byť veľké, pričom mimoriadne veľké sú vo Francúzsku, v Rumunsku a na Slovensku.

V konkurencieschopnejších krajinách je rozdiel medzi regiónom hlavného mesta a ostatnými regiónmi spravidla menší. Z tejto skutočnosti vyplýva, že verejné politiky a investície by mali podporovať vzostupnú konvergenciu. Menej konkurencieschopným regiónom by to pomohlo zlepšiť sa a dotiahnuť sa na regióny s lepšími výsledkami a najviac konkurencieschopným regiónom by sa zaručili podmienky, aby mohli naďalej prekvitať.

Konkurencieschopnejšie regióny majú výrazné výhody

V konkurencieschopnejších regiónoch je HDP na obyvateľa vyššie. Ženy v nich majú lepšie rámcové podmienky, a teda môžu dosahovať lepšie výsledky. Okrem toho menší počet mladých žien sa tu ocitá v situácii, keď nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. V neposlednom rade sú konkurencieschopnejšie regióny aj príťažlivé pre čerstvých absolventov, keďže v nich jednoduchšie nájdu zamestnanie.

Význam politiky súdržnosti pre regionálnu konkurencieschopnosť EÚ

Z výsledkov RCI 2.0 vyplýva, že regióny EÚ naďalej potrebujú podporu EÚ, aby zlepšili svoju konkurencieschopnosť a zmenšili rozdiely medzi sebou. Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou EÚ na podporu regiónov, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, udržateľný rozvoj a zlepšovanie kvality života občanov.

Súvislosti

Prvý RCI bol uverejnený v roku 2010 a odvtedy vychádza každé tri roky. Regióny EÚ pomocou neho môžu monitorovať a posudzovať svoj priebežný vývoj a porovnávať ho s inými regiónmi. Ide o dôležitý nástroj, ktorý zachytáva európsku perspektívu konkurencieschopnosti regiónov na základe 68 ukazovateľov.

RCI z roku 2022 vychádza z úplne revidovanej metodiky a prepočítali sa dva predchádzajúce indexy. Tento RCI 2.0 sa skladá z troch podindexov: „základ“, „efektívnosť“ a „inovácia“ a 11 pilierov rozmanitých aspektov konkurencieschopnosti: „inštitúcie“, „makroekonomická stabilita“, „infraštruktúry“, „zdravie“, „základné vzdelanie“, „vyššie vzdelanie, odborná príprava a „celoživotné vzdelávanie“, „efektívnosť pracovného trhu“, „veľkosť trhu“, „technologická pripravenosť“, „sofistikované podnikanie“ a „inovácia“.

RCI 2.0 vychádza zo štatistickej nomenklatúry regiónov NUTS 2 (nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely). Všetky ukazovatele zachytávajú situáciu pred vojnou na Ukrajine. Ide o prvé vydanie RCI bez Spojeného kráľovstva.

Ďalšie informácie

Index regionálnej konkurencieschopnosti

Politika súdržnosti na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Kohesio

@ElisaFerreiraEC

@EUinmyRegion

Tlačová konferencia CdR o RCI

Európska komisia schválila 600 miliónový program Slovenska na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Program bol schválený v medziach dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 23. marca 2022 a zmenila 20. júla 2022 a 28. októbra 2022 na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“), keďže dospela k záveru, že hospodárstvo EÚ čelí vážnemu narušeniu.

Slovenské opatrenie

Slovensko Komisii oznámilo svoj program v hodnote 600 miliónov eur v medziach dočasného krízového rámca. Program má slúžiť na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

V medziach tohto opatrenia bude mať pomoc formu priamych grantov na podporu spoločností postihnutých prudkými nárastmi cien zemného plynu a elektrickej energie.

Toto opatrenie sa vzťahuje na všetky odvetvia okrem finančného sektora.

Komisia skonštatovala, že program Slovenska je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Výška individuálnej pomoci nepresiahne 50 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 4 milióny eur. Pri príjemcoch, ktorí spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, nepresiahne celková pomoc na príjemcu 80 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 150 miliónov eur. Táto pomoc sa poskytne najneskôr do 31. decembra 2023.

Komisia dospela k záveru, že program Slovenska je v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom rámci potrebný, vhodný a primeraný na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu.

Na základe toho Komisia opatrenia pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila.

Súvislosti

Dočasný krízový rámec štátnej pomoci prijatý 23. marca 2022 umožňuje členským štátom využiť plnú flexibilitu pravidiel štátnej pomoci na podporu ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

Dočasný krízový rámec bol zmenený 20. júla 2022 s cieľom doplniť balík opatrení v oblasti pripravenosti na zimu a v súlade s cieľmi plánu REPoweEU.

Ďalej bol dočasný krízový rámec zmenený 28. októbra 2022 v súlade s nedávnym nariadením o núdzovom zásahu na riešenie vysokých cien energie [nariadenie (EÚ) 2022/1854] a s komisijným návrhom nového núdzového nariadenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ a na zaručenie bezpečnosti dodávok energie túto zimu.

V dočasnom krízovom rámci sa stanovujú tieto druhy pomoci, ktoré môžu členské štáty poskytovať:

• obmedzené sumy pomoci v akejkoľvek forme určené spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou alebo následnými sankciami a odvetnými sankciami do zvýšenej sumy 250 000 eur v poľnohospodárstve, 300 000 eur v odvetví rybolovu a akvakultúry a až do 2 miliónov eur vo všetkých ostatných odvetviach,
• podporu likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov. Vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou prísnych záruk môžu členské štáty poskytnúť verejné záruky presahujúce 90 % krytia, ak majú podobu nefinancovaného finančného kolaterálu centrálnej protistrane alebo zúčtovacím členom,
• pomoc pri kompenzácii vysokých cien energie. Pomoc, ktorá sa môže poskytnúť v akejkoľvek forme, bude spoločnostiam, najmä intenzívnym odberateľom energie, čiastočne kompenzovať dodatočné náklady, ktoré im vznikli v dôsledku mimoriadneho zvýšenia cien plynu a elektrickej energie. Individuálnu sumu podpory možno vypočítať buď na základe spotreby v minulosti alebo aktuálnej spotreby. Zohľadniť pritom treba potrebu zachovať trhové stimuly na znižovanie spotreby energie a zaistiť kontinuitu hospodárskych činností. Členské štáty môžu okrem toho poskytovať podporu pružnejšie, a to aj mimoriadne zasiahnutým energeticky náročným odvetviam, pričom podmienkou sú záruky, aby sa predišlo nadmerným kompenzáciám. Ďalšie podrobnosti o možnostiach podpory pri vysokých cenách energie vrátane metodiky výpočtu individuálnej pomoci sú k nahliadnutiu tu,
• opatrenia na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty môžu vytvoriť schémy pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľného vodíka, bioplynu a biometánu, uskladňovania energie a tepla z obnoviteľných zdrojov aj prostredníctvom tepelných čerpadiel, so zjednodušenými postupmi verejného obstarávania, ktoré možno rýchlo zaviesť, a zároveň budú zahŕňať dostatočné záruky ochrany rovnakých podmienok. Členské štáty môžu predovšetkým navrhnúť schémy pre konkrétne technológie, ktoré si vzhľadom na konkrétny vnútroštátny energetický mix vyžadujú podporu,
• opatrenia na uľahčenie dekarbonizácie priemyselných procesov. Členské štáty môžu v záujme ešte rýchlejšej energetickej diverzifikácie podporiť investície na postupné ukončovanie používania fosílnych palív: konkrétne elektrifikáciou, energetickou efektívnosťou a prechodom na obnoviteľný vodík vyrábaný pomocou elektriny, ktorá spĺňa určité podmienky. Členské štáty môžu buď i) vytvoriť nové schémy založené na výzvach na predkladanie ponúk, alebo ii) podporovať projekty priamo bez výzvy na predkladanie ponúk, pričom by platili určité obmedzenia podielu verejnej podpory na investíciu. Pri malých a stredných podnikoch, ako aj pri osobitne energeticky účinných riešeniach by sa počítalo s osobitnými doplnkovými bonusmi, ako aj
• opatrenie na podporu znižovania dopytu po elektrine v súlade s nariadením (EÚ) 2022/1854.

V individuálnych prípadoch a za určitých podmienok je možné využiť aj tieto typy pomoci: i) podporu pre spoločnosti zasiahnuté povinným alebo dobrovoľným obmedzením spotreby plynu, ii) podporu na plnenie zásobníkov plynu, iii) prechodnú a časovo obmedzenú podporu prechodu na viac znečisťujúce fosílne palivá pod podmienkou, že sa bude vyvíjať úsilie o energetickú efektívnosť a predchádzať efektu odkázanosti na viac znečisťujúce palivá, iv) podporu poskytovania poistenia alebo zaistenia spoločnostiam, ktoré prepravujú tovar na Ukrajinu a z Ukrajiny, a v) podporu opatrení rekapitalizácie tam, kde je takáto podpora platobnej schopnosti potrebná, vhodná a primeraná.

Sankcionované subjekty pod kontrolou Ruska budú z rozsahu pôsobnosti týchto opatrení vylúčené.

Dočasný krízový rámec obsahuje viacero záruk:

• proporčná metodika: podľa nej je povinný súvis medzi sumou, ktorú možno poskytnúť podniku, rozsahom hospodárskej činnosti a mierou vystavenia hospodárskym dôsledkom krízy,
• podmienky účasti: sú v nich vymedzení napríklad energeticky nároční odberatelia, a to ako podniky, ktoré energetické výrobky nakúpili i) v roku 2021 v hodnote minimálne 3 % svojej výroby alebo obratu, alebo ii) v prvom štvrťroku 2022 v hodnote minimálne 6 % svojej výroby alebo obratu a
• požiadavky na udržateľnosť: členským štátom sa adresuje výzva, aby na poskytnutie pomoci na dodatočné náklady v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektrickej energie nediskriminačným spôsobom zvážili stanovenie požiadaviek týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti dodávok. Okrem toho sú prijímatelia pomoci na dodatočné náklady na energiu presahujúce 50 miliónov EUR povinní orgánu, ktorý podporu poskytuje, predložiť plán, v ktorom rozvedú, ako znížia uhlíkovú stopu svojej spotreby energie alebo ako budú realizovať iné opatrenia na zaručenie ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti dodávok energie.

Dočasným krízovým rámcom, ktorý je pre všetky opatrenia platný do 31. decembra 2023, sa dopĺňajú rozsiahle možnosti členských štátov navrhovať opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci napríklad umožňujú členským štátom pomôcť podnikom, ktoré zápasia s nedostatkom likvidity a potrebujú naliehavú pomoc. Článok 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie navyše umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody, ktoré vznikli priamo v dôsledku mimoriadnych okolností, ako je napríklad aktuálna kríza.

Komisia okrem toho 19. marca 2020 prijala dočasný rámec v kontexte pandémie COVID-19. Zmenila ho potom 3. apríla, 8. mája, 29. júna, 13. októbra 2020, 28. januára a 18. novembra 2021. Ako oznámila v máji 2022, jeho platnosť až na niektoré výnimky po stanovenom dátume jej uplynutia 30. júna 2022 nepredĺžila. Znamená to, že opatrenia na podporu investícií a na podporu platobnej schopnosti možno zavádzať do 31. decembra 2023. Okrem toho sa v dočasnom krízovom rámci v súvislosti s pandémiou COVID-19 už stanovuje pružný prechod podmienený jednoznačnými zárukami. Konkrétne ide o oblasti ako konverzia a reštrukturalizácia možností dlhových nástrojov (napr. úverov a záruk) na iné formy pomoci (napr. priame granty) do 30. júna 2023.

Výkonná podpredsedníčka Vestagerová poslala 13. januára 2023 členským štátom list, v ktorom ich požiadala o názory, ako čo najlepšie riešiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Vstupy, ktoré dostanú členské štáty, budú predstavovať základ pre oficiálne konzultácie s členskými štátmi, ktoré sa majú odštartovať v nadchádzajúcich týždňoch a ktorých predmetom má byť konkrétny návrh na zmenu nášho existujúceho rámca na dočasný krízový a prechodný rámec.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslom SA.105458 v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Ďalšie informácie o dočasnom krízovom rámci a ostatných opatreniach, ktoré Komisia prijala na riešenie hospodárskeho vplyvu ruskej vojny proti Ukrajine, možno nájsť tu.

Po silnej prvej polovici roka vstupuje hospodárstvo EÚ do oveľa náročnejšej etapy. Otrasy vyvolané vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine naštrbujú celosvetový dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky. Vzhľadom na svoju geografickú blízkosť k vojnovej zóne a značnú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí EÚ medzi vyspelé ekonomiky, ktoré sú týmto otrasom najviac vystavené. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a má negatívny vplyv na výrobu. Hospodárska klíma sa výrazne zhoršila. V porovnaní s predchádzajúcou predbežnou prognózou Európskej komisie z leta sa preto vo výhľade na rok 2023 očakáva výrazne slabší rast a výrazne vyššia inflácia, hoci rast v roku 2022 sa má oproti pôvodným predpokladom zlepšiť.

Predpokladá sa značný pokles rastu na prelome roka

V prvej polovici roka 2022 pozitívne prekvapil rast reálneho HDP v EÚ, keďže po uvoľnení opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa zaznamenal opätovný intenzívny nárast výdavkov spotrebiteľov, a to na najmä za služby. Rast pokračoval aj v treťom štvrťroku, hoci jeho tempo sa výrazne spomalilo.

Očakáva sa, že v dôsledku zvýšenej neistoty, tlakov spôsobených vysokými cenami energií, úpadku kúpnej sily domácností, oslabeného vonkajšieho prostredia a prísnejších podmienok financovania sa EÚ, eurozóna a väčšina členských štátov dostanú v poslednom štvrťroku do recesie. Očakáva sa však, že vďaka silnej dynamike zaznamenanej v roku 2021 a intenzívnemu rastu v prvej polovici roka dôjde k celkovému nárastu reálneho HDP v roku 2022 na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne), čo je hodnota, ktorá výrazne presahuje úroveň 2,7 % predpokladanú v predbežnej prognóze z leta.

Keďže sa v dôsledku inflácie naďalej okliešťujú disponibilné príjmy domácností, pokles hospodárskej činnosti má podľa všetkého pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023. Vzhľadom na postupné uvoľňovanie tlaku inflácie na hospodárstvo sa v Európe očakáva opätovný návrat rastu na jar. No keďže dopyt stále čelí výrazným negatívnym vplyvom, hospodárska činnosť by mala byť utlmená, pričom celkový rast HDP v roku 2023 by mal v EÚ, ako aj v eurozóne predstavovať 0,3 %.

Predpokladá sa, že hospodársky rast sa do roku 2024 bude postupne opäť zrýchľovať a jeho priemerná úroveň v EÚ dosiahne 1,6 % a v eurozóne 1,5 %.

Vrchol inflácie je ešte len pred nami, potom však začne postupne klesať

Očakáva sa, že vplyvom hodnôt inflácie, ktoré boli počas prvých desiatich mesiacov roka 2022 vyššie, než sa očakávalo, ako aj v dôsledku silnejúcich cenových tlakov sa vrchol inflácie posunie na koniec roka, pričom sa prognózovaná ročná miera inflácie zvýši v EÚ na 9,3 % a v eurozóne na 8,5 %. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, zostane však aj naďalej vysoká, a to na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne. Potom sa v roku 2024 zníži na 3,0 %, resp. 2,6 %.

V porovnaní s predbežnou prognózou z leta ide o revíziu smerom nahor o takmer jeden percentuálny bod za rok 2022 a o viac než dva body v roku 2023. V týchto revíziách sa väčšinou premietajú výrazne vyššie veľkoobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ktoré vyvíjajú tlak na maloobchodné ceny energie, ako aj na väčšinu tovaru a služieb v spotrebnom koši.

Najsilnejší trh práce za celé desaťročia má naďalej zostať odolný

Trh práce napriek náročným okolnostiam naďalej dosahoval dobré výsledky, pričom sa zaznamenala za celé desaťročia najvyššia miera zamestnanosti a účasti a najnižšia miera nezamestnanosti. Vďaka intenzívnemu hospodárskemu rozmachu našli v prvom polroku 2022 zamestnanie ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v EÚ zvýšil na historicky najvyššiu hodnotu – 213,4 milióna. Miera nezamestnanosti zostala v septembri rekordne nízka na úrovni 6,0 %.

Očakáva sa, že trhy práce budú na spomalenie hospodárskej činnosti reagovať s oneskorením, no zostanú odolné. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti v EÚ dosiahne v roku 2022 úroveň 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne vzrastie o 0,4 %.

Podľa predpokladov dosiahne miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2022 úroveň 6,2 %, v roku 2023 úroveň 6,5 % a v roku 2024 úroveň 6,4 %.

Nízky rast, vysoká inflácia a opatrenia na zmiernenie vysokých cien energie majú negatívny vplyv na deficity

Silný nominálny rast v prvých troch štvrťrokoch a postupné ukončovanie podporných opatrení súvisiacich s pandémiou viedli v roku 2022 k ďalšiemu zníženiu deficitov verejných financií – a to napriek výdavkom na nové opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Predpokladá sa, že deficit v EÚ po tom, ako v roku 2021 klesol na 4,6 % HDP (5,1 % v eurozóne), bude tento rok ďalej klesať na 3,4 % HDP (3,5 % v eurozóne).

V roku 2023 sa však predpokladá, že celkový deficit verejných financií sa opäť mierne zvýši (na 3,6 % v EÚ a 3,7 % v eurozóne), pretože hospodárska činnosť sa oslabuje, úrokové výdavky sa zvyšujú a vlády rozširujú alebo zavádzajú nové diskrečné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Ich plánované rušenie v priebehu roka 2023 a obnovenie rastu by mali následne znížiť tlak na verejné financie. V dôsledku toho sa v roku 2024 očakáva deficit vo výške 3,2 % HDP v EÚ a 3,3 % v eurozóne.

Počas prognózovaného obdobia sa v EÚ plánuje ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP z 89,4 % HDP v roku 2021 na 84,1 % HDP v roku 2024 (a z 97,1 % na 91,4 % v eurozóne).

Neobyčajná miera neistoty

Hospodársky výhľad stále sprevádza neobyčajná miera neistoty, pretože vojenská agresia Ruska voči Ukrajine neustáva a potenciál ďalších narušení ekonomiky sa ešte ani zďaleka nevyčerpal.

Najväčšiu hrozbu predstavuje nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku, najmä v zime 2023 – 2024. Okrem dodávok plynu je EÚ stále priamo aj nepriamo vystavovaná ďalším šokom, ktoré majú pôvod v geopolitickom napätí a majú nepriaznivý dosah na iné komoditné trhy.

Medzi dôležité rizikové faktory aj naďalej patrí dlhotrvajúca inflácia a potenciálne neriadené úpravy na svetových finančných trhoch, ktoré reagujú na nové prostredie vyznačujúce sa vysokými úrokovými sadzbami. Oba faktory sú umocnené potenciálnym nesúladom medzi cieľmi fiškálnej a menovej politiky.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 31. októbra. Pri všetkých ostatných vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze berú do úvahy informácie do 27. októbra. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky – okrem prípadov, keď boli nové politiky riadne oznámené a dostatočne konkrétne.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

V hospodárskej prognóze Európskej komisie na zimu 2023 sa budú aktualizovať prognózy HDP a inflácie a očakáva sa, že bude predložená vo februári 2023.

Viac informácií

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2022

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin