Pravidlá pôvodu: EÚ rozšíri preferenčný obchod s paneuro-stredomorskými krajinami

Európska komisia prijala balík návrhov, ktorý má zintenzívniť obchod medzi Európskou úniou a susednými krajinami v paneuro-stredomorskom regióne a pomôcť tak oživeniu hospodárstva po pandémii koronavírusu. Vďaka týmto návrhom sa zmodernizujú preferenčné obchodné dohody Únie s 20 obchodnými partnermi v paneuro-stredomorskom regióne, pričom príslušné „pravidlá pôvodu“ v týchto dohodách budú pružnejšie a priaznivejšie pre podnikanie.

Týmito návrhmi sa menia dvojstranné dohody EÚ s týmito krajinami: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko, Faerské ostrovy, Turecko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Palestína[1], Gruzínsko, Moldavská republika, Ukrajina, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme uľahčili obchod a hospodársku činnosť medzi Úniou a našimi susedmi v európsko-stredomorskej oblasti a podporili regionálnu integráciu. Krajinám, ako je Libanon, to zároveň pomôže s oživením a obnovou, a európskym podnikom to zase uľahčí prístup na nové trhy.

Tzv. pravidlá pôvodu sú nevyhnutnou súčasťou každej obchodnej dohody, lebo určujú, na ktorý tovar sa môže vzťahovať preferenčné zaobchádzanie. Pôvod vyjadruje akúsi hospodársku „príslušnosť“ tovaru, s ktorým sa obchoduje. Postupmi pôvodu sa zabezpečuje, aby colné orgány mohli overiť pôvod tovaru, a podnikom umožňujú preukázať pôvod svojho tovaru. Tovar so statusom preferenčného pôvodu je po splnení všetkých potrebných požiadaviek oprávnený na to, aby sa v závislosti od preferenčného sadzobného zaobchádzania dovážal s nižšími sadzbami cla, či dokonca s nulovou sadzbou.

Prijaté nové pravidlá, ktoré sú výsledkom desiatich rokov rokovaní, sa budú uplatňovať popri pravidlách Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, až kým sa nedokončí prebiehajúce preskúmanie tohto dohovoru.

Súvislosti

Tento balík je krokom k modernizácii paneuro-stredomorského dohovoru a pozostáva z 21 návrhov rozhodnutí Rady, ktorými sa stanovujú priaznivejšie pravidlá pôvodu v obchodných dohodách EÚ s väčšinou jej susedných krajín. Obchod s týmito krajinami dosiahol v roku 2019 677 miliárd eur, čo predstavuje takmer polovicu preferenčného obchodu EÚ. Vďaka týmto ustanoveniam sa zjednoduší prístup výrobkov k využívaniu obchodných preferencií. Zavádzajú sa napríklad tieto zmeny:

  • jednoduchšie špecifické pravidlá pôvodu pre výrobky, napríklad odstránenie kumulatívnych požiadaviek, limity pre miestnu pridanú hodnotu viac zohľadňujúce výrobné potreby EÚ a nové dvojité spracovanie textilu,
  • zvýšenie prahových hodnôt tolerancie pre nepôvodné materiály z 10 % na 15 %,
  • zavedenie „úplnej“ kumulácie, v rámci ktorej sa výrobné operácie potrebné na nadobudnutie pôvodu môžu pri väčšine výrobkov rozdeliť medzi viaceré krajiny,
  • možnosť vrátenia cla (vrátenie ciel na dovážané komponenty) pri väčšine výrobkov s cieľom pomôcť vývozcom z EÚ k väčšej konkurencieschopnosti.

Autonómne uplatňované pravidlá pôvodu, ako aj vykonávacie ustanovenia týkajúce sa pôvodu, sú súčasťou colných predpisov EÚ.

Ďalšie informácie

Oznam

Text dnešných návrhov

 

[1]Toto označenie sa nesmie vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

Čítať ďalej...

Európska iniciatíva občanov: Komisia rozhodla o zaregistrovaní iniciatívy „Právo na liečbu“

Európska komisia rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom „Právo na liečbu“. Skupina organizátorov vyzýva Úniu, „aby uprednostnila verejné zdravie pred súkromným ziskom a aby zaručila, že vakcína a liečba ochorenia spôsobeného pandémiou sa stanú celosvetovým verejným statkom, ktorý bude voľne prístupný pre všetkých“.

Táto európska iniciatíva občanov má nasledujúce ciele:

  1. zabezpečiť, aby práva duševného vlastníctva vrátane patentov nebránili v prístupnosti alebo dostupnosti akejkoľvek budúcej vakcíny alebo liečby ochorenia COVID-19;
  2. zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ týkajúce sa údajov a trhovej exkluzivity neobmedzovali okamžitú účinnosť nútených licencií vydávaných členskými štátmi;
  3. zaviesť pre prijímateľov finančných prostriedkov EÚ právnu povinnosť podeliť sa o poznatky o zdravotníckych technológiách, duševné vlastníctvo a/alebo údaje súvisiace s ochorením COVID-19 v rámci združovania technológií a patentov;
  4. zaviesť právne povinnosti pre prijímateľov finančných prostriedkov EÚ z hľadiska transparentnosti verejných príspevkov a výrobných nákladov, ako aj doložky o prístupnosti a cenovej dostupnosti v spojení s nevýhradnými licenciami.

Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prijateľná, pretože spĺňa potrebné podmienky. Preto rozhodla o jej zaregistrovaní. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatívy.

Ďalší postup

Po registrácii iniciatívy môžu organizátori v najbližších 6 mesiacoch začať 1-ročný proces zbierania podpisov na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa bude musieť k iniciatíve do šiestich mesiacov vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

Súvislosti

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne bola aktivovaná v apríli 2012.

Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže milión občanov z aspoň štvrtiny členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby v oblastiach, v ktorých má právomoc konať, navrhla právny akt.

Podmienky prípustnosti: 1) navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu, 2) nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, 3) ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Od začiatkov európskej iniciatívy občanov Komisia celkovo zaregistrovala 75 občianskych iniciatív a 26 ich odmietla.

Ďalšie informácie

EIO „Right to Cure“:

Webové sídlo európskej iniciatívy občanov

Európske iniciatívy občanov, pre ktoré sa v súčasnosti zbierajú podpisy

Fórum európskej iniciatívy občanov

Kampaň #EUTakeTheInitiative

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia uzavrela prvú dohodu o potenciálnej vakcíne

Európska komisia uzavrela prvú dohodu s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca o nákupe potenciálnej vakcíny proti COVID-19, ako aj o jej darovaní krajinám s nižšími a strednými príjmami alebo distribúcií do ďalších európskych krajín. Ide o ďalší pozitívny krok po ukončení prípravných rozhovorov so spoločnosťou Sanofi-GSK 31. júla a spoločnosťou Johnson & Johnson 13. augusta. V prípade, že sa preukáže bezpečnosť a účinnosť vakcíny proti COVID-19, Komisia schválila základ zmluvného rámca na nákup 300 miliónov dávok očkovacej látky spoločnosti AstraZeneca s opciou zakúpiť v mene členských štátov EÚ o 100 miliónov viac. Komisia ďalej rokuje o podobných dohodách s inými výrobcami vakcín.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Intenzívne rokovania Európskej komisie aj naďalej prinášajú výsledky. Dnešná dohoda je prvým pilierom, na ktorom stojí naplnenie stratégie Európskej komisie v oblasti vakcín. Táto stratégia nám umožní zabezpečiť vakcíny pre Európanov, ako aj pre našich partnerov inde vo svete.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Dnes po týždňoch rokovaní máme prvú predbežnú dohodu EÚ o nákupe potenciálnej vakcíny. Chcela by som sa poďakovať spoločnosti AstraZeneca za konštruktívnu účasť na tejto pre našich občanov dôležitej dohode. Naďalej budeme neúnavne pracovať na tom, aby sa viac potenciálnych vakcín dostalo do širokej ponuky očkovacích látok v EÚ. Bezpečná a účinná očkovacia látka zostáva najistejšou stratégiou ukončenia opatrení, ktorou môžeme ochrániť našich občanov a zvyšok sveta pre koronavírusom.“

Táto schválená dohoda sa bude financovať z nástroja núdzovej podpory, v rámci ktorého sú vyčlenené finančné prostriedky na vytvorenie portfólia potenciálnych vakcín s rôznymi profilmi a od rôznych spoločností.

Potenciálna vakcína spoločnosti AstraZeneca je už v druhej a tretej fáze rozsiahleho klinického skúšania na ľuďoch potom, ako v prvej a druhej fáze dosiahla sľubné výsledky z hľadiska bezpečnosti a imunogenicity.

Rozhodnutie podporiť vakcínu spoločnosti AstraZeneca sa zakladá okrem iného na riadnom vedeckom prístupe, použitej technológii [nereplikatívna rekombinantná vakcína na báze šimpanzieho adenovírusu (ChAdOx1)], rýchlosti dodania v dostatočnom objeme, nákladoch, rozdelení rizika, zodpovednosti a výrobnej kapacite schopnej zaistiť dodávky pre celú EÚ.

Regulačný proces bude flexibilný, ale zároveň dôkladný. Komisia s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky využijú existujúcu flexibilitu regulačného rámca EÚ, aby urýchlili povolenie a sprístupnenie účinných vakcín proti COVID-19. To zahŕňa zrýchlený postup povoľovania a flexibilita v súvislosti s označovaním a balením.

Súvislosti

Európska komisia predstavila 17. júna európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia účinných a bezpečných vakcín proti COVID-19. Komisia bude financovať časť počiatočných nákladov výrobcov vakcín formou dohôd o predbežnom nákupe a za to získa právo na nákup stanoveného počtu dávok vakcíny v konkrétnom časovom rámci. Poskytnuté finančné prostriedky sa budú považovať za preddavok za vakcíny, ktoré členské štáty nakúpia.

Keďže rozhodnutie investovať do vakcíny proti COVID-19 je pre vývojové spoločnosti vysoko rizikové, najmä vzhľadom na vysoké náklady a značnú mieru zlyhania, vďaka dohodám bude možné realizovať investície, ktoré by sa inak jednoducho neuskutočnili.

Európska komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť, aby vakcínu dostali všetci, ktorí ju potrebujú, a to kdekoľvek na svete, nielen doma. Nikto z nás nebude v bezpečí, až kým v bezpečí nebudeme všetci. Preto sa jej od 4. mája 2020 podarilo získať takmer 16 mld. EUR v rámci celosvetovej iniciatívy v oblasti univerzálneho prístupu k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu a celosvetovej obnovy s názvom Globálna reakcia na koronavírus.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ v oblasti vakcín

Reakcia EÚ na koronavírus

Čítať ďalej...

EÚ zrušila Kambodži bezcolný prístup na svoj trh v obave o dodržiavanie ľudských práv

Na niektoré z typických vývozných výrobkov Kambodže, ako sú odevy, obuv či cestovné potreby, sa už uplatňujú clá Európskej únie. Rozhodnutie EÚ čiastočne zrušiť bezcolný a bezkvótový prístup Kambodže na trh EÚ nadobudlo platnosť. Keďže existujú závažné a systémové obavy o dodržiavanie ľudských práv v Kambodži, došlo k pozastaveniu preferenčného zaobchádzania, ktoré sa na túto krajinu vzťahovalo v režime obchodných opatrení EÚ pre najmenej rozvinuté krajiny zvanom „Všetko okrem zbraní“. EÚ presadila toto opatrenie, no zároveň zostáva otvorená spolupráci s Kambodžou na nevyhnutných reformách.

Komisár pre obchod Phil Hogan povedal: „Poskytli sme Kambodži obchodné príležitosti, ktoré jej umožnili vybudovať priemysel orientovaný na vývoz a tisícom Kambodžanov dali prácu. Stojíme pri nich aj teraz, v dnešnej neľahkej situácii spôsobenej pandémiou. Naša neutíchajúca podpora však nijak nezmenšuje naliehavú potrebu, aby Kambodža dodržiavala ľudské a pracovné práva. Som pripravený pokračovať v podpore a obnoviť výrobkom z Kambodže úplne voľný prístup na trh EÚ, pokiaľ v tomto smere uvidíme významné zlepšenie.

Zrušenie preferenčného prístupu na trh EÚ sa týka približne 20 % vývozu Kambodže do EÚ. Kambodža môže uvedené produkty naďalej vyvážať do EÚ, ale budú podliehať všeobecným clám, ktoré sa uplatňujú na ktoréhokoľvek iného člena Svetovej obchodnej organizácie. Zvyšných 80 % vývozu Kambodže môže naďalej využívať preferenčný (bezcolný a bezkvótový) prístup na trh EÚ.

Komisia bude spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pokračovať s Kambodžou v zintenzívnenej spolupráci. EÚ bude situáciu v krajine naďalej monitorovať s osobitným zameraním na súčasné obmedzenia slobody prejavu a občianskych a politických práv, ako aj na pozemkové spory a pracovné práva v kontexte prebiehajúcich reforiem.

EÚ si je vedomá významného dosahu pandémie koronavírusu na hospodárstvo a zamestnanosť v Kambodži a je pripravená podporiť krajinu v jej boji proti súčasnej kríze, a zároveň napomôcť jej hospodárske oživenie. To však nezmierňuje naliehavú potrebu zabezpečiť v Kambodži dodržiavanie ľudských a pracovných práv.

Vláda Kambodže mohla kedykoľvek od februára 2020, keď EÚ prijala rozhodnutie o čiastočnom zrušení bezcolného prístupu, prijať opatrenia na splnenie podmienok, ktoré by Európskej únii umožnili v plnej miere Kambodži obnoviť preferenčný prístup EBA na trh EÚ. Túto možnosť má doteraz.

Kambodžské orgány by mali prijať opatrenia na obnovenie politických slobôd v krajine, znovu vytvoriť podmienky pre dôveryhodnú, demokratickú opozíciu a v úprimnom a inkluzívnom dialógu nastúpiť na cestu národného zmierenia. Komisia a ESVČ navrhli tieto opatrenia kambodžským orgánom už niekoľkokrát, a to aj v delegovanom nariadení Komisie. Patrí k nim obnovenie politických práv členov opozície a zrušenie či revízia zákonov, ako je zákon o politických stranách a zákon o mimovládnych organizáciách. Ak vláda Kambodže preukáže významný pokrok v oblasti občianskych a politických práv, Komisia môže svoje rozhodnutie prehodnotiť a obnoviť colné preferencie v režime „Všetko okrem zbraní“ v súlade s ustanoveniami všeobecného systému preferencií EÚ.

Súvislosti

Režim opatrení „Všetko okrem zbraní“ (EBA) je súčasťou všeobecného systému preferencií (VSP) EÚ. VSP umožňuje zraniteľným rozvojovým krajinám využívať nižšie clá a bezcolný vývoz do EÚ, a tak stimuluje ich hospodársky rast. Ide o jednosmernú dohodu, ktorá si nevyžaduje reciprocitu vo vzťahu k vývozu z EÚ. EÚ poskytuje v režime EBA bezcolný a bezkvótový prístup na svoj trh pre všetky výrobky z najmenej rozvinutých krajín (podľa vymedzenia Organizácie Spojených národov) okrem zbraní a munície. Podľa nariadenia o VSP možno obchodné preferencie dočasne zrušiť pri „závažnom a systematickom porušovaní zásad“ stanovených v dohovoroch o ľudských a pracovných právach, ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu.

Na základe vážnych obáv o zhoršenie politických, ľudských, pozemkových a pracovných práv v Kambodži začala Komisia vo februári 2019 postup na zrušenie preferencií EBA udelených Kambodži. Komisia 12. novembra 2019 predložila Kambodži správu, v ktorej sa v súvislosti s politickou účasťou, slobodou prejavu a slobodou združovania v Kambodži preukázalo závažné a systematické porušovanie kľúčových zásad Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR). Napriek tomu, že vážne obavy pretrvávajú, v správe sa zdôraznil konkrétny pokrok pri riešení pozemkových sporov v sektore cukru a pri dodržiavaní pracovných práv. Po uplynutí lehoty na pripomienkovanie prijala Komisia 12. februára 2020 delegované nariadenie o dočasnom a čiastočnom zrušení colných preferencií udelených Kambodži v rámci EBA. Nariadenie nadobudlo účinnosť 25. apríla 2020 a nadobúda platnosť 12. augusta 2020.

Ďalšie informácie

Preferenčný obchodný režim EÚ „Všetko okrem zbraní“
Obchodné vzťahy EÚ a Kambodže

Čítať ďalej...

Fond solidarity EÚ: Komisia poskytne finančnú podporu Chorvátsku po zemetrasení

Komisia oznámila prvú splátku finančnej pomoci Chorvátsku v hodnote 88,9 milióna eur v rámci Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) v nadväznosti na zničujúce zemetrasenie, ktoré 22. marca 2020 zasiahlo Záhreb a jeho okolie. Ide o príspevok k úsiliu krajiny o pomoc obyvateľstvu a obnovenie základných infraštruktúr a služieb.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová uviedla: „Chorvátsko a jeho hlavné mesto zasiahla jedna z najzávažnejších prírodných katastrof za vyše sto rokov, ktorá spôsobila obrovské škody a narušila život miestneho obyvateľstva. Navyše k nej došlo v čase, keď už ľudia trpeli dôsledkami pandémie koronavírusu a zákazu vychádzania. Dnešné rozhodnutie sa zameriava na zmiernenie veľkého zaťaženia krajiny a opäť dokazuje solidaritu EÚ v týchto ťažkých časoch.“

Chorvátsko dostane v nasledujúcich dňoch zálohovú platbu, ktorá predstavuje najvyššiu sumu v dejinách vyplatenú z FSEÚ. Komisia medzitým dokončuje analýzu žiadosti, ktorú predložili chorvátske orgány, a navrhne konečnú výšku pomoci, ktorú potom musí schváliť Európsky parlament a Rada.

Súvislosti

Hlavné mesto Chorvátska Záhreb a jeho okolie 22. marca 2020 zasiahlo silné zemetrasenie. Bezprostredne po ňom bol ako núdzová reakcia aktivovaný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, vďaka ktorému sa do postihnutých oblastí rýchlo dostali stany, postele, matrace, ohrievače a spacie vaky zo Slovinska, z Maďarska, Rakúska a Talianska. Komisia takisto poskytla podporu pri záchranných operáciách a posudzovaní škôd prostredníctvom služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus. Chorvátsko potom predložilo úplnú žiadosť o financovanie z Fondu solidarity EÚ 11. júna 2020 v rámci zákonnej lehoty 12 týždňov od nešťastia.

FSEÚ pomáha členským štátom EÚ a prístupovým krajinám formou finančnej podpory po závažných prírodných pohromách. Od svojho vzniku v roku 2002 sa fond použil v nadväznosti na 88 najrôznejších katastrofických udalostí od povodní a lesných požiarov cez zemetrasenia a búrky až po suchá. Doteraz podporu získalo 24 krajín (23 členských štátov a 1 prístupová krajina) – niektoré z nich aj viac ráz. Spolu bolo rozdelených vyše 5,5 miliardy eur. V rámci reakcie EÚ na koronavírus a súvisiacu krízu v oblasti verejného zdravia bol rozsah pôsobnosti FSEÚ nedávno rozšírený tak, aby zahŕňal závažné ohrozenia verejného zdravia a maximálna úroveň zálohových platieb sa zvýšila z 30 na 100 miliónov eur.

Ďalšie informácie

Fond solidarity EÚ

Zoznam všetkých zásahov FSEÚ (do konca roka 2019)

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login