EÚ sa sumou 183 mil. eur podieľa na odpustení dlhu 29 najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín sveta

EÚ prispeje sumou 183 mil. eur do trustu CRRT Medzinárodného menového fondu (Catastrophe Containment and Relief Trust) s cieľom odpustiť dlh 29 krajinám s nízkymi príjmami, čo im umožní zvýšiť ich sociálne, zdravotné a hospodárske výdavky v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Tento príspevok nad rámec iniciatívy na pozastavenie nákladov na dlhovú službu (DSSI – Debt Service Suspension Initiative), ktorý bol oznámený krátko po tom, ako samit G20 schválil spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi (Common Framework on Debt Treatments), je plne v súlade s návrhom predsedníčky Komisie von der Leyenovej na prijatie iniciatívy zameranej na globálnu obnovu, ktorá spája investície a odpustenie dlhov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Takýmto príspevkom EÚ kombinuje prísun finančných prostriedkov na rýchle zmiernenie rozpočtových obmedzení s cieľom podporiť okamžitú reakciu s udržateľným dlhodobejším plánom na pomoc partnerom pri zvládaní vážnej sociálno-ekonomickej búrky, ktorá ani zďaleka neskončila. EÚ stojí na čele celosvetového úsilia o odpustenie dlhu a jeho reštrukturalizáciu. Dúfame, že náš príspevok bude signálom pre ostatných, aby sa pripojili k tomuto globálnemu úsiliu.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „Európa dnes významne prispieva k multilateralizmu a odpusteniu dlhov. EÚ ako člen skupiny G20 výrazne podporuje iniciatívu na pozastavenie nákladov na dlhovú službu a nový spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi. Tento príspevok k trustu MMF na odpustenie dlhov je ďalším dôkazom nášho pevného odhodlania pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s ich dlhovým zaťažením.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vyhlásila: „Komisia je odhodlaná naďalej podporovať svoje partnerské krajiny, aby napriek zúfalej finančnej situácii nezišli z cesty plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Úrovne dlhu boli vysoké už pred krízou a v mnohých krajinách sa teraz jednoducho stávajú neudržateľnými. Preto sme sa rozhodli odpustenie dlhu podporiť a prispieť sumou 183 mil. eur do tohto mechanizmu MFF.“

Generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva sa zúčastnila na virtuálnej Rady EÚ pre zahraničné veci s ministrami pre rozvoj s cieľom maximalizovať spoločné povedomie o zhoršujúcej sa dlhovej situácii v mnohých krajinách. Pri tejto príležitosti uviedla: „Som veľmi vďačná EÚ za veľkorysý príspevok do trustu CCRT vo výške 183 mil. eur. Pre trust ide o významný krok, ktorý najzraniteľnejším krajinám sveta pomôže poskytovať zdravotnú starostlivosť a hospodársku podporu ich obyvateľom počas prebiehajúcej pandémie. EÚ a MMF sú v oblasti financovania rozvoja silnými partnermi. Vyzývam ostatných, aby sa pripojili k EÚ a našim ďalším prispievateľom do trustu CCRT. Príspevky našich členských krajín sú nevyhnutné na to, aby fond mohol podporovať najzraniteľnejšie krajiny.

EÚ je lídrom medzinárodných partnerstiev

Finančné prostriedky EÚ poskytované cez MFF a jeho trust CCRT zabezpečia odpustenie dlhu 29 najchudobnejším a najzraniteľnejším krajinám sveta.

Z trustu CCRT sa splatia dlhy vymedzených členských krajín s nízkymi príjmami voči MFF, ktoré zasiahli najvážnejšie prírodné katastrofy alebo ktoré odvracajú katastrofy v oblasti verejného zdravia, ako sú epidémie alebo globálne pandémie. Odpustenie dlhu im umožní použiť uvoľnené zdroje na pokrytie mimoriadnych rozpočtových výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku katastrofy. Inak by ich museli použiť na dlhovú službu.

Skúsenosti z prvých dvoch šesťmesačných tranží pomoci CCRT ukázali, že krajiny boli vďaka odpusteniu dlhu schopné zvýšiť svoje predpokladané prioritné výdavky na rok 2020 približne o 1,2 percentuálneho bodu HDP; výdavky na zdravotníctvo a sociálnu ochranu zvýšili v priemere približne o 0,5 percentuálneho bodu.

Ďalším pozitívnym prínosom tejto krátkodobej podpory likvidity je, že prispeje aj k makroekonomickej stabilite krajín.

Vďaka tomuto príspevku vo výške 183 mil. eur sa EÚ stáva najväčším darcom trustu CCRT, ktorý doteraz získal viac ako 500 mil. USD vo forme grantov od darcovských krajín.

Súvislosti

Krajiny s nízkymi príjmami sa musia vysporiadať s veľkými krátkodobými potrebami likvidity, čo obmedzuje ich schopnosť nájsť potrebné finančné prostriedky na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vyvoláva obavy z plnohodnotnej krízy zahraničného dlhu.

EÚ ako globálny aktér môže pomôcť začleniť odpustenie dlhu do širšieho politického dialógu, stratégií a opatrení v oblasti financovania s cieľom podporiť tzv. obnovu k lepšiemu.

Krajiny oprávnené na pomoc z trustu CCRT sú krajiny oprávnené na zvýhodnené pôžičky z trustu MMF na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu (PRGT), ktorých ročná úroveň hrubého národného dôchodku na obyvateľa je nižšia ako 1 175 USD. Pomoc z trustu CRRT využívajú zraniteľné krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19.

Patria k nim: Afganistan, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Džibutsko, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Haiti, Jemen, Komory, Konžská demokratická republika, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Mozambik, Nepál, Niger, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Tadžikistan a Togo.

Pridaná hodnota EÚ pre trust CCRT

  • V 22 z 29 krajín prebiehajú programy rozpočtovej podpory EÚ. To znamená, že hospodárska stabilita a riadne hospodárenie s verejnými financiami boli jadrom dialógu EÚ s ich vládami. EÚ kladie mimoriadny dôraz na riadne účtovníctvo, monitorovanie a kontrolu výdavkov súvisiacich s ochorením COVID-19. Prebiehajúci dialóg EÚ s partnerskými krajinami v rámci programov rozpočtovej podpory posilňuje rámec CCRT a jeho monitorovacie kapacity.
  • Tým, že sa súčasne prispieva k makroekonomickej stabilite krajín a plneniu priorít, dochádza aj k zníženiu transakčných nákladov.
  • Rámec monitorovania zabezpečuje, aby sa uvoľnené zdroje použili na reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
  • Politický dialóg s partnerskými krajinami zabezpečí, aby obnova po pandémii COVID-19 a dlhová situácia nezvyšovali emisie CO2 a nerovnosti.

Viac informácií

Globálna reakcia EÚ na COVID-19