Európska komisia prijala opatrenia, ktoré mladým ľuďom prinesú všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Pandémia koronavírusu len potvrdila, aké je pre mladých ľudí mnohokrát ťažké presadiť sa na trhu práce. Potrebujeme konať rýchlo. Preto treba zamerať našu pozornosť na ďalšiu generáciu.

Komisia využíva túto príležitosť, aby prechod na zelené a digitálne hospodárstvo dostala do DNA politík EÚ pre mládež a zamestnanosť. Komisia už v programe „NextGenerationEU“ a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur. 

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Zvlášť v čase tejto krízy je dôležité, aby sme pomohli budúcej generácii Európanov rásť a posúvať sa na rebríčku profesijnej kariéry. Pre mladých ľudí navrhujeme jasné a konkrétne spôsoby, ako získať kariérne príležitosti, ktoré si zaslúžia. V dnešných návrhoch je stanovené aj to, akými finančnými prostriedkami môže EÚ podporiť členské štáty pri raste zamestnanosti mladých ľudí. Investovaním do dnešnej mládeže pomáhame vytvoriť konkurencieschopný, odolný a inkluzívny trh práce pre budúcnosť.“

Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva, dodáva: „Teraz je ten správny čas urobiť všetky potrebné reformy opatrení na podporu mladých ľudí. Milióny absolventov, ale aj tí, ktorí sa už pokúšajú robiť prvé kroky na trhu práce, si zaslúžia, aby sme zmobilizovali všetku podporu, ktorú im môžeme dať. Naša mládež musí mať tie najlepšie možné príležitosti na to, aby mohla plne rozvinúť svoj potenciál.“

Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu 

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

• EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
•  Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
•  Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
•  K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Ďalšie podrobnosti o jednotlivých opatreniach nájdete v sprievodných otázkach a odpovediach.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

• grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
• príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
• odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
• budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
• odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
• investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

Súvislosti

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Členské štáty majú k dispozícii značné finančné prostriedky EÚ na vykonanie reforiem, ktorých základom budú dnešné iniciatívy. Kľúčovým finančným zdrojom EÚ na podporu realizácie opatrení zvyšujúcich zamestnanosť mladých ľudí bude Európsky sociálny fond plus. Ako súčasť plánu obnovy Európy, mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a REACT-EU bude poskytovať dodatočné finančné prostriedky na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Viac informácií

Otázky a odpovede k iniciatíve „Podpora zamestnanosti mladých ľudí“: most vedúci k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

„Podpora zamestnanosti mladých ľudí“ – informačný prehľad

Oznámenie „Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most vedúci k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu“

Návrh Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most vedúci k pracovným miestam, ktorý posilní záruku pre mladých ľudí“

Návrh Komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave

Informačný prehľad o odbornom vzdelávaní a príprave

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.

Európska komisia predstavila svoju historicky prvú stratégiu EÚ v oblasti práv obetí s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky obete trestných činov mohli v plnej miere spoliehať na dodržiavanie svojich práv bez ohľadu na to, kde v EÚ k trestnému činu došlo.

V stratégii sa stanovuje viacero opatrení na nasledujúcich päť rokov so zameraním na dva ciele: po prvé, posilňovať postavenie obetí, aby oznamovali trestné činy, uplatňovali si nárok na náhradu škody a aby sa v konečnom dôsledku úplne spamätali z následkov trestného činu; a po druhé, spolupracovať so všetkými relevantnými aktérmi v oblasti práv obetí. V dôsledku nedávneho vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 a následného prijatia opatrení na obmedzenie pohybu, ktoré prispeli k zvýšeniu počtu prípadov domáceho násilia, sexuálneho zneužívania detí, počítačovej kriminality a rasistických a xenofóbnych trestných činov z nenávisti, je obzvlášť dôležité, aby bol rámec na podporu a ochranu obetí odolný aj v krízových situáciách.

Podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Priveľa obetí trestných činov zostáva nevypočutých a nemá prístup k spravodlivosti ani solídnej podpore. Európska únia stojí na strane obetí a cieľom dnešnej stratégie je posilniť postavenie najmä tých najzraniteľnejších, ako sú obete rodovo motivovaného násilia či zločinov z nenávisti. Musíme mobilizovať členské štáty, aby v plnej miere vykonávali pravidlá EÚ v oblasti práv obetí, a to bez akýchkoľvek výhovoriek či planých rečí.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders povedal: „Únia rovnosti, ktorá chráni svojich občanov, musí všetkým obetiam trestných činov zabezpečiť nevyhnutnú podporu, ochranu a nediskriminačný prístup k spravodlivosti. Práve toto sa budeme snažiť dosiahnuť pomocou novej stratégie a v spolupráci s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.“

EÚ už má rozsiahly súbor pravidiel na zabezpečenie dodržiavania práv obetí. Obete trestných činov sa však v rámci EÚ napriek tomu nemôžu v plnej miere spoľahnúť na dodržiavanie svojich práv. Prvým krokom musí byť lepšie uplatňovanie pravidiel EÚ v praxi. V prípade potreby Komisia do roku 2022 predloží návrhy na ďalšie posilnenie týchto pravidiel. Novou stratégiou, ktorú dnes predstavuje Komisia, sa stanovuje niekoľko opatrení zameraných na päť kľúčových priorít:

1. Účinná komunikácia s obeťami a poskytnutie bezpečného prostredia, v ktorom obete môžu nahlásiť trestný čin

Príliš často sa stáva, že obete nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú trestný čin nahlásiť, pretože sa boja buď samotného páchateľa alebo negatívnych následkov. Komisia okrem iného spustí kampaň EÚ na zvyšovanie informovanosti o právach obetí a bude sa zasadzovať za špecializovanú podporu a ochranu obetí s osobitnými potrebami. Komisia bude takisto naďalej monitorovať vykonávanie príslušných pravidiel EÚ vrátane ustanovení smernice o právach obetí.

2. Zlepšenie ochrany a podpory najzraniteľnejších obetí

Všetky obete sú zraniteľné, no týka sa to najmä detí, starších osôb, obetí rodovo motivovaného násilia, domáceho násilia, rasistických alebo homofóbnych trestných činov z nenávisti, obetí terorizmu, ako aj obetí so zdravotným postihnutím. Komisia preto zváži ďalšie posilnenie ochrany obetí zavedením minimálnych noriem týkajúcich sa fyzickej ochrany obetí. Členské štáty by mali vytvoriť špecializované podporné služby pre najzraniteľnejšie obete vrátane domovov pre deti, rodinných domovov či bezpečných úkrytov pre osoby z prostredia LGBTI+.

3. Uľahčenie prístupu obetí k náhrade škody

Prístup obetí k náhrade škody je v mnohých členských štátoch komplikovaný. V rámci tejto stratégie bude Komisia monitorovať a posudzovať právne predpisy EÚ týkajúce sa náhrady škody vrátane náhrady škody od štátu a rámcového rozhodnutia o vzájomnom uznávaní peňažných sankcií. V prípade potreby Komisia do roku 2022 navrhne opatrenia na doplnenie tohto rámca.

4. Posilnenie spolupráce a koordinácie aktérov v oblasti práv obetí

Na zabezpečenie horizontálnejšieho prístupu k právam obetí na úrovni EÚ Komisia vytvorí platformu na ochranu práv obetí, v rámci ktorej sa budú mať možnosť zísť všetci relevantní aktéri. Na vnútroštátnej úrovni by mali členské štáty vytvoriť vnútroštátne stratégie v oblasti práv obetí. Koordinátor Komisie pre práva obetí zároveň zabezpečí súlad a účinnosť jednotlivých opatrení vo vzťahu k politike v oblasti práv obetí.

5. Posilňovanie medzinárodného rozmeru práv obetí

V nedávno prijatom akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu sa potvrdzuje záväzok EÚ podporovať, ochraňovať a dodržiavať ľudské práva na celom svete. EÚ a jej členské štáty budú naďalej spolupracovať s Organizáciou Spojených národov a Radou Európy a v rámci týchto inštitúcií s cieľom podporovať práva obetí z EÚ v partnerských krajinách a vymieňať si najlepšie postupy. EÚ bude naďalej úzko spolupracovať s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, aby posilnila práva obetí a podporila opatrenia na budovanie kapacít pre prioritné partnerské krajiny, pokiaľ ide o podporu obetí terorizmu.

Súvislosti

V Európskej únii sa obeťou trestného činu každoročne stanú milióny ľudí. V roku 2017 sa obeťou závažného trestného činu, ako je vražda, sexuálne zneužívanie detí alebo únos, stalo približne 15 miliónov osôb. Miera rodovo motivovaného násilia v EÚ je alarmujúca: od dovŕšenia veku 15 rokov zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie každá tretia žena (33 %). Iba približne jedna tretina žien, ktoré sú fyzicky alebo sexuálne zneužívané, najmä zo strany svojich partnerov alebo blízkych príbuzných, sa obráti na príslušné orgány. Pri obmedzení pohybu v rámci spoločnosti počas pandémie ochorenia COVID-19 došlo k zvýšeniu miery domáceho násilia a sexuálneho zneužívania detí, ako aj počítačovej kriminality a rasistických a xenofóbnych trestných činov z nenávisti.

Hoci v EÚ platí rozsiahly súbor pravidiel, tieto nástroje ešte nedosiahli svoj plný potenciál. Dôvodom je najmä ich neúplná transpozícia a/alebo nesprávne vykonávanie pravidiel EÚ v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov. Komisia bude naďalej posudzovať nástroje EÚ a ich možné nedostatky a v prípade potreby predloží do roku 2022 legislatívne návrhy na ďalšie posilnenie práv obetí.

Vykonávanie tejto stratégie sa bude pravidelne monitorovať, a to aj prostredníctvom pravidelných stretnutí platformy na ochranu práv obetí s cieľom aktualizovať opatrenia, za ktoré sú zodpovední jednotliví aktéri. Komisia okrem toho zhodnotí opatrenia prijaté v rámci stratégie v polovici jej trvania a v prípade potreby ju zaktualizuje.

Viac informácií

• Stratégia v oblasti práv obetí
• Otázky a odpovede – práva obetí: nová stratégia na posilnenie postavenia obetí
• Informačný prehľad o stratégii v oblasti práv obetí: kľúčové opatrenia
• Smernica o právach obetí
• Centrum odborných znalostí pre obete terorizmu