Komisia oznamuje opatrenia na zaistenie bezpečnejších a udržateľnejších dodávok surovín v Európe.

Komisia predkladá akčný plán pre kritické surovinyzoznam kritických surovín z roku 2020 a prognostickú štúdiu o kritických surovinách pre strategické technológie a sektory s výhľadom do rokov 2030 a 2050. Akčný plán sa zameriava na súčasné a budúce výzvy a navrhujú sa v ňom opatrenia na zníženie závislosti Európy od tretích krajín prostredníctvom diverzifikácie dodávok z primárnych aj sekundárnych zdrojov a zlepšenia efektívnosti využívania a obehovosti zdrojov pri súčasnej podpore zodpovedného získavania zdrojov na celom svete. Opatreniami sa podporí náš prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo a zároveň sa posilní odolnosť Európy a zaistí otvorená strategická autonómia v oblasti kľúčových technológií potrebných na takýto prechod. Zoznam kritických surovín sa aktualizoval tak, aby odrážal zmenený hospodársky význam a výzvy v oblasti dodávok na základe ich priemyselnej využiteľnosti. Obsahuje 30 kritických surovín. Lítium, ktoré má zásadný význam pre prechod na elektromobilitu, sa do zoznamu pridalo po prvýkrát.

Maroš Šefčovič, podpredseda pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, v tejto súvislosti uviedol:
„Bezpečné a udržateľné dodávky surovín sú predpokladom odolného hospodárstva. Len na batérie do elektrických automobilov a uskladňovanie energie bude napríklad Európa do roku 2030 potrebovať osemnásťkrát viac a do roku 2050 šesťdesiatkrát viac lítia. Ako vyplýva z našej prognózy, nemôžeme dovoliť, aby sa súčasné spoliehanie sa na fosílne palivá nahradilo závislosťou od kritických surovín. Narušenie našich strategických hodnotových reťazcov v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom to všetko ešte umocnilo. Vybudujeme preto silné spojenectvo pre kolektívny posun od veľkej závislosti k diverzifikovanému, udržateľnému a sociálne zodpovednému získavaniu zdrojov, obehovosti a inovácii.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Na to, aby Európa stála na čele zelenej a digitálnej transformácie a zostala prvým priemyselným kontinentom na svete, sa nemožno zaobísť bez viacerých surovín. Nemôžeme si dovoliť plne sa spoliehať na tretie krajiny a v prípade niektorých prvkov vzácnych zemín dokonca len na jednu krajinu. Diverzifikáciou dodávok z tretích krajín a rozvojom vlastných kapacít EÚ v oblasti ťažby, spracovania, recyklácie, rafinácie a separovania prvkov vzácnych zemín môžeme dosiahnuť väčšiu odolnosť a udržateľnosť. Vykonávanie opatrení, ktoré dnes navrhujeme, si bude vyžadovať spoločné úsilie priemyslu, občianskej spoločnosti, regiónov a členských štátov. Vyzývame členské štáty, aby do svojich národných plánov obnovy zahrnuli investície do kritických surovín.“

Cieľom akčného plánu pre kritické suroviny je:

  • vytvoriť odolné hodnotové reťazce pre priemyselné ekosystémy EÚ,
  • znížiť závislosť od kritických primárnych surovín prostredníctvom obehového využívania zdrojov, udržateľných výrobkov a inovácií,
  • posilniť získavanie surovín z domácich zdrojov v EÚ,
  • diverzifikovať získavanie zdrojov z tretích krajín a odstrániť narušenia medzinárodného obchodu pri plnom dodržiavaní medzinárodných záväzkov EÚ.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa v tomto oznámení uvádza desať konkrétnych opatrení. Po prvé, Komisia v nadchádzajúcich týždňoch vytvorí Európsku alianciu pre suroviny. Spojením všetkých relevantných zainteresovaných strán sa aliancia v prvom rade zameria na najnaliehavejšie potreby, konkrétne na zvýšenie odolnosti EÚ v hodnotových reťazcoch prvkov vzácnych zemín a magnetov, keďže je kľúčová pre väčšinu priemyselných ekosystémov EÚ, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, obrana a vesmír. Neskôr by aliancia mohla rozšíriť svoju činnosť o riešenie ďalších potrieb týkajúcich sa kritických surovín a základných kovov.

S cieľom lepšie využívať domáce zdroje bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na identifikácii ťažobných a spracovateľských projektov v EÚ, ktoré možno zrealizovať do roku 2025. Mimoriadny dôraz sa bude klásť na oblasti ťažby uhlia a iné transformujúce sa regióny, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať odborným znalostiam a zručnostiam v oblasti ťažby a spracovania surovín.

Komisia bude podporovať využívanie svojho programu pozorovania Zeme Copernicus s cieľom zlepšiť prieskum zdrojov, prevádzkové činnosti a environmentálne manažérstvo po uzavretí. Program Horizont Európa bude zároveň podporovať výskum a inovácie, najmä v oblasti nových technológií ťažby a spracovania, nahrádzania a recyklácie.

Ďalšie opatrenia budú v súlade s európskou zelenou dohodou zamerané na obehovosť a udržateľnosť hodnotového reťazca surovín. Komisia preto do konca roka 2021 vypracuje kritériá udržateľného financovania pre banský a ťažobný priemysel. Zmapuje aj potenciál sekundárnych kritických surovín zo zásob a odpadu EÚ s cieľom identifikovať do roku 2022 životaschopné projekty zamerané na obnovu.

Komisia bude rozvíjať strategické medzinárodné partnerstvá s cieľom zabezpečiť dodávky kritických surovín, ktoré nie sú v Európe dostupné. V roku 2021 sa začnú pilotné partnerstvá s Kanadou, so zainteresovanými krajinami v Afrike a susednými krajinami EÚ. V rámci týchto a iných fór medzinárodnej spolupráce bude Komisia presadzovať udržateľné a zodpovedné ťažobné postupy a transparentnosť.

Súvislosti

Bezpečnosť dodávok surovín pre priemysel EÚ je dlhodobým problémom. EÚ hľadala spôsoby, ako ju riešiť, od zriadenia skupiny pre dodávky surovín v 70. rokoch 20. storočia až po spustenie iniciatívy v oblasti surovín v roku 2008. V tejto iniciatíve sa stanovuje stratégia na zníženie závislosti priemyselných hodnotových reťazcov a spoločenského blahobytu od neenergetických surovín diverzifikáciou zdrojov primárnych surovín z tretích krajín, posilnením získavania surovín z domácich zdrojov a podporou dodávky druhotných surovín prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a obehovosti.

európskej zelenej dohode a novej priemyselnej stratégii EÚ sa uznáva, že prístup k zdrojom je strategickou bezpečnostnou otázkou pre úspešnosť zelenej a digitálnej transformácie. Kríza spôsobená koronavírusom v súčasnosti vedie k tomu, že mnohé časti sveta kriticky skúmajú spôsob, akým organizujú svoje dodávateľské reťazce, najmä ak ide o verejnú bezpečnosť alebo strategické sektory. V pláne obnovy, ktorý navrhla Komisia, sa kladie dôraz na budovanie ekologickejšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy. Európa by sa preto mala usilovať o rozvoj otvorenej strategickej autonómie a diverzifikáciu dodávok surovín.

Ďalšie informácie

Čítať ďalej...

Rybolovné možnosti v Baltskom mori na rok 2021: zlepšenie dlhodobej udržateľnosti populácií

Komisia prijala návrh rybolovných možností v Baltskom mori na rok 2021.

Na základe najnovších dostupných vedeckých odporúčaní a s cieľom zlepšenia dlhodobej udržateľnosť populácií rýb Komisia navrhuje zvýšiť rybolovné možnosti pre populáciu sleďa atlantického v Rižskom zálive a populáciu lososa atlantického v centrálnej oblasti a zachovať súčasné úrovne pre populáciu sleďa atlantického v Botnickom zálive a populácie šproty severnej a platesy veľkej. V prípade ostatných populácií, na ktoré sa návrh vzťahuje, navrhuje Komisia zníženie rybolovných možností.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Na stav populácií rýb v Baltskom mori má vplyv viacero faktorov. Jedným z nich je rybolov, no zdravie týchto populácií vážne ohrozuje aj znečistenie morí či zmena klímy. Dlhodobá udržateľnosť Baltského mora nie je voľbou, ale nutnosťou. Dnes prijímame realistický návrh, ktorý je podľa môjho názoru prínosný aj pre rybárov, aj pre populácie rýb. Teším sa na spoluprácu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami v oblasti Baltského mora. Keďže tlak na populácie rýb v Baltskom mori nemožno riešiť len rybárskou politikou, inicioval som zvolanie konferencie ministrov všetkých pobaltských štátov EÚ z tejto oblasti s cieľom komplexne sa venovať všetkým relevantným faktorom tak, aby bol rybolov v Baltskom mori dlhodobo udržateľný.“

Navrhované celkové povolené výlovy (TAC) vychádzajú z vedeckých odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a z viacročného riadiaceho plánu pre Baltské more, ktorý v roku 2016 prijali Rada a Európsky parlament.

V posledných rokoch sa rybári, odvetvie a subjekty verejného sektora v EÚ intenzívne snažili o obnovu populácií rýb v Baltskom mori. Tam, kde boli dostupné úplné vedecké odporúčania, sa doterajšími rozhodnutiami o rybolovných možnostiach pre Baltské more podarilo stanoviť rybolovné možnosti v súlade so zásadou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) pre sedem z ôsmich populácií, ktoré zodpovedajú 95 % objemu vylodení úlovkov. V roku 2019 však vedci zistili, že situácia je menej stabilná, ako sa odhadovalo. Preto treba prijať rozhodné kroky potrebné na obnovu všetkých populácií a zabezpečiť, aby sa dostali na úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY, alebo aby zotrvali na tejto úrovni.

Rada preskúma návrh Komisie a má v pláne prijať ho na zasadnutí ministrov, ktoré sa bude konať 19. a 20. októbra.

Treska škvrnitá

Vedci v roku 2019 zistili, že početnosť východnej populácie tresky škvrnitej sa výrazne znížila a určitý čas sa nachádzala pod úrovňou bezpečných biologických hraníc. Vzhľadom na naliehavosť tohto problému Komisia zakázala lov tresky škvrnitej v druhej polovici roku 2019 v oblastiach s najčastejším výskytom východobaltskej populácie tresky škvrnitej. V roku 2020 Rada na návrh Komisie znížila TAC, obmedzila jeho uplatňovanie výlučne na vedľajšie úlovky, rozšírila trvanie zákazu rybolovu aj veľkosť oblasti zákazu rybolovu počas obdobia neresenia a zakázala rekreačný rybolov v oblastiach najčastejšieho výskytu tejto populácie. Vzhľadom na to, že nedošlo k zlepšeniu stavu populácie, Komisia na základe vedeckých odporúčaní navrhuje znížiť TAC pre vedľajšie úlovky o 70 % a zachovať všetky sprievodné opatrenia.

Početnosť západobaltskej populácie tresky škvrnitej je veľmi nízka. V roku 2018 došlo k nárastu tejto populácie. Žiaľ, odvtedy početnosť populácie každoročne klesá a doposiaľ sa nachádza pod zdravou úrovňou. Komisia preto navrhuje znížiť celkový povolený výlov o 11 % a zachovať všetky sprievodné opatrenia prijaté na rok 2020. Ide jednak o stanovenie obdobia zákazu rybolovu v období neresenia v celej oblasti a jednak o obmedzenie rekreačného rybolovu, podľa ktorého si rybár môže denne ponechať päť jedincov a počas obdobia zákazu rybolovu iba dva jedince. Okrem toho sa v hlbších vodách východnej časti Baltského mora TAC uplatňuje len na vedľajšie úlovky a rekreačný rybolov je zakázaný. Potreba týchto opatrení v uvedenej oblasti vyplýva z toho, že sa tu súčasne vyskytuje aj západobaltská aj východobaltská populácia tresky škvrnitej, pričom východná populácia je v mimoriadne zlom stave.

Sleď atlantický

Veľkosť západnej populácie sleďa atlantického je aj naďalej pod bezpečnou biologickou hranicou. Komisia preto navrhuje znížiť celkový povolený výlov o 50 %. V prípade populácie tohto druhu v centrálnej oblasti Komisia navrhuje v súlade s odporúčaním ICES zníženie TAC o 36 %, pretože veľkosť populácie klesla pod zdravú úroveň. V súlade s odporúčaním ICES Komisia navrhuje zachovať úroveň TAC pre Botnický záliv, kým situácia populácie sleďa atlantického v Rižskom zálive umožňuje zvýšenie TAC o 15 %.

Platesa veľká

Na základe odporúčania ICES by bolo možné zvýšenie TAC, Komisia však navrhuje obozretný prístup. Navrhuje zachovať úroveň TAC bez zmeny s cieľom ochrániť populáciu tresky škvrnitej, ktorá sa nachádza v zlom stave, keďže treska škvrnitá je nezamedziteľným vedľajším úlovkom pri love platesy veľkej.

Šprota severná

Podobne ako v prípade platesy veľkej z odporúčania ICES vyplýva možnosť zvýšenia TAC. Komisia však i tu odporúča postupovať obozretne a navrhuje zachovať úroveň TAC bez zmeny. Šprota severná a sleď sa totiž lovia v rámci zmiešaného rybolovu a TAC pre populáciu sleďa atlantického v centrálnej oblasti je nutné výrazne znížiť. Okrem toho šprota severná predstavuje korisť pre tresku škvrnitú, ktorá nie je v dobrom stave.

Losos atlantický

ICES sa vyjadrila, že doterajšie problémy s nesprávnym nahlasovaním úlovkov lososa atlantického v centrálnej oblasti sa podľa všetkého už vyriešili. V súlade s odporúčaním ICES Komisia teda navrhuje zvýšiť TAC o 9 %. Na základe odporúčania ICES však Komisia navrhuje znížiť úroveň rybolovu vo Fínskom zálive o 10 %.

 

Súvislosti

Návrh rybolovných možností je súčasťou koncepcie Európskej únie, v rámci ktorej sú úrovne rybolovu zosúladené s cieľmi dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti alebo maximálneho udržateľného výlovu (MSY) do roku 2020. Rada a Parlament odsúhlasili tieto ciele v rámci spoločnej rybárskej politiky. Návrh Komisie je tiež v súlade s politickými zámermi uvedenými v oznámení Komisie „Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021“ a s viacročným riadiacim plánom pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori.

Ďalšie informácie

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa na rok 2021 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácií rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori

Príloha k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa na rok 2021 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácií rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori

Otázky a odpovede k rybolovným možnostiam v Baltskom mori na rok 2021

Čítať ďalej...

Automobilový priemysel: v Európe začínajú platiť nové pravidlá pre čistejšie a bezpečnejšie autá

Od 1. septembra 2020 nadobudne účinnosť nariadenie EÚ o schvaľovaní motorových vozidiel a o dohľade nad trhom s nimi. V novom nariadení, ktoré bolo prijaté v máji 2018, sa významne prepracovali a sprísnili podmienky typového schvaľovania a vylepšený bol aj systém dohľadu nad trhom. Vďaka novým pravidlám sa zvýši úroveň kvality a nezávislosť typového schvaľovania a testovania vozidiel, rovnako sa zvýši aj počet kontrol automobilov, ktoré sú už na trhu EÚ, a posilní sa celkový systém prostredníctvom prísnejšieho európskeho dohľadu.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Európania právom očakávajú, že budú jazdiť na najčistejších a najbezpečnejších autách. Z toho vyplýva, že musíme uplatňovať najprísnejšie kontroly automobilov, ktoré sa uvádzajú na trh a jazdia po našich cestách. Rovnako si to vyžaduje skutočné presadzovanie pravidiel a dohľad na európskej úrovni. Európska komisia bude preto môcť odteraz vykonávať kontroly vozidiel, vyhlasovať celoeurópske stiahnutie vozidiel z obehu a pokutovať porušenie právnych predpisov až do výšky 30 000 eur na automobil. Tieto reformy dopĺňajú našu prácu na čistejšej a bezpečnejšej mobilite, ktorá si v náročnom kontexte krízy vyžaduje ešte viac investícií do infraštruktúry a inovácií zameraných na budúcnosť. Naše úsilie o obnovenie dôvery spotrebiteľov a posilnenie jednotného trhu ide ruka v ruke s podporou dlhodobej životaschopnosti a globálnej konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu.“

Medzi kľúčové prvky nových pravidiel EÚ patria:

  • Nezávislosť a kvalita testovania pred uvedením automobilu na trh: Technické služby, ktoré vykonávajú skúšky a kontroly nových modelov automobilov, prejdú pred udelením poverenia od členského štátu nezávislým auditom na základe prísnych kritérií, ktorý sa bude opakovať, ak si budú chcieť poverenie zachovať. Vnútroštátne schvaľovacie úrady sa budú navzájom hodnotiť, aby sa zabezpečilo dôsledné vykonávanie a presadzovanie príslušných pravidiel v celej EÚ.
  • Kontrola automobilov, ktoré už sú na trhu: Novým rámcom sa takisto zlepšujú kontroly vozidiel, ktoré už sa používajú alebo ich ponúkajú v autosalónoch. Členské štáty sú odteraz povinné pravidelne testovať minimálny počet automobilov. Zároveň môžu na svojom území prijať ochranné opatrenia proti vozidlám, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi bez toho, aby museli čakať na kroky úradu, ktorý vydal typové schválenie.
  • Európsky dohľad: Európska komisia môže okrem toho teraz vykonávať kontroly dodržiavania požiadaviek a kontroly zhody vozidiel v laboratóriách alebo na cestách. Ak výrobcovia porušia právne predpisy o typovom schvaľovaní (napr. použitím rušiacich zariadení alebo vydaním falošného vyhlásenia), Komisia môže nariadiť stiahnutie výrobkov z obehu v rámci celej EÚ a uložiť im sankcie do výšky 30 000 eur na automobil. Doteraz mohli takéto opatrenia uložiť len vnútroštátne úrady, ktoré typovo schválili dané vozidlo.

Výrobcovia automobilov, agentúry pre typové schvaľovanie a ostatné zainteresované strany od prijatia nariadenia v roku 2018 nepretržite pracujú na vykonávaní nových pravidiel a prispôsobovaní sa prísnejším požiadavkám.

Komisia poskytla Spoločnému výskumnému centru (JRC) dodatočné zdroje, aby prevzalo túto novú úlohu v rámci dohľadu nad trhom. Centrum tak získalo financie na ďalších zamestnancov, prevádzkové náklady a výstavbu dvoch nových laboratórií. JRC využíva na vykonávanie kontrol dve nové najmodernejšie laboratóriá.

SÚVISLOSTI

Typové schvaľovanie je proces osvedčovania, že vozidlo spĺňa všetky požiadavky na uvedenie na trh. Zároveň slúži na dôkladné overenie, či výrobca dodržiava požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ vrátane emisných limitov stanovených v samostatnom nariadení.

Nové pravidlá typového schvaľovania navrhla Komisia v roku 2016 v nadväznosti na škandál Dieselgate. Európsky parlament a Rada ich schválili v roku 2018.

Táto reforma je v súlade s oznámením Komisie „Európa v pohybe“ súčasťou jej širšej práce na čistom, udržateľnom a konkurencieschopnosť automobilovom odvetví. Iniciatívy Komisie zahŕňajú normy kvality ovzdušia a CO2, zlepšenie testovania emisií z automobilov, podporu alternatívnych palív a výroby batérií a ochranu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Ďalšie informácie

Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

Otázky a odpovede o nových pravidlách typového schvaľovania EÚ pre bezpečnejšie a čistejšie automobily

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia navrhuje poskytnúť v rámci nástroja SURE finančnú podporu pre 15 členských štátov vo výške 81,4 miliardy eur

Európska komisia predkladá Rade návrhy rozhodnutí o poskytnutí finančnej podpory v rámci nástroja SURE pre 15 členských štátov vo výške 81,4 miliardy eur. Nástroj SURE je základným prvkom komplexnej stratégie EÚ v oblasti ochrany občanov a zmierňovania výrazne negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu. Je jednou z troch záchranných sietí, na ktorých sa dohodla Európska rada s cieľom ochraňovať pracovníkov, podniky a krajiny.

Po tom, ako Rada tieto návrhy schváli, sa finančná podpora poskytne vo forme úverov od EÚ s výhodnými podmienkami pre členské štáty. Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Po konzultáciách s členskými štátmi, ktoré požiadali o podporu, a po posúdení ich žiadostí Komisia navrhuje Rade, aby schválila poskytnutie finančnej podpory pre:

Belgicko 7,8 miliardy eur
Bulharsko 511 miliónov eur
Česko 2 miliardy eur
Grécko 2,7 miliardy eur
Španielsko 21,3 miliardy eur
Chorvátsko 1 miliardu eur
Taliansko 27,4 miliardy eur
Cyprus 479 miliónov eur
Lotyšsko 192 miliónov eur
Litva 602 miliónov eur
Malta 244 miliónov eur
Poľsko 11,2 miliardy eur
Rumunsko 4 miliardy eur
Slovensko 631 miliónov eur
Slovinsko 1,1 miliardy eur

Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu pre všetky členské štáty až do celkovej výšky 100 miliárd eur. Návrhy rozhodnutí o poskytnutí finančnej podpory, ktoré Komisia predložila Rade, dosahujú objem 81,4 miliardy eur a zahŕňajú 15 členských štátov. Portugalsko a Maďarsko už predložili svoje formálne žiadosti, ktoré sa v súčasnosti posudzujú. Komisia očakáva, že návrh na poskytnutie podpory Portugalsku a Maďarsku čoskoro predloží na schválenie. Členské štáty, ktoré ešte nepredložili formálne žiadosti, tak ešte môžu urobiť.

Úvery poskytnuté členskému štátu v rámci nástroja SURE sa budú opierať o systém dobrovoľných záruk členských štátov. Komisia očakáva, že proces finalizácie dohôd členských štátov o zárukách s Komisiou bude čoskoro dokončený.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ochránili pracovné miesta a živobytie. Dnešok predstavuje dôležitý krok: Komisia navrhuje poskytnúť v rámci nástroja SURE 81,4 miliardy eur na ochranu pracovných miest a pracovníkov postihnutých pandémiou koronavírusu v celej EÚ len štyri mesiace po tom, ako som navrhla zriadenie tohto nástroja. SURE je zreteľným symbolom solidarity v boji proti bezprecedentnej kríze. Európa je odhodlaná chrániť občanov.“

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, uviedol: „Pracovníci v súčasnosti čelia obrovskej neistote a na to, aby sme prekonali túto krízu a oživili naše ekonomiky, ich musíme podporiť. Preto Komisia navrhla nástroj SURE – aby pomohla chrániť pracovníkov a uľahčila oživenie hospodárstva. Veľký záujem členských štátov o prístup k lacnému financovaniu dostupnému v rámci nástroja SURE na podporu programov skráteného pracovného času a podobných opatrení je vítaný a tešíme sa na rýchly proces rozhodovania, aby sme čoskoro mohli začať vyplácať pôžičky.

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: „Nástroj SURE bol jednou z prvých záchranných sietí, ktoré sme sa rozhodli zaviesť, aby sme zaistili, že pracovníci budú mať príjem aj vtedy, keď nemôžu vykonávať svoju prácu, a že zachováme ich pracovné miesta. SURE preto určite pomôže rýchlejšej obnove. Všetky členské štáty čoskoro poskytnú kumulované záruky vo výške 25 miliárd eur a navrhujeme, aby 15 členských štátov, ktoré požiadali o podporu, dostalo úvery v celkovej výške 81,4 miliardy eur. Toto zreteľne dokazuje silu európskej solidarity a to, ako sme spolu silnejší v prospech všetkých európskych občanov.

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, v tejto súvislosti uviedol: „Programy skráteného pracovného času zohrali kľúčovú úlohu pri zmierňovaní vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na pracovné miesta. SURE predstavuje príspevok Európskej únie k týmto základným záchranným sieťam. Pomôže chrániť pracovníkov pred nezamestnanosťou a zachovať pracovné miesta a zručnosti, ktoré budeme potrebovať pri obnove našich ekonomík. Vysoký dopyt zo strany našich členských štátov potvrdzuje zásadný význam tejto schémy.“

Súvislosti

Komisia v rámci reakcie na pandémiu koronavírusu predložila 2. apríla 2020 návrh nástroja SURE. Členské štáty v Rade prijali 19. mája 2020 nariadenie, ktorým sa SURE zriaďuje.

Príspevok každého členského štátu k celkovej sume záruky zodpovedá jeho podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku (HND) Európskej únie na základe rozpočtu EÚ na rok 2020.

Viac informácií

Návrhy vykonávacích rozhodnutí Rady

Nariadenie o SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla SURE

Reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Pravidlá pôvodu: EÚ rozšíri preferenčný obchod s paneuro-stredomorskými krajinami

Európska komisia prijala balík návrhov, ktorý má zintenzívniť obchod medzi Európskou úniou a susednými krajinami v paneuro-stredomorskom regióne a pomôcť tak oživeniu hospodárstva po pandémii koronavírusu. Vďaka týmto návrhom sa zmodernizujú preferenčné obchodné dohody Únie s 20 obchodnými partnermi v paneuro-stredomorskom regióne, pričom príslušné „pravidlá pôvodu“ v týchto dohodách budú pružnejšie a priaznivejšie pre podnikanie.

Týmito návrhmi sa menia dvojstranné dohody EÚ s týmito krajinami: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko, Faerské ostrovy, Turecko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Palestína[1], Gruzínsko, Moldavská republika, Ukrajina, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme uľahčili obchod a hospodársku činnosť medzi Úniou a našimi susedmi v európsko-stredomorskej oblasti a podporili regionálnu integráciu. Krajinám, ako je Libanon, to zároveň pomôže s oživením a obnovou, a európskym podnikom to zase uľahčí prístup na nové trhy.

Tzv. pravidlá pôvodu sú nevyhnutnou súčasťou každej obchodnej dohody, lebo určujú, na ktorý tovar sa môže vzťahovať preferenčné zaobchádzanie. Pôvod vyjadruje akúsi hospodársku „príslušnosť“ tovaru, s ktorým sa obchoduje. Postupmi pôvodu sa zabezpečuje, aby colné orgány mohli overiť pôvod tovaru, a podnikom umožňujú preukázať pôvod svojho tovaru. Tovar so statusom preferenčného pôvodu je po splnení všetkých potrebných požiadaviek oprávnený na to, aby sa v závislosti od preferenčného sadzobného zaobchádzania dovážal s nižšími sadzbami cla, či dokonca s nulovou sadzbou.

Prijaté nové pravidlá, ktoré sú výsledkom desiatich rokov rokovaní, sa budú uplatňovať popri pravidlách Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, až kým sa nedokončí prebiehajúce preskúmanie tohto dohovoru.

Súvislosti

Tento balík je krokom k modernizácii paneuro-stredomorského dohovoru a pozostáva z 21 návrhov rozhodnutí Rady, ktorými sa stanovujú priaznivejšie pravidlá pôvodu v obchodných dohodách EÚ s väčšinou jej susedných krajín. Obchod s týmito krajinami dosiahol v roku 2019 677 miliárd eur, čo predstavuje takmer polovicu preferenčného obchodu EÚ. Vďaka týmto ustanoveniam sa zjednoduší prístup výrobkov k využívaniu obchodných preferencií. Zavádzajú sa napríklad tieto zmeny:

  • jednoduchšie špecifické pravidlá pôvodu pre výrobky, napríklad odstránenie kumulatívnych požiadaviek, limity pre miestnu pridanú hodnotu viac zohľadňujúce výrobné potreby EÚ a nové dvojité spracovanie textilu,
  • zvýšenie prahových hodnôt tolerancie pre nepôvodné materiály z 10 % na 15 %,
  • zavedenie „úplnej“ kumulácie, v rámci ktorej sa výrobné operácie potrebné na nadobudnutie pôvodu môžu pri väčšine výrobkov rozdeliť medzi viaceré krajiny,
  • možnosť vrátenia cla (vrátenie ciel na dovážané komponenty) pri väčšine výrobkov s cieľom pomôcť vývozcom z EÚ k väčšej konkurencieschopnosti.

Autonómne uplatňované pravidlá pôvodu, ako aj vykonávacie ustanovenia týkajúce sa pôvodu, sú súčasťou colných predpisov EÚ.

Ďalšie informácie

Oznam

Text dnešných návrhov

 

[1]Toto označenie sa nesmie vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login