Európska komisia prijala komplexnú novú stratégiu v oblasti biodiverzity zameranú na návrat prírody do nášho života a stratégiu „z farmy na stôl“, vďaka ktorej chce vytvoriť spravodlivý a zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu. Tieto dve stratégie sa navzájom posilňujú a spájajú prírodu, poľnohospodárov, podniky a spotrebiteľov v spoločnom úsilí o dosiahnutie budúcnosti, ktorá bude udržateľná z hľadiska konkurencieschopnosti.

V súlade s európskou zelenou dohodou sú v nich navrhnuté ambiciózne opatrenia a záväzky EÚ, ktorých cieľom je zastaviť stratu biodiverzity v Európe a v celom svete a pretransformovať naše potravinové systémy na globálny etalón konkurencieschopnej udržateľnosti, ochrany ľudského zdravia, ako aj zdravia celej planéty, a živobytia pre všetkých, ktorí sú zapojení do potravinového hodnotového reťazca. Kríza spôsobená koronavírusom ukázala, akí zraniteľní sa stávame v dôsledku prehlbujúcej sa straty biodiverzity a aký kľúčový význam pre našu spoločnosť má fungujúci potravinový systém. Obe stratégie stavajú občana na prvé miesto, keďže predstavujú záväzok zvýšiť ochranu pôdy a morí, obnoviť degradované ekosystémy a zaujať ako EÚ vedúce postavenie v ochrane biodiverzity a budovaní udržateľného potravinového reťazca na medzinárodnej úrovni.

Nová stratégia v oblasti biodiverzity sa zaoberá kľúčovými faktormi straty biodiverzity, ako sú neudržateľné využívanie pôd a morí, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie a invázne nepôvodné druhy. Bola prijatá v čase pandémie COVID-19 a je kľúčovým prvkom plánu obnovy EÚ, keďže je rozhodujúca pri prevencii budúcich epidémií a budovaní odolnosti proti nim a poskytuje okamžité podnikateľské a investičné príležitosti na obnovu hospodárstva EÚ. Jej cieľom je takisto začleniť aspekty biodiverzity do celkovej stratégie EÚ v oblasti hospodárskeho rastu. V stratégii sa okrem iného navrhuje stanoviť záväzné ciele zamerané na obnovu poškodených ekosystémov a riek, zlepšenie zdravia chránených biotopov a druhov v EÚ, návrat opeľovačov na poľnohospodársku pôdu, zníženie miery znečisťovania, ekologizáciu našich miest, posilnenie ekologického poľnohospodárstva a iných poľnohospodárskych postupov podporujúcich biodiverzitu, ako aj zlepšovanie zdravia európskych lesov. Stratégia prináša konkrétne kroky zamerané na nasmerovanie európskej biodiverzity k obnove do roku 2030, a to vrátane transformácie minimálne 30 % európskych pôd a morí na účinne spravované chránené oblasti a návratu veľmi pestrých krajinných prvkov na aspoň 10 % poľnohospodárskej plochy.

Tieto opatrenia, ktoré majú prispieť k ochrane prírody, udržateľnému využívaniu a obnove, pomôžu pri vytváraní udržateľných pracovných miest a rastu, a tak budú mať hospodársky prínos pre miestne komunity. Každoročne sa na opatrenia v oblasti biodiverzity uvoľnia finančné prostriedky vo výške 20 miliárd eur z rôznych zdrojov vrátane fondov EÚ, vnútroštátnych a súkromných zdrojov.

Stratégia „z farmy na stôl“ umožní prechod k udržateľnému potravinovému systému EÚ, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti a zabezpečuje prístup k zdravému stravovaniu, ktorého zdrojom je zdravá planéta. Vďaka tejto stratégii sa zníži environmentálna a klimatická stopa potravinového systému EÚ a posilní sa jeho odolnosť, čo povedie k ochrane zdravia občanov a zabezpečeniu živobytia pre hospodárske subjekty. V stratégii sú stanovené konkrétne ciele zamerané na transformáciu potravinového systému EÚ, ktoré zahŕňajú aj zníženie používania pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, zníženie používania hnojív minimálne o 20 %, zníženie predaja antimikrobiálnych látok používaných u hospodárskych zvierat a v akvakultúre o 50 %, ako aj obhospodarovanie 25 % poľnohospodárskej pôdy v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva. Navrhujú sa v nej aj ambiciózne opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby zdravé možnosti boli pre občanov EÚ zároveň tými najjednoduchšími. Medzi takéto opatrenia patrí lepšie označovanie, ktoré uspokojí potreby občanov, pokiaľ ide o informácie o zdravých a udržateľných potravinách.

Európski poľnohospodári, rybári a producenti v odvetví akvakultúry zohrávajú pri prechode na spravodlivejší a udržateľnejší potravinový systém kľúčovú úlohu. Aby mohli zaviesť udržateľné postupy, získajú podporu z nových tokov financovania a ekologických režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky. Udržateľnosť ako nová značka Európy otvorí nové podnikateľské príležitosti a povedie k diverzifikácii zdrojov príjmu európskych poľnohospodárov a rybárov.

Obe stratégie, ktoré patria k základným prvkom európskej zelenej dohody, podporia aj oživenie hospodárstva. V kontexte koronavírusu sa zameriavajú na posilnenie odolnosti našej spoločnosti voči budúcim pandémiám a hrozbám, akými sú dôsledky zmeny klímy, lesné požiare, potravinová neistota alebo nové epidémie, okrem iného aj tak, že podporujú udržateľnejšie postupy v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry a zaoberajú sa ochranou voľne žijúcich živočíchov a rastlín a nelegálnym obchodovaním s nimi.

Stratégie zahŕňajú aj významné medzinárodné prvky. Stratégia v oblasti biodiverzity opätovne potvrdzuje odhodlanie EÚ ísť príkladom v riešení globálnej krízy biodiverzity. Komisia sa na Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2021 bude usilovať o mobilizáciu všetkých nástrojov vonkajšej činnosti a medzinárodných partnerstiev na pomoc pri rozvíjaní nového ambiciózneho globálneho rámca OSN pre biodiverzitu. Cieľom stratégie „z farmy na stôl“ je podporiť v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi globálny prechod k udržateľným potravinovým systémom.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Kríza spôsobená koronavírusom nám ukázala, akí sme zraniteľní a aké je dôležité obnoviť rovnováhu medzi ľudskou činnosťou a prírodou. Zmena klímy a strata biodiverzity sú pre ľudstvo jasnými a aktuálnymi hrozbami. Stratégia v oblasti biodiverzity a stratégia “z farmy na stôl“, ktoré sú kľúčovým prvkom zelenej dohody, sa zameriavajú na novú a lepšiu rovnováhu medzi prírodou, potravinovými systémami a biodiverzitou, na ochranu zdravia a blaha našich ľudí, a zároveň sa usilujú o zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ. Tieto stratégie majú zásadný význam v procese veľkej transformácie, do ktorej sme sa pustili.“

Stella Kyriakidesová, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín, uviedla: „Musíme sa pohnúť vpred a vytvoriť taký potravinový systém EÚ, ktorý bude hnacou silou udržateľnosti. Stratégia „z farmy na stôl“ bude mať vo všetkých oblastiach pozitívny vplyv na to, ako vyrábame, nakupujeme a konzumujeme naše potraviny, čo prispeje k zdraviu našich občanov, spoločnosti a životného prostredia. Ponúka príležitosť zosúladiť naše potravinové systémy so zdravím našej planéty, zaistiť potravinovú bezpečnosť a naplniť túžbu Európanov po zdravých, poctivých a ekologických potravinách.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Príroda je životne dôležitá pre našu fyzickú a duševnú pohodu. Filtruje vzduch a vodu, reguluje klímu a zabezpečuje opeľovanie našich plodín. My sa však správame tak, akoby na tom nezáležalo, a tak ju závratnou rýchlosťou strácame. Táto nová stratégia v oblasti biodiverzity vychádza z toho, čo v minulosti fungovalo, a dopĺňa nové nástroje, ktoré nás nasmerujú na cestu k skutočnej udržateľnosti, ktorá bude prínosom pre všetkých. Cieľom EÚ je chrániť a obnoviť prírodu, prispieť k oživeniu hospodárstva zo súčasnej krízy a ukázať cestu k vytvoreniu ambiciózneho globálneho rámca na ochranu biodiverzity na celej planéte.“

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby podporili tieto dve stratégie a v nich stanovené záväzky. Všetci občania a zainteresované strany sa vyzývajú, aby sa zapojili do širokej verejnej diskusie.

Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej predstavila 11. decembra 2019 európsku zelenú dohodu, v ktorej sa stanovuje ambiciózny plán na dosiahnutie klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva, v ktorom je hospodársky rast oddelený od využívania zdrojov.

Európska zelená dohoda vychádza z ambiciózneho cieľa, ktorým je zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity transformáciou našich potravinových systémov, využívania lesov, pôdy, vôd a morí, ako aj energetických, mestských a priemyselných systémov. Zdôrazňuje tiež zásadný význam spoločného prístupu k riešeniu zmeny klímy a krízy biodiverzity.

Európska komisia v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie predkladá návrh na úverový nástroj pre verejný sektor. Nástroj sa bude implementovať so zapojením Európskej investičnej banky a bude podporovať investície, ktoré prispievajú k tomu, aby sa orgány verejného sektora snažili o prechod ku klimatickej neutralite v prospech uhoľných regiónov a regiónov s vysokými emisiami uhlíka. Nástroj bude zahŕňať granty z rozpočtu EÚ v objeme 1,5 miliardy eur a úvery z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky až do výšky 10 miliárd eur. Zmobilizujú sa vďaka nemu investície vo výške 25 až 30 miliárd eur na pomoc územiam a regiónom, ktoré sú najpostihnutejšie prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo, pričom sa budú uprednostňovať tie, ktoré majú menšiu kapacitu na pokrytie nákladov na prechod.

Nástroj budú môcť využiť všetky členské štáty. Sprvu bude prístupný ako súčasť národných balíkov prostredníctvom výziev na predkladanie projektov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

• z projektov musia mať prínos územia identifikované v schválenom pláne spravodlivej transformácie územia,
• projekty získajú v rámci nástroja úver od EIB a
• projekty nevytvárajú dostatočné trhové toky príjmov.

Projekty navyše musia byť v súlade s úverovou politikou EIB. Investičné oblasti budú zahŕňať energetickú a dopravnú infraštruktúru, siete diaľkového vykurovania, verejnú dopravu, opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť a sociálnu infraštruktúru, ale aj iné projekty, z ktorých môžu mať priamy prínos komunity v dotknutých regiónoch a ktoré môžu znížiť sociálno-ekonomické náklady na prechod ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Členské štáty momentálne pracujú na svojich plánoch spravodlivej transformácie územia a Európska komisia ich bude v ďalšej fáze schvaľovať. Tieto plány poskytnú rámec na podporu z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie: z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý bude udeľovať granty, z osobitnej schémy v rámci Programu InvestEU na prilákanie súkromných investícií a z úverového nástroja pre verejný sektor, ktorý sa v teraz navrhuje. Komisia v súčasnosti poskytuje technickú asistenciu pri práci na plánoch spravodlivej transformácie územia všetkým 18 členským štátom, ktoré o to požiadali.

Ďalšie kroky

Tento návrh sa prerokuje s Európskym parlamentom a Radou, aby sa mohol urýchlene prijať. Očakáva sa, že prvé výzvy na predkladanie projektov budú vyhlásené po prijatí a nadobudnutí účinnosti úverového nástroja pre verejný sektor a po schválení plánov spravodlivej transformácie územia. Pred prvou výzvou sa bude musieť podpísať administratívna dohoda s Európskou investičnou bankou, aby sa stanovili podmienky implementácie nástroja.

Členovia kolégia a podpredsedníčka Európskej investičnej banky uviedli:

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Dnes napĺňame svoj sľub poskytnúť finančnú podporu znevýhodneným regiónom, aby sme im pomohli pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Tento úverový nástroj sa bude zameriavať na posilnenie verejných investícií zameraných na zelenú transformáciu v tých častiach Európy, ktoré majú vyššie emisie uhlíka a väčšie sociálno-ekonomické problémy – teda investícií, ktoré by sa inak neuskutočnili. Vyzývam členské štáty a Európsky parlament, aby schválili tento návrh, ako aj Fond na spravodlivú transformáciu ako súčasť nášho úsilia o zelenšie a odolnejšie európske hospodárstvo.“

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Hoci momentálne sa sústreďujeme na to, aby sme čo najbezpečnejšie prekonali krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu, nesmieme zabúdať na škody, ktoré zmena klímy spôsobuje na našej planéte. Ako povedala aj predsedníčka von der Leyenová, proti zmene klímy sa nedá zaočkovať. Musíme však zaistiť, aby prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo prebiehal za spravodlivých podmienok. Dnešný návrh je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie tejto spravodlivosti a dopĺňa politiku súdržnosti pri úsilí o podporu regiónov a občanov najzraniteľnejších z hľadiska smerovania ku klimaticky neutrálnej Únii.“

Viceprezidentka Európskej investičnej banky Liľana Pavlova dodala: „Popri konfrontácii s veľkou sociálno-ekonomickou výzvou, ktorú predstavuje COVID-19, by sme nemali zabúdať ani na dlhodobú zásadnú hrozbu v podobe zmeny klímy. Európska investičná banka v úlohe klimatickej banky EÚ prisľúbila, že do roku 2025 vyčlení aspoň 50 % svojich úverov na opatrenia v oblasti klímy a udržateľnosť životného prostredia a do konca roka zosúladí všetko svoje financovanie s cieľmi Parížskej dohody. Navrhovaný Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý EIB plánuje podporovať zo svojich prostriedkov, bude kľúčom k zabezpečeniu toho, aby sme z prechodu našich hospodárstiev k nulovej bilancii emisií uhlíka mali prínos všetci a aby medzi regiónmi nedochádzalo k neprimeraným rozdielom v nákladoch. Ide o odraz európskej solidarity a je to aj v súlade s cieľmi politiky súdržnosti pomôcť každému regiónu dosiahnuť svoj plný potenciál a zaručiť konvergenciu životnej úrovne a prosperity v celej Európskej únii.“

Súvislosti

Úverový nástroj pre verejný sektor je tretím pilierom Mechanizmu spravodlivej transformácie a je súčasťou úsilia o naplnenie zámeru európskej zelenej dohody dosiahnuť v Európe do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo. Mechanizmom sa posilní sociálna spravodlivosť pri prechode ku klimatickej neutralite v najzraniteľnejších uhoľných regiónoch a regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. Mechanizmus pozostáva z troch pilierov financovania: z Fondu na spravodlivú transformáciu, v prípade ktorého bol návrh predložený 14. januára 2020 a pre ktorý sa navrhuje zvýšenie rozpočtu v kontexte revidovaného návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ, z osobitnej schémy pre spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a z úverového nástroja pre verejný sektor, ktorý dnes prijala Komisia. Očakáva sa, že uvedené tri piliere v období 2021 – 2027 zmobilizujú investície do hospodárstva EÚ vo výške 150 miliárd eur.

Ďalšie informácie

OZNAM: Rozpočet EÚ na obnovu hospodárstva: Otázky a odpovede o Mechanizme spravodlivej transformácie

Tlačová správa: Financovanie ekologickej transformácie: Investičný plán európskej zelenej dohody a Mechanizmus spravodlivej transformácie

Tlačová správa: Komisia podporuje členské štáty pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo

Informačný prehľad: Ako fondy politiky súdržnosti podporujú zelené reformy členských štátov