Európske hospodárstvo stále preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energií, zmierňovanie obmedzení dodávok a silný pracovný trh podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Vzhľadom na tento začiatok roka, ktorý bol lepší, než sa očakávalo, sa zvyšujú vyhliadky rastu hospodárstva EÚ na 1,0 % v roku 2023 (v zimnej predbežnej prognóze 0,8 %) a na 1,7 % v roku 2024 (v zimnej prognóze 1,6 %). Revízie pre eurozónu smerom nahor majú podobný rozsah – v súčasnosti sa očakáva, že rast HDP bude na úrovni 1,1 % v roku 2023 a 1,6 % v roku 2024. V dôsledku pretrvávajúcich základných cenových tlakov bola aj inflácia v eurozóne v porovnaní so zimou revidovaná smerom nahor, a to na 5,8 % v roku 2023 a 2,8 % v roku 2024.

Nižšie ceny energií zlepšujú vyhliadky rastu

Podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu sa HDP v prvom štvrťroku roku 2023 v EÚ zvýšil o 0,3 % a v eurozóne o 0,1 %. Hlavné ukazovatele naznačujú pokračovanie rastu v druhom štvrťroku.

Európske hospodárstvo dokázalo zvládnuť nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny voči Ukrajine a prekonať energetickú krízu vďaka rýchlej diverzifikácii dodávok plynu a značnému poklesu spotreby plynu. Výrazne nižšie ceny energií sa premietajú do hospodárstva, čím sa znižujú výrobné náklady podnikov. Spotrebitelia takisto zaznamenávajú pokles účtov za energiu, hoci sa predpokladá, že súkromná spotreba zostane pomerne nízka, keďže rast miezd zaostáva za infláciou.

Keďže inflácia zostáva vysoká, očakáva sa, že podmienky financovania sa ešte viac sprísnia. Hoci sa predpokladá, že ECB a ostatné centrálne banky EÚ sa blížia ku koncu cyklu zvyšovania úrokových sadzieb, nedávne turbulencie vo finančnom sektore pravdepodobne zvýšia tlak na náklady a jednoduchosť prístupu k úverom, spomalia rast investícií a zasiahnu najmä investície do obytných nehnuteľností.

Jadrová inflácia zostáva v porovnaní s očakávaniami vysoká, ale mala by začať postupne klesať

Po tom, ako v roku 2022 celková inflácia dosiahla vrchol, sa v prvom štvrťroku 2023 v dôsledku prudkého spomalenia rastu cien energií naďalej znižovala. Ukazuje sa však, že jadrová inflácia (celková inflácia bez energií a nespracovaných potravín) nepoľavuje. V marci dosiahla historicky najvyššiu hodnotu 7,6 %, predpokladá sa však, že počas prognózovaného obdobia bude postupne klesať, pričom ziskové marže absorbujú vyššie mzdové tlaky a sprísnia sa podmienky financovania. Z aprílového harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien pre eurozónu, ktorý bol uverejnený po dátume uzávierky tejto prognózy, vyplýva mierny pokles jadrovej inflácie, čo naznačuje, že v prvom štvrťroku mohla v súlade s očakávaniami dosiahnuť vrchol. Predpokladá sa, že jadrová inflácia v eurozóne na ročnom základe dosiahne v roku 2023 v priemere 6,1 % a v roku 2024 klesne na 3,2 %, pričom v oboch prognózovaných rokoch zostane nad úrovňou celkovej inflácie.

Trh práce zostáva odolný voči spomaleniu hospodárskeho rastu

Rekordne silný trh práce posilňuje odolnosť hospodárstva EÚ. Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v marci 2023 rekordne nízku úroveň 6,0 % a miera ekonomickej aktivity a miera zamestnanosti sú rekordne vysoké.

Očakáva sa, že reakcia trhu práce EÚ na pomalšie tempo hospodárskeho rastu bude len mierna. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti bude tento rok na úrovni 0,5 % a v roku 2024 klesne na 0,4 %. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti zostane tesne nad úrovňou 6 %. Rast miezd sa od začiatku roka 2022 zrýchlil, ale zatiaľ zostáva výrazne pod úrovňou inflácie. V dôsledku pretrvávajúceho prehrievania na trhoch práce, výrazného zvyšovania minimálnych miezd vo viacerých krajinách a všeobecného tlaku zo strany pracovníkov s cieľom získať späť stratenú kúpnu silu sa očakáva trvalejšie zvyšovanie miezd.

Deficity verejných financií sa majú najmä v roku 2024 znižovať

Napriek tomu, že sa zaviedli podporné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, viedol silný nominálny rast a rušenie zostávajúcich opatrení súvisiacich s pandémiou k ďalšiemu poklesu súhrnného deficitu verejných financií EÚ v roku 2022 na 3,4 % HDP. Klesajúce ceny energií by mali v roku 2023 umožniť vládam postupne ukončovať podporné opatrenia v oblasti energetiky. Tento trend by mal byť ešte výraznejší v roku 2024, čo povedie k zníženiu deficitu na 3,1 % HDP v roku 2023, resp. 2,4 % HDP v roku 2024. Predpokladá sa, že súhrnný pomer dlhu k HDP v EÚ bude v roku 2024 stabilne klesať pod 83 % (90 % v eurozóne), čo je však stále nad úrovňou spred pandémie. V členských štátoch možno pozorovať veľkú rôznorodosť fiškálnych trajektórií.

Zatiaľ čo inflácia môže z krátkodobého hľadiska podporiť zlepšenie v oblasti verejných financií, tento účinok sa časom rozptýli, pretože náklady na splácanie dlhu sa zvýšia a verejné výdavky sa postupne prispôsobia vyššej cenovej úrovni.

Zvýšili sa riziká horšieho než očakávaného vývoja hospodárskeho výhľadu

Nepoľavujúca jadrová inflácia by mohla naďalej obmedzovať kúpnu silu domácností a vynútiť si silnejšiu reakciu v oblasti menovej politiky so širokými makrofinančnými dôsledkami. Okrem toho by nové prípady finančného stresu mohli viesť k ďalšiemu nárastu averzie k riziku, čo by mohlo byť podnetom k výraznejšiemu sprísneniu úverových štandardov, než sa predpokladalo v tejto prognóze. Expanzívna fiškálna politika by ešte viac poháňala infláciu a spôsobila by odklon od opatrení menovej politiky. Následkom otrasov v bankovom sektore alebo v súvislosti so širším geopolitickým napätím sa navyše môžu objavovať nové výzvy pre svetové hospodárstvo. Keď sa pozrieme na pozitívnu stránku, priaznivejší vývoj cien energií by viedol k rýchlejšiemu poklesu celkovej inflácie s pozitívnymi účinkami na domáci dopyt. A napokon možno konštatovať, že pretrváva neistota vyplývajúca z pokračujúcej invázie Ruska na Ukrajinu.

Uverejnenie prognózy prvýkrát obsahuje prehľad hospodárskych štrukturálnych charakteristík, nedávnej výkonnosti a vyhliadok Ukrajiny, Moldavska a Bosny a Hercegoviny, ktorým Rada v júni a decembri 2022 udelila štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 25. apríla. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 28. aprílu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky okrem tých, ktoré boli riadne oznámené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Predbežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

Aktualizované prognózy HDP a inflácie uvedie Európska komisia v letnej hospodárskej prognóze 2023, ktorá by mala byť predložená v júli 2023.

Ďalšie informácie

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jari 2023

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin