Otázky a odpovede: Komisia uverejňuje odporúčania pre národné strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky

Aké sú tieto odporúčania?

Uverejnené odporúčania sú súčasťou štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Európskou zelenou dohodou.

Ich cieľom je pomôcť členským štátom pri vypracúvaní ich strategických plánov SPP tým, že určia kľúčové oblasti, na ktoré by sa mal každý členský štát zamerať, aby zabezpečil dosiahnutie cieľov SPP a prispel k cieľom zelenej dohody. Poskytujú zároveň aj analýzu poľnohospodárskych odvetví a vidieckych oblastí a ich väzby na budúce ciele SPP, ako aj konkrétne referenčné hodnoty pre každý cieľ zelenej dohody.

Tento štruktúrovaný dialóg sa začal po tom, ako Komisia 20. mája 2020 predložila stratégiu „z farmy na stôl“, stratégiu v oblasti biodiverzity a analýzu prepojenia medzi SPP a zelenou dohodou. Zámerom je postarať sa o to, aby členské štáty v plnej miere využívali budúcu SPP a jej nástroje na podporu svojich poľnohospodárov pri prechode na vyššiu udržateľnosť potravinových systémov a zohľadňovali pritom ich miestne podmienky a potreby. Komisia bude členské štáty podporovať počas celého procesu prípravy ich strategických plánov SPP.

Sú odporúčania pre členské štáty právne záväzné?

Odporúčania nie sú samy osebe právne záväzné. Komisia však bude strategické plány SPP schvaľovať hneď, ako ich členské štáty oficiálne predložia, ešte pred zavedením novej SPP. Počas schvaľovacieho procesu, ktorý bude vychádzať z kritérií stanovených v budúcom nariadení o strategických plánoch SPP, použije Komisia tieto odporúčania ako dôležitý referenčný dokument na posúdenie plánov.

Ako motivujete členské štáty k tomu, aby splnili ciele Európskej zelenej dohody?

V odporúčaniach uvádza Komisia analýzu poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí každého členského štátu. Súčasťou tejto analýzy je posúdenie situácie v každom členskom štáte z hľadiska cieľov Európskej zelenej dohody, medzi ktoré patrí aj cieľ znížiť do roku 2030 používanie pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, znížiť používanie hnojív aspoň o 20 %, znížiť predaj antimikrobiálnych látok používaných pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50 %, ako aj využívať aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve a zabezpečiť 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach. 

Toto posúdenie vedie k identifikácii rôznej miery úsilia potrebného pre každý cieľ a členský štát. Na základe toho predkladá Komisia členským štátom konkrétne odporúčania na vypracovanie strategických plánov SPP, čím sa zabezpečí prepojenie s cieľmi zelenej dohody.

Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP vypracujú intervenčnú stratégiu, v ktorej by mali vysvetliť, ako budú nástroje SPP využívať na dosiahnutie cieľov SPP na základe svojich miestnych podmienok a potrieb. Tým sa zohľadnia aj ciele zelenej dohody.

Odporúčania uľahčujú identifikáciu potrieb členských štátov, najmä pokiaľ ide o ciele zelenej dohody. Komisia požiada členské štáty, aby stanovili konkrétne vnútroštátne hodnoty pre šesť cieľov zelenej dohody, v ktorých by sa mali odrážať ciele zelenej dohody na úrovni EÚ. Referenčné hodnoty uvedené v odporúčaniach budú v tomto procese mimoriadne užitočné.

Ako to súvisí so súčasnými rokovaniami?

Rokovania s Európskym parlamentom a Radou o reforme SPP sa oficiálne začali 10. novembra 2020. Týkajú sa troch právnych predpisov, ktoré tvoria reformu SPP: nariadenia o strategických plánoch, horizontálneho nariadenia a nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

Štruktúrovaný dialóg do nariadenia o strategických plánoch zahrnutý nie je, pretože bol navrhnutý až po tom, ako Komisia predložila svoje návrhy (v júni 2018). V každom prípade je však v texte stanovený proces schvaľovania i vykonávanie strategických plánov SPP.

Aký je harmonogram strategických plánov SPP?

Konkrétny harmonogram strategických plánov SPP vrátane ich formálneho predloženia členskými štátmi a schválenia Komisiou bude závisieť od výsledku rokovaní s Radou a Európskym parlamentom.

Cieľom Komisie je, aby sa politická dohoda uzavrela do jari 2021. Členské štáty by potom mali svoje plány predložiť do 1. januára 2022. Komisia by mala tieto plány schváliť do 1. januára 2023, keď sa nová SPP začne vykonávať.

Štruktúrovaný dialóg bude pokračovať aj v období medzi predložením plánov členskými štátmi a ich schválením Komisiou. Komisia napríklad v rámci schvaľovacieho procesu zašle členským štátom pripomienky.

Čo odporúča Komisia členským štátom, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov?

Komisia uznáva, že znižovanie emisií skleníkových plynov je pre poľnohospodárske odvetvie EÚ ako celok kľúčovou výzvou, najmä v súvislosti s cieľom zelenej dohody dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a cieľom znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 %.

Komisia pripravuje na jún 2021 balík návrhov, ktorých cieľom je zvýšiť príspevok odvetví poľnohospodárstva i využívania pôdy k tomuto novému ambicióznemu cieľu.

Komisia preto všetkým členským štátom odporúča, aby znížili emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve, najmä emisie z chovu hospodárskych zvierat alebo z hospodárenia s pôdou, pričom prihliada na rozdiely medzi členskými štátmi v tejto súvislosti. S týmto zámerom podporuje Komisia využívanie inteligentnejšieho, presnejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva, ktoré vychádza z výmeny poznatkov a technológií. Môže to pomôcť napríklad pri lepšom hospodárení so živinami, pri presnejšom používaní prípravkov na ochranu rastlín čia efektívnejšom hospodárení s hospodárskymi zvieratami a nakladaní s hnojom. Kombinovanie hospodárskych zvierat, plodín a lesov môže okrem toho prispieť aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Komisia v neposlednom rade upozorňuje aj na nevyužitý potenciál sekvestrácie uhlíka, ako aj na potrebu chrániť pôdy bohaté na uhlík, napríklad rašeliniská či mokrade.

Komisia okrem toho podporuje rozvoj ukladania uhlíka v pôde a odporúča ho ako nový obchodný model pre poľnohospodárov. Takéto systémy ukladania uhlíka možno podporiť aj prostredníctvom nových ekologických režimov SPP.

Ako môžu pri plnení cieľov SPP pomôcť iné fondy EÚ?

Dôležitú úlohu vo vidieckych oblastiach zohrávajú popri SPP v súčasnosti aj rôzne ďalšie politiky EÚ vrátane regionálnejkohéznej a sociálnej politiky a mnohých iných, napríklad politiky EÚ v oblasti energetiky, dopravy, prepojenosti, životného prostredia alebo klímy.

V odporúčaniach pre členské štáty Komisia zdôrazňuje, ako môžu k ďalšiemu rozvoju vidieckych oblastí prispieť aj iné fondy EÚ. V tejto súvislosti je potrebná väčšia súčinnosť s ďalšími fondmi.

Na digitálnu transformáciu, ktorá je súčasťou plánu obnovy EÚ, sa zase osobitne zameriava fond NextGenerationEU. Ten bude dôležitý pri plnení cieľa dosiahnuť do roku 2025 úplný 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.

Pri plnení cieľov SPP bude mať zásadný význam aj Program Horizont Európa a navrhovaná misia EÚ v oblasti zdravia pôdy a potravín. Bude sa z nich financovať výskum a inovácie v oblasti potravín a poľnohospodárstva, čo povedie k vývoju kľúčových nástrojov a postupov pre udržateľné poľnohospodárstvo a k lepšiemu hospodáreniu s prírodnými zdrojmi.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Oznámenie a odporúčania

Budúcnosť SPP

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia v oblasti biodiverzity