Komisia spúšťa webovú platformu „Re-open EU“ na podporu bezpečného obnovenia voľného pohybu a cestovného ruchu v celej Európe. Platforma bude poskytovať informácie v reálnom čase o hraniciach, dostupných dopravných prostriedkoch a službách cestovného ruchu v členských štátoch. Používatelia na nej nájdu aj praktické informácie o cestovných obmedzeniach, opatreniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti v jednotlivých členských štátoch, ako sú napríklad obmedzenie fyzického kontaktu alebo nosenie rúšok, ako aj ďalšie užitočné informácie o ponukách cestovného ruchu v EÚ a jednotlivých štátoch. Európania tak budú môcť pri plánovaní svojich dovoleniek a ciest počas tohto leta aj po ňom prijímať zodpovedné a informované rozhodnutia o tom, ako zvládať pretrvávajúce riziká súvisiace s koronavírusom.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „Vnútorné hranice EÚ sa po týždňoch uzavretia pre pandémiu koronavírusu opäť otvárajú. Platforma ,Re-open EU‘, ktorú dnes spúšťame, poskytne cestujúcim ľahký prístup k informáciám, aby mohli spoľahlivo plánovať svoje cesty a vyhli sa na nich rizikám. Takisto poslúži majiteľom malých reštaurácií a hotelov či mestám v celej Európe ako inšpiratívny prehľad už existujúcich inovatívnych riešení.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová zodpovedná za Spoločné výskumné centrum (JRC) dodala: „Európa má bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré je jedným z jej hlavných lákadiel. Ale kvôli tomu, že sa počas uplynulých mesiacov nedalo cestovať a väčšina miest ostala zatvorená, kultúra a cestovný ruch veľmi trpeli. Platforma ,Re-open EU‘ poskytuje aktuálne základné informácie, vďaka ktorým budeme môcť opäť bezpečne objavovať Európu.“

Platforma „Re-open EU“ je súčasťou balíka opatrení v cestovnom ruchu a doprave, ktoré Komisia predstavila 13. mája 2020 s cieľom obnoviť dôveru medzi cestujúcimi v EÚ a pomôcť pri bezpečnom obnovení európskeho cestovného ruchu pri súčasnom dodržiavaní potrebných preventívnych zdravotných opatrení. Nová platforma, ktorá je dostupná aj vo verzii pre mobilné telefóny (webová aplikácia), slúži ako kľúčový referenčný bod pre všetkých cestujúcich v EÚ, pretože zhromažďuje aktuálne informácie od Komisie a členských štátov na jednom mieste. Jej používatelia si budú môcť prehliadať aktuálne informácie a rady týkajúce sa jednotlivých krajín EÚ prostredníctvom interaktívnej mapy. Platforma bude ľahko dostupná prostredníctvom aplikácie alebo na internete a bude k dispozícii v 24 úradných jazykoch EÚ.

Používatelia platformy na nej nájdu aj informácie o systémoch rekreačných poukazov, vďaka ktorým budú môcť vyjadriť podporu svojim obľúbeným hotelom alebo reštauráciám tým, že si kúpia poukaz na pobyt alebo jedlo po ich znovuotvorení. Pomôžu tým európskemu odvetviu stravovacích a ubytovacích služieb po zrušení obmedzení a otvorení hraníc. Vďaka rekreačným poukazom preklenú podniky problémy s finančnou hotovosťou tým, že presunú poskytnutie služieb na neskôr. Suma, ktorú zaplatí zákazník, ide priamo poskytovateľovi služieb. Vytvorením tejto stránky chce Komisia prispieť k lepšiemu prepojeniu zúčastnených podnikov s potenciálnymi zákazníkmi, a to najmä pri cestách do zahraničia.

Komisia a vysoký predstaviteľ analyzujú kroky, ktoré doteraz prijali na boj proti dezinformáciám v súvislosti s pandémiou koronavírusu, a navrhujú ďalší postup. Táto iniciatíva nasleduje po tom, ako európski lídri v marci 2020 vyzvali na rázny boj proti dezinformáciám a posilnenie odolnosti európskych spoločností. Pandémiu koronavírusu sprevádza rozsiahla vlna falošných alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvňovať občanov EÚ a verejnú diskusiu. V spoločnom oznámení sa analyzuje doterajšia okamžitá reakcia a navrhujú sa konkrétne opatrenia, ktoré možno rýchlo naštartovať.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell uviedol: „Dezinformácie v časoch koronavírusu môžu zabíjať. Musíme chrániť našich občanov tým, že ich budeme upozorňovať na nepravdivé informácie a že budeme poukazovať na aktérov, ktorí sa utiekajú k takýmto praktikám. V dnešnom technologickom svete, kde sa nebojuje mečmi, ale klávesnicami, a kde sa štátne aj neštátne subjekty systematicky dopúšťajú cieleného ovplyvňovania a dezinformačných kampaní, Európska únia zintenzívňuje svoju činnosť a posilňuje kapacity, aby dokázala čeliť týmto zbraniam.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Počas pandémie koronavírusu Európu zaplavila vlna dezinformácií, ktoré pochádzali tak z EÚ, ako aj spoza jej hraníc. V záujme boja proti dezinformáciám musíme mobilizovať všetkých príslušných aktérov od online platforiem až po verejné orgány a podporovať nezávislých overovateľov faktov a médiá. Online platformy počas pandémie síce podnikli pozitívne kroky, ale musia zakročiť ešte ráznejšie. Naše opatrenia sú pevne zakotvené v základných právach, najmä v oblasti slobody prejavu a práva na informácie.“

Pri kríze sa ukázalo, ako EÚ a jej demokratické spoločnosti riešia problém dezinformácií. Pre silnejšiu a odolnejšiu EÚ sú kľúčové tieto aspekty:

Porozumenie: V prvom rade je dôležité rozlišovať medzi nezákonným obsahom a obsahom, ktorý je škodlivý, ale nie nezákonný. Okrem toho medzi rôznymi formami falošného alebo zavádzajúceho obsahu sú nejasné hranice: niektoré dezinformácie sa definujú ako úmyselné, iné zasa mohli vzniknúť neúmyselne. Motivácia môže siahať od cielených pokusov zahraničných aktérov o ovplyvňovanie až po čisto ekonomické záujmy. Na každú z týchto výziev je potrebná vhodne nastavená odozva. Okrem toho treba poskytnúť viac údajov na verejnú kontrolu a zlepšiť analytické kapacity.

Komunikácia: Počas krízy EÚ zintenzívnila prácu zameranú na informovanie občanov o rizikách a na posilnenie spolupráce s inými medzinárodnými aktérmi v boji proti dezinformáciám. Komisia vyvracia mýty o koronavíruse na stránke, ktorá už bola zobrazená viac než 7 miliónov ráz. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) spolu s Komisiou posilnila strategickú komunikáciu a verejnú diplomaciu v tretích krajinách vrátane susedstva EÚ. Zahraniční aktéri a niektoré tretie krajiny, najmä Rusko a Čína, podnikajú cielené operácie na ovplyvňovanie ľudí a dezinformačné kampane v EÚ, jej susedstve i na celom svete. Napríklad pracovná skupina ESVČ East StratCom odhalila a na webovej stránke EUvsDisinfo vyvrátila viac ako 550 dezinformácií z prokremeľských zdrojov.

Dôležitým základným kameňom boja proti dezinformáciám je spolupráca:

• s Európskym parlamentom a Radou, ako aj medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, a to prostredníctvom etablovaných kanálov, ako je systém včasného varovania a integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu. Tieto kanály sa budú ďalej rozvíjať s cieľom posilniť kapacity, zlepšiť analýzu rizika a skvalitniť dôležité podávanie správ v čase krízy,  
• s medzinárodnými partnermi vrátane WHO, mechanizmu rýchlej reakcie G7, NATO a ďalších. Výsledkom je intenzívnejšia výmena informácií, činnosť a výmena najlepších postupov. Toto úsilie by sa malo zintenzívniť s cieľom lepšie riešiť zahraničný vplyv a dezinformácie, 
• EÚ zintenzívni podporu a pomoc aktérom občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a novinárom v tretích krajinách ako súčasť balíka Team Europe a zvýši podporu pri monitorovaní porušovania slobody tlače a snahe o bezpečnejšie mediálne prostredie, 
• napokon treba spomenúť aj to, že mnohí spotrebitelia sa nechali zlákať na nákup predražených, neúčinných alebo potenciálne nebezpečných produktov a platformy odstránili milióny klamlivých inzerátov. Komisia bude aj naďalej spolupracovať s online platformami a podporovať sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. V rámci nej vnútroštátne orgány bojujú proti takýmto praktikám, ktoré porušujú právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Transparentnosť: Komisia pozorne monitoruje činnosti online platforiem v súlade s Kódexom postupov proti šíreniu dezinformácií. Treba však vynaložiť ďalšie úsilie, zvýšiť transparentnosť a určiť nositeľov zodpovednosti: 

• Platformy by mali predkladať mesačné správy s podrobnejšími údajmi o opatreniach na zviditeľňovanie spoľahlivého obsahu a potláčanie dezinformácií o koronavíruse a súvisiacej reklamy. Takisto by mali zintenzívniť spoluprácu s overovateľmi faktov, a to vo všetkých členských štátoch a vo všetkých jazykoch, ako aj spoluprácu s výskumníkmi. Mali by transparentnejšie uplatňovať politiky informovania používateľov, ktorí pristupujú k dezinformačnému obsahu. 
• Komisia dôrazne nabáda ostatné príslušné zainteresované strany, ktoré ešte nie sú signatármi kódexu, aby sa zúčastnili na tomto novom programe podávania správ.
• EÚ nadviaže na prácu novozaloženého Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií a ešte viac posilní podporu overovateľov faktov a výskumníkov.

Základom našej dezinformačnej reakcie je zabezpečenie slobody prejavu a pluralitnej demokratickej diskusie. Komisia bude naďalej monitorovať, aký vplyv majú núdzové opatrenia prijaté členskými štátmi v súvislosti s koronavírusom na právne predpisy a hodnoty EÚ. Kríza poukázala na úlohu slobodných a nezávislých médií, ktoré občanom poskytujú kľúčovú službu v podobe spoľahlivých a overených informácií, čím prispievajú k záchrane životov. EÚ bude ešte intenzívnejšie podporovať nezávislé médiá v Únii a na celom svete. Komisia vyzýva členské štáty na intenzívnejšiu snahu o to, aby si novinári mohli robiť svoju prácu v bezpečí. Zároveň zdôrazňuje, že by mali čo najviac využiť hospodársku reakciu EÚ a balík obnovy na pomoc médiám, ktoré kruto zasiahla kríza, pričom však musia dbať na ich nezávislosť.

Posilnenie postavenia a zvyšovanie informovanosti občanov a súčasné zvyšovanie spoločenskej odolnosti znamená umožniť občanom zúčastňovať sa na demokratickej diskusii tým, že sa bude chrániť prístup k informáciám a sloboda prejavu, ale aj podporovať mediálna a informačná gramotnosť občanov vrátane kritického myslenia a digitálnych zručností. Na to by mohli slúžiť projekty mediálnej gramotnosti a podpora organizácií občianskej spoločnosti.

Ďalšie kroky

Navrhnuté opatrenia budú podkladom pre budúcu prácu EÚ v oblasti dezinformácií, najmä európsky akčný plán pre demokraciu a akt o digitálnych službách.

Súvislosti

Európska únia aktívne bojuje proti dezinformáciám od roku 2015. V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady prijaté v marci 2015 bola pri Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zriadená pracovná skupina East StratCom. V roku 2016 bol prijatý spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám, po ktorom v roku 2018 nasledovalo spoločné oznámenie o zvyšovaní odolnosti a posilňovaní spôsobilostí na riešenie hybridných hrozieb.

V akčnom pláne proti dezinformáciám z decembra 2018 sa uvádzajú štyri piliere boja EÚ proti dezinformáciám: 1. zlepšenie spôsobilostí na zisťovanie, analýzu a odhaľovanie dezinformácií; 2. posilnenie koordinovaných a spoločných reakcií, okrem iného prostredníctvom systému včasného varovania; 3. mobilizácia súkromného sektora pri boji proti dezinformáciám a 4. zvyšovanie informovanosti a zlepšovanie odolnosti spoločnosti.

V októbri 2018 Facebook, Google, Twitter a Mozilla, ako aj odborové združenia zastupujúce online platformy, reklamný priemysel a zadávateľov reklamy podpísali kódex postupov, ktorý slúži ako samoregulačný nástroj na boj proti dezinformáciám. V roku 2019 ku kódexu pristúpil aj Microsoft. Signatári v októbri 2019 predložili sebahodnotenia. Komisia uverejní komplexné posúdenie v nadchádzajúcich týždňoch.

V spoločnom oznámení z júna 2019 Komisia a vtedajšia vysoká predstaviteľka dospeli k záveru, že hoci voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v máji 2019, sa nezaobišli bez dezinformácií, opatrenia, ktoré prijala EÚ, prispeli k potlačeniu pokusov o ovplyvňovanie zo strany tretích krajín, ako aj koordinovaných kampaní na manipuláciu verejnej mienky.